Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. marec 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1618010529
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1618010529.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Adriany Šimkovej a prísediacich

Ivany Bujnovej a Marty Bordákovej, v trestnej veci obžalovanej S. D. a spol., pre zločin podvodu podľa §
221 ods. 1 ods. 3 písm. a) Tr. zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 04. marca 2019 v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalované
S. D., nar. XX.XX.XXXX v X., trvale bytom B. XXX/XX, X.,

JUDr. E. Y., nar. XX.XX.XXXX v T., trvale bytom T. XXX/XX, B.,

s a u z n á v a j ú z a v i n n é, ž e

po vzájomnej dohode obvinená JUDr. E. Y. dňa 01.07.2014 v prevádzke svojej advokátskej činnosti na
Y. č. XXXX v D. vyhotovila závet v mene C. C., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, v ktorom bola obvinená S.
D. uvedená ako jediná dedička C. C., zabezpečili podpísanie tohto závetu a následne ho obvinená S. D.,

uvedomujúc si jeho nepravosť, predložila v rámci dedičského konania po poručiteľovi C. C. Notárskemu
úradu JUDr. W. B., PhD. v C., ktorý dňa 10.09.2014 pod č.k. 12D/295/2014, Dnot 205/2014 vydal
Osvedčenie o dedičstve, právoplatným dňa 26.09.2014, ktorým majetok po poručiteľovi C. C. ako jediná
dedička zo závetu nadobudla obvinená S. D., čím bola poškodenému C. E. ako zákonnému dedičovi
spôsobená škoda vo výške 102.781,43- €,

t e d a

obv. S. D.
na škodu cudzieho majetku seba obohatila tým, že uviedla niekoho uviedla do omylu, a spôsobila tak
na cudzom majetku značnú škodu,

obv. JUDr. E. Y.

poskytla inému pomoc na to, aby sa obohatil na škodu cudzieho majetku tým, že uviedol niekoho do
omylu, a spôsobil tak na cudzom majetku značnú škodu,

č í m s p á c h a l i

obv. S. D.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona,obv. JUDr. E. Y.
zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona spáchaného formou pomoci podľa

§ 21 ods. 1 písm. d) Trestného zákona.

Za to sa

o d s u d z u j ú

obv. S. D.

podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), k), l) Tr. zákona a s
poukazom na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

obv. JUDr. E. Y.

podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. j), l) Tr. zákona a s poukazom
na § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e) Tr. zákona, na trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona sa jej výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa 50 ods. 1 Tr. zákona sa jej určuje skúšobná doba 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 14.09.2018 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 264/15/1106 - 67 na obžalované S. D. a spol. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm.
a), na skutkovom základe opísanom vo výrokovej časti rozsudku.

Obžalovaná JUDr. E. Y. na hlavnom pojednávaní po poučení o svojich právach a povinnostiach urobila
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku (zákona č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších
predpisov; ďalej len Trestný poriadok), že je vinná zo spáchania skutku uvedeného vo výroku tohto
rozsudku. Vzhľadom na vyhlásenie obžalovanej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3, písm. c),
d), f), g), h) Trestného poriadku a vo vzťahu k tomuto skutku, zisťoval či obžalovaná :

c) rozumie, čo tvorí podstatu skutkov, ktoré sa jej kladú za vinu, na čo obžalovaná odpovedala:
Áno.
d) bola ako obžalovaná poučená o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či jej bola daná
možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohla radiť o spôsobe obhajoby, na čo

obžalovaná odpovedala:
Áno.
f) rozumie právnej kvalifikácii skutkov, ako trestného činu, na čo obžalovaná
odpovedala:
Áno.

g) bola oboznámená s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jej kladené za vinu,
na čo obžalovaná odpovedala :
Áno.
h) sa dobrovoľne priznala a uznala vinu za spáchané skutky, ktoré sa v obžalobe
kvalifikujú ako určitý trestný čin, na čo obžalovaná odpovedala:

Áno.

Súd na základe vyhlásenia obžalovanej o uznaní viny a jej kladných odpovedí na otázky uvedené v §
333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného poriadku prijal toto vyhlásenie obžalovanej o uznaní vinyzo skutku uvedeného vo výroku tohto rozsudku a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom
obžalovaná priznala spáchanie skutku, sa nevykoná.

Súd preto uznal obžalovanú za vinnú zo zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného
zákona,spáchanéhoformoupomocipodľa§21ods.1písm.d)Trestnéhozákona,naskutkovomzáklade
uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Súd vzhľadom k prijatiu vyhlásenia o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vykonal

dokazovanie len ohľadne trestu.

Súd vykonal dokazovanie odpisom z registra trestov na obžalovanú, výpisom z evidencie priestupkov
na obžalovanú, darovacou zmluvou k nehnuteľnosti.

Pokiaľ sa druhu a výmery trestu týka, tak Trestný zákon vo svojich ustanoveniach, najmä v
ustanoveniach deklarujúcich zásady ukladania trestov, poskytuje ochranu spoločnosti pred trestnými
činmi v podobe trestov a to tak, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvoriť podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedolriadnyživotasúčasneinýchodradiťodpáchaniatrestnýchčinovzasúčasnéhovyjadreniamorálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Keďže uvedený cieľ, t. j. zabránenie v ďalšom páchaní trestnej
činnosti zároveň napĺňa aj ochranu spoločnosti, treba mať pri voľbe druhu trestu a jeho výmery túto
skutočnosť vždy na zreteli. V zmysle zásady legality trestu je možné uložiť len taký druh trestu a len
v takej výmere, v ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom trestné sadzby za jednotlivé trestné
činy sú ustanovené v osobitnej časti Trestného zákona. Súd pri určovaní druhu a výmery trestu prihliada

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti a
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a zároveň má trest postihovať iba páchateľa,
tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovanej JUDr. E. Y. súd zistil, že nie je z miesta

trvalého bydliska bližšie hodnotená. Z odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná nebola doposiaľ
súdne trestaná. Z výpisu priestupkov vyplýva, že sa v roku 2016 sa dopustila jedného, menej závažného
priestupku, spáchaného na úseku dopravy.

Obžalovaná uviedla, že k spáchaniu skutku úprimne ľutuje, prostredníctvom obhajcu žiadala o

mimoriadne zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby a zváženie uloženia
peňažného trestu.

Podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. Kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie
niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu, potrestá sa

odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 221 ods. 3písm. a) Tr. zák, Odňatím slobody na tri roky až desať rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním značnú škodu.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu
266 eur a značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej 100 násobok takej sumy.

Pri ukladaní trestu súd u obžalovanej prihliadol aj na pomer a závažnosť poľahčujúcich a priťažujúcich

okolností. Poľahčujúcou okolnosťou je, že sa obžalovaná k spáchaniu trestného činu priznala a trestný
čin úprimne oľutovala ( § 36 písm. l) Trestného zákona ) a taktiež, že v zmysle ustanovenia § 36 písm.
j) Trestného zákona - pred spáchaním trestného činu viedla riadny život. Priťažujúca okolnosť zistená
nebola. U obžalovanej prevažoval teda pomer poľahčujúcich okolností (2 : 0). V zmysle § 38 ods. 3
Tr. zák. súd znížil hornú hranicu trestnej sadzby odňatia slobody o 1/3, pričom základom na zníženie

trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. t.j. z
10 rokov na 7 rokov a 8 mesiacov. Takýmto spôsobom dospel súd k trestnej sadzbe 3 roky až 7 rokov
a 8 mesiacov.Obhajoba sa v súvislosti s prevahou poľahčujúcich okolností domáhala využitia inštitútu mimoriadneho
zníženia trestu. Pokiaľ ide o aplikáciu § 39 odsek 1 Trestného zákona súdom, už z názvu tohto
ustanovenia je zrejmé, že pôjde o ojedinelý a nie o pravidelný postup súdu. Použitie ustanovenia § 39

ods. 1 Tr. zákona, prichádza do úvahy len vtedy, ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom
na pomery obvineného má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre
danú osobu neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho
trvania, kedy možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestnej sadzby trestu, ustanoveného
týmto zákonom. Súd teda pri rozhodovaní o tom, aký druh trestu a v akej výmere obžalovanej uloží

trest, vychádzal jednak z toho, že trest má plniť nie len represívnu funkciu, teda zabraňovať v páchaní
ďalšej trestnej činnosti, a výchovnú funkciu, teda vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol
riadny život, ale kladie dôraz aj na zásadu humanity, z ktorej vyplýva zákaz neprimeranej sankcie vo
vzťahu k okolnostiam prípadu alebo pomerom páchateľa a jednak z ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák.,
podľa ktorého, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za
to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne

a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť
trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Súd preto s prihliadnutím na zásadu
primeranosti prísnosti trestu k trestnému činu obžalovanému uložil trest odňatia slobody podľa kritérií
obsiahnutých v ustanovení § 39 ods. 1 Tr. zák. (mimoriadne zníženie trestu), nakoľko uloženie trestu
odňatia slobody aj na samej dolnej hranici trestnej sadzby (3 rokov) by bolo pre obžalovanú vzhľadom na

pomery obžalovanej a možnosti jej nápravy neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti
postačuje aj trest kratšieho trvania. Trestný zákon v ustanovení § 39 ods. 3 stanovuje obmedzenia pre
mimoriadne zníženie trestu, ktorými je súd svojom rozhodovaní viazaný. Podľa § 39 ods. 3 písm. e)
Tr. zák. nesmie súd v danom prípade uložiť trest odňatia slobody kratší ako 6 mesiacov. Súd použil
pri ukladaní testu mimoriadne zmierňovacie ustanovenie s ohľadom na možnosti nápravy obžalovanej,

ktoré sú v jej prípade pozitívne, poukazujúc na jej doterajší bezúhonný život, ako aj vek obžalovanej.
Obhajoba obžalovanej taktiež navrhovala zváženie uloženia samostatného peňažného trestu, v tejto
súvislosti súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 34 ods. 6 Trestného zákona, je uloženie
samostatného peňažného trestu v danom prípade vylúčené.

Po zvážení všetkých rozhodných skutočností dôležitých pre určenie druhu a výmery trestu s
prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a osobu páchateľa, dospel súd k záveru, že účel trestu
podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona bude v danom prípade naplnený uložením podmienečného
trestu odňatia slobody, nakoľko trest odňatia slobody, ktorý by bol spojený s jeho výkonom, by bolo
neprimerane prísnym opatrením nepotrebným na dosiahnutie účelu samotného trestu a že sú teda

splnené podmienky uvedené v § 49 ods. 1 Tr. zákona. Z vyššie uvedených dôvodov, ako aj s poukazom
na inštitút mimoriadneho zníženia trestu podľa § 39 ods. 1 Tr. zákona, uložil súd obžalovanej trest
odňatia slobody vo výmere 2 roky, s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu v trvaní
2 roky, nakoľko takto uložený trest, svojim charakterom a so zohľadnením najmä osobných pomerov
obžalovanej, pre celkové dosiahnutie účelu trestu t. j. dosiahnutie individuálno-preventívneho a s ním

následne spojeného generálno-preventívneho účinku, je dostatočným trestom.

Na základe vyššie uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Podľa § 172 ods. 2 Tr. por. (zák. č. 301/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov) tento rozsudok
neobsahuje odôvodnenie vo vzťahu k obžalovanej S. D., nakoľko prokurátor, obžalovaná a obhajca
sa po vyhlásení tohto rozsudku vzdali práva podať odvolanie alebo taký prejav urobili v lehote troch
pracovných dní od vyhlásenia rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia
rozsudku cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali
odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Trestného poriadku)