Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 2To/96/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4218010074
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Libantová Medvecká, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4218010074.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Libantovej Medveckej, PhD.
a sudkýň JUDr. Ľubomíry Kubáňovej a JUDr. Lenky Kováčovej, v trestnej veci obžalovaného X. Q., pre
prečin krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného X. Q. proti
rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 1T/12/2018 zo dňa 26.08.2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 13. novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného X. Q. z a m i e t a , pretože
nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno (ďalej len súd I. stupňa) uznal obžalovaného X. Q. (ďalej
len obžalovaný) vinným zo spáchania krádeže podľa § 212 ods.2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase
spáchania skutku, na tom skutkovom základe, že:

dňa 04. decembra 2017 v čase okolo 09.00 h v obci F. pred obchodom s potravinami ,FRESH“ zo stojana
po odstránení zabezpečovacej reťaze s visiacim zámkom odcudzil dámsky bicykel značky City Modet
24, sivej farby v hodnote 10.- Eur, ktorej vlastníkom je F. C. nar XX.X.XXXX, bytom F. č. XXX, pričom
lustráciou v elektronickom evidenčnom systéme Ústredná evidencia priestupkov Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky bolo zistené, že bol za obdobný skutok dňa 02. mája 2017 v obci Bátorove Kosihy
postihnutý blokovou pokutou nezaplatenou na mieste vo výške 30.- Eur za priestupok proti majetku

podľa ustanovenia § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych
prepisov, číslo blokovej pokuty AB 14107620.
Súd I. stupňa za to uložil obžalovanému podľa § 212 ods. 2 Tr. zák., postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 4
Tr.zák.,sprihliadnutímnapriťažujúcuokolnosť,uvedenúv§37písm.m/Tr.zák.trestodňatiaslobodyvo
výmere 10 mesiacov nepodmienečne s tým, že na výkon uvedeného trestu obžalovaného zaradil podľa
§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Uvedený rozsudok, ihneď po jeho vyhlásení, odvolaním napadol obžalovaný, pričom do zápisnice o
hlavnom pojednávaní uviedol, že odvolanie podáva proti výroku o vine. Do termínu konania verejného
zasadnutia odvolaciemu súdu nebolo doručené písomné odôvodnenie odvolania obžalovaným.
Verejné zasadnutie odvolacieho súdu bolo vykonané podľa § 293 ods. 5 Tr. por. v neprítomnosti
obžalovaného, ktorý sa na verejné zasadnutie nedostavil, upovedomenie o termíne verejného
zasadnutia mal riadne doručené a zachovanú lehotu na prípravu na verejné zasadnutie.

Zástupkyňa krajského prokurátora na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedla, že napadnutý
rozsudok súdu I. stupňa je zákonný a správny vo všetkých jeho výrokoch a odvolanie obžalovaného
nepovažovala za dôvodné.
Navrhla preto odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.
Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -
obžalovaným, preskúmal podľa § 317 ods.1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku

rozsudku o treste, proti ktorému mohol odvolateľ podať odvolanie ako aj správnosť postupu konania,
ktoré mu predchádzalo, rešpektujúc zásadu „reformatio in peius“ zákaz zmeny k horšiemu (pretožeodvolanie v neprospech obžalovaného nepodal prokurátor) a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktorésvedčiavjehoprospech, avobochsmerochvykonávajúdôkazytak,abyumožnilisúduspravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.
Súd I. stupňa na základe zákonného a úplného dokazovania náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 2 ods. 10 Tr. por..

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanoveniami § 168 ods. 1 Tr. por., súd I. stupňa
v dostatočnom rozsahu uviedol svoje úvahy, akými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov,
s ktorými aj odvolací súd súhlasí, pretože pri tomto hodnotení postupoval v súlade so zásadami
vyplývajúcimi z ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por., preto na ne v podrobnostiach len poukazuje.
Po preskúmaní predloženého spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil tak so skutkovými, ako

ajprávnymizávermisúduI.stupňa.Jepotrebnépoukázaťnaskutočnosť,žeobžalovanýsavprípravnom
konaní k spáchaniu trestnej činnosti v plnom rozsahu priznal, pričom na hlavnom pojednávaní pred
súdom I. stupňa zmenil svoju výpoveď. Súd I. stupňa však správne prihliadal na výpoveď obžalovaného
z prípravného konania, ktorú mal za podporenú ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi. V tomto smere
aj odvolací súd poukazuje na výpoveď samotnej poškodenej F. C., ktorej obžalovaný odcudzil bicykel.

Syn poškodenej našiel tento bicykel u F. O., ktorého samotná poškodená vyhľadala a zavolala políciu.
Svedok F. O. potvrdil, že od obžalovaného kúpil starší bicykel sivej farby za 4,80 eur a asi o dva dni na
to obžalovaný si tento bicykel od neho požičal, pretože potreboval ísť do Bátorových Kosíh pre lieky.
Následne obžalovaného zadržali príslušníci policajného zboru. Brat obžalovaného svedok F. Q. vo svojej
výpovedi tvrdil, že bicykel ukradol on, pričom doma mal uviesť, že tento bicykel získal tak, že ho vymenil

s kamarátom za reproduktor a tento bicykel potom išiel predať spolu s bratom F. O.. Tvrdil, že dostali
zaň asi 15,- eur. Túto výpoveď svedka F. Q. aj odvolací súd nepovažoval za vierohodnú a to nielen z
dôvodu, že išlo o brata obžalovaného, ktorý sa snažil mu pomôcť, ale, pretože na základe vykonaných
dôkazov bola táto výpoveď vyvrátená. Tu odvolací súd poukazuje na výpoveď svedkov F. O. a T. O..
Súd I. stupňa po vykonanom dokazovaní správne dospel k záveru, že obžalovaný sa dopustil konania

uvedeného v skutku napadnutého rozsudku. Toto jeho konanie práve kvalifikoval ako prečin krádeže
podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, pretože si svojím konaním prisvojil
cudziu vec tým, že sa jej zmocnil a bol za obdobný čin v predchádzajúcich 12-tich mesiacoch postihnutý.
Od 01.08.2019 došlo k úprave ustanovenia § 212 Tr. zák.
Podľa § 2 ods. 1 Tr. zák. trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase keď

bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.
Aj keď v prípade obžalovaného by oproti právnej kvalifikácii, ktorú ustálil súd I. stupňa došlo k zmene
v tom, že jeho konanie by bolo kvalifikované nie podľa § 212 ods. 2 písm. f/ Tr. zák. ale podľa § 212
ods. 1 písm. g/ Tr. zák. V konečnom dôsledku by však nedošlo k rozhodnutiu v prospech obžalovaného,

pretože trestná sadzba v oboch prípadoch je rovnaká. Odvolací súd na základe uvedeného tak nemenil
právnu kvalifikáciu konania obžalovaného.
Súd I. stupňa pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmery vychádzal z kritérií uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadal nielen na spôsob spáchania činu a jeho následok ale aj na osobu obžalovaného,
jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri ukladaní trestu súd I. stupňa zisťoval existenciu poľahčujúcich

a priťažujúcich okolností, pričom pri osobe obžalovaného zistil len existenciu priťažujúcej okolnosti
uvedenej v ustanovení § 37 písmeno m/ Tr. zák., teda že už bol za trestný čin odsúdený.
Súd I. stupňa správne ukladal obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, čo je trest
pri samej dolnej hranici upravenej trestnej sadzby v zmysle § 38 odsek 4 Trestného zákona (8 mesiacov
až 2 roky). Správne poukázal na ustanovenie § 49 ods.2 Tr. zák., v zmysle ktorého nie je možné

použiť ustanovenie § 49 ods.1 Tr. zák., teda podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody, ak súd
odsudzuje páchateľa za úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia.
Keďže obžalovaný sa prejednávanej trestnej činnosti dopustil v skúšobnej dobe predchádzajúcehopodmienečného odsúdenia. Súd I. stupňa správne zaradil obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr.
zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Keďže odvolací súd pri preskúmaní predloženého spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na zmenu

napadnutého rozsudku súdu I. stupňa, riadiac sa aj zásadou „zákaz zmeny k horšiemu“ vzhľadom na
skutočnosť, že odvolanie v neprospech obžalovaného zo strany prokurátora podané nebolo, odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.