Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zastavujúce odvolacie konanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava IV

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Lamprechtová

Oblasť právnej úpravy – Občianske právoVlastnícke právo k nehnuteľnostiam

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Zastavujúce odvolacie konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 17C/107/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1311209201
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Lamprechtová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2013:1311209201.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej

veci navrhovateľa: Železnice Slovenskej republiky („ŽSR"), IČO: 31 364 501, so sídlom v Bratislave,
Klemensova 8, proti odporcovi v 1. rade: U. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom v V., Y. XX, v 2. rade:
X. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom v V., Y. XX, v 3. rade: Y. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom v V.,
Y. XX v 4. rade: U. M. Š., narodená XX.XX.XXXX, bytom v V., Y. XX, zastúpená zákonným zástupcom
- odporcami v 1. a 2. rade, v 5. rade: U. R. Š., narodený XX.XX.XXXX, bytom v V., Y. XX, zastúpený
zákonným zástupcom - odporcami v 1. a 2. rade, o uloženie povinnosti vypratať nehnuteľnosť, takto

r o z h o d o l :

Odporcovia v 1., 2., 3., 4. a v 5. rade sú povinní vypratať trojizbový byt č. 1, prvej kategórie na prízemí

domu na Y. Č.. XX X. V. a odovzdať ho navrhovateľovi do 15 dní od právoplatnosti rozsudku bez
poskytnutia bytovej náhrady a to pod následkom exekúcie.
Odporcovia v 1. až v 5. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov
konania vo výške 99,50 € titulom súdneho poplatku do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku pod
následkom exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na súd 21.07.2011 sa domáhal navrhovateľ pôvodne voči odporcom v 1. až 4 rade
vypratania nehnuteľnosti - bytu, podrobne vyšpecifikovaného v návrhu s poukazom, že ako prenajímateľ
uzavrel s odporcom v 1. rade dňa 02.10.2007 Zmluvu o nájme bytu, na základe ktorej mu prenechal do

užívania 3 izbový byt, pričom išlo o dobu určitú a to do 30.09.2009. Napriek tomu, že dohodnutá doba
uplynula, odporca 1 užíva byt i naďalej a to bez právneho dôvodu a spolu s ním aj odporcovia v 2, 3 a
4 rade, na výzvu navrhovateľa na odovzdanie bytu nereagujú.

V priebehu konania navrhovateľ rozšíril návrh na strane odporcov o maloletého R. Š. narodeného
XX.XX.XXXX, čo súd pripustil uznesením zo dňa 09.11.2012, č. k. 17C 107/2011 - 47, ktoré uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 11.12.2012 (§ 92 ods. 1 O. s. p.).

Odporcovia sa písomne k návrhu nevyjadrili.

Súd vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkmi konania, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to
so zmluvou o nájme bytu, výzvami na odovzdanie bytu, protokolom o odovzdaní a prevzatí bytu z
29.10.2010, dohodou o skončení pracovného pomeru, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil
nasledovný skutkový stav.

Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 02.10.2007 vyplynulo, že navrhovateľ ako prenajímateľ prenechal
odporcovi v 1. rade služobný 3 izbový byt č. 1 na Y. Č.. XX X. V., prízemie, prvá kategória, do užívania
na čas od 01.10.2007 do 30.09.2009, odporca 1 u neho pracoval ako posunovač, na ktorú prácu bol
nájom služobného bytu viazaný.Z Dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 25.06.2009 mal súd preukázané, že odporca 1 ako
zamestnanec navrhovateľa v pracovnom zaradení - posunovač, sa dohodli na skončení pracovného
pomeru dohodou (§60 ZP) a to na vlastnú žiadosť zamestnanca bez udania dôvodu, pracovný pomer sa

mal skončiť dňom 30.06.2009, v dohode bolo aj upozornenie, že ako nájomca služobného bytu (odporca
1) je povinný uvoľniť byt v zmysle predpisu (OK 7 časť desať bod 67 ods. b/).
Výzvami zo dňa 24.08.2009, 30.03.2010 a 04.10.2010 sa domáhal navrhovateľ odovzdania
predmetného bytu s poukazom na skončenie pracovného pomeru odporcu 1, ako aj na samotné
ukončenie nájmu k 30.09.2009.

Z Protokolov o odovzdaní a prevzatí sporného bytu zo dňa 30.09.2009 a 29.10.2010 súd konštatoval,
že byt nebol odovzdaný a to jednak z dôvodu, že najprv nebol sprístupnený a neskôr nebol prichystaný
na odovzdanie.
Z prednesu navrhovateľa vyplynulo, že žiadal návrhu vyhovieť s poukazom na užívanie nehnuteľnosti
odporcami bez právneho dôvodu, poukázal, že nájomná zmluva uzavretá s odporcom 1 zanikla
ku dňu 30.09.2009, odporcovia však napriek výzvam nehnuteľnosť neuvoľnili, nájomná zmluva bola

uzavretá len na dobu určitú od 02.10.2007 do 30.09.2009, jedná sa o služobný byt, pričom odporca
bol zamestnancom navrhovateľa, pracovný pomer skončil dohodou z 25.06.2009 ku dňu 30.06.2009,
teda odporca 1 a ani jeho spolubývajúci - odporcovia 2 až 5 nemajú žiaden titul na užívanie spornej
nehnuteľnosti.
Z výsluchu odporcu 1 vyplynulo, že nesúhlasil s návrhom i keď mal zato, že je dôvodný, poukázal, že

nemá kde ísť bývať s rodinou, je nezamestnaný, avšak neevidovaný na príslušnom úrade práce, jeho
príjem činí mzda z brigád, rodina si podala žiadosť o sociálny byt - zatiaľ bezvýsledne, odporkyňa 2 -
jeho manželka sa snažila zamestnať u navrhovateľa práve kvôli bývaniu, takisto bezúspešne, pracovný
pomer s navrhovateľom rozviazal dohodou kvôli výhodnejšej práci.
Z výsluchu odporkyne 2 vyplynulo, že sa jedná o služobný byt, stotožnila sa so skončením pracovného

pomeru svojho manžela i s povinnosťou odovzdať služobný byt navrhovateľovi, potvrdila, že obdržali
výzvy na uvoľnenie tohto bytu, avšak nemajú sa kam presťahovať, momentálne jej skončila materská
dovolenka a pracuje ako predavačka na dohodu u živnostníka, odporcovia v 3 a 4 rade sú študenti,
odporca v 5. rade sa narodil v roku 2010, bola si vedomá, že právo je na strane navrhovateľa.
Z výsluchu odporcov v 3 a 4 rade vyplynulo, že sú študentmi SOU a ZŠ, k veci sa bližšie nevyjadrili.

Zákonná zástupkyňa za odporcu v 5. rade v podstate zotrvala na svojom vyjadrení v pozícii odporkyni
v 2. rade.
Predmetom sporu je uloženie povinnosti odporcom vypratať nehnuteľnosť- byt, vyšpecifikovaný v
návrhu.

Podľa § 709 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 703 až 708 neplatia pre byty trvala určené ako
služobné byty, pre byty osobitného určenia a pre byty v domoch osobitného určenia.
V súvislosti s citovaným ustanovením zákona, súd dáva do pozornosti, že právny režim služobných
bytov upravujú § 1 až 3 zák. č. 189/1992 Z. b. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov
a s bytovými náhradami. K služobného bytu nemôže vzniknúť spoločný nájom bytu (§§ 700,701 O. z.)

ani spoločný nájom bytu manželmi (§§703 až 705 O. z.), takisto nemôže dôjsť k prechodu práva nájmu v
dôsledku smrti nájomcu (§§ 706 ods. 1, 707 ods. 1 O. z. ), ani v dôsledku trvalého opustenia domácnosti
(§ 708 O. z.).
V konaní mal súd preukázané, že predmetný byt je bytom služobným, viazaným na pracovný pomer
nájomcu, pridelený výlučne odporcovi v 1. rade.

Podľa § 710 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas,
zanikne tiež uplynutím tohto času.
Súd mal ďalej preukázané, že nájomná zmluva k služobnému bytu vypršala k 30.09.2009, kedy bol
odporca 1 povinný služobný byt odovzdať, nakoľko táto nájomná zmluva nebola predlžená, čo ku dňu
vyhlásenia rozsudku neučinil. Takisto bolo preukázané, že jeho pracovný pomer skončil dohodou ku dňu

30.06.2009 na jeho vlastnú žiadosť, kde takisto bol povinný služobný byt odovzdať.

Súdnej ochrany vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam sa možno domáhať okrem iného typickou
vlastníckou žalobou podľa § 126 ods. 1 O. z., v danom prípade - vindikačnou žalobou -, teda žalobou
na vydanie veci (vypratanie nehnuteľnosti).

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.Podľa 126 ods. 2 Občianskeho zákonníka, obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať
vec u seba.
Základnou podmienkou úspechu - vindikačnej žaloby - je preukázanie vlastníckeho práva, teda aktívna

legitimácianavrhovateľavdanomsporeakoajskutočnosť,žesavecneoprávnenenachádzavofaktickej
mociinejosoby,nežvlastníka.Konštrukciaprávnejúpravynájomnejzmluvyjeobsiahnutávovšeobecnej
úprave § 663 až § 684 O. z. a v úprave osobitnej pre nájom bytu (§ 685 až 716), obytných miestností (§
717 a 718), podnájom bytu, či časti bytu (§ 719), nájom a podnájom nebytových priestorov (§ 720 O. z.
a zák. č.116/1990 Zb. v platnom znení ) a následne k pozemkom a iné.

Všeobecne platí, že občianske súdne konanie je ovládané zásadou prejednávajúcou, a preto sú
účastníci povinní tvrdiť skutočnosti, z ktorých vyvodzujú pre seba priaznivé právne dôsledky. Na tieto
tvrdenia sú povinní navrhnúť súdu dôkazy (§ 120 ods. 1 O. s. p.), pri hodnotení dôkazov súd starostlivo
prihliada na všetko, čo v konaní vyšlo najavo (§ 132 O.s.p.). Pokiaľ však účastník o skutočnostiach,
na ktorých existencii by bolo možné založiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci netvrdí, a tieto
skutočnosti nevyjdú v konaní najavo, je dôsledkom jeho nečinnosti pre neho nepriaznivé rozhodnutie

vo veci. Navrhovateľ nepreukazuje vlastníctvo (to že je vlastníkom, je už právnou kvalifikáciou, ktorá
je vecou súdu), ale dokazuje, že nastali skutočnosti na ktoré právo viaže nadobudnutie vlastníctva.
Navrhovateľ sa domáhal vypratania nehnuteľnosti opierajúc sa o svoju pozíciu prenajímateľa spornej
nehnuteľnosti, vo vlastníctve štátu, poukázal na nájomnú zmluvu len na dobu určitú, ktorej platnosť už
vypršala, nová nájomná zmluva nebola uzavretá, navyše išlo o služobný byt, viazaný na zamestnanecký

vzťah, ktorý takisto už v čase podania návrhu na súd neexistoval v dôsledku žiadosti o skončení
pracovného pomeru zo strany odporcu 1 a to dohodou, s čím navrhovateľ súhlasil.

Súdmalvkonaníriadnepreukázanúvecnúlegitimáciusporovýchstrán,aktívnulegitimáciunavrhovateľa
ako prenajímateľa nehnuteľnosti a pasívnu legitimáciu odporcov, ako osôb bývajúcich a užívajúcich

túto nehnuteľnosť. Súd mal v konaní takisto preukázané, že v čase podania návrhu na súd, ako i v
čase meritórneho rozhodovania odporcom nesvedčil žiadny právny titul na bývanie a užívanie tejto
nehnuteľnosti, preto návrh súd vyhodnotil ako dôvodný. Skutočnosť, že odporcovia nemajú kde ísť
bývať ešte nezakladá ich právo bývania v spornom byte, takisto nezakladá povinnosť navrhovateľa ako
prenajímateľa služobného bytu zabezpečiť odporcom náhradné ubytovanie, uvedenú povinnosť v tomto

konkrétnom prípade neobsahuje žiaden právny predpis.

Vzhľadom na uvedené súd návrhu vyhovel a uložil odporcom vypratať a odovzdať spornú nehnuteľnosť
navrhovateľovi bez poskytnutia bytovej náhrady.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, a v konaní
úspešnému navrhovateľovi priznal ich náhradu, pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 99,50 €,
ku ktorej sume zavial odporcov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia , písomne v štyroch

rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 a nasl. O. s. p.).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.