Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 30. máj 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/345/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6712221213
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6712221213.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu a členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobkyne: P. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A., Q. XX, zastúpená Advokátskou kanceláriou KZ partners, s.r.o., so
sídlom 903 01 Senec, Slnečná 4, IČO: 47 236 477, proti žalovanému: J. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX A., D. A. XXXX/XX, zastúpený splnomocneným advokátom Mgr. Iankom Troiakom, so sídlom
960 01 Zvolen, Dukelských hrdinov 34, o zaplatenie sumy 7.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného zo dňa 07.03.2016 proti rozsudku Okresného súdu Zvolen číslo konania 8C/26/2014-113
zo dňa 05.01.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania v p l n o m rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške
7.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.000 eur od 27.05.2012 do 20.12.2013,
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000 eur od 27.05.2012 do 29.06.2015, s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.000 eur od 27.05.2012 do 15.10.2015 a s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7.000 eur od 27.05.2012 do zaplatenia, v lehote do troch dní od

právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu zamietol a vyslovil, že o
trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku. Súd konštatoval, že svoje rozhodnutie založil na
zhodnom tvrdení účastníkov s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 3 O.s.p. v znení platnom a účinnom
včaserozhodovaniasúduprvejinštancievčasti,ktorásatýkalapovinnostizaplatiťpredmetnúistinu,kde
takžalovaný,akoaj jehoprávnyzástupca zaplatenietejto sumy nepopierali avtejtočastijuajuznávali.
K tomuto sa tiež vyjadril aj otec žalovaného A. J. s tým, že si bol vedomý tej skutočnosti, že tieto peniaze
jeho syn mal vrátiť. Súd potom konštatoval, že medzi stranami sporu zostalo sporné to, od kedy by mal

žalovaný platiť úroky z omeškania, pričom ani žalobkyňou, ani žalovaným nebolo spochybňované, kedy
bola vrátená z pôžičky suma 10.000 eur, ani dvakrát suma po 1.000 eur, ktoré vrátil otec žalovaného na
účet žalobkyne. Následne potom súd vyhodnotil ako dôvodnú námietku právneho zástupcu žalovaného,
že tieto úroky nie je možné počítať tak, ako si ich v žalobe uplatnila žalobkyňa, t.j. odo dňa 22.05.2012
a to z dôvodu, že list - žiadosť o vrátenie pôžičky bol podaný na poštovú prepravu dňa 21.05.2012,
žalovaný si ho mohol teda najskôr prevziať dňa 22.05.2012 a keďže v ňom bola daná päťdňová lehota
na plnenie, do omeškania sa žalovaný dostal až od 27.05.2012. Súd preto určil povinnosť úroky z

omeškaniaplatiťažododňa27.05.2012ažalobuv častiuplatnenýchúrokovzomeškaniaod22.05.2012
z jednotlivých súm omeškania až do 27.05.2012 zamietol. Súd vyslovil, že o trovách konania rozhodne
až po právoplatnosti rozsudku s poukazom na vtedajšie znenie ustanovenia § 151 ods. 3 O.s.p.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
opätovne vzniesol námietku svojej pasívnej legitimácie, keď poukázal na nesprávne uvedené krstné
meno v žalobe. K jeho predošlej námietke prvoinštančný súd uviedol v napadnutom rozsudku, že v

ďalšom konaní pokračoval so žalovaným označeným ako J. J. s tým, že toto nespôsobuje vadnosť
pasívnej legitimácie žalovaného a to z dôvodu, že jeho označenie bolo v podaní právneho zástupcu
žalobkyne vykonanou opravou žalobného návrhu - chýb v písaní a počítaní správne uvedené, pričom
súd mal za to, že žalovaný bol riadne označený okrem preklepov v mene J. na J. s tým, že v pôvodnom
návrhu bolo správne uvedené aj jeho bydlisko a aj dátum narodenia. S predmetným tvrdením súdu

sa žalovaný nestotožňuje a to z dôvodu, že žalovaný nemá vedomosť o tom, že by žalobkyňa svoj
nesprávny návrh zmenila zaslaním nejakej opravy žalobného návrhu - chýb v písaní a počítaní. Takéto
podanie zo strany žalobkyne nebolo žalovanému doručené a teda sa k nemu ani nemohol vyjadriť.
Taktiež má žalovaný za to, že sa v tomto prípade nejednalo o preklep, respektíve následne opravu chýb
v písaní alebo počítaní, nakoľko tak ako vyplýva aj z ostatných do spisu predložených dokladov, ktoré
žalobkyňa alebo jej právny zástupca zasielal na adresu žalovaného, na všetkých týchto dokladoch sa

nachádza nesprávne označenie J. a nie J.. Žalovaný má vedomosť len o písomnom podaní žalobkyne zo
dňa 30. 12. 2015, v ktorom však žalobkyňa na základe výzvy súdu, aby presne špecifikovala svoj návrh
spolu s príslušenstvom po čiastočnom späťvzatí žaloby, len upresňovala petit svojho návrhu, avšak
sa nijako nezaoberala zmenou podaného návrhu - žaloby v časti nesprávneho označenia žalovaného.
Žalovaný tak má za to, že prvoinštančný súd po zistení skutočnosti, že návrh obsahuje nesprávne

označenie žalovaného, nepostupoval v súlade s ustanoveniami § 43 ods. 1, 2 a 3 O.s.p. a bez riadne
podanej a súdom riadne pripustenej zmeny návrhu pokračoval v konaní, čo je v rozpore s ustanoveniami
O.s.p.Nazákladeuvedenéhopotomžalovanýmázato,ževkonanídošlokvadámvprocesnompostupe
súdu a žiada, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázala na svoje podanie zo dňa 22. 6. 2015, ktoré
je založené v súdnom spise s názvom „Doplňujúce vyjadrenie navrhovateľa a oprava žalobného návrhu
(chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávnosti )“, v ktorom v čl. II žalobkyňa hneď po
zistení chyby v písaní opravila žalobný návrh tým, že správne uviedla meno žalovaného z J. na J. J..
Má tak za to, že tým, že osoba žalovaného bola vždy správne označená priezviskom, trvalým bydliskom

a dátumom narodenia, nespôsobovala zánik pasívnej legitimácie, nakoľko táto osoba bola dostatočne
určiteľná, o čom svedčí aj fakt, že sa zúčastnila predmetného konania vo veci samej. Nakoľko žalovaný v
konaní uznal svoj záväzok uhradiť žalobkyni žalovanú istinu a jediná jeho námietka smerovala k určeniu
vzniku plynutia úrokov z omeškania, námietka vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného nemá svoje
opodstatnenie. Vzhľadom na uvedené považuje žalobkyňa dôvody žalovaného uplatnené v odvolaní za

nedôvodné a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového

poriadku - ďalej „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného
súdu podľa ustanovenia podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie

začalo.

8. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01.07.2016
nadobudol účinnosť nový procesný predpis č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok. V zmysleintertemporálneho ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

9. Žalobkyňa si žalobou datovanou dňa 14.12.2012 uplatnila voči žalovanému nárok na zaplatenie
sumy 19.000 eur s príslušenstvom, pričom právny základ uplatneného nároku vznikol žalobkyni z
neformálne uzatvorenej zmluvy o pôžičke, ktorú uzatvorila žalobkyňa so žalovaným dňa 24.08.2010
celkovo vo výške pôžičky 39.000 eur. Žalobkyňa v konaní preukázala, že dňa 24.08.2010 zaslala na
účet žalovaného sumu 39.000 eur, pričom dňa 23.12.2010 žalovaný prostredníctvom svojich rodičov

čiastočne splnil svoj peňažný záväzok z predmetnej zmluvy o pôžičke vrátením sumy 20.000 eur.
Žalobkyňa listom zo dňa 20.05.2012 vyzvala žalovaného k splneniu zvyšnej časti dlhu v sume 19.000
eur, ktorá výzva na úhradu bola zaslaná žalovanému na poštovú prepravu dňa 21.05.2012. V žalobnom
návrhu žalobkyňa označila ako pasívne legitimovaný subjekt J. J., trvale bytom D. A. XXXX/XX, XXX
XX A., narodeného XX.XX.XXXX, občan SR. V dôsledku čiastočného plnenia po začatí konania potom
žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť v časti o zaplatenie sumy 12.000 eur, v ktorej časti súd prvej

inštancie svojim uznesením č.k. 8C/26/2014-96 zo dňa 03.12.2015 konanie zastavil.

10. Odvolací súd, vychádzajúc z rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), sa zameral na
skúmanie dôvodnosti námietky pasívnej legitimácie žalovaného v danom konaní.

11. Podľa ustanovenia § 79 ods. 1 O.s.p. v znení platnom a účinnom v čase podania žaloby a v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie, konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných
náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt,
bydliskoúčastníkov,prípadneichzástupcov,údajoštátnomobčianstve,pravdivéopísanierozhodujúcich
skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho

sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie
príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať (§ 79 ods. 1 predposledná veta O.s.p.).

12. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, v žalobe
sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie

rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.

13. Podľa ustanovenia § 133 ods. 1 Civilného sporového poriadku, fyzická osoba sa v žalobe
označuje menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným
identifikačným údajom.

14. Je nesporné, že žalobca, ktorý iniciuje konanie a koncipuje žalobný petit, je povinný presne a
nezameniteľne označiť pasívne legitimovaný subjekt. Žalobkyňa v žalobe označila za žalovaného
fyzickú osobu J. J., trvale bytom D. A. XXXX/XX, XXX XX A., narodeného XX.XX.XXXX, občana
SR. Pasívne legitimovaný subjekt teda označila menom, priezviskom, dátumom narodenia, adresou

trvalého bydliska a štátnou príslušnosťou (ktoré identifikačné údaje zodpovedali ustanoveniu § 79 ods.
1 O.s.p. platnému a účinnému v čase podania žaloby, ako aj v súčasnosti platnému ustanoveniu §
133 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že na obsah žaloby reagoval J. J., s označením svojou
trvalého bydliska XXX XX A., D. A. XX procesným podaním zo dňa 24. 4. 2015, v ktorom sa vyjadril
k návrhu a okrem ospravedlnenia svojej neúčasti na vytýčenom pojednávaní uviedol len v stručnosti,

že žalobkyni jeho otec A. J. v decembri 2013 poslal na špecifikovaný účet sumu 10 000 eur (č.l. 51 a
53 spisu). Nespochybnil teda hmotnoprávny základ nároku žalobkyne, ani skutočnosť, že by mal byť
nositeľom ňou tvrdenej hmotnoprávnej povinnosti vyplývajúcej mu ako veriteľovi zo záväzkového vzťahu
so žalobkyňou. Nenamietal ani svoju identitu. Na nesprávne označenie mena žalovaného upozornil
až právny zástupca žalovaného v procesnom podaní zo dňa 26.05. 2015, v ktorom vzniesol námietku

pasívnej legitimácii svojho klienta, nakoľko sa volá J. a nie J. tak, ako bol v žalobnom návrhu označený.
Z uvedeného dôvodu navrhol, aby súd žalobu zamietol v celom rozsahu z dôvodu nedostatku pasívnej
legitimácie žalovaného (č.l. 64-65 spisu). Odvolací súd poznamenáva, že nie je oprávnenou odvolacia
námietka žalovaného, že žalobkyňa svoj nesprávne podaný návrh spočívajúci v nepresne označenom
menežalovanéhonijakýmspôsobomneopravilaaneodstránilaajformálneapísomnetútochybuvmene

žalovaného, nakoľko na námietku pasívnej legitimácie žalovaného reagoval právny zástupca žalobkyne
písomným podaním datovaným dňa 22. 6. 2015 a označeným ako Doplňujúce vyjadrenie navrhovateľa
a oprava žalobného návrhu (chýb v písaní a počítaní, ako aj iných zrejmých nesprávností), v ktoromokrem iného aj opravil žalobný návrh v chybne označenom mene žalovaného a uviedol správne meno
žalovaného - J. J.. (č.l. 72 až 74 spisu).

15. Odvolací súd poukazuje na dostatočnosť údajov potrebných na identifikáciu fyzickej osoby. Hoci
meno fyzickej osoby bolo mylne uvedené, ostatné identifikačné údaje uvedené pri osobe žalovaného
aj v pôvodnom návrhu jednoznačne identifikovali konkrétnu osobu a tiež je nesporné, že i napriek
nesprávnemu označeniu mena fyzickej osoby bolo možné túto osobu správne identifikovať a následne
i zo strany žalobkyne tento nedostatok návrhu odstrániť a žalobný návrh opraviť o správne označenie

mena žalovaného, pričom na základe ostatných správne uvedených údajov (priezvisko, adresa trvalého
bydliska a dátum narodenia) je zrejmá identita žalovaného a nemôžu tu byť o nej žiadne pochybnosti
a nehrozí nebezpečie zámeny s iným subjektom. Odvolací súd poznamenáva, že nakoľko išlo len o
opravu mena žalovaného, pričom všetky ostatné identifikanty žalovaného, ako aj petit pôvodnej žaloby
zostali nezmenené, nebol procesný priestor ani zákonný dôvod na pripustenie zmeny žaloby, ako to
namietal a súdu vytýkal odvolateľ. S námietkou nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného sa súd

prvej inštancie vyporiadal v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, v ktorom uviedol, že po
oznámení správneho mena žalovaného súd v ďalšom konaní už pokračoval so žalovaným označeným
ako J. J. s tým, že toto nespôsobuje vadnosť pasívnej legitimácie žalovaného a to z dôvodu, že jeho
označenie bolo podaním právneho zástupcu žalobkyne opravou žalobného návrhu - chýb v písaní a
počítaní správne uvedené, pričom súd mal za to, že žalovaný bol riadne označený okrem preklepu v

mene J. na J. s tým, že v pôvodnom návrhu bolo správne uvedené jeho bydlisko a dátum narodenia.
Takáto chyba - chybné označenie v mene žalovaného - sa potom na základe tejto skutočnosti touto
opravou zhojila. Odvolací súd sa s takýmto záverom stotožňuje. Pokiaľ i v označení žalovaného,
ktorým je fyzická osoba, v žalobe žalobkyňa uviedla nesprávne označenie mena, avšak celkom zjavne
všetky ostatné údaje označenia žalovaného ako pasívne legitimovaného subjektu a to priezvisko,

adresa trvalého bydliska a dátum narodenia boli správne, možno hodnotiť nesprávne označené meno
fyzickej osoby ako údaj, ktorý nemá za následok zrejmú pochybnosť o tom, s kým má súd konať
ako pasívne legitimovaným subjektom, rovnako nemožno konštatovať, že by spôsobil neexistentnosť
takéhoto subjektu, prípadne zameniteľnosť s iným subjektom. Z daného označenia je nepochybné,
kto je účastníkom konania- stranou sporu, označenie účastníka konania/ strany je dostatočne určité a

takto označený žalovaný má spôsobilosť byť účastníkom konania z hľadiska procesného i hmotného
práva. Odvolací súd vychádzal pri rozhodovaní z predpokladu, že takto označený subjekt i napriek
pôvodne nesprávne uvedenému údaju mena fyzickej osoby, je (a aj bolo v konaní) možné jednoznačne
identifikovať a stotožniť s konkrétnou fyzickou osobou, pretože je nesporné, že žalobkyňa v návrhu a v
ďalšom podaní označila osoba žalovaného okrem mena v ostatných identifikačných údajoch presne a

tento subjekt je nezameniteľne identifikovaný týmito ďalšími jednoznačnými a nezameniteľnými údajmi,
ako adresa trvalého bydliska a najmä dátum narodenia fyzickej osoby. Zásadné z hľadiska námietky
pasívnej legitimácie je, že samotný žalovaný v konaní nespochybnil, že je nositeľom hmotnoprávnej
zodpovednosti a povinnosti vyplývajúcej mu z neformálne uzatvoreného záväzkového vzťahu so
žalobkyňou, dokonca výslovne žalovaný, ako aj jeho právny zástupca, uplatnený nárok žalobkyne

voči žalovanému uznali a nepopreli jeho právny základ; žalovaný teda nespochybnil, že je v právnom
vzťahu so žalobkyňou a je povinný požičanú sumu poskytnutú žalobkyňou aj vrátiť. Pokiaľ teda samotný
žalovaný v konaní nespochybnil hmotnoprávny základ uplatneného nároku žalobkyne voči nemu, práve
naopak, výslovne ho uznal a súd tak pri rozhodovaní vychádzal zo zhodného tvrdenia strán sporu,
nemožno už v štádiu odvolacieho konania prihliadnuť na opätovne vznesenú námietku pasívnej vecnej

legitimácie, s ktorou sa navyše už procesne vysporiadal súd prvej inštancie a procesným podaním
žalobkyne - úpravou pôvodne nesprávne označeného mena žalovaného v žalobnom návrhu aj formálne
došlo aj z procesného hľadiska k oprave nesprávne označeného údaju v mene žalovaného.

16.. Možno potom zhrnúť, že právne a skutkové závery, na základe ktorých súd prvej inštancie meritórne

rozhodol, boli vecne správne a odvolacia námietka nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného nie
je opodstatnená. Odvolací súd preto z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie podľa
ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262

ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu strán v konaní (§ 255
CSP) a vyslovil, že žalobkyňa, ako plne procesne úspešná strana v odvolacom konaní, má nárok na
náhradu trov odvolacieho konania a to v plnom rozsahu. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie vsúlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí a to
samostatným uznesením.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).