Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. marec 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/145/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116226994
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7116226994.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu BENCONT COLLECTION,
a.s., Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, zast. Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková, PhD., s.r.o., Bratislava, Martinčekova 13, IČO: 50 361 368, proti žalovanému N. K., Y..
XX. XX. XXXX, R., E. XX, o zaplatenie 875,29 eur istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku
35Csp/88/2016-69 z 31. 10. 2017 Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 417,40 eur
s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 417,40 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, do 3
dní od právoplatnosti rozsudku, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalovanému nepriznal náhradu
trov konania.

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že 13. 12. 2011 bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu

- Poštová banka, a.s. ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom Zmluva o úvere - dostupná pôžička
č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, s výškou
mesačnej splátky 33,62 eur, celkovou výškou nákladov 759,90 eur, dátumom konečnej splatnosti 13.
12. 2016, dátumom prvej platby do 13. 01. 2012, úrokovou sadzou 25,50 %, dátumom ďalšej platby k
13. dňu v mesiaci, pri počte 60 mesačných splátok, priemernou RPMN 45,66 %, RPMN banky 28,70
% a komplexným súborom poistenia. Z aktuálneho stavu úveru súd zistil, že žalovaný vyčerpal výšku
úveru 1.000,- eur, a na tento úver učinil nasledovné splátky: 14x 30,- eur, 2x 34,- eur a 1x 4,10 eur

plus uhradil 25x 3,62 eur titulom poistného, t.j. spolu vo výške 582,60 eur. Žalobca listom z 22. 4. 2014
oznámil žalobcovi, že z dôvodu porušenia podmienok Zmluvy o úvere z 13. 12. 2011 a obchodných
podmienok, sa stala pohľadávka k 22.04.2014 predčasne splatnou a vyzval žalovaného na zaplatenie
dlžnej sumy 1.134,93 eur. Súd, vychádzajúc z § 524 a § 526 Obč. zák., v prvom rade skúmal, či žalobca
je oprávnený vymáhať žalovanú pohľadávku od žalovaného, t.j. či je vlastníkom uvedenej pohľadávky
s prísl. Poukázal na to, že žalobca svoje vlastnícke právo, ktoré zahŕňa právo akokoľvek nakladať s
uvedenoupohľadávkou,t.j.ajvymáhaťjusúdnoucestou,odvodzovalodZmluvyopostúpenípohľadávky

č. V/2017 z 10. 10. 2017 uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu - Poštová banka, a.s. a
žalobcom, o ktorom právnom nástupníctve súd rozhodol osobitným uznesením 35Csp/88/2016 z 31.
10. 2017. Predmetný spor súd rozhodol podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) a k), § 11 ods. 1 písm. b) zák.
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, § 3 ods.1, § 39, § 39a, § 41, § 52 ods. 1, 2 Obč. zák. § 517 ods. 1, veta prvá, ods. 2 Obč. zák. , § 3 ods.
1 a § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu

o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. a prísl. cit. ust. Občianskeho zákonníka,
na základe ktorej žalovaný obdržal od žalobcu 1.000,- eur. Súd, posudzujúc obsah danej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere dospel k záveru, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky náležitosti
podľa § 9 ods. 2, konkrétne podľa písm. i), kedy síce bola v zmluve uvedená úroková sadzba 25,51
%, avšak táto je pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Poukázal na to, že v rozpore s dobrými mravmi

podľa súdnej praxe je spravidla taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v
časeichdojednaniastanovenúnajmäsprihliadnutímnanajvyššieúrokovésadzbyuplatňovanébankami
pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Zdôraznil, že nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník
uzatvára zmluvu o pôžičke často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej situácie, že nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky, čo odporuje dobrým mravom. Urobil záver, že v čase uzatvorenia

predmetnej zmluvy pri úveroch poskytnutých bankami domácnostiam úroková sadzba bola v priemere
13,03 % ročne (stav úverov) a 13,76 % ročne (nové obchody), že už len samotná skutočnosť, že cena
úveru je vyššia, je zarážajúce a odôvodňujúce zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti
právneho úkonu, že úrok vo výške 25,50 % podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit
obvyklej úrokovej miery. Z tohto dôvodu považoval súd predmetnú zmluvu, ktorá je svojím obsahom

zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v časti týkajúcej sa výšky úrokov za absolútne neplatnú, a teda i
na túto časť zmluvy je potom potrebné hľadieť ako na neexistujúcu - podľa písm. k) výšku, počet a
termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať
k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho zosplatnenia, kedy v zmluve je len uvedený údaj o výške splátky 33,62 eur mesačne, ktorá však

v sebe zahŕňa časť istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky, prípadne úhradu za poistenie,
poplatok za možnosť zmeny splátok a pod. Konštatoval, že uvedený údaj nie je špecifikovaný tak,
ako vyžaduje zákon, že zároveň zmluva neobsahuje údaj o poradí, v ktorom sa budú jednotlivé splátky
priraďovať a ako z jednotlivej mesačnej splátky bude platená časť na istinu, časť na úrok, časť na
ďalšie poplatky účtované žalobcom a teda i táto časť zmluvy nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti

úverovej zmluvy. Vzhľadom na uvedenú skutočnosť, za použitia § 11 cit. zák. konštatoval, keďže táto
zmluva neobsahuje uvedené náležitosti, resp. tieto náležitosti sú uvedené neplatne, k týmto častiam
zmluvy v zmysle § 41 Obč. zák. neprihliadol a úver považoval za bezúročný a bez poplatkov. Mal
preukázané, že žalovaný čerpal od právneho predchodcu žalobcu úver vo výške 1.000,- eur, na ktorú
sumu učinil úhrady spolu 582,60 eur a neprihliadal na účtovanie jednotlivých splátok tak, ako to učinil

právny predchodca žalobcu s poukazom na uvedený právny záver, že úver je nutné považovať za
bezúročný a bez poplatkov. Uviedol, že žalovaný nesplatil žalobcovi rozdiel 417,40 eur a k zaplateniu
tejto sumy žalovaného zaviazal. Nepriznal žalobcovi žiadne dohodnuté úroky, poplatky, ani iné náklady
na vymáhanie uplatnenej pohľadávky, či zmluvné pokuty a pod., t.j. priznal iba čistú dlžnú istinu vo výške
417,40 eur. Čo sa týka úroku z omeškania, uviedol, že žalovaný bol v omeškaní s plnením tohto dlhu,

tentopriznalvovýške5,25%ročnezpriznanejdlžnejistiny417,40eurod11.11.2016dozaplatenia.Úrok
z omeškania priznal od požadovaného dátumu od 11. 11 .2016 do zaplatenia a k tomuto dňu posudzoval
aj výšku úroku z omeškania. Mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 11. 11. 2016 bola
sadzba ECB 0 %, čo za použitia § 10c a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 8 % ročne
(nakoľko záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013). Keďže žalobca žiadal menej, iba 5,25 % ročne, nemal

dôvod mu nepriznať tento nižší úrok z omeškania. V prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 C. s. p. a konštatoval, že žalobca bol úspešný v rozsahu
47 %, žalovaný v rozsahu 53 %, že pomer úspechu a neúspechu je 6 % v prospech žalovaného, avšak
mu žiadne trovy konania nevznikli, preto mu ich súd nepriznal.

3. Proti rozsudku výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, podal v zákonnej lehote odvolanie
žalobca z odvolacích dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., t. j., že neboli splnené procesné
podmienkypísm.b),t.j., žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. d),
t. j., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; písm. e)

t. j., že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. f) t. j.,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. g) t. j., že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a písm. h) t. j., že rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Citujúc sčasti z odôvodnenia rozsudku (bod 27.), vo vzťahu, že súd posudzujúc obsah danej zmluvy
o spotrebiteľskom úvere , dospel k záveru, že uvedená spotrebiteľská zmluva neobsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 od. 2, konkrétne písm. i) a k) zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
nesúhlasil s tvrdením súdu, že výška úrokovej sadzby 25,5 % je v rozpore s § 39 Obč. zák. V
tomto poukázal na dokument: "Priemerné úrokové sadzby z úverov obchodných bánk (%), kde pre

spotrebiteľské úvery nad 5 rokov za rok 2011 za mesiac december predstavuje 13,76 %, že uvedená
hodnota predstavuje priemernú hodnotu, teda ide o tzv. aritmetický priemer. Z uvedeného mu vyplynulo,
že do tejto hodnoty z jednej strany vstupujú ako minimálne hodnoty úrokovej sadzby, ako aj maximálne,
že výška úrokovej sadzby 25,5 % nepredstavuje ani dvojnásobok priemernej hodnoty úrokových sadzieb
za všetky spotrebiteľské úvery v danom období, preto nie je pravdivým tvrdením súdu, že výška úrokovej
sadzby 25,5 % podstatnou a neprimeranou mierou prekračuje horný limit obvyklej úrokovej miery (pozn.

100 % vyššia úroková sadzba predstavuje 27,52 %). Zároveň poukázal na skutočnosť, že maximálna
výška dohodnutých zmluvných úrokov v čase uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy nebola žiadnym
spôsobom limitovaná. Ďalej citujúc sčasti z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR 5Cdo/26/2011
z 26. 4. 2012 a 5Sž/20/2010, zdôraznil, že neprimeraným zmluvným úrokom by bol taký úrok, ktorý by
4 - násobne až 5,5 - násobne prevyšoval obvyklú úrokovú sadzbu, čo ale nie je tento prípad. K údaju

o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, poukázal na Rozsudok SÚDNEHO
DVORA (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm.
m),článku10ods.1a2,článku22ods.1ačlánku23SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/
ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS a na
rozsudok Krajského súdu v Prešove 11Co/39/2016 z 11. 4. 2017, z odôvodnenia ktorých sčasti citoval. Z

uvedeného zhrnul, že Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala
splatnosť splátok spotrebiteľa s odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú
spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň súdny dvor dospel k
záveru,žezmluvaoúverenadobuurčitústanovujúcaamortizáciuistinyposebenasledujúcimisplátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie

tejto istiny. Poukázal na judikatúru Európskeho súdneho dvora a mal za to, že zmluva o úvere jasným
spôsobom obsahuje údaje o výške (33,62 eur), počte (60 mesačných splátok) a termíne (k 13. dňu v
mesiaca, počnúc dňom 13. 01. 2012 do 13. 12. 2016) jednotlivých splátok. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že uvedenú zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu,
že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko nemusí takýto údaj obsahovať,

ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade
zmluva o úvere spĺňa. Ďalej vytýkal súdu, že rozhodnutie je vo svojom odôvodnení nepreskúmateľné
vzhľadom na nedostatok dôvodov. Poukázal na Nález Ústavného súdu ČR IV. ÚS 1551/08, na čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo/25/2007, Nález Ústavného súdu SR I.
ÚS 114/08, na Nález Ústavného súdu SR II. ÚS 85/06 a II. ÚS 380/2013. Zdôraznil, že súdy sú povinné

skúmať konkrétne okolnosti uzatvorenia zmluvy, že aj ochrana spotrebiteľa má svoje medze a v žiadnom
prípade ju nie je možné chápať ako obranu jeho ľahkomyseľnosti a nezodpovednosti. Žiadal rozsudok
v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne žalobe
vyhovieť v celom rozsahu a žalovaného zaviazať nahradiť mu trovy konania, vrátane trov právneho zast.

5. Rozsudok okrem výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania odvolaním
nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu nebol v odvolacom konaní
preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania ako vecne správny
potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, v podstate ho správne aj
právne posúdil, odôvodnenie rozsudku má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho

odôvodnením v prevažnej miere stotožňuje a na jeho dôvody odkazuje, lebo sú správne a presvedčivé.

7. Žalobca v odvolaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h)
C.s.p., t.j., že neboli splnené procesné podmienky, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnilstrane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

8. Ani jeden z uvedených odvolacích dôvodov, okrem odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)
C.s.p. ( v časti výkladu právneho právneho predpisu), t.j. že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia, pri posúdení úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) a § 11 ods. 1 zák. č.
129/2010 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012, nie je daný.

9. V súvislosti s odvolacím dôvodom uvedeným v § 365 ods. 1 písm. a) C.s.p., t.j., že neboli splnené

procesné podmienky, odvolací súd nezistil v prejednávanom spore nesplnenie procesných podmienok a
ani žalobca neuvádza, aké procesné podmienky v prejednávanom spore neboli splnené, aby mohol súd
vprejednávanomsporerozhodnúť,t.j.taképodmienok,ktorébysatýkalinedostatkužaloby,právomocia
príslušnosti súdu, procesnej subjektivity i procesnej spôsobilosti, prekážky začatého konania a prekážky
rozsúdenej veci.

10. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p., t.j., že súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces nebol zistený. Žalobca bezdôvodne vytýka súdu nepreskúmateľné,
nedostatočne odôvodnené rozhodnutie, v dôsledku ktorého postupu mu mal znemožniť realizáciu práv

strany sporu, ktorá dosiahla takú intenzitu, ktorá odôvodňuje záver o tom, že celé konanie sa nejaví
ako spravodlivé.

11. Podľa § 220 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Rozhodnutie a odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky predpoklady vyžadované v § 220 ods. 2 C.s.p.,
jeho odôvodnenie je presvedčivé, nie je možné mu vytknúť nepreskúmateľnosť, tak ako to tvrdí žalobca
v odvolaní, pričom konkrétne neuvádza, v čom spočíva nepreskúmateľnosť, resp. neodôvodnenosť
rozhodnutia v jeho zamietavom výroku. Z uvedených dôvodov ani tento odvolací dôvod nie je daný.

13. Odvolací dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p. (nevykonanie relevantných navrhnutých
dôkazov), t.j. že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v
prejednanom spore, nie je daný.

14. Vyhodnotenie potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonanie je
úlohou a doménou súdu. Súd jednoznačne pochybí, ak zamietne návrh na vykonanie dôkazu, ktorý
je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie je prípustné, pretože
takýmto spôsobom sťažuje dôkaznú pozíciu strany sporu, čo môže nespravodlivo rezultovať neunesenie
dôkazného bremena a neodôvodnene sa vzdiaľuje od želanej a možnej miery zistenia skutkového stavu.

Na druhej strane súd nemôže klásť za vinu nevykonanie dôkazu z dôvodu nezloženia preddavku na
trovy dôkazu. Nevykonaniu relevantných navrhovaných dôkazov je potrebné uviesť, že vyhodnotenie
potenciálnej relevancie navrhovaného dôkazu, ako aj prípustnosti jeho vykonanie je úlohou a doménou
súdu a je potrebné vziať na zreteľ, že súd jednoznačne pochybil len v tom prípade, ak zamietne návrh na
vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia a ktorého vykonanie

je prípustné. Vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti.15. Žalobca neuvádza, aký dôkaz súd nevykonal, ktorý pred súdom prvej inštancie navrhol vykonať,
t.j., dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností. Žalobca ho v odvolaní uvádza iba
formálne, bez toho, aby konkretizoval .

16. Doposiaľ vykonané dokazovanie dalo vyčerpávajúco odpoveď na všetky relevantné skutočnosti
potrebné pre riadne zistenie skutkového stavu veci a pre jej správne právne posúdenie.

17. Odvolací dôvod týkajúci sa chyby v zisťovaní skutkového stavu veci, spočívajúci v tom, že skutkové

zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o
skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá
oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho
posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových
zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným
skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom,

ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p. a to vzhľadom na to, že buď vzal
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak
nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi
preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na
chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov,

ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti),
zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá
tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá

tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 C.s.p.

19. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav,t.zn.vyvodzujezoskutkovéhozistenia,aképrávaapovinnostimajústranysporupodľapríslušného

právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny
predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil,
príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu
normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Súd použil správny právny predpis, v prevažnej miere ho správne aj vyložil a na daný skutkový stav
ho i v prevažnej miere správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil
správne závery o právach a povinnostiach strán sporu.

21. Odvolací súd sa síce stotožňuje s názorom žalobcu o nesprávnom právnom posúdení pri výklade §
9 os. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy v predmetnom
spore, v dôsledku čoho súd vyhodnotil, že predmetný úver možno považovať bez úrokov a bez
poplatkov, avšak v konečnom dôsledku to nemalo vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia, pokiaľ súd
napokon posúdil spotrebiteľský úver ako úver bez poplatkov a úrokov, lebo z dôvodu § 9 ods. 2 písm. i)

zák. č. 129/2010 Z.z., možno posúdiť predmetný úver ako úver bez poplatkov a úrokov .

22. Súdna prax sa zjednotila na tom, že uvedením len celkovej výšky mesačnej splátky od prvej po
poslednú v úverových splátkach nedošlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z.

23. Odvolací súd poukazuje na súdnu prax a najnovšiu judikatúru - rozhodnutia Najvyššieho súdu SR
prezentovanú napr. v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2. 2018 (k výkladu § 9 ods. 2 písm. písm. k) zák. č.
129/2010 Z.z.). Podľa záveru Najvyššieho súdu SR uvedeného v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018
eurokonformnýmvýkladompredmetnéhoustanoveniazákonač.129/2010Z.z.,ktorýjevdanomprípadenielen možný, ale aj potrebný, dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č.
129/2010Z.z.nemožnooddodávateľovžiadať,abyvnichuvádzalipresnýrozpisplánovanejamortizácie
dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust.

§ 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto
ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje, informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej
splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Je teda zrejmé, že nie
je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna

vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, teda uvedeným ustanovením sa neustanovuje povinnosť
požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istiny, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale
len ich uvedenie súhrnne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

24. Vychádzajúc z uvedeného je zrejmé, že uvedením len celkovej výšky mesačnej splátky od prvej po
poslednú v úverových zmluvách, nedošlo k porušeniu § 9 ods. 2 písm. k) zák. č. 129/2010 Z.z., preto

odvolací súd považoval námietku žalobcu v tomto smere za dôvodnú.

25. S ostatnými dôvodmi rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, t.j., so záverom súdu,
keď za použitia § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy

podľa § 9 ods. 2 písm. i) cit. zák. a § 3, § 39 a § 41 Obč. zák. považoval úrokovú sadzbu v sadzbe
25,51 % pre rozpor s dobrými mravmi za neplatnú a to z dôvodov uvedených v rozsudku, vzhľadom
na výšku úrokov, ktorá podstatne presahovala úrokovú mieru obvyklú v čase ich dojednania stanovenú
najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek, že v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy pri úveroch poskytovaných bankami domácnostiam

úroková sadzba predstavovala v priemere 13,03 % ročne (stav úverov) a 13,76 % ročne (nové obchody,
že pri výške 25,5 % žalobca podstatnou a neprimeranou mierou prekročil horný limit obvyklej úrokovej
miery.Rozhodnutiesúduvdôsledkutejskutočnosti,žežalovanýčerpalodprávnehopredchodcužalobcu
úver vo výške 1.000 eur, z ktorej sumy uhradil spolu 582,60 eur, že nesplatil rozdiel 417,40 eur, a
preto zaplatením tejto sumy súd žalovaného zaviazal a vo zvyšku žalobu zamietol, je správne, vrátane

priznaného úroku z omeškania vo výške 5,25 % ročne z priznanej dlžnej istiny 417,40 eur od 11. 11.
2016 do zaplatenia, lebo jeho výška bola ku dňu 10. 11. 2016 podľa sadzby ECB 0 % a za použitia § 10c
a § 3 nar. vlády č. 87/1995 bola 8 % ročne a keďže žalobca žiadal 5,25 % ročne, súd nemal dôvod mu
nepriznať tento nižší úrok z omeškania. V dôsledku potvrdenia výroku rozsudku vo veci samej odvolací
súd potvrdil aj nadväzujúci výrok o trovách konania ako vecne správny.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.

27. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech a žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak trovy
odvolacieho konania mu nevznikli, preto stranám náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná.

28. Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).