Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 7. november 2019

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 5Csp/119/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5719204500
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2019:5719204500.1

Uznesenie

Okresný súd Martin v spore žalobkyne: D. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, XXX XX C., v zast.:
JUDr. Andrej Cifra, advokát, so sídlom kancelárie Janka Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému:
BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v časti 3 bod 5

Zmluvy o úvere č. 2581536209 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa
26.11.2009, a to až právoplatného skončenia konania vo veci samej.

II. Žalovaný je povinný v deň vykonateľnosti tohto uznesenia oznámiť zamestnávateľovi žalobkyne -
MOB Interier s.r.o., so sídlom Opatovská 651/33, 911 01 Trenčín, IČO: 44 948 271, aby zastavil výkon
zrážok zo mzdy žalobkyne na základe Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v časti 3 bod 5 Zmluvy o

úvere č. 2581536209 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného - Poštovou
bankou, a.s. dňa 26.11.2009

III. Žalobkyni ukladá povinnosť, aby do 30 dní od doručenia tohto uznesenia podala na tunajšom súde
žalobu vo veci samej, v spore žalobkyne: D. C., L.. XX.XX.XXXX, J. Y. XXXX/XX, XXX XX C., proti

žalovanému: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47
967 692, o určenie neplatnosti právneho úkonu.

IV. Žalobkyni voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 05.11.2019 sa žalobkyňa domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil povinnosť zdržať sa použitia Dohody o

zrážkachzomzdyuvedenejvčasti3bod5Zmluvyoúvereč.2581536209uzatvorenejmedzižalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného dňa 26.11.2009. Žalobkyňa v podanom návrhu uviedla, že na
základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola súčasťou zmluvy o úvere uzavretej medzi žalobkyňou
a právnym predchodcom žalovaného jej idú byť vykonávané zrážky zo mzdy, aj napriek tomu, že
výšku dlžnej sumy jednostranne diktuje žalovaný, bez odsúhlasenia tejto sumy súdom. Žalobkyňa
pred podpisom zmluvy o úvere nemohla ovplyvniť jej obsah. Zmluvné dojednania neboli dojednané

individuálneabolidojednanévneprospechspotrebiteľa.Žalobkyňanapodporusvojichtvrdenípredložila
súdu s podaným návrhom zmluvu o úvere č. 2581536209 zo dňa 26.11.2009, súčasťou ktorej je
dohoda o zrážkach zo mzdy, žiadosť žalovaného o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne adresovaná
zamestnávateľovižalobkyne,aktuálnystavúverukudňu30.11.2015vystavenýaprávnympredchodcom
žalovaného - Poštovou bankou, a.s. a aktuálny stav pohľadávky ku dňu 22.10.2019 vystavený
žalovaným.2. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) pred začatím konania, počas
konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy

pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

5. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

6. Podľa § 328 ods. 2 veta prvá CSP, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

7. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

8.Podľa§325ods.2písm.c)CSP,neodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami.

9. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.

10. Podľa § 333 CSP, neodkladné opatrenie zanikne, ak uplynul čas, na ktorý bolo nariadené.

11. Podľa § 336 ods. 1 a 2 CSP ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo

výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. (2) Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej.

12. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu.

13. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia zákonného dôvodu
vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa Civilného sporového poriadku takýmito dôvodmi sú právny a

faktický stav medzi stranami, ktorý vyžaduje rýchlu, hoci len dočasnú úpravu pomerov alebo obava,
že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. V oboch prípadoch musí navrhovateľ neodkladného
opatrenia súdu preukázať, že absencia takejto dočasnej úpravy pomerov by mala za následok reálne
a bezprostredné ohrozenie uplatňovaného nároku. Z dočasného charakteru neodkladného opatrenia
vyplýva aj osobitný postup súdu pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení, kde vzhľadom na záujem o

včasnú ochranu bezprostredne ohrozených práv a oprávnených záujmov strán, nemusí byť dodržaný
formálny postup stanovený pre dokazovanie pri rozhodovaní o veci samej. Avšak navrhovateľ musí v
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia označiť dôkazy, ktorých sa dovoláva, a to jednako tie,
ktoré osvedčujú uplatnený nárok, ako aj tie, ktoré osvedčujú existenciu reálnej a bezprostrednej ujmy
na právnom alebo faktickom postavení strán. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou

riešenia. Z povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované alebo osvedčované všetky
skutočnosti,ktorébysúdmuselmaťzistené,kebymalvydaťkonečnérozhodnutie.Súdsapretoobmedzí
len na osvedčenie tých najzákladnejších skutočností, aby mohol posúdiť, či tu poprípade môže byť
nárok, ktorého neodkladnú úpravu si okolnosti vyžadujú, že toto právo je porušené a že k jeho ochrane
je potrebné nariadiť práve navrhované neodkladné opatrenia.

14. Z citácie uvedených zákonných ustanovení je nepochybné, že pre nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi stranami sporu a tiež splneniedvoch kumulatívnych podmienok, a to dôvodnosť nároku a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy.

15. Súd sa s návrhom žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovanému uložil
povinnosť zdržať sa používania dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v časti 3 bod 5 Zmluvy o úvere č.
2581536209 uzatvorenej medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaného dňa 26.11.2009, po
posúdení skutkových a právnych dôvodov uvedených žalobkyňou v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v plnom rozsahu stotožnil.

16. Súd v súvislosti s rozhodovaním o nariadení neodkladného opatrenia vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými do spisu. Z návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia a listín predložených žalobkyňou vyplýva, že medzi žalobkyňou a právnym predchodcom
žalovaného - Poštovou bankou, a. s. bola dňa 26.11.2006 uzatvorená zmluva o úvere č. 2581536209,
súčasťou ktorej bola v článku 3 bod 5 dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá predstavovala zabezpečenie

pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Žalovaný listom zo dňa 02.10.2019 požiadal
zamestnávateľa žalobkyne, aby na základe dohody o zrážkach zo mzdy, začal tieto zrážky vykonávať.
Súd má za to, že podmienka dôvodnosti nároku bola splnená tým, že žalovaný už požiadal
zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom v zmysle ust. § 551 ods. 2
Občianskeho zákonníka, veriteľ získava právo na výplatu zrážok proti platiteľovi mzdy už okamihom,

keď sa platiteľovi dohoda predložila. Čo sa týka nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy toto
súd videl v skutočnosti, že dohoda o zrážkach zo mzdy, na podklade ktorej sú vykonávané zrážky zo
mzdy žalobkyne, neobsahuje špecifikáciu pohľadávky tvoriacej zabezpečovaný nárok, čím sa žalovaný
môže domôcť aj uspokojenia nárokov mimo istiny a zákonného príslušenstva, pričom zrážky zo mzdy
sú vykonávané na základe zmluvných podmienok, ktorých prijateľnosť, a teda aj platnosť žalobkyňa v

podanom návrhu spochybnila. Zrážky zo mzdy žalobkyne je v súčasnosti možné vykonávať na základe
zmluvných podmienok, ktorých prijateľnosť, a teda aj platnosť, je spochybnená, preto je tu dôvodná
obava, že kým by došlo k právoplatnému rozhodnutiu vo veci samej, budú zrážky zo mzdy už vykonané v
celom rozsahu, a to aj nad rámec istiny a zákonného príslušenstva. Obava, že žalovaný uskutoční zásah
do majetku žalobkyne prostredníctvom dotknutej dohody o zrážkach zo mzdy, bez súdneho prieskumu

zmluvných ustanovení dotknutej zmluvy a samotnej dohody, sa tak reálne naplnila.

17. Za daných okolností súd považoval za odôvodnené nariadiť neodkladné opatrenie v zmysle návrhu
žalobkyne, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, predmetom ktorého bude posúdenie
platnosti, resp. neplatnosti uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy.

18.Podľa§262ods.1CSP,onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúduvrozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci.

20. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení tak, že žalobkyni,
ktorá bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde,
ktorý ho vydal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.