Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 7. október 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 7C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8516202522
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8516202522.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, sudkyňou JUDr. Miriam Szárazovou, v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ,

s.r.o.,Bratislava,Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.BarborouKorenecovou,advokátkou,
so sídlom Slnečná 765/3, Malinovo, IČO: 42 174 902 proti žalovanému: O. E., nar. XX.X.XXXX, trvale
bytom B. XX/XXXX, T., v konaní o zaplatenie 2.031,48 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 eur, úroky z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 1.327,76 eur od 19.4.2009 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 30,72 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný,
pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 1.7.2016 (elektronickým podaním so zaručeným
elektronickým podpisom) domáhal, aby žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 2.031,48 eur,
zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.031,48 eur od 19.4.2009 do zaplatenia ako
aj nahradenia trov konania, titulom uzatvorenej zmluvy o úvere.

2. Okresný súd Stará Ľubovňa rozsudkom zo dňa 20.11.2017 žalobu zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal. Žalobca proti tomuto rozsudku podal odvolanie a Krajský súd v Prešove
uznesením sp. zn. 25Co/10/2018 zo dňa 21.8.2018 zrušil rozsudok a vec vrátil prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Súd vec v zmysle záverov zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Prešove opätovne vec prejednal,

nariadil vo veci pojednávanie, ktorého sa strany sporu nezúčastnili, preto súd vec prejednal v súlade s
§ 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.

Na základe vykonaného dokazovanie a po vyhodnotení dôkazov za preukázané skutkové tvrdenia súd
považuje.
4. Žalobca so žalovaným uzatvoril dňa 18.11.2008 zmluvu o úvere predmetom, ktorej bolo poskytnutie
úveru v sume 40.000,- Sk/1.327,76 eur, pričom žalovaný sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku úveru

vo výške 61.200,- Sk/2.031,47 eur v 6 mesačných splátkach po 10.200,- Sk/338,58 eur počnúc dňom
14.1.2009.5. Nespornou skutočnosťou medzi stranami sporu je to, že žalovaný doposiaľ z poskytnutého úveru
neuhradil žiadnu splátku. Z výpisu zo živnostenského registra ako aj z výpisu z obchodného registra je
preukázané, že žalovaný nie je a ani nebol evidovaný v týchto registroch.

6. Z pripojeného trestného spisu má súd za preukázanú tú skutočnosť, že samotný žalobca dňa
16.7.2009 podal na žalovaného na Okresnú prokuratúru Kežmarok oznámenie o skutočnostiach
nasvedčujúcich spáchanie trestného činu, pričom uznesením zo dňa 7.9.2009 Okresné riaditeľstvo PZ,
Úrad justičnej a kriminálnej polície Stará Ľubovňa začalo trestné stíhanie voči žalovanému za prečin

úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák..

7. Trestným rozkazom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 2T/16/2009 zo dňa 17.12.2009 bol
žalovaný uznaný vinným, že dňa 18.11.2008 v Starej Ľubovni prostredníctvom obchodného zástupcu
spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava požiadal o úver a uzatvoril zmluvu o úvere
č. XXXXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver o výške 40.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť

s príslušným poplatkom v celkovej výške 61.200,- Sk v šiestich mesačných splátkach po 10.200,- Sk
počnúc dňom 14.1.2009, pričom v žiadosti o úver zo dňa 14.11.2008 uviedol nepravdivý údaj o svojej
finančnej situácii a to, že jeho mesačný príjem predstavuje sumu 16.000,- Sk, čo sa však nezakladalo
na pravde, nakoľko jeho skutočný príjem v tom čase predstavoval sumu vo výške 10.561,- SK, pričom
ak by v žiadosti o úver uviedol skutočnú výšku príjmu, úver by mu poskytnutý nebol, doposiaľ neuhradil

ani jednu splátku, čím spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava spôsobil celkovú
škodu vo výške 2.031,47 eur, s príslušným poplatkom z omeškania, teda vylákal od iného úver tým, že
ho uviedol do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a spôsobil mu tak malú škodu,
čím spáchal prečin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1 Tr. zák. za čo bol odsúdený podľa § 222 ods.
1 Tr. zák. za použitia § 37 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 1

roka. Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. sa výkon trestu podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.
zák. sa ukladá skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodený spoločnosť
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava so svojim nárokom na náhradu škody bol odkázaný na občianske súdne
konanie. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 29.3.2010.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod tieto zákonné ustanovenia:
8. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 53 ods. 1 Obč. zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11. Podľa§54ods.1Obč.zákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
12. Podľa § 54 ods. 2 Obč. zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
13. Podľa § 4 ods. 1 Zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzatvorenia zmluvy) zmluva o úvere musí mať písomnú formu inak je neplatná.

14. Podľa § 4 ods. 2 písm. j/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a

účinného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere.15. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (platného a účinného v čase
uzatvorenia úverovej zmluvy) Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom

úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho
začal čerpať alebo b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov.

Súd dospel k záveru:
16. V pôvodnom rozhodnutí prvoinštančný súd prihliadol na ust. § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, teda na premlčanie ex offo. V zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Prešove krajský
súd poukázal na nález Ústavného súdu SR PL. ÚS 11/2016 zo dňa 7.2.2018, ktorý treba vnímať tak,
že týmto nálezom bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia § 5b zák. č.

250/2007 Z. z. s Ústavou SR. Teda nález Ústavného súdu SR - okrem toho, že je právnym dôvodom
neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezov v Zbierke zákonov SR)
- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak, než ich vyložil zákonodarca pri
prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie

bez námietky strany v spore s týmto ustanovením je v rozpore s týmito ustanoveniami). Poukazujúc na
závery zrušujúceho uznesenia súd vec opätovne prejednal.

17. V predmetnom konaní sa žalobca domáha náhrady škody. Žalobca bol odkázaný v trestnom konaní
s jeho nárokom na náhradu škody na konanie občianskoprávne. Súd je toho názoru, že predmetom

tohto konania je plnenie titulom náhrady škody z úverovej zmluvy. V danej veci je nesporné, že
škoda, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatnil, mala vzniknúť z dôvodu nesplatenia finančnej sumy,
ktorú žalobca na základe úverovej zmluvy poskytol žalovanému, a ktorý ju ani čiastočne nesplatil. Súd
podrobil prieskumnej činnosti základ tohto nároku žalobcu, t.j. zmluvu o úvere uzavretú medzi zmluvnými
stranami dňa 18.11.2008 č. XXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému sumu

40.000,- Sk t.j. 1.327,76 eur, a to z dôvodu preskúmania opodstatnenosti nároku žalobcu a výšky ním
uvádzanej škody.

18. Po preskúmaní úverovej zmluvy súd dospel k záveru, že predmetná zmluva o úvere uzavretá medzi
žalobcom spol. POHOTOVOSŤ, s.r.o., ktorá poskytovala finančné služby a úvery fyzickým osobám

ako veriteľom na jednej strane, a na druhej strane žalovaným ako fyzickou osobou nevykonávajúcou
podnikateľskú činnosť, ktorá skutočnosť je zrejmá z označenia žalovaného v predmetnej zmluve ako aj z
lustrácie v živnostenskom registri a v obchodnom registri, z ktorých je zrejmé, že žalovaný nevykonával
podnikateľskú činnosť.
Pokiaľ v zmluve o úvere bolo uvedené, že úver bol žalovanému poskytnutý za účelom jeho zamestnania,

súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 243/07, z
ktorého vyplýva, že ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré možno vykladať rozdielne, je
spravodlivévykladaťichvprospechstrany,ktorázmluvunenapísala.PodľatohtorozhodnutiaÚstavného
súdu Slovenskej republiky z doslovného výkladu textu zmluvy musí byť zrejmá vôľa zmluvných strán. Ak
vôľa zmluvných strán smeruje k inému významu a ak sa podarí vôľu účastníkov procesom hodnotenia

skutkových a právnych otázok ozrejmiť, má zhodná vôľa účastníkov zmluvy prednosť pred doslovným
významomtextunimiformulovanejzmluvy.Vdanomprípadezmluvaoúverebolanapísanážalobcomna
predtlačenom formulári. V prípade, ak sú v zmluve použité formulácie a pojmy, ktoré je možné vykladať
rozdielne,jespravodlivévykladaťichvneprospechtoho,ktoichdozmluvyuložil.Zmyslomtohtoprincípu
je neumožniť strane naformulovať v zmluve ustanovenie pripúšťajúce viacerý výklad a následne v zlej

viere zneužiť mnohoznačnosti tohto ustanovenia na úkor záujmov druhej strany. Preto sa javí rozumným
postulát, podľa ktorého tvorca zmluvy, ktorý argumentuje neurčitým ustanovením, pripúšťajúcim viacerý
možný výklad, sám musí preukázať, že nekoná v zlej viere a že medzi stranami bol skutočne konsenzus
na tvorcom tvrdenom význame. Žalobca v danom prípade v záhlaví formulárovej zmluvy o úvere označil
dlžníka - žalovaného údajmi označujúcimi ako fyzickú osobu, pričom v zmluve bolo zaškrtnuté políčko

poskytnutia finančných prostriedkov na účel zamestnania, čo vyvoláva pochybnosti v osobe žalovaného,
t.j. či zmluvu o úvere uzatváral naozaj za účelom zamestnania alebo nie. Preto v zmysle princípu
vyjadreného vo vyššie citovanom rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, súd vychádzal z
princípu,žeoznačeniedlžníkavzmluveoúverejespravodlivévykladaťvprospechdlžníka-žalovaného,ktorý túto zmluvu nenapísal. Uvedené potvrdzuje aj ustanovenie § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka,
podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa
priaznivejší. Keďže žalobca v danom prípade neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie, či na

základe uzavretej zmluvy o úvere boli povinnému finančné prostriedky poskytnuté na účel zamestnania,
súd dospel k záveru, že vzťah založený zmluvou o úvere uzavretou medzi účastníkmi konania je
spotrebiteľským vzťahom, na ktorý je potrebné aplikovať aj ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch ako aj ustanovenia Občianskeho zákonníka.

19. Ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aj v znení účinnom do 31.12.2014 treba vykladať tak, že
v prípade dualistickej právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy
nepoužije obchodné právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa
postavenie spotrebiteľa oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie § 54 ods. 1 je dôsledkom
transpozície čl. 8 smernice. Smernica síce nevyžaduje transpozíciu v prípade dualistickej úpravy
inštitútov súkromného práva, no na druhej strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie§ 54

ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti tomuto zákonu (rozumej
Občianskemu zákonníku, § 54 ods. 1 OZ). Súd poznamenáva, že aj právna úprava v Občianskom
zákonníku dopadá na obidve strany v súlade s princípom rovnosti, no je citlivejšia, zohľadňuje aspekt
informovanosti spotrebiteľa, explicitne priznáva rovnaké práva aj ručiteľovi, garantuje efektívnejšie
uplatnenie práva pri plynutí času pri zlom úmysle veriteľa a pod. Nemožno prehliadnuť fakt, že sú

to predovšetkým dodávatelia, ktorí uplatňujú veci na súde. Spory vyvolané spotrebiteľmi sú len veľmi
zriedkavé, a preto argument o obchodnom práve a rovnosti ,,pre všetkých“ je objektívne značne
relativizovaný.

20. Vzhľadom na uvedené, nepopierajúc povahu úverovej zmluvy ako absolútneho obchodu, súd na

posúdenie úverového vzťahu zo spotrebiteľskej zmluvy aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie. Takéto pravidlo je ustálené aj v aplikačnej praxi súdov (pozri
napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 25.01.2011 sp. zn. 5MCdo/20/2009, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne zo dňa 23.11.2011 sp. zn. 17Co/167/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove zo
dňa 11.06.2013 sp. zn. 6Co/218/2012, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/26/2012 a

6Co/81/2012), ktoré riešenie odobril aj Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení pod sp. zn. I. ÚS
402/2013-10 zo dňa 19. júna 2013, v ktorom skonštatoval, že prednostným uplatnením Občianskeho
zákonníka na prospech spotrebiteľa na úver ako absolútny obchod upravený v Obchodnom zákonníku,
nedošlo k porušeniu ústavných práv veriteľa.

21. Podstatné náležitosti spotrebiteľskej úverovej zmluvy v čase jej uzavretia t.j. k 18.11.2008 upravovalo
ustanovenie § 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V ods. 2 tohto ustanovenia sú
špecifikované podstatné náležitosti úverovej zmluvy. Pod písm. g/ tohto ustanovenia je taxatívne určené,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len
RPMN), ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bezpoplatkov. Z uvedeného

zákonného ustanovenia jednoznačne vyplýva sankcia za porušenie resp. nesplnenie tejto zákonnej
povinnosti. Úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu neobsahuje údaj RPMN. Z dôvodu
absencie údaju o RPMN je nevyhnutné vyvodiť záver, že predmetný úver sa považuje za bezúročný a
bezpoplatkov. Na základe prijatého záveru, že úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov, žalobcovi
ani titulom náhrady škody nemohla vzniknúť škoda vo výške 2.031,48 eur, tak ako si ju uplatnil.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.327,76 eur t.j. skutočnú výšku poskytnutých finančných
prostriedkov. Žalobca má preto nárok iba na zaplatenie tejto sumy. Do nároku žalobcu nie je možné
započítať poplatok, ktorý bol dohodnutý v zmluve (703,71 eur.) nakoľko tak ako to je konštatované vyššie
predmetná úverová zmluva je bezúročná a bezpoplatkov.

22. Vzhľadom na nezaplatenie dlžnej sumy žalovaným žalobcovi v lehote splatnosti, čím sa žalovaný
dostal do omeškania súd priznal žalobcovi i nárok na úrok z omeškania v zmysle ustanovenia § 517
ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nar. vlády SR, a to tak ako si ho žalobca v žalobe uplatnil, to je vo výške
5 % z dlžnej sumy od 19.4.2009 do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol takto:
23. Podľa § 255 CSP ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník

27. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 2.031,48 eur, pričom nárok žalobcu bol
opodstatnený vo výške 1.327,76 eur. Úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 65,36% a úspech
žalovaného predstavuje 34,64 %. Teda čistý úspech žalobcu je 30,72 %.

28. Vzhľadom na pomer úspechu v konaní preto súd v zmysle uvedených zákonných ustanovení priznal

žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 30,72 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch
písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech rozhodnutie bolo vydané.

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie

exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný
predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).