Rozsudok ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. jún 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 14Csp/154/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116222841
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Valenčin

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8116222841.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: I. L., J.. XX.XX.XXXX,

G. I. Š. XX, XXX XX K., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov. hrdinov 163/66, 089 01
Svidník, proti žalovanému: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann
1, 75009 Paríž, Francúzsko, zapísaná v parížskom Registri obchodu a spoločnosti pod č. 542 097
90, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne
zastúpený: Advokátska kancelária Nagyová Tenkač, s.r.o., so sídlom Ružinovská 42, 821 01 Bratislava,
IČO: 36 862 169, v konaní o primerané finančné zadosťučinenie 300 EUR takto

r o z h o d o l :

I. žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobkyni sumu 150 EUR, v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku,

II. v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

III. žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou súdu podanou dňa 10.11.2016 navrhla žalobkyňa, aby súd uložil žalovanému zaplatiť jej
sumu 300 EUR z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a nahradiť trovy konania. V rámci

žaloby žalobkyňa uviedla, že v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 20C/324/2014 o určenie
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola v postavení spotrebiteľky úspešná. Poukázala na to,
že súd v odôvodnení tohto rozhodnutia uviedol: „Žalobkyňa bola od uzavretia zmluvy v postavení
spotrebiteľa a žalovaný v postavení dodávateľa. Zmluva o úvere je štandardná formulárová zmluva.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená v zmysle § 551
Občianskeho zákonníka, ktorú spotrebiteľ bol nútený podpísať. Súd v danom prípade sa nestotožnil
s vyjadrením žalovaného, že žalobkyňa dohodu nemusela uzavrieť. Z predmetnej zmluvy žiadnym

spôsobom nevyplýva možnosť žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby uzatvorila aj dohodu o
zrážkach zo mzdy. Súd ma preto za to, že žalobkyňa bola nútená predmetnú dohodu uzavrieť. V zmysle
uvedenej dohody bol spotrebiteľ nútený kedykoľvek v platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo
mzdy až do výšky stanovenej občianskym súdnym poriadkom v ustanoveniach o výkone rozhodnutia,
až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej
pokuty). Uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ povinný kedykoľvek v platnosti zmluvy
strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez

súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii
primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprijateľnému konaniu zo strany dodávateľa. Dohoda ozrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi siahnuť na majetkové práva spotrebiteľa aj za predpokladu, že
si uvedené nároky uplatňuje z neprijateľných zmluvných podmienok, a tým spôsobuje hrubý nepomer v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa.

Zákonodarca na vyššie uvedené skutočnosti prihliadol a novelou zákona č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou
od 01.05.2014 bol zavedený zákaz zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo
inej osoby, okrem prípadov, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny.
Nakoniec je potrebné uviesť, že predmetná dohoda o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok

istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda je potrebné poskytnutý úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Podľa dohody o zrážkach zo mzdy však je zamestnávateľ povinný vykonávať zrážky zo mzdy
až do úplného splatenia nielen čerpaného úveru, ale aj príslušenstva (t.j. vrátane úrokov a zmluvnej
pokuty). Uzatvorením takejto dohody teda došlo k obchádzaniu ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úverov a súdnej kontroly neprijateľných zmluvných podmienok.
Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú, a tým za

neplatnú v zmysle ust. § 53 ods. 1 a 5 0Z.„
Zo žaloby ďalej vyplýva, že žalobkyňa si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej spotrebiteľných práv,
ktoré musela brániť podaním pôvodnej žaloby. Uviedla, že primerané finančné zadosťučinenie má mať
sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy, pričom má zároveň aj funkciu
relutárnu.

2. Žalovaný v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 14.12.2016 k žalobe poukázal na to, že k realizácii
dohodyozrážkachzomzdypristúpilzdôvodu,žežalobkyňasineplnilasvojepovinnostiuhrádzaťsplátky
úveru, a preto zaslal jej zamestnávateľovi žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy, pričom k uplatneniu
zrážok nedošlo svojvoľne, ale na základe skutočnosti, že žalobkyňa si svoje povinnosti zo zmluvy o

úvere neplnila. K porušeniu povinnosti teda nedošlo zo strany žalovaného a zo strany žalobkyne a až
následkom tohto porušenia bola reakcia žalovaného, ktorý využil možnosť uplatnenia zrážok zo mzdy.
Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní nároku na zaplatenie primeraného zadosťučinenia
je potrebné prihliadať na skutkový stav veci v širšom rozsahu, ako sa len obmedziť na skutočnosť, že
strana bola v konaní úspešná, a teda má nárok na poskytnutie primeraného finančného zadosťučinenia.

V predchádzajúcom súdnom konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy bola rozsudkom
vyhlásená dohoda o zrážkach zo mzdy za neplatnú. Postih bol teda na strane žalovaného, pričom
žalobkyni za porušenie povinnosti nebola uložená žiadna sankcia. V súčasnom konaní si žalobkyňa
uplatňuje finančné zadosťučinenie, ktoré napokon vyplýva z jeho porušenej povinnosti. Žalovaný
nepovažuje za správne a objektívne priznať žalobkyni akékoľvek finančné zadosťučinenie, nakoľko

k porušeniu došlo najprv z jej strany a následne po uplatnení zrážok zo mzdy sa domáhala súdnej
ochrany, ktorá jej poskytnutá bola a dohoda o zrážkach zo mzdy napokon bola vyhlásená za neplatnú.
V tomto považuje žalovaný vec za ukončenú, nakoľko právo žalobkyne ako spotrebiteľa bolo súdnym
rozhodnutím ochránené. Je nespravodlivé priznať žalobkyni, ktorá porušovala zmluvné záväzky, plnenie
od žalovaného, ktorý si svoje zmluvné záväzky riadne plnil. Žalovaný má za to, že ochrana spotrebiteľa

by nemala tkvieť v tom, že spotrebiteľovi bude poskytovaná ochrana pri porušovaní jeho zmluvných
záväzkov.
Žalovaný poukázal aj na to, že tunajším súdom bolo pod sp. zn. 7C/239/2014 vedené konanie
žalobkyňou voči žalovanému o vydanie bezdôvodného obohatenia a určenie neprijateľných podmienok,
ktorému súd vyhovel a z ktorého vyplýva, že úver sa má považovať za bezúročný a bez poplatkov

z dôvodu absencie výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Žalovaný v tejto
súvislostipoukázalnato,žeajkeďjerozsudokprávoplatný,dávadopozornostirozsudokSúdnehodvora
vo veci C 42/2015, a teda že absencia tejto náležitosti nespôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť
úveru. Žalovaný uviedol aj to, že žalobkyňa sama požiadala o uzatvorenie zmluvy o úvere, žalovaný ju
žiadnym spôsobom nenútil, mala možnosť oboznámiť sa s obsahom zmluvy, vrátane dohody o zrážkach

zo mzdy, pričom aj táto skutočnosť by mala byť zohľadnená pri posudzovaní uplatneného nároku na
primerané finančné zadosťučinenie. Z vyjadrenia žalovaného vyplýva, že nárok žalobkyne považuje za
nedôvodný a žalobu navrhuje zamietnuť a priznať mu nárok na náhradu trov konania.

3. Z rozsudku tunajšieho súdu sp. zn. 20C/324/2014 zo dňa 12.01.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom

Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5Co/135/2015 zo dňa 26.05.2016 súd určil, že dohoda o zrážkach
zo mzdy zo dňa 01.12.2008 zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným je neplatná. Žalobkyňa v rámci žaloby poukázala na to, z akých dôvodov bolo žalobe
vyhovené, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia okrem iného vyplýva aj to, že žalobkyňa bolanútená podpísať dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom zo zmluvy žiadnym spôsobom nevyplýva možnosť
žalobkyne uzavrieť zmluvu o úvere bez toho, aby uzatvorila aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Na základe
tejto dohody bola žalobkyňa ako spotrebiteľka nútená kedykoľvek strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy

až do úplného splatenia čerpaného úveru, vrátane príslušenstva, t.j. úrokov a zmluvnej pokuty, a to bez
súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľov na základe neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti
spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom z neprijateľných zmluvných podmienok.
Súd v predmetnom konaní vyhodnotil dohodu o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú, a tým aj neplatnú v
zmysle § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka.

4. Odvolací súd, ktorý rozsudok prvého stupňa potvrdil, taktiež poukázal na to, že zhodne s názorom
súdu prvého stupňa zastáva názor, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená účastníkmi v úverovej
zmluve je zmluvnou podmienkou spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, pretože spotrebiteľ je nútený kedykoľvek v čase platnosti zmluvy strpieť
vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej

kontroly, a teda ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka.
Zmluva poskytuje žalovanému ako veriteľovi priamo právny priestor na poskytnutie majetku žalobkyne,
a to vrátane plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnenia v rozpore s kolíznymi
ustanoveniami zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je preto v rozpore s ust. § 53 Občianskeho
zákonníka. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že výška zrážky zo mzdy je obmedzená inými zákonnými

ustanoveniami, napríklad Exekučným zákonom. Tu nejde o výkon právoplatného rozhodnutia súdu, ale
ide o inštitút dohody založený na neobjektívnom vyhodnotení výšky dlhu, teda subjektívnej predstavy
veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstva. Táto síce môže mať oporu v zmluve, ktorá nebola
predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie na preskúmanie z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť.

5. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov
verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho

porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé
privodiť spotrebiteľovi ujmu.
Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.6.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto

za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba

určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti
poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú
predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava

spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákony o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citovanézákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobca úspešne uplatnil porušenie jeho práva ustanoveného
osobitným predpisom v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 20 C 324/2014, v dôsledku
čoho bola žalovanému uložená povinnosť zdržať použitia dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej spolu
so zmluvou o úvere. Uvedená dohoda ako neprijateľná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa. Žalovaný nepostupoval s odbornou

starostlivosťou, keď predostrel žalobkyni takúto formulárovú zmluvu a následne sa domáhal jej
realizácie. S ohľadom na uvedené je podľa názoru súdu naplnený vyššie uvedený základný predpoklad
uplatneného nároku na finančné zadosťučinenie, a to, že boli porušené práva žalobcu ako spotrebiteľa
vyplývajúce z osobitných právnych noriem slúžiacich na ochranu spotrebiteľov.

9. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd vychádzal

z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného dodávateľa
od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie nemožno vnímať ako kompenzáciu, ale
ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobkyňu ako spotrebiteľa, ktorý
privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov dohľadu, ktorých
sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať neprimerané

obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné tiež
prihliadať na okolnosti prípadu. Vzhľadom na okolnosti daného prípadu súd považuje výšku priznaného
finančného zadosťučinenia za primeranú s tým, že priznaním tejto sumy bude podľa názoru súdu
naplnený aj účel predmetného ustanovenia z hľadiska odškodnenia žalobkyne z titulu jej zadosťučinenia
a zároveň je naplnená aj jeho výchovná funkcia tým, že priznanie takéhoto nároku bude na žalovaného

vyplývať tak, aby v budúcnosti spotrebiteľov nezavádzal, nepoužíval nekalé obchodné praktiky a platne
uzatváral právne vzťahy so spotrebiteľmi. Súd považuje sumu vo výške 150 EUR za primeranú aj s
ohľadom na to, že žalovaný si vo vzťahu k žalobkyni už aj uplatnil zrážky zo mzdy na základe neplatnej
dohody a vyvolal u nej stav právnej neistoty, ktorý musela riešiť podanou žalobou. V prevyšujúcej časti
žalobu o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol.

10. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

11. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom keďže
úspech a neúspech strán sporu bol rovnaký, súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania

uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok).