Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Pc/7/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200795
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2019:8219200795.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v právnej veci navrhovateľky: P.. R. P.,

nar. XX. X. XXXX, bytom Ť. XXX/X, XXX XX P., právne zastúpená JUDr. Matúšom Hribom, advokátom,
Na hradbách 5, 085 01 Bardejov a manžela: R. P., nar. X. X. XXXX, bytom Ť. XXX/X, XXX XX P., o
určenie manželského výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Manžel navrhovateľky je p o v i n n ý prispievať od 9. 10. 2019 na výživu navrhovateľke manželským
výživným vo výške 250,- Eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala voči svojmu

manželovi určenia manželského výživného vo výške 250 eur mesačne. Návrh odôvodnila tým, že
býva s manželom v spoločnej domácnosti s tým, že manžel nebýva často doma, pracuje v Českej
republike, manželstvo účastníkov konania nie je harmonické, manžel s navrhovateľkou nekomunikuje,
neprispieva jej dostatočne na obstarávanie domácnosti a starostlivosť o ich dve deti. Navrhovateľka
sama zabezpečuje vedenie celej domácnosti a fungovanie rodiny. Manžel má príjem z výsluhového
dôchodku v sume cca 468 eur mesačne a predpokladaný príjem zo závislej činnosti cca 1000 eur
mesačne s miestom výkonu práce v Českej republike. Navrhovateľka uhrádza náklady na byt vo výške

230 eur mesačne, poplatky do záložne (za odporcu) 100 eur mesačne a všetky ostatné výdavky
spojené s vedením a obstarávaním domácnosti a starostlivosťou o deti. Manžel jej prispieva na vedenie
domácnosti a deti sumou cca 400-500 eur mesačne. Táto suma je však nedostatočná vo vzťahu
k výdavkom na deti a domácnosť ako aj vo vzťahu k predpokladaným príjmom odporcu, naviac
navrhovateľka sa obáva, že manžel jej nebude prispievať pravidelne alebo že prestane prispievať
úplne, nakoľko s ňou nekomunikuje, často nie je doma a ich vzájomný vzťah nie je taký, aby sa s ním
vedela ako manželka dohodnúť na podstatných veciach týkajúcich sa spoločného vedenia domácnosti.

Bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov konania bolo z uvedených dôvodov zrušené rozsudkom
Okresného súdu Bardejov, sp. zn. XC/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť
XX.XX.XXXX. V rámci tohto konania bolo preukázané aj ďalšie správanie manžela, ktoré vzbudzuje v
navrhovateľke pochybnosti o tom, že bude náležite prispievať na jej výživu, výživu detí a obstarávanie
spoločnej domácnosti.

2. Manžel navrhovateľky s návrhom v celom rozsahu súhlasil. Neúčasť na nariadenom pojednávaní

ospravedlnil a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti.

3. Súd oboznámil návrh navrhovateľky a vyjadrenie manžela a vykonal dokazovanie sobášnym listom,
rodnými listami, rozsudkom, výpisom k faktúra a ostatným spisovým materiálom.4. Podľa § 155 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový priadok (ďalej len „CMP“), konanie sa
začína len na návrh.

5. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

6. Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

7. Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

8. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

9. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine vzniká uzavretím

manželstva a končí sa zánikom manželstva smrťou (vyhlásením za mŕtveho) niektorého z manželov,
právoplatnýmrozhodnutímorozvodemanželstvaresp.neplatnostimanželstva.Predpokladomjejvzniku
je to, že manželia spoločne nehospodária, či už žijú v spoločnej domácnosti alebo nie a ich životná
úroveň nie je rovnaká. Výživné podľa tohto ustanovenia možno určiť na základe návrhu a to až od jeho
podania.

10. Požiadavka, aby manželia mali rovnakú životnú úroveň je odôvodnená ich rovným postavením v
právach aj povinnostiach vyplývajúcich z manželského zväzku. Neuplatňuje sa však mechanicky len
odvodením z ich zárobkov.

11. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. Pojem "v zásade" rovnaká životná
úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle
rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. Zhodnotiť treba namáhavosť práce
vykonávanej manželom, od ktorého sa výživné požaduje. So zabezpečením vyššieho príjmu na základe

značne náročného vypätia síl, resp. sťažených okolností, môže byť spojená aj potreba vynaloženia
vyšších prostriedkov napríklad na regeneráciu. Rozdielne potreby a náklady preto môžu vyplývať
aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života a pod. Uvedené ustanovenie bude
naplnené, pokiaľ manželia budú mať približne rovnakú možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby
s prihliadnutím na uvedené osobitosti.

12. Z porovnania jednotlivých ustanovení zákona upravujúcich hierarchiu jednotlivých druhov
vyživovacích povinností vyplýva prednostné postavenie výživného medzi manželmi. Má prednosť pred
vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom (§ 67 ods. 2). S princípom koadjutória si však nekonkuruje.
Rovnako prioritná je vo vzťahu k vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, ktorej aplikačná prax

priznáva podpornú funkciu, v zmysle ktorej rodičia plnia vyživovaciu povinnosť voči deťom len v prípade,
ak vyživovaciu povinnosť nie je schopný plniť vôbec alebo v plnom rozsahu manžel dieťaťa. Plnenia
poskytnuté rodičmi sa považujú za bezodplatné len vo vzťahu k vlastnému potomkovi a nemajú vplyv na
rozsah vyživovacej povinnosti manžela. Uzavretím manželstva, a teda nástupom vyživovacej povinnosti
medzi manželmi, zaniká právo na príspevok na výživu rozvedeného manžela. Vyživovacia povinnosť

predchádza nároku na dávky a príspevky poskytované v zmysle zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v
hmotnej núdzi (povinnosť prioritne si uplatniť nároky v zmysle zákona o rodine).13. Zásada dobrých mravov je korektívom, ktorý môže spôsobiť, že napriek všeobecnej požiadavke
rovnakej životnej úrovne v manželstve, v dôsledku ich porušovania sa táto zásada nemusí uplatniť. Je to
odôvodnené tým, že inštitút manželstva okrem svojej právnej stránky je založený na určitých morálnych

a etických pravidlách, ktorých dodržiavanie sa sleduje aj v rámci majetkových vzťahov súvisiacich s
manželstvom. Práve z tohto dôvodu môže byť rozpor s dobrými mravmi zreteľnejší ako pri iných druhoch
vyživovacej povinnosti. Pomôckou môže byť morálne vymedzenie obsahu manželstva (§ 18), podľa
ktorého manželia sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,
starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie. Automaticky však neplatí záver o tom,

že pri porušení niektorej z uvedených povinností zaniká vyživovacia povinnosť.

14. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustanovenia § 71 ods.
1 zákona o rodine v spojení s ustanovením § 75 ods. 1 zákona o rodine, na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, životnú úroveň manželov,
prihliadol na starostlivosť o domácnosť a na princíp dobrých mravov (§ 75 ods. 2 zákona o rodine).

15. V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov konania naďalej trvá, navrhovateľka
sama zabezpečuje vedenie celej domácnosti, nakoľko manžel pracuje v Českej republike. Manžel
navrhovateľky má príjem z výsluhového dôchodku vo výške 468 eur mesačne a predpokladaný príjem
zo závislej činnosti cca 1000 eur mesačne. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou s invalidným

dôchodkom 128 eur mesačne. Náklady na vedenie domácnosti a deti predstavujú sumu cca 700 eur
mesačne.

16. Vzhľadom na nespornosť predmetu konania, keďže manžel súhlasil s uvedeným návrhom súd určil
výživné vo výške 250 eur mesačne vopred, vždy do 15. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, a to odo

dňa vyhlásenia rozhodnutia súdu, tak ako to požadovala navrhovateľka na pojednávaní dňa 9.10.2019.

17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

a. trovách konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1-2 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplnezistilskutočnýstavveci.Odvolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťaždorozhodnutiaoodvolaní.