Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. november 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 25Cob/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119269006
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: prof. JUDr. Milan Ďurica, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6119269006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu prof. JUDr.

Milana Ďuricu, PhD., členiek senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD. a JUDr. Miroslavy Púchovskej
v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., Sučany, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpený
advokátom JUDr. Tomášom Zbojom, Martin, Kuzmányho 509/4, IČO: 42 072 905, proti žalovanému:
KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava - Staré Mesto, Štefanovičova
2970/4, zastúpený JUDr. Félixom Neupauerom, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 7571/8A, o zaplatenie
87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.
5Cb/8/2019 - 59 zo dňa 31. júla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom, č. k. 5Cb/8/2019 - 59 zo dňa
31. júla 2019 p o t v r dz u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 5Cb/8/2019 - 59
zo dňa 31. júla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) vyhovel žalobe o zaplatenie 87 Eur. Zároveň
priznal žalobcovi náklady spojené s uplatnením tejto pohľadávky vo výške 40 Eur a právo na náhradu

trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že uplatnená suma predstavuje časť nájomného za použitie náhradného
vozidla, v dôsledku poškodenia a následnej opravy motorového vozidla Renault Kangoo, EČV M.,
držiteľa ELEKTRO VOMS s.r.o Žilina (ďalej len „poškodený“) prevádzkou motorového vozidla BMW
730d, EČV: Y., ktoré bolo poistené u žalovaného. Poškodený postúpil pohľadávku z titulu práva na
náhradu škody predstavujúcu nájomné za použitie náhradného vozidla žalobcovi, ktorý mu poskytol

na základe nájomnej zmluvy náhradné vozidlo a po započítaní vzájomných pohľadávok získal žalobca
právo na zaplatenie pohľadávky vo výške 87 Eur voči žalovanému. Poškodený oznámil postúpenie
pohľadávky žalovanému 26. februára 2019, pričom žalovaný postúpenie nenamietal. Súd prvej inštancie
neuznal argumentáciu žalovaného, že pokiaľ poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla,
nedošlo ku škode, pretože nedošlo k zmenšeniu jeho majetku, a to vzhľadom na to, že úhradu
nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie pohľadávky.

3. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že predmetom tohto konania je skutočná škoda podľa § 442
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení so zákonom č. 381/2001 Z.z., ktorá predstavuje náklady
spojené s odstraňovaním dôsledkov poškodenia, medzi ktoré patrí aj nájomné za prenájom motorového
vozidla. Pretože postúpenie pohľadávky je možné, žalobca má aktívnu vecnú legitimáciu, ktorú žalovanývo svojich podaniach spochybňoval. Pokiaľ žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že na
faktúresúlenručnedopísanékilometre,tátoskutočnosťjeprávneirelevantná,pretoževýškadohodnutej
odplaty sa neodvíjala od počtu najazdených kilometrov, ale od počtu dní, po ktoré vozidlo bolo v nájme.

Po skončení prenájmu vystavil žalobca poškodenému faktúru na sumu 464,40 Eur s DPH (387
Eur bez DPH) za obdobie od 18. februára do 26. februára 2019. Žalobca v konaní predložil faktúru č.
20190145 zo dňa 26. februára 2019, vystavenú Auto GAM, s.r.o., Žilina, ktorou fakturoval poškodenému
materiál a práce na poškodenom vozidle, pričom čas dodania je 26. februára 2019. Žalovaný uznal
poškodenému výšku prenájmu len do sumy 300 Eur bez DPH, ktorú aj uhradil žalobcovi.

4. Nájomné za požičanie vozidla považoval súd prvej inštancie za škodu, ktorá vznikla poškodenému
tým, že vynaložil vyššie náklady na požičanie motorového vozidla v porovnaní s nákladmi, ktoré by
vynaložilnaprevádzkusvojhomotorovéhovozidla,ktorénemoholpoužívaťvdôsledkujeho poškodenia.
Výšku nájmu žalobca preukázal predložením cenníka prenájmu náhradných vozidiel pre rok 2019. V
skutočnosti si žalobca uplatnil sumu nižšiu ako je cena určená cenníkom. Súd priznal žalobcovi aj

náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 Eur podľa § 2 Nariadenia vlády Slovenskej
republiky č. 21/2013 Z.z. a náhradu trov konania v plnej výške.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný odvolanie v zákonom stanovenej lehote, v ktorom
navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalovaný v

odvolaní považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a poukazuje na judikatúru Ústavného súdu
SR ohľadne náležitostí odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Podstatná časť argumentácie žalovaného
sa týka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň konštatuje, že súd prvej
inštancie vyslovil nesprávne právne závery. Opakovane poukazuje na to, že žalobca nemá aktívnu
vecnú legitimáciu, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre

za prenájom náhradného vozidla. Z uvedeného vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. Z týchto
dôvodov nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky, pričom poškodený
žalobcovi faktúru neuhradil, a teda mu pohľadávka vôbec nevznikla. Z týchto dôvodov nemohlo dôjsť ani
k vzájomnému započítaniu, pretože zo zmluvy o postúpení vyplýva, že prejav vôle smeroval najskôr k
postúpeniu pohľadávky, až následne k započítaniu pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak poškodený

nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na
žalobcu. Zmluvu o postúpení považuje žalovaný za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 24. septembra 2019, v ktorom považuje
napadnuté rozhodnutie za vecne správne, zákonné a dostatočne odôvodnené. Súd prvej inštancie

sa podľa stanoviska žalobcu dostatočne vysporiadal s aktívnou vecnou legitimáciou, ktorá vyplýva zo
zmluvy o postúpení pohľadávky. Dôkazom toho, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky je
napokon aj to, že čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. Pretože zo strany
žalovaného bolo poskytnuté čiastočné poistné plnenie, nemôže byť sporné ani to, že poškodenému
vznikol nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Nájomné

za prenájom náhradného vozidla je podľa súčasnej judikatúry považované za skutočnú škodu, teda za
majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Túto skutočnosť
napokon obsahuje aj samotné usmernenie členov SKP č. 17/2002, z ktorého žalovaný vychádzal
pri šetrení poistných udalostí. Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za úhradu faktúry a zároveň
postúpenie pohľadávky. V čase uzatvárania zmluvy o postúpení pohľadávky došlo teda k úhrade faktúry,

a teda aj ku vzniku škody. Odvoláva sa aj na rozsudok Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu
Bratislava.

7. Žalovaný sa k tomuto podaniu žalobcu nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal odvolanie v rozsahu stanovenom v § 379, § 380 CSP a napadnuté rozhodnutie
ako vecne správne potvrdil podľa § 380 CSP.

9. Odvolací súd v konaní zistil, že žalobca si uplatnil zaplatenie 87 Eur a 40 Eur na Okresnom súde
Banská Bystrica 27. apríla 2019 návrhom na vydanie platobného rozkazu. Okresný súd Banská Bystrica

vydal platobný rozkaz č.k. 29Up/481/2019 z 13. mája 2019, proti ktorému podal žalovaný odpor v
zákonom stanovenej lehote. Žalovaný v odpore namietal neúplnosť návrhu na vydanie platobného
rozkazu, ako aj tú skutočnosť, že žalobca nemá ako predmet podnikania takú činnosť ako je factoring,
forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok a ani inú obdobnú činnosť súvisiacu s nadobúdaním a správoupohľadávok.Vodporenamietalnedostatokaktívnejlegitimáciežalobcu,pretožepoškodenýboldlžníkom
žalobcu a nemohol preto platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávok. Poškodený totiž pred
postúpením pohľadávky neuhradil žalobcovi faktúru za nájom náhradného vozidla.

10. Predmetom sporu je zaplatenie 87 Eur titulom práva na náhradu škody, ktorá predstavuje rozdiel
medzi výškou nájomného za nájom náhradného vozidla Dacia Lodgy, na základe zmluvy uzatvorenej
dňa 18. februára 2019 medzi žalobcom ako prenajímateľom a poškodeným ako nájomcom a 40 Eur
ako paušálna náhrada nákladov spojená s uplatnením pohľadávky. Potreba náhradného vozidla vznikla

z toho dôvodu, že motorové vozidlo poškodeného Renault Kangoo bolo v oprave v dôsledku jeho
poškodenia prevádzkou motorového vozidla značky BMW 730d držiteľa MD-BAVARIA Žilina, s.r.o., ktoré
bolo poistené u žalovaného. Tieto skutočnosti sú nesporné a vyplývajú zo záznamu o dopravnej nehode
dňa 17. januára 2019. Po dobu opravy poškodeného vozidla od 18. februára do 26. februára
2019 si poškodený prenajal od žalobcu náhradné vozidlo Dacia Lodgy za dennú sadzbu prenájmu vo
výške 51,60 Eur. Poškodený si uplatnil cenu nájomného u žalovaného podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Medzi poškodeným a žalovaným nebolo sporné právo náhradu škody (ako také), ktorá predstavuje
nájomné za nájom náhradného vozidla, pretože žalovaný nepopieral povinnosť uhradiť nájomné za

používanie náhradného vozidla, avšak nesúhlasil s výškou nájomného. Táto skutočnosť vyplýva z
oznámenia o poistnom plnení žalovaného z 20. marca 2019. Dohodnutú výšku nájomného
51,60 Eur vrátane DPH za deň považoval žalovaný za neprimeranú a upravil ju na 40 Eur s DPH za
jeden deň, v dôsledku čoho uznal celkovú výšku nájomného za prenajatie náhradného vozidla v sume
300 Eur, ktorú v súlade so zmluvou o postúpení pohľadávok poukázal žalobcovi.

12. Rovnako je nesporné, že judikatúra priznáva v rámci práva na náhradu škody pri poškodení
motorového vozidla poistnou udalosťou aj právo na nájomné za použitie náhradného vozidla. Tento
vývoj judikatúry, ako aj právnej doktríny zabezpečuje plnú náhradu škody poškodenému, teda nielen
priamu ujmu na hmotnom majetku, v tomto prípade na motorovom vozidle, ale aj náhradu tých nákladov,

ktoré vzniknú v dôsledku poistnej udalosti. Z predložených dokladov je nesporné, že žalobca fakturoval
za prenájom cenu nižšiu ako je štandardná cenníková cena, pričom poškodený si zapožičal vozidlo
obdobnej kategórie, ak nie cenove nižšie, ako bolo jeho poškodené vozidlo. Žalovaný nemal počas
konania na súde prvej inštancie a ani v odvolaní žiadnu relevantnú argumentáciu ohľadne výšky škody.
V tomto smere nepredložil žiadne dôkazy a ani žiadne dokazovanie nenavrhol.

13. K námietkam žalovaného ohľadne možnosti postúpenia pohľadávky, odvolací súd uvádza, že zákon
nevylučuje možnosť postúpenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto sporu na inú osobu. Rovnako
žalobca nemusí mať osobitný predmet činnosti na to, aby mohol nadobudnúť pohľadávku postúpením
alebo aby postúpil inej osobe svoju pohľadávku, pretože ide o dispozíciu s jeho majetkom (majetkovým

právom), postupom podľa OZ. Rovnako zákon nezakazuje urobiť viac právnych úkonov na jednej listine,
čo v posudzovanom prípade bolo postúpenie pohľadávky a ich započítanie dohodou zmluvných strán,
pokiaľ je vôľa zmluvných strán ako aj jej prejav v súlade s § 37 OZ.

14. Pre rozhodnutie sporu bolo potrebné vyriešiť aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby, ktorú

žalovaný opakovane namietal, pretože žalobca nadobudol pohľadávku na základe citovanej zmluvy o
postúpení pohľadávok, pričom poškodený ako postupca cenu nájomného nezaplatil.

15. Tak ako už bolo uvedené, predmetom sporu je právo na náhradu škody, ktorú má poškodený
voči žalovanému. Škoda na hmotnom majetku vznikne už momentom poškodenia tohto majetku, čo u

poškodeného predstavovalo poškodenie motorového vozidla. Momentom poškodenia (znehodnotenia)
motorového vozidla vznikla jeho majiteľovi majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Táto škoda však
nie je predmetom sporu. Ďalšou škodu, ktorá je predmetom sporu sú náklady za prenájom náhradného
vozidla. Je nesporné, že poškodenému vznikne škoda až úhradou týchto nákladov -nájomného za
prenajaté náhradné vozidlo. V tomto smere je právna argumentácia žalovaného správna. Rovnako

je správne tvrdenie, že nájom na za náhradné vozidlo, ktorý je povinný zaplatiť poškodený ako
nájomca predstavuje na strane poškodeného záväzok a veriteľom tejto pohľadávky je prenajímateľ.
Argumentáciu rozhodnutí, na ktoré sa odvoláva napadnuté rozhodnutie, podobne ako aj niektorýchďalších rozhodnutí, ktoré riešia právo na náhradu škody za použitie náhradného vozidla, nepovažoval
odvolací súd za presvedčivú.

16. Ako z vyššie uvedeného vyplýva, poškodený má právo na náhradu škody voči žalovanému, ktorá mu
vznikne tým, že v dôsledku poistnej udalosti musí používať náhradné vozidlo. Kým poškodený nezaplatí
nájomné za používanie náhradného vozidla ide len o budúcu pohľadávku, čo nie je otázka splatnosti
ako sa to uvádza v niektorých rozhodnutiach, ktoré riešia túto problematiku. Pohľadávka musí najprv
vzniknúť a až potom môžeme zisťovať kedy sa stane splatnou.

17. Z týchto dôvodov bolo potrebné pre rozhodnutie sporu vyriešiť, či podľa OZ je možné postúpiť aj
budúcu pohľadávku. Za týmto účelom súd zisťoval doktrinálny výklad, ktorý využil historickú metódu
interpretácie právnej normy. „Cedovať je možné tiež tú pohľadávku, ktorá ešte nevznikla a má vzniknúť
až v budúcnosti. Podmienkou je však to, že musí ísť o pohľadávku, ktorú je možné určiť aspoň čo
do právneho dôvodu jej vzniku a čo do osoby dlžníka, aj keď jej konkrétny rozsah ešte nie je známy.

Tak bolo v minulosti judikované, že je dovolené postúpiť banke právo na zaplatenie ceny zo zmluvy o
dielo ešte neuzavretej (pohľadávku cedoval budúci zhotoviteľ deň pred akceptáciou jeho návrhu zmluvy
o dielo objednávateľom; Váž. 4740). Podobne predvojnová súdna prax akceptovala ako dovolené
postúpenieprávananáhradunákladovkonania,ajkeď kcesiidošlouždvadnipredzačatímpríslušného
súdneho konania (Váž. 4740). Je možné prikloniť sa k záveru, že sa musí dôsledne pripustiť ako

dovolené postúpenie pohľadávok, ktorých vznik má nastať v budúcnosti, ako je napr. postup pohľadávky
predstavovanej nájomným z domu doposiaľ neprenajatého, na zaplatenie kúpnej ceny zo zmluvy ešte
neuzavretej, na províziu z obchodu, ktorý zatiaľ nebol dohodnutý, na náhradu škody, ktorá ešte len
môže vzniknúť. Fakticky ide o uzatvorenie zmluvy, ktorej účinky, pokiaľ ide o vlastné postúpenie , sa
odkladajú k okamžiku vzniku pohľadávky alebo inak povedané, zmluva o postúpení, ktorou sa prevádza

pohľadávka, ktorá má vzniknúť až v budúcnosti, má za následok, že pohľadávka, ktorá by v okamžiku
svojho vzniku- nebyť cesiou- patrila cedentovi, patrí cesionárovi ako osobe oprávnenej (teda ako
veriteľovi). ( Eliáš, K a kol.: Občanský zákonník. Velký Akdemický komentář. II. svazek, Linde Praha,
a.s. Praha 1, 2008, s.1497“.

18. Odvolací súd sa stotožnil s uvedeným doktrinálnym výkladom a vychádza pritom aj z čl. 2
ods.3 Ústavy SR, podľa ktorého každý môže konať, čo nie je zákonom zakázané, pričom dotknuté
ustanovenia OZ nezakazujú postúpenie budúcej pohľadávky. Právne normy súkromného práva sú
prevažne dispozitívnej povahy a tie umožňujú využiť účastníkom právneho vzťahu zmluvnú autonómiu.
Princíp zmluvnej autonómie je jedným z nosných princípov súkromného práva, a preto nie je dôvod,

aby súd svojou ingerenciou zmluvnú autonómiu narúšal alebo aby inak do nej pri interpretácii negatívne
zasahoval.

19. Z týchto dôvodov, ak poškodený postúpil budúcu pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému
za odplatu stal sa poškodený veriteľom žalobcu (prenajímateľa náhradného vozidla), a to veriteľom

s pohľadávkou na zaplatenie odplaty za postúpenú pohľadávku. V dôsledku postúpenia budúcej
pohľadávky prešla na žalobcu pohľadávka z titulu práva na náhradu škody voči žalovanému.

20. Poškodený bol zároveň dlžníkom žalobcu, čo je predpokladom pre kompenzáciu pohľadávok,
pretože bol povinný zaplatiť žalobcovi nájomné za používanie náhradného vozidla. Tieto vzájomné

proti sebe stojace pohľadávky (odplata za postúpenie budúcej pohľadávky a nájomné za nájom
náhradného vozidla) bolo možné započítať. Po započítaní pohľadávok zaniklo poškodenému právo na
zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky, žalobcovi zaniklo právo na nájomné a žalobca sa stal
veriteľompohľadávkyprávananáhraduškodyvočižalovanému.Zánikompohľadávkyztitulunájomného
za prenájom náhradného vozidla v dôsledku kompenzácie, sa aktivovala postúpením nadobudnutá

pohľadávka na náhradu škody.

21. Napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípade nie je arbitrárne, tak ako to uvádza žalovaný. Súd prvej
inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré žalovaný namietal a ktoré boli
relevantné pre rozhodnutie sporu. Odvolací súd považuje argumentáciu súdu prvej inštancie až za

veľmi podrobnú vzhľadom na výšku uplatnenej sumy a ustálenú judikatúru súdov prvej inštancie a
súdov odvolacích k tejto problematike. Na tom nič nemení skutočnosť, že odvolací súd považoval za
potrebné spresniť niektoré závery doterajšej judikatúry najmä z pohľadu vyjasnenia klasických inštitútov
súkromného práva relevantných pre toto konanie.22.Odvolacísúdprepresnosťprávnejargumentáciesúduprvejinštanciepovažujezapotrebnépovedať,
že porušenie povinnosti nie je obligatórnym predpokladom každej občianskoprávnej zodpovednosti

za škodu (čl. 29. napadnutého rozhodnutia). Pri osobitných skutkových podstatách náhrady škody
sa porušenie povinnosti pre vznik zodpovednosti za škodu nevyžaduje. Tak je to napr. pri úprave
zodpovednosti za škodu podľa § 420a OZ alebo podľa § 427 OZ a ďalších. Táto nepresnosť však
nemala vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia.

23. Podľa § 4 ods. 2 písmeno b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení v znení
neskorších predpisov poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením,
odcudzením alebo stratou veci. Podľa § 11 ods. 7 tohto zákona je poisťovateľ povinný poskytnúť
poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške

náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného
plnenia. Odvolací súd nepovažoval za účelné opisovať ustanovenia tých právnych predpisov, ktoré sú
uvedené v napadnutom rozhodnutí.

24. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s § 380 CSP len v rozsahu odvolacích

dôvodov.

25. Po doplnení tejto právnej argumentácie odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne
potvrdil podľa § 387 CSP.

26. Odvolací súd priznal úspešnému žalobcovi aj právo na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v rozsahu 100% v súlade s § 396 CSP.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).