Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. jún 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818010022
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8818010022.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Dubovej a

prísediacich Jána Kopca a Kláry Košalkovej v trestnej veci proti obžalovanému Š. G., D..XX.XX.XXXX,
H. N. Z., M. XXX/XX, A. N. D. Z. XXXX, U. D. U., Č. F., pre pokračujúci zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 18. júna 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:

Š. G., D..XX.XX.XXXX, H. N. Z., M. XXX/XX, A. N., U. D. U., D. Z. XXXX, Česká republika

s a u z n á v a z a v i n n é h o, ž e

1. tento dňa 08.08.2014 v P. N. Z., a.s., pobočka Vranov nad Topľou ako podriadený finančný agent
sprostredkovateľa úverov, spoločnosti V. Z., Z..F..P.. O..F.. Š. XXXX, XXX XX S. D. H., predložil žiadosť
o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 21.800,00.- € pre žiadateľku úveru R. B., D.. XX.XX.XXXX,
H. N. N. XX, G., ktorým mal byť refinancovaný úver v nebankovej spoločnosti Y. T. C., V..Z.., X.. XX.V. X,

XXX XX A., kde do žiadosti zo dňa 08.08.2014 bez evidenčného čísla sám uviedol, že jeho klientka je od
01.09.2012 na dobu neurčitú zamestnaná v spoločnosti F. Z..F..P.., N. XXX/X, G., s hrubým príjmom za
posledný mesiac 1.450,00 € ak tejto aj doložil fotokópiu občianskeho preukazu a rodného listu R. B., jej
čestné vyhlásenie že má príjem vo výške 1.150,00.- €, fotokópie dokladov o poskytnutí a splácaní úveru
od spoločnosti Y. T. C., V..Z.. X.. XX. V. X, XXX XX A., ktoré predtým zabezpečil nezisteným spôsobom,
pričom pri preverovaní týchto predložených údajov bolo na základe správy Sociálnej poisťovne a.s.,
ústredieBratislava,správyspoločnostiRikšas.r.o.,N.XXX/X,G.zistené,žeR.B.vuvedenejspoločnosti
nepracuje a nikdy nepracovala a podľa správy spoločnosti Y. T. C., a.s. ul. 29. augusta 3, 058 01

Poprad, doklady o poskytnutí úveru a jeho splácaní, neboli vystavené ich spoločnosťou a menovaná
nebola nikdy klientom ich spoločnosti, čo malo za následok, že žiadaný úver nebol schválený z dôvodu
podozrenia z predloženia nepravdivých údajov, čím týmto konaním sa obvinený pokúsil od P. N. Z.,
V..Z.., Z. Z. Š. X, XXX XX N. vylákať úver a spôsobiť jej tým škodu, tým, že ju uviedol do omylu v otázke
splnenia podmienok na poskytnutie a splácanie úveru a poskytovateľovi úveru sa pokúšal spôsobiť
škodu 21.800,00 €

2. ako finančný agent po tom, ako ho v presne nezistený deň koncom mesiaca august 2014 v Košiciach
na ul. AU. v jeho kancelárii navštívil M. H., D..XX.X.XXXX, N. A., X.. F. Č.. XXX/XX, okr. Trebišov,
ktorý bol v tom čase nezamestnaný a hľadajúci si prácu a bývanie v Košiciach a prejavil záujem o
úver, tomuto uviedol, že aj ako nezamestnanému mu môže úver z banky vybaviť, načo si od M. H. aj
hneď zobral občiansky preukaz a následne rodný list ktoré doklady si prekopíroval, tomuto dal podpísať
nevypísané tlačivo Žiadosť o poskytnutie úveru S. P. N. Z., V..Z.. a čestné vyhlásenie, ktoré následne
sám vypísal a v týchto uviedol, že klient M. H. je zamestnaný vo firme M. Z., Z..F..P.., F. X, XXX XX G.,

s priemerným čistým príjmom 900.- €, potom bez vedomia M. H. zadovážil fiktívne doklady a to Zmluvu
o úvere od Poštovej banky a.s., na meno M. H., potvrdenie Poštovej banky a.s., o vyčíslení zostatkovejsumy na predčasné splatenie úveru a 12 ks bločkov o zaplatení splátok úveru A. N. V..Z.., pričom potom
všetky tieto dokumenty predložil v P. N., V..Z.., A. S. S. D. H., v ktorej si potom po dohode s ním M.
H. dňa 1 6.10.2014, založil si účet a podpísal Zmluvu o P. refinance exprese č. XXX/XXXX/XXSU na

finančnú hotovosť vo výške 7.500.-€, ktorú sumu sa zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom 120-
timi mesačnými splátkami po 125,47 €, z ktorej časť a to suma 3.311,12.- € na údajné refinancovanie
predošlého úveru M. H.Á., mala byť poukázaná na účet č. XXXXXXXX/XXXX zriadený v Poštovej banke
a.s., ktorý je vedený na meno M. W., D.. XX.X.XXXX, bytom D. C., X.. X. Č.. XXX/XX, okr. Košice -
okolie, ktorá je tetou priateľky obvineného Š. G., a zvyšná suma do 7.500,- € mala byť poukázaná na

účet č. Z. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorý si v P. N. Z. V..Z.., Z. Z. Š. X, XXX XX N. založil M. H.,
kde však následne po tom, čo pracovníkmi tejto banky v rámci preverovania podmienok na poskytnutie
úveru bolo zistené, že sa jedná o fiktívne doklady, poskytnutie úveru schválené nebolo a peniaze na
uvedené účty vyplatené neboli, čím týmto konaním sa obvinený pokúsil od P. N. Z., V..Z.., Z. Z. Š. X,
XXX XX N. vylákať úver a spôsobiť jej tým škodu vo výške 7.500,00 €, teda vyššie uvedenými konaniami
sa pokúsil spôsobiť škodu v celkovej výške 29.300,00 €

t e d a

vbode1.a2. pokračujúcosapokúsilodinéhovylákaťúvertým,žehouvediedoomyluvotázkesplnenia
podmienok na poskytnutie úveru a splácanie úveru a tým spôsobiť značnú škodu

t ý m s p á c h a l
pokračovací zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu
podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona,

z a t o m u u k l a d á

podľa § 222 ods. 4 Trestného zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona, § 36 písm. j) Trestného zákona, súhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 5 (päť) rokov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona zaraďuje obžalovaného na výkon trestu do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti vykonávať finančného
sprostredkovateľa úverov na 2 (dva) roky.
Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušuje výrok o treste uložený obžalovanému rozsudkom
OkresnéhosúduKošiceI sp.zn.8T/14/2017zodňa17.10.2017,právoplatnýdňa03.11.2017,ktorýmmu
bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok a 6 mesiacov, a ktorý

mu bol uložený pre prečin podvodu podľa § 221 ods.1, ods. 2 Trestného zákona, ako aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného obžalobu pre skutky

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, ktoré po právnej stránke kvalifikoval ako pokračovací zločin
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14
ods. 1 Trestného zákona.

Obžalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že úvery robil už od roku 2004 a nikdy nemal žiaden problém,

až kým ho nekontaktoval pán T.. Začal mu vodiť svojich známych a kamarátov, ktorí potrebovali vybaviť
nejaký úver. Pokiaľ ide o pani B., tak s touto sa nikdy nestretol, len s ňou telefonicky rozprával. Pokiaľ ide
o pána H., tak tohto taktiež priviedol pán T., že je to jeho kamarát. Nie je pravda, že mu dal nevypísanú
zmluvu. V kancelárii skopíroval jeho doklady, vypísal žiadosť o úver a pán H. sa pýtal, či sa overuje aj
príjem. Na to mu povedal, že v prípade, že sa úver refinancuje, tak sa príjem neoveruje, ale do žiadosti sa

musí uviesť zamestnávateľ a v prípade refinancovania sa musia predložiť potrebné podklady. Pán TG.
mu nadiktoval teda svoje iniciály a pokiaľ ide o ďalšie doklady, tak tieto mu mal doniesť v priebehu týždňa
až dvoch. Následne ho kontaktoval pán T. ohľadne papierov, ktoré priniesol do kancelárie. Obžalovaný
ďalej uviedol, že tieto v dobrej viere predložil banke, ktorá si preverí úverový register a prostredníctvom
sociálnej poisťovne uvedené údaje. Pán T. bol veľmi aktívny a stále zisťoval, či už je úver schválený.

Pokiaľ ide o pani B., tak s touto sa obžalovaný nestretol a len pán T. mu povedal, že jeho kamarátkapotrebuje vybaviť úver. Pani B. nemohla prísť do kancelárie, a preto jej zavolal a takto mu potvrdila, že
má záujem o úver. Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že prostredníctvom telefónu vysvetlil pani
B.P. základné veci a táto ho požiadala, aby dal žiadosť pánovi T., a že ona ju potom podpíše, vypíše

v žiadosti, čo bude vedieť a čo nie, nechá prázdne, aby to on doplnil. Takto mu aj pán T. doniesol
žiadosť, pričom nejaké údaje neboli dopísané, preto pani B. zavolal. Pán T. doniesol aj prefotený doklad
občianskeho preukazu pani B.Ľ. a ešte druhý doklad, ktorý si už nepamätá. Obžalovaný tak túto žiadosť
odniesol do banky, ktorá mu potvrdila, že pani B.P. má úverový register v poriadku, a že je potrebné
predložiť doklady k refinancovaniu. Tak ako stále, asi po týždni alebo dvoch mu pán T. priniesol zmluvy,

ktoré on odniesol do banky a čakal na výsledok z banky. Obžalovaný vo svojej výpovedi ďalej tvrdil, že
v prípade, že je v žiadosti pána H. uvedený zamestnávateľ, tak sa ho na zamestnávateľa pýtal, a určite
sa pýtal, aj či má nejaké úvery, pretože sa to pýta každého klienta. Pán H. mu mal povedať, že nevie
koľko má úverov, a preto mu povedal, aby si to doma pozrel a priniesol doklady. Obžalovaný poprel,
že by mu pán H. podpisoval prázdnu žiadosť, keďže sa videli prvýkrát, ale mohlo sa stať, že nemuselo
byť dopísané napr. číslo na zamestnávateľa, keďže si ho v tej chvíli klient nemusel pamätať. Prázdnu

žiadosť dal iba raz, a to pre pani B., ktorú dal pánovi T.. Obžalovaný ďalej tvrdil, že žiadosť, ktorá mu
bola ukazovaná policajtom pri výsluchu nie je vypísaná ním, pretože to nie je jeho písmo. Pokiaľ ide o
účet, na ktorý mali byť poskytnuté finančné prostriedky v určitej časti z úveru pána H., tak obžalovaný
uviedol, že si nevedel vysvetliť prečo bolo uvedené v úverovej zmluve číslo účtu pani W.I., ale keďže
robil úver aj pre ňu a pán T. chodil k nemu často do kancelárie, tak si mohol nájsť a ofotiť ho. Pani M. W.

je tetou jeho priateľky, avšak práve úver pani W. a jej doklady, ktoré mal v kancelárii pri ich odovzdávaní,
tak práve tieto doklady chýbali. Obžalovaný ďalej tvrdil, že pán T. bol v prípade úveru A. H. aktívny a
práve on ho kontaktoval ohľadne schválenia úveru. Obžalovaný ďalej popieral, že by mal dohodnutú
nejakú províziu za vybavenie úveru pre pani B.X., nakoľko ako sprostredkovateľ mal nadštandardné
podmienky týkajúce sa provízií a ani zo zákona tieto provízie od klientov nemohol brať. Obžalovaný vo

svojej výpovedi taktiež tvrdil, že vzhľadom na to, že každý úver prechádza úverovým registrom, nemá
význam zadávať do žiadosti alebo do jej príloh údaje, ktoré by následne neboli potvrdené ako správne
cez systém SRBI (spoločný register bankových informácií), pretože zo skúsenosti vedel, keďže robil
veľa úverov, že úver nebol schválený pre maličkosti. Taktiež ďalej obžalovaný tvrdil, že má vedomosť o
tom, že pán T. získaval od klientov, ktorým on ako sprostredkovateľ poskytoval svoje služby určité sumy,

keďže aj v inej trestnej veci jeho klientovi zobral 4.000.- Eur refinancovaním úveru, kde donútil svoju
známu otvoriť účet, na ktorý prišli peniaze z OTP banky. Ona tie peniaze vybrala a odovzdala mu ich,
pričom T. klientovi povedal, že je to jeho (obžalovaného) provízia, preto boli aj obaja v súdnom procese.
Podľa obžalovaného sa pán Filip pozná aj s pani W., keďže sú z dedín vzdialených od seba len 15 km,
často spolu cestovali a videl ich aj vystupovať z autobusu.

Svedok poškodený M.. A. W. vo svojej výpovedi z dokumentácie uviedol, že dňa 08.08.2014 sa na
pobočku banky dostavil obžalovaný ako sprostredkovateľ za účelom podania žiadosti o poskytnutie
spotrebného úveru vo výške 21.800.- Eur pre žiadateľku R. B.. Týmto úverom mal byť refinancovaný
úver nebankovej spoločnosti Y. T. C. V..s. Pri predkladaní žiadosti boli pracovníčke banky predložené

overené kópie dokladov, a to občianskeho preukazu, rodného listu, čestné prehlásenie o mesačnom
príjme, fotokópia potvrdenia od spoločnosti Y. T. C. a.s. o platbách za pôžičku a fotokópia zmluvy
rýchlej pôžičky Slovenskej požičovne. Na základe týchto dokladov zamestnankyňa Z. Y. vypracovala
dopyt do spoločného registra bankových informácií. Zamestnankyňa skonštatovala, že úver môže byť
schválený, pričom následným preverením predložených dokladov na ústredí banky bolo zistené, že v

žiadosti boli uvedené nepravdivé údaje o zamestnávateľovi aj potvrdenie od spoločnosti Y. T. C. V..Z..
Pokiaľ ide o úver pre žiadateľa M. H.V., tak vo vzťahu k tomuto, sa obžalovaný ako sprostredkovateľ
úverov dňa 09.10.2014 dostavil do pobočky banky vo Vranove nad Topľou, za účelom podania žiadosti
o poskytnutie spotrebného úveru vo výške 7.500.- Eur. Týmto úverom mal byť sčasti refinancovaný
úver od spoločnosti Poštová banka a.s., a časť prostriedkov mala byť čerpaná bezúčelove v zmysle

zmluvy P. F. I. Ú.S. Č. XXX/XXXX/XXSU. Sprostredkovateľ, obžalovaný predložil zamestnankyni V.
N.F. žiadosť o poskytnutie spotrebné úveru, fotokópiu občianskeho preukazu a rodného listu, čestné
vyhlásenie o mesačnom príjme, overenú fotokópiu z poštovej banky, overenú fotokópiu o vyčíslení
zostatkovej sumy z Poštovej banky a overené fotokópie 12 potvrdení o vkladoch v hotovosti na účet.
Zamestnankyňa pobočky V. N. dňa 09.10.2014 vypracovala dopyt do spoločného registra bankových

informácií a po preverení konštatovala, že úver môže byť na základe predložených dokladov poskytnutý
vo výške 7.500.- Eur. Následne bolo zamestnancami ústredia banky zistené, že doklady predložené
k žiadosti boli nepravdivými údajmi o zamestnávateľovi, a že taktiež bola predložená falošná zmluva o
úvere z Poštovej banky a falošné fotokópie o vkladoch v hotovosti na účet. Uvedené skutočnosti svedokuvádzal zo svojej dokumentácie. Svedok ďalej uviedol, že spoločný register bankových informácií
obsahuje údaje, či klient má alebo nemá ďalší úver, či tento je alebo nie je splácaný, pričom ide len o
spoločný register bankových informácií a podľa jeho vedomostí nebankové subjekty informácie do tohto

systému nezadávajú.

Svedkyňa N. Š., ktorá bola v tom čase riaditeľkou banky, ku skutkom uviedla, že si už podrobnosti nevie
vybaviť. Obžalovaný ju vždy kontaktoval, že má nejakých klientov, a pretože sa poznali z mladosti,
nosil jej podklady na pobočku. Po predložení žiadosti o poskytnutie úveru pre pani B. V. A. A. H.

svedkyňa uviedla, že predkladateľom týchto žiadostí podľa potvrdenia o sprostredkovaní obchodu bol
Š. G.. Predmetné potvrdenie vydáva banka s tým, že odkontroluje všetky predložené dokumenty od
sprostredkovateľa. Toto potvrdenie slúži ako doklad pre banku aj pre sprostredkovateľa, že doklady boli
odovzdané a je tak aj dokladom pre uplatnenie provízie. Nevedela však uviesť, kto presne fyzicky tieto
zložkyodobžalovanéhoprevzal.Svedkyňaďalejuviedla,žesprostredkovateľjepovinnýoveriťtotožnosť
klienta, pokiaľ sa tento fyzicky nenachádza na pobočke, ako aj všetky ním predložené doklady. Iba v

prípade, keď je klient prítomný na pobočke, overuje totožnosť klienta a predložené doklady banka. Na
vyhotovených fotokópiách z originálu sa uvedie podpis a dátum, a že to bolo vyhotovené z originálu a kto
overenie vykonal. Ústredie banky dotazom na Sociálnu poisťovňu preveruje, či je žiadateľ zamestnaný.
Pokiaľ ide o refinancovanie, mala banka postup, že sa len preverila totožnosť klienta a jeho zamestnanie
a nepreverovalo sa, či má aj úver v inej banke, nakoľko dokument, ktorý sa predkladal musel byť

dôveryhodný. Ďalším krokom po schválení úveru bolo predloženie vyčíslenia zostatku úveru s uvedením
čísla účtu, na ktorý majú byť finančné prostriedky zaslané. Tento dokument bol vyhotovený inštitúciou,
ktorá predchádzajúci úver poskytla. Kam budú takto zaslané finančné prostriedky z úveru určovala
finančná inštitúcia, ktorá zaslala klientovi vyčíslenie zostatku úveru. Svedkyni boli predkladané jednotlivé
doklady týkajúce sa žiadostí o úver pre pani B. V. A. A. H., pričom k čestnému vyhláseniu ohľadne R.

B. uviedla, že toto bolo vystavené na pobočke, keďže je tam uvedená pečiatka zamestnanca a podpis.
Ďalej svedkyňa uviedla, že žiadosť o poskytnutie spotrebného úveru, ktorá jej bola predložená, a ktorá
sa týkala R. B. prevzala O.. Z. Y.. Pokiaľ ide o overovanie listín k tomuto úveru, tak kópia občianskeho
preukazu, podľa jej vyjadrenia, bola overená G.U. a taktiež aj rodný list. Z pečiatky na vyčíslení od
spoločnosti Y. T. C. mala svedkyňa za to, že toto overila pani Y., ako aj čestné prehlásenie. Pokiaľ ide o

úverprepánaH.zpredloženejžiadostisvedkyňauviedla,žetátobolaspisovanáobžalovaným,pričomaj
občiansky preukaz pána H. bol overovaný obžalovaným a aj jeho rodný list. Čestné prehlásenie pre pána
H. spisoval a overil pán G.. Podľa svedkyne a predložených dokladov, obžalovaný overil aj zmluvu o
úvere,akoajpotvrdenieozostatkusumy. Takistopoštovédokladyoverilobžalovaný. Čestnévyhlásenie
o prípadnom rozdiele medzi zostatkom pohľadávky je dokumentom banky k čerpaniu úveru, ku ktorému

už externista nevstupuje. K predloženému úveru o sprostredkovaní úveru pre pána H. uviedla, že toto
bolo vydané pani N., ktorá aj overila občiansky preukaz M. H. k čerpaniu úveru. Svedkyňa ďalej uviedla,
že je rozdiel prevziať dokumenty a overiť dokumenty. Z predložených dokumentov identifikovala, kto
ich overoval, ale nespomína si, kto dokumenty od obžalovaného prevzal, či to bola ona alebo iná
zamestnankyňa. V prípade, že príde klient s agentom na pobočku, tak sa táto skutočnosť, podľa

svedkyne, zaznamená tak, že sa k dokladom dáva overovacia klauzula zamestnancom banky.

Svedkyňa V. N.P. vo svojej výpovedi uviedla, že v OTP banke pracuje už od roku 1992. Podklady
k spracovaniu úveru pána Tkáča dostala od svojej riaditeľky N. Š., avšak nepamätala sa presne, kto
tieto doklady banke predložil. Spracovávala požadovaný úver a následne bol poslaný do Bratislavy na

ústredie na posúdenie. Od riaditeľky sa dozvedela, že schválenie úveru bude potrebné stopnúť, pretože
je podozrenie na nekalú činnosť, avšak bližšiu informáciu, čoho sa to týkalo nemala. Následne prišlo
usmernenie, že je potrebné celý úver dokončiť, vyzvať klienta, aby prišiel na pobočku úver podpísať,
avšak tak, aby bola zmluva podpísaná len klientom a nie bankou. Klient po jeho identifikácii občianskym
preukazomavysvetlení,žeriaditeľkasatohočasunenachádzanapobočke,atedanechzmluvupodpíše

len on, súhlasil, pričom mu mala byť zmluva následne zaslaná. Podpísané zmluvy boli potom zaslané
do Bratislavy, kde sa riešil ďalší postup. Podľa svedkyne, klient H. prišiel do banky ešte s jedným pánom,
ktorého nepoznala, avšak nebol to obžalovaný.

Svedok Ľ. T. uviedol, že na svojej výpovedi na polícii trvá, avšak vzhľadom na to, že už uplynula dlhá

doba, tak sa k veci nevedel vyjadriť. K osobe R. B. uviedol, že osobu, ktorá bola v pojednávacej
miestnosti pozná, avšak nevedel jej meno, pričom táto ho o pomoc s vybavovaním úveru nežiadala.
Taktiež uviedol, že nemá vedomosť, aspoň si nepamätá, že by tejto osobe vybavoval úver obžalovaný.
K osobe M. H. uviedol, že tohto pozná, avšak nevedel odpovedať na otázku, či ho M. H. žiadal o pomocpri vybavovaní úveru. Svedok tvrdil, že obžalovaný klame pokiaľ tvrdí, že mu priniesol doklady týkajúce
sa vybavovania úveru pre pani B.. Svedok sa nevedel vyjadriť na prípadné výzvy k odstraňovaným
rozporom, ktoré sa týkali akú úlohu plnil pri vybavovaní úveru M. H., prípadne prečo aktívne vystupoval v

OTP banky ohľadne schvaľovania úveru pre pána H., ako aj pomoci pri vybavovaní úveru bezodplatne.

Svedok M. H. uviedol, že si potreboval požičať peniaze, avšak nebol zamestnaný. Pán Filip mu
povedal, že má kamaráta, ktorý je finančným poradcom a v priebehu niekoľkých dní ho skontaktoval s
obžalovaným. Spoločne išli za ním do kancelárie v Košiciach. Svedok tvrdil, že obžalovanému povedal,

že je nezamestnaný, na čo mu obžalovaný povedal, že aj tak vie požiadať o úver a taktiež mu povedal,
že potrebuje k tomu občiansky preukaz, rodný list, alebo kartičku poistenca. Povedal mu taktiež, v
čom si svedok nebol istý, že potrebuje aj nejaké čestné prehlásenie. Svedok nevedel povedať, či sa ho
obžalovaný pýtal, či má nejaký prechádzajúci úver, ale v daný deň mu dal občiansky preukaz, ktorý si
obžalovaný prefotil a podpísal mu aj nejaký súhlas, asi, že koná v jeho mene. O dva, tri dni na to, mu
dal rodný list, ktorý si takisto prefotil a podpísal mu zaradom desať až pätnásť papierov, ktorými boli

asi tlačivá OTP Banky. Taktiež nevedel s určitosťou povedať, či tieto tlačivá boli vypísané, bola však
vyplnená prvá strana s jeho osobnými údajmi a išlo o žiadosť o pôžičku. Neskúmal, či tie ďalšie papiere
boli vyplnené. Išiel zaradom a podpisoval ich, nemal totiž dôvod neveriť, keďže to boli originál tlačivá. O
dokladoch doložených k úveru sa dozvedel od vyšetrovateľa, ale nemá vedomosť o tom, či ich doložil
pán T.. Potom ako popodpisoval papiere mu obžalovaný povedal, že sa mu ozve. Asi o pol mesiaca

až mesiac sa mu ozval pán T., že môžu ísť do Vranova podpísať papiere, kde spolu o deň, dva išli aj
s pánom T.. Pri riaditeľke podpísal zmluvu o čerpaní úveru. Dva až tri dni mala banka čas na to, aby
previedla peniaze na jeho účet. Následne po podpise zmluvy, ráno mu volal pracovník banky, že jeho
zmluva bola zrušená. Prišiel preto do banky, kde zrušil účet. O dva, tri mesiace na to ho kontaktovala
polícia. Skutočnosť, že má ísť podpísať zmluvu do Vranova oznámil obžalovaný pánovi T.i, nakoľko

obžalovaný nechcel byť s ním v mobilnom kontakte, avšak nevie prečo. V OTP Banke bol s ním aj pán
T.. Časť peňazí mala byť z úveru vyplatená na účet, ktorý si otvoril pri podpise zmluvy a časť peňazí
mu mala byť daná osobne, tak mu to povedal obžalovaný, pretože obžalovaný mu povedal, že sa mal
refinancovať úver z Poštovej banky. Svedok ďalej nevedel presne uviesť, aká suma mala byť žiadaná
z úveru, avšak okolo 6-7.000.- Eur. Svedok ďalej tvrdil, že doklady, okrem občianskeho preukazu,

rodného listu a čestného prehlásenia videl na polícii v Košiciach prvýkrát a tieto obžalovanému nedával.
Meno M. W. svedkovi nič nevravelo. Svedok ďalej tvrdil, že žiadne iné úvery v bankách nemá. Nevedel
taktiež presne označiť osobu, či to bol obžalovaný alebo pán T., kto zabezpečoval doklady, teda 12 ks
bločkov o zaplatení splátkach úveru, sú to totiž bločky k neexistujúcemu úveru v Poštovej banke na jeho
meno. Svedok ďalej tvrdil, že podpisoval obžalovanému aj papier, že mu dodal doklady, avšak nebolo

presne uvedené, aké doklady mu dodal. Vie však, že takýto papier podpisoval, pretože mu obžalovaný
uviedol, že takýto doklad podpisuje. Obžalovaný od neho odmenu za vybavenie úveru nepýtal, ale sa
dohodol s pánom T., že za vybavenie úveru mu dá 500 - 1.000,- Eur, pričom mu pán T. povedal, že v
tom sú už peniaze aj pre obžalovaného. Osobu R. B. svedok nepoznal. Taktiež nepoznal predtým ani
obžalovaného. Pokiaľ ide o informáciu týkajúcu sa spôsobu poskytnutia finančných prostriedkov, tak

k tejto svedok pri odstraňovaní rozporu uviedol, že nevie presne uviesť, či mu to povedal obžalovaný,
pán T. alebo pracovníčka banky, avšak môže byť, že to počul aj z troch strán. Svedok ďalej uviedol, že
ohľadne zisťovania a informovania sa o stave úveru, tak čakal s pánom T. v meste asi 6 hodín a chodil
sa informovať do banky asi každú hodinu, či mu už prišli peniaze. Po 6 hodinách ho to už prestalo baviť,
a preto dal pánovi T. kartičku, aby to on kontrolovať, a aby mu to dal vedieť.

Svedkyňa Mgr. Z. Š.F. uviedla, že pracovala v OTP Banke ako univerzálny bankár. Meno pani B. jej však
nič nehovorilo, nakoľko si nevedela vybaviť konkrétny úver, a ani konkrétneho predkladateľa úveru.
Svedkyni boli pri výsluchu predložené podklady týkajúce sa úveru pre pani B.I., ku ktorým svedkyňa
uviedla, že úver spracovávala a podľa odovzdávajúceho protokolu mal byť odovzdávajúcim A. G..

Overovanie údajov, podľa svedkyne, prebiehalo prostredníctvom systému SRBI, kde sa kontrolovalo, či
klient pravidelne spláca úver. Ak išlo o nebankovú spoločnosť, tieto sa nedali v tom systéme preveriť,
a preto klient predkladal potvrdenie o splácaní úveru a o zostatku úveru. K predloženým dokladom
svedkyňa ďalej uviedla, že fotokópia občianskeho preukazu pani B. je overená pánom G.. Ak by
bol klient v banke, tak totožnosť overovala podľa občianskeho preukazu ona a bola by tam doložka

o overení podpísaná ňou spolu s pečiatkou banky. Na predmetnej listine je pečiatka banky, avšak tá
hovorí len o tom, že vtedy listina došla do banky. Rodný list pani B. bol taktiež overený pánom G.
a na listine je došlá pečiatka banky. Svedkyňa ďalej uviedla, že predložená fotokópia potvrdenia od
nebankovej spoločnosti o riadnom splácaní úveru je overená ňou, pretože je na ňom jej podpis ajej pečiatka a taktiež pečiatka, že fotokópia súhlasí s originálom. Z toho vyplýva, že jej bolo buď
pánom G. alebo klientom predložené potvrdenie, z ktorého zrejme vyhotovila fotokópiu. Z pečiatky na
predloženom čestnom vyhlásení o výške príjmu klienta vyplýva, že toto došlo banke dňa 08.08.2014,

pravdepodobne cez pána sprostredkovateľa do banky. Svedkyňa taktiež uviedla, že nevie uviesť, či
toto čestné vyhlásenie podpísala klientka v banke, alebo či ho už priniesol podpísané len pán G.. Aj
keď z doložky by vyplývalo, že malo byť podpísané len v banke, nevie uviesť, či aj bolo podpísané v
banke. Ak predkladal úver sprostredkovateľ, tak vlastne dokladal aj k tomu príslušné doklady. Niekedy
aj keď chýbal nejaký dokument k spracovaniu úveru, tak klient nechodil do banky, ale doklad doniesol

len sprostredkovateľ. Listiny týkajúce sa zmluvy o prvotnom úvere, overovala ona, keďže na listine je
jej podpis a jej pečiatka a pravdepodobne z originálu urobila fotokópiu. Svedkyňa sa nepamätala, či
žiadateľka úveru bola osobne v banke. Podľa svedkyne, obžalovaný chodieval častejšie do banky a
sprostredkovával viacero úverov, pričom do banky chodieval aj s klientmi. K sume žiadanej v zmluve
o úvere uviedla, že suma 21.800,- eur bola vyššou sumou úveru. Obžalovaný vždy chodieval najprv za
pani riaditeľkou a až potom ju poprípade zavolali. Obžalovaný teda nechodil priamo za ňou a nebola

nikým vyzývaná, aby si nevšímala určité listiny od pána G.. Podľa svedkyne, obžalovaný musel poznať
podmienky overovania predkladaných listín.

SvedkyňaR.B.tvrdila,ženapolíciivypovedalapravdivoanasvojejvýpoveditrvá.Nevedelavšakuviesť,
kto ju zoznámil s obžalovaným. Ale potrebovala peniaze a obžalovaný jej to vedel vybaviť s tým, že

potrebovala k tomu len dva prefotené doklady, ktoré mu dala a on jej povedal, že sa do týždňa ozve.
Dala mu prefotený občiansky preukaz a pas. Obžalovaný sa jej potom ozval, že sa to nedá vybaviť,
avšak za dva mesiace jej prišli do schránky papiere z banky OTP alebo VÚB, že je v mínuse, pričom ona
v banke vôbec nebola a nič nepodpisovala. Bola sa tak v banke pýtať, prečo má otvorený účet, na čo jej
bola poskytnutá informácia, že z dôvodu, pretože žiadala o úver. Taktiež jej bolo povedané, že žiadosť

bola zamietnutá, preto mínus doplatila a účet zrušila. Svedkyňa tvrdila, že sa s obžalovaným stretla a
požadovala úver vo výške asi 3.000.- Eur, avšak nevedela uviesť koľko presne. Nevedela taktiež ani
uviesť výšku dohodnutej provízie s obžalovaným. Svedkyňa priznala, že osobu, ktorá bola prítomná v
pojednávacej miestnosti a bol to svedok Ľ. T. pozná, ale asi s ním o vybavení úveru nerozprávala, skôr
sa asi rozprávala s obžalovaným. Podľa svedkyne obžalovaný vedel, že ona nepracuje, avšak povedal,

že to vie poriešiť, pretože má v banke nejakú známu. Taktiež tvrdila, že obžalovaný klame ak tvrdí, že sa
s ňou nestretol. Uviedla totiž, že tuší, že dávala doklady týkajúce sa vybavenia úveru obžalovanému a
nie Ľ. T.. Zároveň tvrdila, že nič nepodpisovala. S obžalovaným bola väčšinou v telefonickom kontakte a
možnosaraz,alebodvakrátstretli.Poodstraňovanírozporovohľadneodovzdávaniaosobnýchdokladov
obžalovanému s jej výpoveďou z prípravného konania svedkyňa uviedla, že nakoľko to bolo už pred

troma rokmi, tak si to už nepamätá, avšak myslí si a má taký dojem, že sa s obžalovaným stretla.
Taktiež bola vyzvaná na odstránenie rozporu ohľadne jej výpovede, kto dal doklady obžalovanému,
ona ich však mala dať O., aby to zariadil ďalej. Na hlavnom pojednávaní však uviedla, že sa jej zdá,
že dala doklady obžalovanému. Taktiež si nepamätala, ani pri odstraňovaní rozporu s jej výpoveďou
z prípravného konania, či podpisovala, alebo nepodpisovala žiadosť o úver, pričom z jej výpovede z

prípravného konania vyplýva, že uviedla, že žiadosť nevypisovala, ale podpis je jej. Podľa dohody
mala tieto podpísať, tak ako jej ich predložil O. a takto mu ich dala naspäť. Taká mala byť dohoda s
obžalovaným. Medzi týmito papiermi bolo aj čestné prehlásenie, ktoré len podpísala, ale nevyplnila.
K ďalšiemu rozporu ohľadne účtu v OTP banke, ku ktorému v prípravnom konaní vypovedala, že ho
nijakým spôsobom neotvárala a zároveň jej bolo povedané, že účet už bol aj zrušený, keď sa tam bola

informovať niekedy v januári 2015, na hlavnom pojednávaní uviedla, že si nepamätá, ale myslela si,
že ho zrušila.

Z prečítanej výpovede svedkyne M. W. vyplýva, že obžalovaný je priateľom jej netere. Svedkyňa
potvrdila, že má účet v Poštovej banke, avšak založila si ho sama, pretože brala pôžičku, pri ktorej jej

obžalovaný nijakým spôsobom nepomáhal.

Z prečítanej výpovede svedkyne R. Z., družky obvineného vyplynulo, že táto mala vedomosť o účte jej
tety M. W. v Poštovej banke, nakoľko ju táto požiadala asi dvakrát, aby jej vykonala vklad hotovosti na
účet.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obvineným a svedkyňou R. B. vyplýva, že svedkyňa pri konfrontácii
uviedla, že vidí obvineného prvýkrát, a aj obvinený svedkyňu nepoznal. Zo zápisnice ďalej vyplýva, že
obvinený pri tomto výsluchu uviedol, že sa telefonicky so svedkyňou raz rozprával, pýtal od nej osobnéúdaje a údaj o požadovanej výške úveru. Zrejme sa pritom pýtal aj na príjem a na zamestnávateľa.
Svedkyňa pri konfrontácii poprela, že by sa jej obžalovaný pýtal na zamestnávateľa, a potvrdila, že pri
prvom telefonáte s obžalovaným tomuto uviedla, že je bez zamestnania. Na čo jej tento mal povedať,

že to nie je problém. Obžalovaný aj pri konfrontácii popieral, že by mali spolu len jeden rozhovor a, že
by sa bavili len o osobných údajoch a výške úveru.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedkom Ľ. T. vyplýva, že svedok si nepamätal, že by
pre A. B. sprostredkovával cez obžalovaného nejaký úver. Na toto tvrdenie obžalovaný pri konfrontácií

uviedol, že tento úver svedok T. zabezpečoval, doniesol mu údaje o klientovi, občiansky preukaz, prišiel
aj s klientkou aj k nemu, a následne mu ona doniesla potrebné doklady, na čo obvinený túto skutočnosť
opravil tak, že tieto doklady mu priniesol svedok T., ako aj potvrdenie o zamestnaní, podpísanú žiadosť
a zmluvu o predchádzajúcom úvere od Y. T. C. V..Z... Z. Ľ. T. poprel, že by obžalovanému nejaké doklady
doniesol. Pokiaľ ide o úver pre M. H., k tomuto svedok uviedol, že H. s obžalovaným skontaktoval a
všetko išlo mimo neho, nijaké doklady nezabezpečoval, nakoľko tomu nerozumie. Svedok ďalej uviedol,

že meno M. W. mu nič nehovorí a vôbec nevedel o tom čo je potrebné k úveru. Obžalovaný pri tejto
konfrontácií tvrdil, že svedok Ľ. T. bol aj so svedkom H. u neho v kancelárii a aj vtedy, keď mu priniesol
svedok H. doklady, aj vtedy bol s ním.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi obžalovaným a svedok M. H. vyplýva, že svedok M. H. ako

sprostredkovateľa na obžalovaného uviedol Ľ.V. T., ktorý s ním bol aj v kancelárii obvineného, kedy
mu dal aj doklad totožnosti, a ešte aj nejaký iný doklad totožnosti. Taktiež podpísal aj nejaké čestné
vyhlásenie a asi desať dokladov. Svedok poprel, že by dal obžalovanému doklad o zamestnaní, nakoľko
uviedol, že obžalovanému povedal, že je nezamestnaný a že je bez príjmu. Ďalej svedok uviedol, že
nevedel,čovšetkojepotrebnékúveromapokiaľtopochopil,tak povysvetlenímalaísťčasťprostriedkov

na jeho účet a časť v hotovosti. Takto mu to mal vysvetliť T.. Svedkovi T.i dal aj kartičku v OTP Banke,
nakoľko ho tento stále otravoval, či už došiel úver, a preto mu dal kartičku nech si to skontroluje sám.
Za pomoc mu sľúbil pohostenie, niečo na kávu. Obžalovaný pri tejto konfrontácií na tvrdenie svedka M.
H.Á., že obžalovanému uviedol, že je nezamestnaný, potvrdil, že mu svedok potvrdenie o príjme nedal,
nakoľko mu ho doniesol až T..

Zo spisu Okresného súdu Košice I., sp.zn. 8T/14/2017 vyplýva, že rozsudkom súdu zo dňa 17.10.2017
právoplatným dňa 03.11.2017 bol obžalovaný právoplatne uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona,
za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov, s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu v trvaní 18 mesiacov. Spoločne a nerozdielne s obžalovaným Ľ. T. bol obžalovaný Š. G.
zaviazaný nahradiť poškodenému škodu vo výške 2.870.50.- Eur, pričom so zvyškom nárok na náhradu
škody bol poškodený odkázaný na civilný proces.

Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru zo dňa 08.08.2014 pre žiadateľku R. B. vyplýva, že v

žiadostibolapožadovanávýškaúveru21.800.-Eur,pričompriúdajiozamestnaníbolakozamestnávateľ
uvedená spoločnosť F.V. Z..F..P.. S výškou čistého mesačného príjmu 1.150. Eur. Taktiež bol v žiadosti
uvedený aj údaj o spotrebnom úvere vo výške 10.000.- Eur s mesačnou splátkou 358.- Eur. Predmetná
žiadosť má pri podpise žiadateľa podpis a dňa 08.08.2014 bola podaná na OTP Banke Slovensko a.s.
vo Vranove nad Topľou, pričom na žiadosti sa nachádza aj pečiatka Mgr. Z. Y. a jej podpis.

Z potvrdenia o sprostredkovaní obchodu pre klienta R. B. zo dňa 08.08.2014 vyplýva, že
odovzdávajúcim bol v danom prípade obžalovaný a preberajúcim OTP Banka Slovensko a.s. Z
potvrdenia ďalej vyplýva, že k žiadosti bolo predložené jednak čestné vyhlásenie, fotokópia dokladu
totožnosti občianskeho preukazu a rodného listu, originál zmluvy o úvere a žiadosť. Z predloženej

fotokópie dokladov totožnosti svedkyne R. B., a to fotokópie občianskeho preukazu a rodného listu
vyplýva,žektýmtonaznakovereniaobžalovanýpripojildoložkusúhlasísoriginálom,overilG.atietoboli
aj opatrené došlou pečiatkou OTP Banky Slovensko a.s., Vranov nad Topľou dátumom dňa 08.08.2014.

Z potvrdenia od spoločnosti Y. T. C. zo dňa 07.08.2014 vyplýva, že svedkyňa R. B.Ľ. splácala od

15.08.2013 do 18.07.2014 mesačne úver po 363.03.- Eur. Z tohto potvrdenia ďalej vyplýva, že táto
spoločnosť potvrdzovala riadne splácanie úveru. Toto potvrdenie je opatrené aj došlou pečiatkou OTP
Banky Slovensko a.s., Vranov nad Topľou s dátumom 08.08.2014 s pečiatkou fotokópia súhlasí s
originálom, ako aj pečiatkou pracovníčky Mgr. Z. Y. a jej podpisom.Z čestného vyhlásenia zo dňa 08.08.2014 vyplýva, že R. B. čestne vyhlasuje, že má príjem vo
výške 1.150.- Eur. Čestné vyhlásenie je taktiež opatrené došlo pečiatkou OTP Banky Slovensko a.s.,

Vranov nad Topľou, s dátumom 08.08.2014, ako aj pečiatkou pracovníčky Mgr. Z. Y. a jej podpisom.
Z predloženého čestného vyhlásenia ďalej vyplýva, že R. B. vlastnoručne podpísala dokument pred
pracovníčkou banky.

PodľapredloženejzmluvyoposkytnutírýchlejpôžičkymalaR.B.pôžičkuvsume10.000,-Eurscelkovou

sumou pôžičky 13.069,10 Eur s mesačnou splátkou 363, 03 Eur od spoločnosti Slovenská požičovňa.
Na tejto zmluve je taktiež došlá pečiatka OTP Banky Vranov nad Topľou, s dátumom 08.08.2014, ako
aj pečiatkou pracovníčky Mgr. Z. Y. a jej podpisom, pričom je na nej aj pečiatka s doložkou fotokópia
súhlasí s originálom, ako aj rukou dopísaná doložka klient spĺňa podmienky splácania úveru.

Zo žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru pre M. H. vyplýva, že táto bola podaná v OTP Banke

Slovensko a.s., Vranov nad Topľou dňa 09.10.2014, žiadosť bola podpísaná 08.09.2014 a pri podpise
žiadateľa sa nachádza podpis a pri údajoch o zamestnaní žiadateľa M. H. ako zamestnávateľ je uvedená
spoločnosť JOBEL SA Slovensko, s.r.o. Podľa žiadosti mal žiadateľ čistý mesačný príjem 900,- Eur a
úver vo výške 4.600,- Eur s mesačnou splátkou 124,- Eur. Podľa predmetnej žiadosti sa žiadala výška
úveru 7.500,- Eur. Za podpisom žiadateľa sa nachádza aj podpis obžalovaného.

Z fotokópií dokladu totožnosti svedka M. H., a to občianskeho preukazu a rodného listu vyplýva, že tieto
overil obžalovaný a tieto boli aj takto doručené banke a sú opatrené došlo pečiatkou OTP Banky Vranov
nad Topľou, s dátumom 09.10.2014, ako aj pečiatkou pracovníčky V. N.F..

Podľa čestného vyhlásenia, ktoré bolo podané v OTP Banke Slovensko a.s. Vranov nad Topľou dňa
09.10.2014 mal M. H. vyhlásiť, že má príjem vo výške 900.- Eur, pričom toto čestné vyhlásenie bolo
podpísané pred obžalovaným.

Zo zmluvy o úvere z Poštovej banky vyplýva, že svedok Jozef Tkáč mal úver od predmetnej inštitúcie

vo výške 4.500,- Eur, s výškou mesačnej splátky 124,85 Eur. Táto zmluva o úvere je opatrená došlou
pečiatkou OTP Banky s dátumom 09.10.2014, pečiatkou pracovníčky V. N., podpisom ako aj rukou
písanou doložkou súhlasí s originálom, overil Kállai.

Z potvrdenia o vyčíslení zostatkovej sumy na predčasné splatenie úveru zo dňa 29.09.2014 vyplýva,

že Poštová banka potvrdzuje M. H., zostatok sumy, ktorú je potrebné uhradiť vo výške 3.311,12 Eur.
Z fotokópie tejto listiny vyplýva, že je opatrená došlou OTP Banky s dátumom 09.10.2014, pečiatkou
pracovníčky V. N., podpisom ako aj rukou písanou doložkou súhlasí s originálom, overil G..

Z dokladov o vklade v hotovosti na účet z obdobia od 10.10.2013 do 10.09.2014 vyplýva, že bolo

vkladané každý mesiac na účet v poštovej banke a.s. suma 124.85.- Eur. Z predložených dokladov
vyplýva, že sú opatrené došlou OTP Banky s dátumom 09.10.2014, pečiatkou pracovníčky V. N.P.,
podpisom ako aj rukou písanou doložkou súhlasí s originálom, overil G..

Zo zmluvy od OTP Refinanc exprese číslo XXX/XXXX/XXSU vyplýva, že dňa 16.10.2014 bola M. H.

podpísaná predmetná zmluva, v ktorej bol M. H. uvedený ako dlžník a ako banka OTP Banka Slovensko
a.s. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva, že dlžník žiadal o úver vo výške 7.500.- Eur, pričom
časť úveru vo výške 4.456,34 Eur mala byť prevedená na bežný účet dlžníka a časť podľa aktuálneho
zostatku pohľadávky podľa písomného potvrdenia veriteľa prevedená na účet číslo XXXXXXXXXX,
pričom veriteľom je uvedená Poštová banka a.s. Táto zmluva nie je podpísaná bankou. K zmluve o

úvere je pripojená aj dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 16.10.2014, z ktorej vyplýva, že je taktiež
podpísaná len klientom M. H..

Z čestného vyhlásenia zo dňa 16.10.2014, ktoré klient M. H. podpísal pred pracovníčkou banky V. N.
vyplýva, že tento čestne vyhlásil, že rozdiel medzi zostatkom pohľadávky s príslušenstvom veriteľa

Poštovej banky a.s. a výškou úveru poskytnutého úveru OTP bankou a.s. uhradí z vlastných zdrojov
do 10 dní od vyčerpania úveru.Z potvrdenia o sprostredkovaní obchodu pre klienta M. H. vyplýva, že odovzdávajúcim bol obžalovaný a
preberajúcim OTP banka Slovensko a.s., pričom potvrdenie je opatrené aj pečiatkou pracovníčky V. N.
a jej podpisom. Z potvrdenia ďalej vyplýva, že k žiadosti boli odovzdané fotokópie dokladov totožnosti,

overená kopia zmluvy o úvere, žiadosť, čestné vyhlásenie, potvrdenie o vklade a vyčíslenie.

Z potvrdenie od spoločnosti Consumer Finance Holding a.s. zo dňa 24.10.2014 vyplýva, že spoločnosť
Consumer Finance Holding oznamuje, že doklad k osobe nebol vystavený ich spoločnosťou a túto ani
nevedenú ako osobu, ktorá by v ich spoločnosti v minulosti uzatvorila zmluvy a čerpala úvery.

SpoločnosťAcordiaServices,s.r.o.malasOTPBankouSlovenskoa.s.uzatvorenúzmluvuoobchodnom
zastúpení, na základe ktorej mala vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby OTP Banka Slovensko a.s.
mala príležitosť uzatvárať s tretími osobami zmluvy o poskytnutí produktov.

Podľa mandátnej zmluvy uzatvorenej medzi obžalovaným a spoločnosťou Acordia Services s.r.o. zo dňa

05.06.2012 vyplýva, že obžalovaný ako mandátar a ako podriadený finančný agent mal uskutočňovať
finančné sprostredkovane. Z predmetnej zmluvy vyplýva, že mal vyhľadávať záujemcov o uzatvorenie
zmlúv, informovať záujemcov o finančných službách obchodných partnerov, získavať všetky informácie
o záujemcovi, jeho zámere, mal vyhodnocovať údaje získané pri výkone činnosti spôsobom využiteľným
mandantom pre jeho podnikateľskú činnosť, pričom predmetnú činnosť mal vykonávať s vynaložením

odbornej starostlivosti, v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, v súlade so záujmami
obchodných partnerov a mal taktiež povinnosť odmietnuť vykonať finančné sprostredkovanie klientovi,
ktorý mu neposkytol požadované údaje. Z predmetnej zmluvy taktiež vyplýva, že obžalovaný nemohol
prijímať peňažné prostriedky alebo finančné nástroje klientov a nemohol tak za žiadnych okolností byť
voči svojim klientom v postavení osoby dlhujúcej peňažné prostriedky.

Z osvedčenia o zápise do registra finančných agentov a finančných poradcov vyplýva, že spoločnosť
Acordia Services s.r.o. osvedčila obžalovanému, že bol dňa 14.06.2012 zapísaný do predmetného
registra vedeného Národnou bankou Slovenska.

Z informácie údajov z Poštovej banky zo dňa 05.02.2012 vyplýva, že táto banka neeviduje zmluvu
číslo XXXXXXXXXX V. M. H. neposkytla ani neposkytuje žiadny aktívny produkt (úver). Osobný účet č.
XXXXXXXX/XXXX je v banke vedený na meno klienta M. W., ktorý je k dátumu tejto žiadosti aktívny.

Podľa odpovede od Tatra banky bol bežný účet číslo XXXXXXXXXX vedený na osobu R. B., ktorá mala

jediná dispozičné oprávnenie, pričom zmluvný vzťah medzi Tatra bankou a R. B. bol podľa dohody o
ukončení zmluvného vzťahu ukončený 08.12.2014.

Podľa správy Sociálnej poisťovne zo dňa 14.01.2015 M. H. nebol vedený v evidencii Sociálnej poisťovne
ako zamestnanec, SZČO, a poberateľ príspevku v nezamestnanosti a dávky dôchodkového poistenia.

Z oznámenia od spoločnosti F. Z..F..P.. vyplýva, že R. B. nikdy nebola zamestnaná v tejto spoločnosti.

Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 17.10.2014 a z výpisu vyplýva, že R. B. od januára 2014
nebola poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, nemocenského a úrazového poistenia, dávok v

nezamestnanosti ani garančného poistenia.

Z výpisu zo živnostenského registra R. B. vyplýva, že od 04.03.2014 mala živnostenské oprávnenie
na masérske služby.

Zo správy spoločnosti JOBELSA Slovensko s.r.o. vyplýva, že M. H. nebol a nie je zamestnancom danej
spoločnosti.

Zo správy OTP Banky zo dňa 12.12.2018 vyplýva, že M. W. nebol zo strany OTP banky Slovensko a.s.
poskytnutý žiaden úver a táto ani nepodala žiadnu žiadosť o úver v OTP banka Slovensko a.s.

Z vyrozumenia Poštovej banky zo dňa 18.12.2018 vyplýva, že M. W. mala uzatvorené v poštovej
banke dva úvery, pričom jeden úverový účet bol zrušený už dňa 10.09.2010 a úverový účet č. Z.XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX bol podaný klientkou M. W. ktorá bola aj žiadateľom úveru, pričom
zmluva o úvere je zo dňa 06.09.2013 a táto bola podpísaná na pobočke Poštovej banky, a.s. Košice I.

Z osobnej charakteristiky obžalovaného vypracovanej spoločnosťou Acordia Services s.r.o. vyplýva, že
u obžalovaného boli vykonávané kontroly v súlade s ustanovením § 29 zákona č. 186/2009, pričom ani
pri jednej z kontrol neboli zistené porušenia. Počas celej doby spolupráce si obžalovaný zodpovedne
plnil povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu.

Podľa charakteristiky obce Slanec zo dňa obžalovaný býva v rodinnom dome z ktorého vlastní jednu
polovicu. Žije so svojou družkou a spoločným dieťaťom, pričom bližšie povahové a charakterové
vlastnosti obce nie sú známe, avšak v obci sa správa slušne. Z ďalšej charakteristiky z obce zo
dňa 18.4.2017 vyplýva, že obžalovaný sa na adrese trvalého pobytu nezdržiava, nakoľko odišiel do
zahraničia a predmetný dom bol podľa ich informácií na predaj. Pokiaľ sa zdržiaval v obci tak sa správal
slušne.

Z výpisu z ústrednej evidencie priestupkov obžalovaného vyplýva, že má evidované štyri priestupky
za porušenie pravidiel cestnej premávky a zo dňa 02.07.2014 priestupok za neuzatvorenie zmluvy o
povinnom zmluvnom poistení motorového vozidla.

Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ trikrát súdne trestaný, pričom
predchádzajúcedveodsúdeniaobžalovanéhosúužzahladenéaostatnéodsúdeniejeOkresnýmsúdom
Košice I. vo veci 8T/14/2017, pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 ods. 2 Trestného zákona. Z
odpisu z registra trestov vyplýva, že mu bol uložený trest odňatia slobody podmienečne na jeden rok so
skúšobnou dobou v trvaní jeden rok a 6 mesiacov do 04.05.2019 a bol zaviazaný na náhradu škody.

Trestného činu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. sa dopustí ten, kto od iného vyláka
úver alebo zabezpečenie úveru tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie
úverualebonasplácanieúveruatakmuspôsobíznačnúškodu.Jetedazrejmé,ževprípadepredloženia
nepravdivých údajov o bonite (napr. predloženie falošného potvrdenia o zamestnaní a výške príjmu)

dochádza k naplneniu znakov skutkovej podstaty. Úverový podvod je špecifickým druhom podvodu,
pričom je potrebné poukázať na skutočnosť, že ten, kto predkladá falošné doklady o týchto dokladoch
vie a taktiež má vedomosť aj o tom, že ak by banka poznala skutočné pomery, tak by zrejme úver
neposkytla. Spôsobená škoda je tak krytá úmyselným zavinením, a teda následok je týmto spôsobom
nielen spôsobený, ale aj zavinený. Úmyselné obohatenie na úkor banky predstavuje škodu, ktorá je

pokrytá úmyselným zavinením a nemá na ňu vplyv ani prípadný dodatočný úmysel dlžníka splácať
poskytnutý úver.

Ku skutku 1. ohľadne úveru pre B.:

Pokiaľ ide o zhodnotenie výpovede obžalovaného, túto bolo potrebné vyhodnocovať spolu s ďalšími
dôkazmi, pričom výpovedi obžalovaného súd uveril, pokiaľ ide o jeho tvrdenie, že sa s pani B. nestretol.
Tomuto tvrdeniu zodpovedá aj výpoveď svedkyne B. z prípravného konania, nakoľko výpovedi svedkyne
na hlavnom pojednávaní, že sa s obvineným stretla, súd ani po vysvetľovaní tohto rozporu neuveril.
Vo vzťahu k tomuto skutku súd teda ustálil, že sa obžalovaný so svedkyňou nestretli, telefonicky

mu podala niektoré informácie a prostredníctvom inej osoby bola obžalovanému predložená žiadosť
podpísaná svedkyňou. Tieto skutočnosti vyplývajú z výpovede obžalovaného aj z výpovede svedkyne
z prípravného konania, nakoľko tieto okolnosti boli rozporné, a svedkyňa bola na odstránenie práve
skutočnosti týkajúcej sa stretnutia s obžalovaným vyzvaná, a preto súd ohľadne týchto skutočností
vychádzal z výpovede svedkyne R. B. z prípravného konania. V spojení s výpoveďou obžalovaného

ohľadne zisťovania skutočností potrebných pre uzavretie zmluvy o úvere, vyznieva zhodne aj výpoveď
svedkyne R. B., a síce, že tieto skutočnosti boli prekonzultované len prostredníctvom telefonického
rozhovoru. Nakoľko sa svedkyňa R. B. nestretla s obžalovaným, táto skutočnosť potom zodpovedá
tvrdeniu obžalovaného, že mu bola podpísaná žiadosť a prefotený doklad totožnosti a ešte aj druhý
doklad doložený prostredníctvom tretej osoby, podľa obžalovaného svedkom T., a v tejto súvislosti

súd udáva, že tomuto tvrdeniu súd uveril, nakoľko svedkyňa R. B. nevedela súdu uviesť, ktorá osoba
sprostredkovala odnesenie dokladov a žiadosti obžalovanému. Z výpoveďou obžalovaného o predložení
žiadosti a dokladov totožnosti banke súhlasia aj v spisovom materiáli predložene uvedené písomnosti,
ktoré boli aj oboznámené na hlavnom pojednávaní a z ktorých vyplýva, že v deň 8.8.2014 bola bankepredložená žiadosť, ako aj doklad totožnosti, a to občiansky preukaz a rodný list R. B.. Vo vzťahu k
ďalšímpredloženýmdokladomkžiadostijevšakpotrebnéuviesť,žeobžalovanýpodľasvojhovyjadrenia
mal tieto doklady predložiť banke až o niekoľko dní po ich doložení pánom T.. V tomto smere súd

obžalovanému neuveril, nakoľko všetky doklady k žiadosti R. B. boli podľa došlej pečiatky banky v
spojení s výpoveďou svedkyne O.. Z. Š., ktorá popisovala predložené listiny, doručené banke v jeden
deň. Obžalovaný tak, podľa súdu, v jeden a ten istý deň predložil banke nielen žiadosť a doklady
totožnosti R. B., ale aj doklady preukazujúce údajné splácanie a existenciu predchádzajúceho úveru
R. B.. Spôsob zabezpečenia nepravdivých doklady týkajúcich sa žiadateľov o úver nie je podstatný,

nakoľko dôležitá je tá skutočnosť, že obžalovaný si tieto doklady zabezpečil, vedel o ich nepravosti a
tieto takto banke predložil. Z výpovede svedkyne R. B. vyplynulo, že táto mu žiadne iné podklady, okrem
dokladov totožnosti nedávala a súd jej výpovedi uveril aj s ohľadom na tú skutočnosť, že obžalovaný si
za sprostredkovanie a vybavenie úveru mal so R. B. dohodnúť províziu, výšku ktorej už však nevedela
uviesť. Taktiež sa žiada poukázať aj na tú skutočnosť, že R. B. uviedla, že žiadala o úver vo výške
3.000,- eur, pričom zo žiadosti vyplýva, že mala žiadať o úver vo výške 21.800,- eur, a teda aj tento

rozdielnapovedáoúmysleobžalovanéhoobohatiťsa,keďžebolipredkladanépodkladykrefinancovaniu
predchádzajúceho neexistujúceho úveru R. B. v spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. .

Svedkyňa R. B. vo svojej výpovedi mala viaceré rozpory s predchádzajúcou výpoveďou v prípravnom
konaní, čo bolo zo strany obhajcu zaznamenané a na jeho návrh svedkyňa bola vyzvaná na odstránenie

rozporov. Svedkyňa si na viaceré skutočnosti nepamätala, a rozpor v jej výpovedi súd viedol k tomu, že
vzhľadomnaodstraňovanérozpory, vychádzalsúdvprípadnýchrozporochzjejvýpovedezprípravného
konania, ktorá vyznievala zhodne s jej výpoveďou z konfrontácie s obžalovaným a zároveň bola v
kratšom časovom intervale od udalosti skutku, ako doba jej výsluchu na hlavnom pojednávaní, kedy
si už vzhľadom na časový odstup mohla niektoré skutočnosti nepamätať, prípadne s odstupom času

skresliť.Obaja,tedasvedkyňaR.B.Ľ.aajobžalovaný, zhodneuviedli,žeobžalovaný vypisovalniektoré
údaje na základe telefonického rozhovoru. Súd tak uveril jej výpovedi z prípravného konania, že sa s
obvineným nestretla. Pokiaľ ide o jej tvrdenie na hlavnom pojednávaní, že doklady dala obžalovanému,
tak v prípravnom konaní tvrdila, že ich poslala po O.P.. Vzhľadom na to, že súd uveril tvrdeniu, že sa
s obžalovaným nestretla, čo korešponduje aj s výpoveďou obžalovaného, taktiež súd dospel k záveru,

že uveril tvrdeniu svedkyne, že poslala doklady po tretej osobe. Toto súhlasí aj so skutočnosťou o
predložení žiadosti spolu s dokladmi a ďalšími listinami obžalovaným (bez svedkyne R. B.) banke v
jeden deň, ako aj tvrdením svedkyne, že v banke nebola. Súd však verí jej výpovedi ohľadne údajov
o tom že obžalovanému uviedla, že je nezamestnaná, ktoré uviedla obžalovanému prostredníctvom
telefónu, ako aj tvrdeniu o dohodnutej provízii, nakoľko tomuto tvrdeniu súd nemal prečo neveriť.

Zhodne s výpoveďou svedkyne z prípravného konania, ohľadne podpisovania žiadosti, keďže táto
skutočnosť bola rozporovaná, vyznieva aj jej výpoveď pri konfrontácii s obžalovaným, že mala po
telefóneoznámiťobžalovanému,žejebezpríjmu.Vtomtosmerejepotrebnékonštatovať,žeobžalovaný
porušil povinnosti sprostredkovateľa, ktoré mu vyplývali z mandátnej zmluvy týkajúce sa postupovania s
odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami obchodných partnerov, a to aj v nadväznosti na obranu

obžalovaného, že nič neporušil, že žiadosti sú voľne dostupné aj na internete.

Zároveň sa žiada súdu ešte k obrane obžalovaného uviesť, že táto nemôže byť postačujúca, nakoľko
aj keď súd uveril obžalovanému, že mu boli doklady totožnosti aj podpísaná žiadosť podaná inou
osobou ako B., nakoľko sa s ňou nestretol, je potrebné uviesť, že mal v zmysle mandátnej zmluvy

konať s odbornou starostlivosťou a v tomto prípade tak obžalovaný neurobil. Vo vzťahu k tomuto
čiastkovému skutku by sa mohlo konštatovať na základe uvádzanej obrany obžalovaného, že konal
minimálne v nepriamom úmysle. Aj keď je možné, ako uvádza obžalovaný, že žiadosť o poskytnutie
úveru je verejne dostupná na internetových stránkach, súd hodnotí jeho konanie vo vzťahu k dokladom
dokladaným obžalovanému ku žiadosti o poskytnutie úveru. Konanie obžalovaného, ktorým by si

nijakým spôsobom nepreveril skutočnosti uvedené v predložených potvrdeniach ohľadne príjmu alebo
iného úveru by bolo potrebné hodnotiť ako konanie v nepriamom úmysle, keďže mu bola svedkyňou
podaná informácia, že je nezamestnaná, nakoľko súd uveril výpovedi svedkyne, že obžalovanému
povedala, že je nezamestnaná. Podľa názoru súdu ako sprostredkovateľ by mal, ak by konal so
žiadateľkou B. minimálne na základe vizuálneho kontaktu ako aj vzájomného hovorového kontaktu

vyhodnotiť uvádzané skutočnosti, a teda súd neuveril jeho obrane, že o nepravdivých dokladoch vôbec
nevedel. V priebehu dokazovania však nebolo preukázané, aby potvrdenie o prijatých platbách od
spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., čestné vyhlásenie a zmluvu so Slovenskou požičovňou
boli obžalovanému predložené R. B. V. V. Ľ. T. po niekoľkých dňoch od predloženia žiadosti banke,tak ako to uvádzal obžalovaný, nakoľko tieto doklady boli banke predložené v jeden deň, 8.8.2014.
Z tohto dôvodu súd zastáva názor, že obžalovaný konal v priamom úmysle, a teda o nepravdivých
dokladoch vedel a takéto ich aj predložil banke, vedomý si aj skutočnosti, že vzhľadom na to, že išlo

o pôvodný úver z nebankovej spoločnosti, skutočnosti ohľadne existencie úveru si banka nevie v
systémy SRBI preveriť. V tomto smere ešte súd uvádza, že obžalovaný ako sprostredkovateľ vedel, aké
doklady banka žiada k refinancovaniu a ako sprostredkovateľ sa s takýmito dokladmi často stretával,
keďže tieto úvery sprostredkovával často. Svedkyňa R. B., podľa názoru súdu, aj s ohľadom na spôsob
jej výpovede sa nejavila ako osoba znalá takýchto dokladov, preto súd jej výpovedi ohľadne toho, že

poslala obžalovanému len žiadosť a doklady totožnosti, uveril, a pritom neveril výpovedi obžalovaného,
že mu tieto boli predložené inou osobou. Zároveň z výpovede svedkyne N. Š. vyplynulo, že pokiaľ išlo o
refinancovanie, o čo išlo aj v prípade úveru pani B.j, ale aj pána H., tak si banka preverila len totožnosť
klienta a zamestnanie, avšak nepreverovalo sa, či v tej inej banke aj klient úver skutočne má. Keďže
obžalovaný, vzhľadom na to, že vykonával funkciu sprostredkovateľa, musel túto skutočnosť vedieť, aj
z tohto dôvodu súd jeho obrane neuveril.

Z výpovede svedka Ľ. T. pre súd vyplynulo, že jeho výpoveď súd zhodnotil ako nedôveryhodnú a tejto
súd neuveril. Svedok na viaceré otázky nezodpovedal, jeho výpoveď bola účelová a skresľujúca.

Výpovede svedkýň vtedajšej riaditeľky banky N. Š. a pracovníčky O.. Z. Š., ako aj pracovníčky V. N. súd

hodnotí ako vierohodné, a to aj s prihliadnutím na odstup času od skutku, ako aj na tú skutočnosť, že
obe si presne nepamätali na podrobné okolnosti konkrétnych prípadov. Z výpovede svedkýň vyplynulo,
akým spôsobom banka potvrdila prevzatie dokladov, a to došlou pečiatkou, ako aj akým spôsobom
overovala predložené dokumenty. Z výpovede svedkyne O.. Z. Y., ale aj svedkyne N. Š. po vzhliadnutí
dokladov predložených k žiadosti o úver vyplynulo, že v prípade úveru pre R. B., žiadosť predkladal

obžalovaný, ktorý zároveň overil pravosť fotokópie občianského preukazu R. B. a jej rodného listu.
Zároveň z ich výpovede vyplynulo, že ďalšie doklady predložené k úveru overila O.. Z. Y.. Svedkyňa
Mgr. Z. Y. zároveň uviedla, že z týchto dokladov vyhotovila fotokópie, ktoré potom overila. Aj keď
je čestné prehlásenie R. B. o výške príjmu overené doložkou, z ktorej by vyplývalo, že toto čestné
prehlásenie podpísala pred pracovníčkou banky, z výpovede svedkyne R. B. mal súd preukázané, že v

banke nebola. Jej výpoveď potvrdzujú aj listinné dôkazy, a to predmetná žiadosť o úver s príslušnými
dokladmi, ktoré boli banke predložené v jeden deň, teda keďže svedkyňa R.V. B. v banke nebola, súd
sa priklonil k výpovedi svedkyne Mgr. Z. Š., že takto overila čestné prehlásenie, aj keď sa klientka v
banke nenachádzala, nakoľko takto sa to podľa jej vyjadrenia niekedy stávalo. Zároveň z potvrdenia o
sprostredkovaní obchodu vyplýva, že k žiadosti o úver bolo predložené aj čestné prehlásenie a zmluva o

úvere ( a tieto sú opatrené rovnakým dátumom na došlej pečiatke banke), súd má za to, že tieto doklady
boli predložené obžalovaným spolu so žiadosťou, pričom pracovníčka banky O.. Š.I. ( A. Y.) ich overila.
V tomto prípade nebolo dôležité to, že potvrdenie o sprostredkovaní obchodu nie je spravidla konečným
dokladom už pri predložení žiadosti o úver, keďže v danom prípade predmetné doklady boli podané v
jeden deň.

Z listinných dôkazov, ako je správa zo Sociálnej poisťovne, ako aj zo spoločnosti Rikša s.r.o. bolo
preukázané, že R. B. v tejto firme nepracovala a mala živnostenské oprávnenie, a teda z týchto dôkazov
vyplýva, že k žiadosti predložené čestné vyhlásenie o výške príjmu obsahovalo nepravdivé údaje.
Zároveň zo správy od spoločnosti Consumer Finance Holding, a,s. vyplýva, že R. B. v tejto spoločnosti

nemala úver, a preto tento dôkaz potvrdzuje, že k žiadosti predložené potvrdenie a zmluva o úvere
nie sú dokladmi vystavenými príslušnou spoločnosťou, a údaje uvedené v príslušnom potvrdení sú
nepravdivými údajmi.

Z uvedeného potom vyplýva, že obžalovaný sa skutku v bode 1. dopustil tak, ako je uvedené vo

výrokovej časti rozsudku, a teda predložil banke nielen žiadosť o úver spolu s dokladmi totožnosti, po
ich obstaraní nezisteným spôsobom aj doklady s nepravdivými informáciami v snahe získania úveru
pre R. B.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že mal so svedkyňou dohodnutú aj odmenu (okrem
legálnej provízie), a teda na získaní úveru mal tak jednoznačne záujem nielen vyplývajúci z jeho
pracovného zaradenia, ale mal v úmysel obohatiť sa na úkor banky nelegálnym spôsobom. V prípade

poskytnutia úveru mal mať z tohto finančný prospech. Obžalovaný pritom vedel, že doklady predložené k
úveru nie sú dokladmi pravými, resp. potvrdzujúcimi pravdivé skutočnosti, avšak vzhľadom aj na vyššie
uvedené vedomosti, ktoré mal ohľadne preverovania banky vedel, že v prípade refinancovania si banka
skutočnosti uvedené v potvrdeniach od príslušných inštitúcii neoveruje.Ku skutku 2. ohľadne úveru pre pána TG. :

Výpoveď obžalovaného týkajúca sa skutku sprostredkovania úveru pre pána H. ohľadne skutočnosti, že
pánH.dojehokanceláriepriviedolpánT.korešpondujesvýpoveďousvedkaH.Á.,ktorývypovedal,žedo
kancelárie prišiel s pánom T.. Výpoveď obžalovaného ohľadne prefotenia dokladov totožnosti sa zhoduje
aj výpoveďou svedka Tkáča, preto súdu vyplynulo, že k odovzdaniu a prekopírovaniu dokladov takto v

kanceláriiobžalovanéhodošlo.Ajkeďobžalovanýtvrdil,ženáslednédokladyohľadneúverumupriniesol
pán T., tak tomuto súd neuveril, pretože táto skutočnosť nebola nijako preukázaná, nakoľko svedok T.
túto skutočnosť nepotvrdil. Taktiež nemožno prisvedčiť obžalovanému, že nemá právo overiť pravosť
dokumentov, pretože ako agent predkladajúci banke doklady zodpovedá, v prípade, že ich nepredkladá
v origináli, za ich overenie, že boli vyhotovené z originálu. Aj keď si obžalovaný neoveroval pravosť
jemu predkladaných „originálov“ dopytom na príslušné inštitúcie, z výpovede svedka H. vyplýva, že

obžalovanému uviedol, že nie je zamestnaný, a teda nemožno bagatelizovať povinnosti obžalovaného
ako agenta minimálne v súvislostiach uvádzaných klientami overovať si od nich predkladané doklady.
Je predsa zrejmé, že ak na jednej strane svedok H. obžalovanému uviedol, že nie je zamestnaný, tak
mu na druhej strane nemohol predložiť doklad o zamestnaní a príjme, ktoré by obžalovaný pokladal
za doklady potvrdzujúce pravdivé skutočnosti. Ako sprostredkovateľ mal s odbornou starostlivosťou

vyhodnocovať aj predkladané doklady. V danom prípade však treba poukázať na to, že tieto doklady
obžalovanému svedok nepredložil, keďže súd uveril výpovedi svedka, že o dokladoch predkladaných k
úveru nemal vedomosť a videl ich až po ich predložení na polícii pri výsluchu. K tomuto záveru poukazuje
súd aj v súvislosti s listinnými dôkazmi, z ktorých vyplýva, že na účet tety priateľky obžalovaného mala
byť poukázaná časť finančných prostriedkov, a teda je zrejmé, že obžalovaný bol na vybavení úveru

osobne zainteresovaný, a to nielen z hľadiska jeho profesie sprostredkovateľa. Taktiež súd neuveril jeho
výpovedi, že o účte M. W. nevedel, a že o ňom mohol vedieť Z. T., nakoľko z prečítanej zápisnice o
výsluchu svedkyne R. Z. vyplynulo, že mala informácie ohľadne čísla účtu M. W., nakoľko vykonávala
pre ňu nejaké úhrady. Taktiež ani tvrdenie, že pre M. W. robil úver sa nepotvrdilo, nakoľko z predloženej
správy z Poštovej banky vyplýva, že sa mala sama dostaviť na pobočku a uzavrieť zmluvu. Informácie

o účte M.U. W. H. obžalovaný vedel od svojej W. R. Z.. Aj keď sa mohol svedok T. poznať s M. W., nijako
nebolo preukázané, žeby práve svedok T. číslo účtu vedel, nakoľko skutočnosť, že pochádzajú obaja z
rovnakého okolia ešte neznamená, že tieto informácie svedok mal. Vo vzťahu k družke obžalovaného
je M.U. W. príbuznou a družka obžalovaného aj vykonávala úhrady súvisiace s jej účtom, preto súd
dospel k záveru, že obžalovanému v tomto smere neverí. Súd neverí výpovedi obžalovaného ani v tom

smere, že žiadosť, ktorá mu bola predložená vyšetrovateľom nie je tou žiadosťou, ktorú predkladal,
nakoľko skutočnosti uvádzané obžalovaným bolo potrebné hodnotiť v spojení s listinnými dôkazmi,
ktoré poukazujú na tú skutočnosť, že táto žiadosť v spojení s ďalšími dokladmi bola predložená banke
práve obžalovaným. Taktiež tvrdenie svedka M. H., že časť peňazí mu mala byť vyplatená v hotovosti
obžalovaným v spojení s vyššie uvedenými dôvodmi, predstavujú okolnosti, pre ktoré súd obrane

obžalovaného neuveril.

Súd uveril výpovedi svedka M. H., ktorý popísal skutočnosti, ktoré súvisia so skutkom a ako sa tieto
udiali. Jeho výpoveď je celistvá a vyplývajú z nej skutočnosti, ktoré vyplývajú aj z jeho výpovede pri
konfrontácii s obžalovaným. Svedok popísal ako sa spolu Z. T. dostavil ku obžalovanému, ako mu

predložil doklad totožnosti, ako aj to, že uviedol obžalovanému, že nie je zamestnaný. Taktiež mu mal
obžalovaný povedať, že má v banke známu. Bolo by predsa nelogické, ak by on sám predkladal falošné
doklady a prospech z nich by mala mať iná osoba, ktorú nepoznal ( M. W., na účet ktorej mala byť
poskytnutá časť finančných prostriedkov). Z uvedených dôvodov súd jeho výpovedi uveril. Jeho výpoveď
tak usvedčuje obžalovaného, ktorý mal informácie od svedka TG., že je nezamestnaný, a že nemá

iný úver a aj napriek tomu predložil banke doklady preukazujúce pravý opak skutočností tvrdených mu
svedkom. Jeho tvrdenie o tom, že s ním nechcel byť obžalovaný v kontakte nie je zrejmé v prípade, ak by
išlo o štandardný prípad sprostredkovania úveru, kde by obžalovaný vystupoval ako sprostredkovateľ,
ale aj takéto tvrdenie napovedá o konaní obžalovaného, ktorým chcel zakryť skutočný úmysel.

Svedkyňa V. N.P. ako zamestnankyňa banky potvrdila, že jej bola žiadosť predložená na spracovanie
vtedajšou riaditeľkou banky, a aj keď sa pre odstup času ani ona, ani vtedajšia riaditeľka banky, svedkyňa
N. Š., nepamätali, riaditeľka banky po vzhliadnutí predloženej žiadosti o úver u pána H.Á. potvrdila,
že táto bola predkladaná spolu s dokladmi, ktoré overil obžalovaný, obžalovaným. Súd uveril výpovedisvedkyne V. N., V. Z. N. Š.I., pričom z ich výpovede vyplynul postup banky, ktorý súvisel s prevzatím
žiadosti o úver a dokladov od sprostredkovateľa, ako aj následný postup banky. Súd uveril výpovedi
svedkyne V. N. aj s ohľadom na výpoveď svedka M. H., ktorý tvrdil, že sa bol v banke vo Vranove nad

Topľou ohľadne úveru s T., a aj keď svedkyňa dotyčného nepoznala, vo svojej výpovedi uviedla, že pán
Tkáč sa bol v banke ešte s jedným pánom, ktorým však nebol obžalovaný. Súd nemal dôvod neveriť
svedkyni, nakoľko jej výpoveď korešpondovala aj s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa žiadosti o úver pána
H.V..

Z listinných dôkazov, z predloženej žiadosti o úver, z overeného dokladu totožnosti M. H. a dokladov
súvisiacich s jeho predchádzajúcim úverom (ktorý v skutočnosti nemal) vyplýva, že predmetné doklady
boli overené obžalovaným, a aj čestné vyhlásenie o výške príjmu M. H. bolo podpísané pred
obžalovaným. Predmetné listinné doklady preukazujú, že ich predkladal banke obžalovaný, ktorý jednak
vypísal žiadosť M. H., ale zároveň aj overil a predložil banke doklady súvisiace s fiktívnym splácaním
úveru. Z listinných dôkazov, ako je správa zo spoločnosti JOBELSA Slovensko, s.r.o. bolo preukázané,

že M. H. v tejto firme nepracoval, a teda k žiadosti predložené aj čestné vyhlásenie o výške príjmu
obsahovalo nepravdivé údaje. Zároveň zo správy od Poštovej banky bolo zistené, že M. H. v tejto banke
nemal úver, a preto tento dôkaz potvrdzuje, že k žiadosti predložené doklady o splácaní úveru sú
nepravdivými údajmi. Z uvedeného mal súd za to, že sa obžalovaný dopustil aj tohto skutku tak, ako mu
to bolo kladené za vinu a ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Aj keď je potrebné pripustiť, že v oboch prípadoch poskytnutia úveru, by aj konkrétny žiadatelia o úver
mali z poskytnutých finančných prostriedkov prospech, podstatné v tomto prípade je to, kto vedel o
dokladoch s nepravdivými informáciami, a kto ich aj také predložil v banke s cieľom mať z toho prospech.
V konaní bolo preukázané, že touto osobou bol obžalovaný. V oboch prípadoch aj svedkovia, R. B. a aj

M. H., vo svojich výpovediach uviedli nižšiu sumu, ktorú oni požadovali, ako bola suma skutočne žiadaná
a aj tieto okolnosti súd vyhodnocoval. V prípade úveru M. H. je dokonca zrejmé, že okrem dohodnutej
odmeny ( táto bola dohodnutá aj v prípade R. B.) mala byť časť prostriedkov uhradená na iný účet ako
účet žiadateľa Jozefa Tkáča. Obžalovaný aj v tomto prípade konal vo forme priameho úmyslu.

V ďalšom sa súd zaoberal aj obhajcom uvádzanou skutočnosťou ohľadne nelogického konania
obžalovaného, ktorým by riskoval svoje živobytie pre neznáme osoby, prípadne prečo by riskoval
podanie takýchto žiadostí, ak vedel spôsob, ako si banka overuje skutočnosti uvedené v žiadostiach. K
tomuto je potrebné uviesť, že súd poukazuje na výpoveď vtedajšej pracovníčky banky O.. Z. Š., ako aj
bývalejriaditeľkyOTPbankypobočkyVranovnadTopľou,podľaktorýchsibankavpodstateneoverovala

skutočnosti ohľadne existencie predchádzajúceho úveru klienta a vychádzala len z predložených
potvrdení o zostatku úveru, prípadne z potvrdenia o jeho splácaní. Obžalovaný ako znalá osoba v tomto
smere, tak vedel, že tieto skutočnosti si banka neoveruje. Zároveň však súd považuje za potrebné dodať,
že obžalovaný sa taktiež mohol aj spoliehať na to, že práve žiadatelia o úver budú tými osobami, ktoré
budú brané na zodpovednosť za prípadné nepravdivé údaje uvedené v žiadosti o úver. Aj keď mal

obžalovaný za dohodnuté úvery províziu za sprostredkovanie úveru, finančný motív podľa názoru súdu
je daný, a to výpoveďami svedkov R. B. V. M. H.Á., že si s nimi dohodol ešte províziu navyše. V prípade
úveru pre M. H. je zároveň zo zmluvy o úvere zrejmé, že časť poskytnutých finančných prostriedkov mala
ísť na účet pani M. W.. Je pritom zrejmé, že M. W. je tetou družky obžalovaného a družka obžalovaného
vedela jej číslo účtu.

Možno preto ustáliť, že pravdivé, respektíve nepravdivé informovanie banky zo strany žiadateľa o úver,
ktoré sa týka jeho bonity je takou podstatnou skutočnosťou, ktorá v konečnom dôsledku má výraz-
ný (ak nie rozhodujúci) vplyv na konečné stanovisko banky v tom smere, či poskytne alebo neposkyt-
ne žiadateľovi úver. Vedomé nepravdivé informovanie banky o bonite, v dôsledku ktorého je uzatvo-

rená úverová zmluva, a sú následne poskytnuté finančné prostriedky, napĺňa znak skutkovej podstaty
trestného činu úverového podvodu podľa § 222 Trestného zákona, a preto aj suma získaného úveru
predstavuje neoprávnene získaný prospech, nakoľko ide o neoprávnenú majetkovú výhodu, na ktorú
by inak nebol nárok. Bez lživého informovania banky by totiž úver nebol poskytnutý, a preto je získanie
úveru v príčinnej súvislosti s uvádzaním nepravdivých údajov v banke.

Takto po vyhodnotení všetkých dôkazov súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že konaním obžalovaného boli naplnené všetky znaky skutkovej podstaty pokračovacieho zločinu
úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1Trestného zákona, preto súd uznal obžalovaného vinným z uvedeného pokračovacieho zločinu, a to v
štádiu pokusu, nakoľko k poskytnutiu finančných prostriedkov zo strany banky nedošlo, keďže banka
nepravdivosť informácii z predložených dokladov zistila.

Vdanomprípadeboliobžalovanémuuzneseniaovzneseníobvineniaprekaždýskutok(zodňa8.8.2017
týkajúci sa úveru pre pani B.P. a z augusta 2014 týkajúci sa úveru pre pána H.) osobitne doručené až
27.3.2015 pre skutok týkajúci sa úveru pani B. a dňa 23.4.2015 pre skutok týkajúci sa úveru pre pána H..
Z uvedeného potom vyplýva, že konanie obvineného je potrebné vyhodnotiť ako pokračovací trestný čin

v zmysle ustanovenia § 122 ods. 10 Trestného zákona. Zároveň súd vyhodnocoval aj tu skutočnosť, že
išlo o trestný čin v štádiu pokusu, ktorý je trestný v súlade s ustanovením § 14 ods. 2 Trestného zákona
ako dokonaný trestný čin. Zároveň súd poukazuje na to, že obžalovaný, jeho obhajca a prokurátor
boli v súlade s ustanovením § 284 ods. 2 Trestného poriadku upozornení na možnosť prísnejšieho
posudzovania skutku uvedeného v obžalobe oproti jeho posudzovaniu v obžalobe. Vzhľadom na to, že
v danom prípade ide o pokračujúci trestný čin, súčet škody ( aj keď v štádiu pokusu) v bode 1. a 2.

zakladá v súlade s ustanovením § 125 ods. 1 Trestného zákona, právnu kvalifikáciu podľa § 222 ods.
1, ods. 4 Trestného zákona.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I. súd zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu sp. zn. 8T/
14/2017 zo dňa 17.10.2017 bol obžalovaný uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1,

ods. 2 Trestného zákona, za ktorý mu bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 rok so skúšobnou
dobou 1 rok a šesť mesiacov. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 3.11.2017. Vzhľadom
na to, že sa obžalovaný teraz súdenej trestnej činnosti dopustil predtým, ako bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin, súd zároveň ukladal súhrnný trest.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer
priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho

zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok

represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej
prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd vyhodnotil ako poľahčujúcu
okolnosť, a to aj napriek tomu, že v rozsudku Okresného súdu Košice I mu táto poľahčujúca okolnosť
priznaná nebola, že viedol pred spáchaním skutku riadny život. V tomto smere súd vychádzal z odpisu z
registra trestov, podľa ktorého má obžalovaný predchádzajúce odsúdenia, okrem odsúdenia Okresného

súdu Košice I. sp zn. 8T/ 14/2017, zahladené, a preto na nich súd neprihliadal. Taktiež súd s ohľadom
na charakter súdenej trestnej činnosti neprihliadal na priestupky obžalovaného, a to aj napriek tomu, že
jedenznichsatýkalneuzatvoreniezmluvnéhopoistenia,pretožesúddospelkzáveru,žetietopriestupky
nesúvisia s trestnou činnosťou, o ktorej súd rozhodoval. Z priťažujúcich okolností mu súd priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona nepričítal vzhľadom na to, že mu ukladal trest v súlade

s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona, a keďže súd takýmto spôsobom upravoval hornú hranicu
trestnej sadzby, mal za to, že by to bolo v danom prípade pre obžalovaného neprimerane prísne. Takto
potom súd ukladal trest pri prevahe poľahčujúcich okolností a zároveň súhrnný trest podľa zásad na
ukladanie úhrnného trestu s využitím aj ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Vo veci Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/ 14/2017 zo dňa 17.10.2017 bol obžalovaný uznaný za
vinného z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona. V súlade s ustanovením §
42 ods. 1 Trestného zákona súd ukladal súhrnný trest v spojení s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného
zákona, nakoľko v danom prípade súd ukladal trest za pokračujúci zločin úverového podvodu podľa §222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona a za prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona,
ktoré boli spáchané dvoma skutkami.

Pri ukladaní trestu tak bolo potrebné v súlade s ustanovením § 38 ods. 3 Trestného zákona znížiť hornú
hranicu o 1/3, čo v danom prípade bolo o 28 mesiacov, nakoľko základná sadzba v zmysle § 222 ods.
4 Trestného zákona je 5 až 12 rokov. Následne bolo potrebné prihliadať na skutočnosť, že je potrebné
aplikovať ustanovenie § 41 ods. 2 Trestného zákona, tzv. asperačnú zásadu, keďže v danom prípade sa
obžalovanému ukladal trest za 2 úmyselné trestné činy, z ktorých aspoň jeden bol zločinom spáchaných

dvoma skutkami, a preto bolo potrebné v súlade s § 41 ods. 2 Trestného zákona zvyšovať hornú hranicu
trestnej sadzby najprísnejšie trestného trestného činu, teda zločinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 4 Trestného zákona, o jednu tretinu. Horná hranica trestnej sadzby zločinu úverového podvodu
podľa § 222 ods. 1, ods. 4 Trestného zákona po jej úprave podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona bola
116 mesiacov, po jej zvýšení o jednu tretinu predstavuje horná hranica trestnej sadzby 154 mesiacov,
teda 12 rokov a 10 mesiacov. Za danej situácie ukladal súd trest v trestnej sadzbe 5 rokov až 12 rokov

a 10 mesiacov.

V súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona, súd ukladal trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný bol
uznaný vinným zo zločinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov.

Súd sa pritom pri ukladaní trestu zaoberal aj zásadou proporcionality a ultimaratio, ako aj podmienkami
mimoriadneho zníženia trestu v súlade s ustanovením § 39 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
a dospel k záveru, že v tomto prípade nie sú splnené podmienky pre mimoriadne zníženie trestu. Aj
keď súd teraz rozhodoval o skutkoch právne kvalifikovaných aj v štádiu pokusu (najprísnejšie trestné),
bolo v tomto smere potrebné zohľadniť tú skutočnosť, že obžalovaný sa konania dopustil v úmysle

spáchať trestný čin, jeho konanie bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu a len konaním
poškodeného, ktorý pri preverovaní podmienok pre poskytnutie úveru zistil predloženie dokumentov s
nepravdivými údajmi, tak k uzatvoreniu úverovej zmluvy a poskytnutiu finančných prostriedkov nedošlo,
bolo dokonaniu trestného činu aj zabránené.

U obžalovaného súd vzhľadom aj na ukladanie súhrnného trestu dospel k záveru, že na
nápravu obžalovaného je potrebné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. Trestné právo chráni
spoločenské hodnoty a vzťahy a z toho vyplýva aj legalita trestnoprávnych zásahov. S prihliadnutím
na zásady ukladania trestu, má súd po vykonanom dokazovaní za to, že trest odňatia slobody uložený
na samej dolnej hranici trestnej sadzby - 5 rokov nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4

Tr.zák. ako z pohľadu okolností týkajúcich sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane možnosti
nápravy obžalovaného. Takto uložený trest predstavuje podľa názoru súdu trest, ktorý vzhľadom na
spáchanú trestnú činnosť v adekvátnej miere zasiahne do života obžalovaného a bude predstavovať
spravodlivý postih za protispoločenské konanie obžalovaného.

Obžalovaný nebol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm.
a) Trestného zákona zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Súčasne s uložením súhrnného trestu, súd v zmysle § 42 ods. 2 Trestného zákona zrušil výrok o treste

uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn. 8T/14/2017 aj všetky ďalšie
rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,
stratili podklad.

Účelom trestu zákazu činnosti je zabrániť páchateľovi vo vykonávaní činnosti, pri ktorej sa dopustil

trestného činu a tým mu zabrániť, aby taký čin v budúcnosti opätovne spáchal. Nie je nevyhnutnou
podmienkou, aby súd zakázal výkon takej činnosti, v súvislosti s výkonom ktorej sa páchateľ
dopustil trestnej činnosti, osobitne pokiaľ konkrétne okolnosti prípadu a najmä funkcia generálnej
prevencie trestu uloženie zákazu činnosti budú vyžadovať. V danej veci však takéto okolnosti, ktoré by
odôvodňovali neukladanie trestu zákazu činnosti, súd nezistil. Naopak súd považoval uloženie takéhoto

druhu trestu za nevyhnutné, avšak vzhľadom na to, že súd ukladal nepodmienečný trest vo výmere
päť rokov a počas doby nepodmienečného trestu odňatia slobody doba výkonu trestu zákazu činnosti
neplynie, považoval súd za primeraný trest zákazu činnosti vykonávať finančného sprostredkovateľa
úverov vo výmere 2 roky.Poškodená OTP banka si nárok na náhradu škody neuplatňovala, preto o nej súd osobitným výrokom
nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde
Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal

jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení

rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.