Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25Csp/105/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118207990
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4118207990.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina,

IČO: 31575951, proti žalovanému: Y. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. U. - Y. XXX/X, v konaní o zaplatenie
sumy 200,96 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 200,96 eura do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Žalobcovi voči žalovanému súd priznáva plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podaným návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,96 eura s úrokom
výške 28 % od 09.01.2018 do zaplatenia z titulu neuhradenia záväzku, na základe zmluvy o spolupráci
zo dňa 17.04.2014. Žalobca žalovanému listom oznámil zatvorenie účtu ku dňu 08.01.2018.

2.Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorí bol zrušený pre nedoručenie do rúk žalovaného. Vo veci bolo
nariadené pojednávanie, súd rozhodol podľa § 180 CSP v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

3.Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkazmi prečítaním, a
to: žalobou z čl. 1-2, zmluvou o spolupráci z čl. 3, výpisom z účtu z čl. 4-125, všeobecnými obchodnými
podmienkami z čl. 126-149, sadzobníkom z čl. 150-152, vyjadrením žalobcu z čl. 177, čl. 189 a zistil
tento skutkový a právny stav :

4.Žalobca so žalovaným dňa 17.04.2014 uzavrel zmluvu o spolupráci (zmluvu o zriadení účtu) a poskytol
žalovanému peňažné prostriedky formou povoleného prečerpanie účtu. Žalovaný nedodržal zmluvné

dojednaniaažalobcakudňu08.01.2018zatvoril-zrušiljejúčet.Žalobcasipodanýmnávrhomuplatňoval
sumu 200,96 eura s úrokom výške 28 % zo sumy 200,96 eura od 09.01.2018 do zaplatenia. Žalobca
mal za to, že má nárok na úrok až do zaplatenia celého dlhu.

5.Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

6.Podľa §51 O.z. účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však
nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.7.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8.Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľskými
zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto
zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane
spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na
uzavretie zmluvy.

9.Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

10.Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

11.Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

12.Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

13.Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

14.Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

15.Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi

vzniká právo na plnenie od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16.Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má
tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od

ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť ostatných zanikne.

17.Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákona dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len

jednotlivých plnení.

18.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákona ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

19.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákona splnením dlh zanikne.

20.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákona dlh musí byť splnený riadne a včas.

21.Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákona pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.22.Podľa § 879 j) Občianskeho zákona ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1.
januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

23.Podľa § 778 Občianskeho zákonníka zmluva o vklade vzniká medzi fyzickou alebo právnickou
osobou (ďalej len "vkladateľ") a peňažným ústavom zložením vkladu v peňažnom ústave a jeho prijatím
peňažným ústavom.

24.Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od
určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

25.Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52 a
nasledujúcich. Ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ, na druhej strane spotrebiteľ,
ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie

zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a
plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené
a nie je vytvorený priestor na dojednanie obsahu zmluvy alebo jeho zmeny. Základnou zásadou

spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, t.j. ustanovuje, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a to
pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách sú absolútne neplatné, a teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ dovolával. I
v prípade spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorý bol režim

spotrebiteľských zmlúv do právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného
práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadané
pozícia kontrahenta, uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíši
od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv, to znamená, že práva
dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úvahy

povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok, a ktoré by tak boli s poukazom na
ustanovenia Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle ust. § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka, § 265 Obchodného zákonníka používať právnu ochranu (nález Ústavného
súdu ČR sp. zn. 1.ÚS 342/2009, uznesenie KS v Žiline sp. zn. 9Co 236/2010 zo dňa 30.08.2010,
uznesenie KS Prešov z 30.09.2009 sp. zn. 7CoE 34/2009, rozhodnutie KS v Nitre z 10.02.2009 sp.

zn. 6Co 254/2008). Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam treba na zmluvu strán pozerať ako na
spotrebiteľskú zmluvu.

26.Záväzkový vzťah založený zmluvou o bežnom účte, povolenom prečerpaní, úverová zmluva je
obchodným záväzkovým vzťahom. Ide o tzv. absolútny obchod (§§ 497a, 708 Obchodného zákonníka).

Ide o označenie právnej teórie a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami
Obchodného zákonníka, bez ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Teda tu
nie rozhodujúci subjekt, ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v
prípade spotrebiteľských zmlúv, resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je
už vyššie spomínané ustanovenie § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa

spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu
k úprave zmluvného záväzkového práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou
úpravou, upravujúcou spotrebiteľské zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č.
102/2014Z.z.)precizovaldovtedyúčinnéustanovenie§52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktorého
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je
spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj toto znenie: Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď
by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru súdu účinná právna úprava stanovuje
povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka.

27.Nastolená tak bola otázka, kedy sa má postupovať podľa Obchodného zákonníka, a kedy podľa
Občianskeho zákonníka. Toto má aj vplyv na určenie rozhodného práva. Žalobca nevysvetlil v čom
by mal žalovaný ako spotrebiteľ výhodu pri posudzovaní veci podľa Obchodného zákonníka a podľasúdu takýto fakt ani neexistuje. Predchádzajúci odsek by mohol nabádať pri podobných zmluvných
vzťahochpriurčitýchvzniknutýchprávnychotázkachčisporochnamožnosťpostupupodľaObchodného
zákonníka a pri iných podľa Občianskeho zákonníka. Súd chce tak poukázať na tú skutočnosť, že

je právne možné aby sa celý zmluvný vzťah riadil Občianskym zákonníkom. Úprava spotrebiteľských
práv sa sústreďuje do Občianskeho zákonníka nie do Obchodného zákonníka. Úmysel zákonodarcu
z toho vyplývajúcu je riešiť spotrebiteľské vzťahy podľa Občianskeho zákonníku. Je pravdou, že
neznalosť zákona neospravedlňuje, avšak je logické, že občan ako spotrebiteľ bude mať skôr prehľad
o občianskom práve, ako o obchodnom, teda o všeobecnom zákone ako o špeciálnom. Veriteľovi nič

nebránilo v postupe podľa Občianskeho zákonníka. Občianske právo je na to aby upravovalo všeobecne
vzťahymedziosobami,právnickýmiafyzickými.Obchodnýzákonníkješpeciálnenaúpravuobchodných
vzťahov. Podľa Obchodného zákonníka sú obchodné podmienky prísnejšie ako podľa Občianskeho
zákonníka, napr. ohľadne premlčania, výšky úrokov, zmluvnej pokuty. Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva
žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva uzatváraná podľa Obchodného zákonníka.
Úroky je možné si uplatňovať i po skončení zmluvy do úplného splatenia, podľa Občianskeho zákona

do skončenia zmluvy, zmluvné pokuty sú možné vo vyššej miere ako podľa Občianskeho zákonníka.
Premlčacia doba je o rok kratšia v Občianskom zákonníku ako v Obchodnom. Podľa súdu je toto jasný
dôvod výhodnejšej úpravy ako u Obchodného zákonníku. Tento inštitút slúži k ochrane spotrebiteľa.
Dlžník má tak väčšiu právnu istotu. Vie, že veriteľ si môže bez námietky premlčania uplatniť voči nemu
pohľadávku do troch rokov a nie až do štyroch od jej splatnosti. Kratší čas znamená menšie riziko straty

podkladov, možnosť pamätať si svedkov, resp. konkrétne situácie. Teda väčšia ochrana spotrebiteľa. V
konečnom rade neprichádza k väčšiemu navýšeniu pohľadávky do uplatnenia si na súde. V Slovenskom
práve bola napríklad upravená trojročná doba na uplatnenie si pohľadávky voči spotrebiteľovi v exekúcii
v § 61b ods. 2, 3 exekučného poriadku (nemožno vykonať exekúciu na vymoženie príslušenstva
pohľadávky priznanej exekučným titulom) na rozdiel od iných exekučných konaní. Doba uplatnenia má

teda preukázateľne význam pre spotrebiteľa. Premlčanie má v každom prípade väčší vplyv na dlžníka,
ako na veriteľa. Spotrebiteľ je vždy dlžník. Súd mal teda za to, že rozhodné právo vo veci strán i z tohto
pohľadu je občianske právo SR.

28.Ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahuje ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonník ako aj ust.

osobitného zákona o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že podľa znenia sa uzatvárala podľa §
269 Obch. zák. a mala by tak byť záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného zákonníka vzhľadom na
charakter účastníkov zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa ako aj vzhľadom na tzv. formulárový
typ zmluvy, keď spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť obsah zmluvných podmienok, je potrebné na tento
právny vzťah aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákona a zákona o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 23a) ods. 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa sa na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli
priamo uzavreté podľa Občianskeho zákonníka použijú primerane ustanovenia Občianskeho zákonníka
(rozsudok KS Žilina z 30.09.2010 sp. zn. 9Co/312/2010, rozsudok KS Žilina z 13.10.2010 sp. zn.
7Co/284/2010). Z obsahu zmluvy tiež nevyplýva žiaden logický právny záver, prečo by mala byť zmluva
uzatváraná podľa Obchodného zákonníka. Žalovaný nebol podnikateľ, peniaze neboli poskytované pre

podnikateľské účely. Občiansky zákonník má dostatočné množstvo ustanovení, ktoré v plnej miere mali
možnosť upraviť vzťahy medzi účastníkmi, konkrétne § 657 a nasl. či § 778 a nasl. O.z. Súd posudzoval
vec podľa Občianskeho zákonníka. Ak by aj čisto teoreticky išlo o obchodnú vec na rozhodnutie súdu by
to nemalo žiaden vplyv. Súd by rozhodol rovnako s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti týkajúce
sa aj obchodných vzťahov.

29.V konaní bolo preukázané, že medzi stranami bol zmluvný vzťah, v ktorom si žalovaný nesplnil svoju
povinnosť preukázanú listinnými dôkazmi. Súd preto považoval návrh žalobcu, čo sa týka nesplatenej
istiny 200,96 eur za dôvodne podaný. S plnením dlhu sa žalovaný dostal do omeškania. Žalobca si
však úrok z omeškania neuplatňoval. Žalobca poskytol žalovanému finančné prostriedky, ktoré nevrátil.

Z dokladov bola jasná výška dlhu. Žalovaný nesplatil svoju zmluvnú povinnosť voči žalobcovi.

30.V rozpore s citovanými zákonnými ustanoveniami súd považoval nárok žalobcu, kde si uplatňoval
úrok i do budúcnosti z úveru resp. debetu, po splatnosti dlhu a zrušení účtu. Nárokom na predčasné
splatenie dlhu zaniká zmluva ako celok, teda platnosť všetkých zmluvných dojednaní, i tých čo by mali

podľa zmluvy platiť po odstúpení od zmluvy. K zániku vzťahu o bežnom účte dochádza aj jeho zrušením
či uzatvorením. Žalobca poukazoval na zmluvné dojednanie strán. V bode 3.12 VOP je uvádzané,
že musí dlžník platiť úroky podľa sadzobníka, teda 28%. Podľa žalobcu do konečnej úhrady dlhu sa
vlastnezmluvnývzťahmedzistranamivlastnenikdynekončí.Súdsastýmtostanoviskomnestotožňoval,zmluva o bežnom účte tak ako úverová zmluva sú časovo ohraničená do jej ukončenia zmluvnými
stranami, po tomto dátume si už žalobca nemohol uplatňovať úrok, ale len úrok z omeškania, čo
nežiadal. Úrok je možné totiž si uplatňovať len v prípade, že si to strany výslovne dohodnú a aj to

len počas obdobia, na ktorý si to dohodnú. Podľa zmlúv strán si žalobca a žalovaný dohodli úrok do
splatenia dlhu počas existencie účtu. Zmluva bola vopred pripravená (formulárový typ zmluvy) a tak ho
nemožno považovať za vyslovene dohodnuté dojednanie strán zmluvného vzťahu. V časti 28 % úroku
zo sumy 200,96 eura od 09.01.2018 do zaplatenia súd zamietol z dôvodu, že nepriznal žalobcovi nárok
na úrok po splatnosti, zrušení zmluvného vzťahu, pretože podľa ustálenej súdnej praxe (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 143/98) vyplýva, že dohodnuté úroky (zmluvné
úroky) z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti ( platnosti) dlhu (jeho splátok). Súd poukazuje
aj na rozhodnutia KS v Nitre č.k. 25Co/527/2015-63 zo dňa 02.12.2015, č.k. 25Co/230/2017 - 81 zo
dňa 17.01.2018, č.k. 25Co/174/2017 - 116 zo dňa 25.04.2018, ktoré zaujali rovnaký právny názor aj keď
napríklad nešlo o spotrebiteľa. Splatnosť nastáva aj zatvorením účtu a vyhlásením splatnosti celého
dlhu ku dňu povinnosti splatenia dlhu (08.01.2018). Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť

úroky z omeškania, pretože v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému
zaťaženiu a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo
značnú nerovnováhu vo vzťahoch medzi účastníkmi. To, že žalobca v tomto konaní nežiadal úrok z
omeškania súd nemohol zohľadniť. Na tomto výklade a ustálenej súdnej praxi nič nemení ani zákon o
spotrebiteľských úveroch, podľa ktorého spotrebiteľ má povinnosť uhradiť úrok len za časové obdobie

od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Toto ustanovenie Zákona o spotrebiteľských
úveroch má na mysli situáciu, kedy spotrebiteľ - dlžník svoj dlh riadne spláca a toto ustanovenie
vymedzuje celkovú dĺžku obdobia, počas ktorého má dlžník ako spotrebiteľ povinnosť platiť úroky. Nič
to však nemení na situácii, že pokiaľ veriteľ (v danom prípade žalobca) pristúpi k tomu, že považuje
celý dlh za splatný (tzv. zosplatnenie dlhu), potom nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už

úrokov z úveru. Dohodnutá splatnosť úveru je v tomto prípade totožná s debetom ku dňu zrušenia účtu.
Po zosplatnení sa už nemôžu so svojimi nárokmi odkazovať na znenie skončenej zmluvy. Takýto postup
by bol podľa súdu aj v rozpore s dobrými mravmi z uvedených dôvodov. Zmluvné dojednanie v bode
3.12 VOP, ktoré mimochodom žalovaný si vyslovene nedojednal, súd považoval za neprijateľnú zmluvnú
podmienku v rozpore so spotrebiteľskými predpismi. Preto súd nevidel možnosť vydať rozsudok pre

zmeškanie. Podľa súdu nič na danej súdnej praxi analogicky nemôže zmeniť ani Obchodný zákonník
tak ako ani uvádzaný zákon o spotrebiteľských úveroch i keď vzhľadom na postup podľa Občianskeho
zákonníka je toto konštatovanie irelevantné. Žalobca prezentoval, že ide o inštitút úroku. Nie napríklad
zmluvnej pokuty ktorá by bola v prípade porušenia zmluvných dojednaní logickejšia. Žalobca vychádzal
z rozhodnutia KS BB č.k. 43Co/4/2018-54. Úrok je však v Občianskom zákone chápaný ako odmena za

legálne- zákonné či zmluvné užívanie finančných prostriedkov veriteľa a má tak inú úpravu na ktorú súd
poukazoval. Otázna by bola v prípade oprávnenosti úroku aj primeraná výška. Prvostupňovému súdu je
známa rozhodovacia prax KS v Nitre. Teda že súd rozhodnutia akceptujúce nárok v podobnom prípade
na úrok, ale aj opačné. Súd sa prikláňa k rozhodnutiam úrok po splatnosti, zániku zmluvy nepriznávať.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi voči
žalovanému priznal plnú náhradu trov konania. Neúspech mal len ohľadne príslušenstva. Predmetom
trov je súdny poplatok určený z priznanej sumy

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.