Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. september 2016

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 8P/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315205401
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Katarína Muráriková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2016:5315205401.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Ing. Katarínou Murárikovou, v právnej veci starostlivosti súdu o

maloleté deti: D. L., U.. X.X.XXXX, Q. L., nar. XX.XX.XXXX, G. L., U.. XX.XX.XXXX, K. L., U.. X.X.XXXX,
bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa
rodičov, matky: Q. L., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, prechodne bytom R. XX, zastúpenej: JUDr.
Daniela Harkabusová, PhD., advokátka, so sídlom Ambra Pietra 10645/17, 036 01 Martin a otca: D. L.,
U.. XX.X.XXXX, trvale bytom E. XX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Otec je počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku povinný prispievať na výživu maloletého D. L., U..
X.X.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne, na výživu maloletej Q. L., U.. XX.XX.XXXX, výživným vo

výške 75 eur mesačne, na výživu maloletej G. L., U.. XX.XX.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne
a na výživu maloletej K. L., U.. X.X.XXXX, výživným vo výške 75 eur mesačne, a to do 15. dňa mesiaca,
na ktorý sa výživné poskytuje, k rukám matky.

Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Čadca sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.8.2011 v časti výroku
o výživnom maloletých detí.

Súd návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 200 eur na každé maloleté dieťa zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Čadca dňa 26.5.2015 sa otec domáhal, aby súd rozhodol o
znížení výživného, ktoré je povinné platiť na maloleté deti, a to zo sumy 100 eur mesačne na každé
z maloletých detí na sumu 50 eur na každé dieťa. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedol, že výška
výživného bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. 6C/82/2011 zo dňa
25.8.2011. Odvtedy došlo na jeho strane k zmene pomerov, z ktorých súd vychádzal pri určovaní výšky

výživného. V tom čase sa výška jeho príjmov pohybovala okolo 500 eur mesačne. Uviedol, že už dlhšie
nemá žiaden príjem z pracovnej činnosti, a preto nie je schopný platiť výživné v súdom určenej výške.
Z dôvodu neplnenia vyživovacej povinnosti bol dvakrát odsúdený, s tým, že druhýkrát bol odsúdený
na nepodmienečný trest odňatia slobody. Dňa 26.9.2014 bol podmienečne prepustený na slobodu
a odvtedy si aktívne hľadá prácu. Žiaden z oslovených zamestnávateľov ho neprijal do pracovného
pomeru. Prácu hľadá naďalej, chce uhradiť svoje dlhy a zároveň si riadne plniť vyživovaciu povinnosť.
Poukázal na to, že v jeho regióne je ťažké nájsť prácu s dostatočným finančným ohodnotením. V čase

podania návrhu bola jeho jediným príjmom pomoc v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne, ktorú
poberal od 1.10.2014. Mesačne prispieva svojmu otcovi sumou 10 eur na chod domácnosti, 8 eur platí
za telefón a 48 eur mesačne platí ako splátku úveru od spoločnosti Home Credit. Podľa jeho názoru
je nemysliteľné, aby za daných okolností v tak ťaživej sociálnej situácii prispieval na výživu maloletýchdetí tak vysokou sumou. Hradiť výživné v sume 100 eur mesačne na každé dieťa nie je v súčasnosti v
jeho silách. Znížené výživné bude s pomocou svojho otca schopný plniť. Podľa jeho názoru v prípade,
že by výška výživného ostala v nezmenenej výške, rozhodnutie súdu by malo skôr kontraproduktívny

charakter, keďže dlh na výživnom by pri nedostatočnom príjme neustále narastal. V konečnom dôsledku
by tak trpeli iba deti.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 2.5.2016 vzniesla námietku nepríslušnosti
Okresného súdu Čadca, nakoľko matka s maloletými od júla 2014 žije na adrese R. XX, v okrese Martin,

kde deti navštevujú aj základnú školu. K návrhu sa vyjadrila v tom zmysle, že žiadala, aby súd návrh
otca zamietol, nakoľko na zníženie výživného nie sú dané podmienky. Otcove správanie je podľa nej
nezodpovedné, o deti sa nezaujíma, neplní si vyživovaciu povinnosť. Svojim ľahkovážnym prístupom
sa vzdal zamestnania v spoločnosti L. G. E. s.r.o., nechcelo sa mu pracovať. Je zdravý muž, pôsobil
v oblasti stavebníctva, v ktorej je dopyt po pracovníkoch, preto nevidí dôvod, pre ktorý by si nemohol
nájsť adekvátnu prácu. Uviedla, že podľa jej informácií, otcove oficiálne príjmy nezodpovedajú jeho

reálnej životnej situácii, kúpil si štvorkolku a údajne hráva automaty. Poukázala na to, že o deti sa stará
sama, sú staršie, náklady na ne sa neustále zvyšujú a súdom stanovené výživné 100 eur nepostačuje
na ich každodenné potreby. Uviedla, že zníženie výživného by výrazne zasiahlo do života detí a bolo
by v rozpore s ich záujmom. Bola dlhodobo nezamestnaná, nakoľko kvôli štyrom deťom si nevedela
nájsť stabilnú prácu. Od 1.2.2016 pracuje ako pracovníčka obchodnej prevádzky s mesačným príjmom

477,50 eur v hrubom. Pracovný pomer bol uzatvorený na dobu neurčitú. Na deti poberá rodinné prídavky
a náhradné výživné 100 eur na každé dieťa. Deti navštevujú rôzne krúžky, hradila 50 eur za školu v
prírode pre dcéru Mariannu. Spláca spotrebný úver vo výške 3.300 eur splátkou 53,81 eur mesačne. Za
komunálny odpad hradí 70 eur ročne. Býva v spoločne domácnosti s priateľom, v jeho rodinnom dome.
Priateľov mesačný príjem v čistom je cca 800 eur. Hospodária samostatne. Priateľovi prispieva podľa

svojich možností na náklady spojené s bývaním (na plyn, elektrinu, vodu, internet ) sumou cca 150 eur
mesačne. Platí si životnú poistku v sume 20,02 eur, telefón za 11 eur, cestovné do práce vyčíslila na 30
eur a za benzín platí sumu 30 eur mesačne. Mesačné výdavky na deti vyčíslila spolu na sumu 576 eur
(strava v školskej jedálni - 8 eur, školské pomôcky - 20 eur, hygienické potreby - 60 eur, oblečenie - 100
eur, strava - 350 eur, telefóny - 18 eur, ZRPŠ - 10 eur, krúžky - 10 eur ).

3. Uznesením Okresného súdu Čadca č.k. XP/XX/XXXX-XX zo dňa 2.5.2016 bola prenesená miestna
príslušnosť na Okresný súd Martin, ktorému bola vec následne postúpená.

4. Na pojednávanie sa neustanovil kolízny opatrovník maloletých detí, ktorý svoju neúčasť na

pojednávaní ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie konalo v jeho neprítomnosti, v záujme a na
prospech maloletých detí. Súd pri aplikácii § 180 CSP pojednával v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.

5. Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2016 otec uviedol, že získal živnostenské oprávnenie. Priemerný
mesačný príjem uviedol vo výške 450 eur, ku dňu pojednávania však nefakturoval. Dlhodobo si hľadal

prácu, avšak vzhľadom na to, že bol vo výkone trestu odňatia slobody, nikto ho nechcel zamestnať.
Ohľadom štvorkolky uviedol, že ju získal výmenou za traktor, ktorý sám vyhotovil.

6. Matka na pojednávaní poukázala na zlý vzťah otca s deťmi a jeho problém s alkoholom. S návrhom
na zníženie výživného nesúhlasila a navrhla, aby súd zvýšil výživné na sumu 200 eur na každé maloleté

dieťa, keďže podľa nej došlo k zmene výdavkov maloletých detí a k ich podstatnému nárastu. Podstatná
zmena nastala najmä na strane maloletej Anety a maloletej Marianny, ktoré v čase posledného súdneho
rozhodnutia o výživnom navštevovali materskú školu. V súčasnosti navštevujú základnú školu. Čo sa
týka maloletých detí Petra a Zuzany, tieto v čase posledného rozhodnutia navštevovali prvý stupeň
základnej školy. V súčasnosti navštevujú 2. stupeň základnej školy. Čo sa týka príjmu matky, jej príjem od

poslednéhorozhodnutiazmenenýnebol.Vsúčasnostijejejpríjemnižšízdôvodujejdlhodobejpracovnej
neschopnosti. Matka poukazovala na to, že otec mohol mať pravidelný príjem v spoločnosti L. G. E.
s.r.o., no o prácu v tejto spoločnosti sa nezaujímal, a teda sa sám dobrovoľne vzdal zárobku. Keďže
sa jedná o relatívne o zdravého, mladého muža, nevidí dôvod na to, aby deti trpeli tým, že otec nie je
ochotný platiť výživné, ktoré by potrebovali a ktoré je v jeho schopnostiach a možnostiach. Matka si s

poukazom na ustanovenie § 55 CMP uplatnila nárok na náhradu trov konania, keďže to považovala za
spravodlivé, s poukazom na to, že otec sa opakovane domáhal návrhu na zníženie výživného napriek
tomu, že už raz zo strany súdu došlo k zamietnutiu jeho návrhu a ona ako matka, ktorá sa stará o štyrimaloleté deti, potrebuje opätovne kvalifikovanú právnu pomoc na to, aby sa ubránila takýmto návrhom
a hájila záujmy maloletých detí.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom otca, s písomným vyjadrením matky
k návrhu, výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinami týkajúcimi sa príjmov a výdavkov rodičov,
výdavkami na deti, s obsahom celého spisového materiálu a s pripojeným spisom Okresného súdu
Čadca sp. zn. XP/XX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav:

Rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, sú rozvedení. Ich manželstvo bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu Čadca sp.zn. XC/XX/XXXX zo dňa 25.8.2011, ktorým bolo zároveň určené
výživné na maloleté deti v sume 100 eur na každé maloleté dieťa. Rozsudkom Okresného súdu Čadca
sp. zn. XP/XX/XXXX zo dňa 6.2.2014, právoplatným dňa 11.6.2014, súd zamietol návrh otca na zníženie
výživného, podaný v čase, keď bol otec vo výkone trestu odňatia slobody za neplnenie vyživovacej
povinnosti, zohľadniac jeho nezáujem o deti a nezodpovedný prístup k plneniu si vyživovacích a

výchovných povinností v čase, keď bol na slobode. Maloleté deti žijú s matkou spolu s jej priateľom v
rodinnom dome vo vlastníctve priateľa matky. Na bývanie a domácnosť prispieva mesačne sumou 150
eur. Za komunálny odpad platí za seba a maloleté deti poplatok v sume 70 eur ročne. Spláca úver
vo výške 3.300 eur mesačnou splátkou 53,83 eur. Na zdravotnú starostlivosť pre seba a maloleté deti
vynakladá mesačne 50 eur. Okrem toho mesačne vynakladá sumu 30 eur na cestovné do zamestnania

a priateľovi prispieva sumou 30 eur na benzín. Taktiež si hradí životnú poistku vo výške 20,02 eur a
na telefón platí mesačne 11 eur. V čase od 27.4.2012 do 31.1.2016 bola matka vedená v evidencii
uchádzačov o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca. Z evidencie bola vyradená
dňa 1.2.2016 z dôvodu nástupu do zamestnania. Bola prijatá do pracovného pomeru na dobu neurčitú.
Jej priemerný mesačný príjem v čistom za mesiace február až máj 2016 bol 453,35 eur. Od 26.5.2016 je

pracovneneschopná(problémysplatničkami),aztohodôvodupoberálennemocenskévsumepribližne
285 eur mesačne. Poberá prídavky na deti spolu v sume 94,08 eur (23,52 eur na každé dieťa), náhradné
výživné za neplatené výživné v sume 400 eur spolu na všetky štyri deti (100 eur na každé) a za mesiace
marec, apríl a máj 2016 splnila podmienky pre vyplatenie daňového bonusu v sume 85,64 eur (21,41
eur na každé dieťa). Maloletý Peter navštevuje 9. ročník základnej školy, Zuzana 8. ročník, Marianna

5. ročník a Aneta 3. ročník. Priemerné mesačné výdavky na jedno maloleté dieťa sú v sume cca 164
eur (lieky - 10 eur; škola, školské potreby a záľuby - 4 eurá; strava, ošatenie a hygienické potreby - 150
eur). Okrem uvedeného maloletému Petrovi a maloletej Marianne hradí matka 9 eur mesačne poplatky
za telefón. Maloleté deti majú zdravotný stav dobrý.

8. Otec maloletých detí býva spolu s jeho otcom v rodičovskom dome. Od 27.9.2014 do 31.6.2016 bol
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Vyradený bol dňom 1.6.2016 z dôvodu vykonávania
samostatne zárobkovej činnosti. Od 23.7.2015 do 2.6.2016 pracoval na dohodu o pracovnej činnosti,
pričom jeho priemerná mesačná odmena za mesiace júl 2015 až máj 2016 bola 61,59 eur. Od 1.10.2014
do 30.9.2015 poberal dávku pomoci v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Aktívne si hľadal prácu,

a to vo svojom obore (v oblasti stavebníctva) aj mimo neho, avšak zamestnávatelia ho do pracovného
pomeru neprijali. Od 1.6.2016 je živnostníkom. Otcovi prispieva mesačne sumou 10 eur na domácnosť,
8 eur platí telefónne poplatky a mesačnou splátkou 48 eur spláca úver. Do 26.9.2014 bol vo výkone
trestu odňatia slobody. Otec sa s deťmi nestretáva, vidí ich iba vtedy, keď prídu pozrieť starých rodičov,
nezaujíma sa o ne, nemá s nimi dobrý vzťah. Maloletým deťom neposkytuje žiadne vecné plnenia.

Výživné platí vo výške 160 - 200 eur mesačne.

9. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „Zákon o rodine“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá
trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

10. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

11. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a

majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.12. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

13. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

14. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa

zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

20. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že boli splnené podmienky na zníženie
výživného, ktoré je povinný uhrádzať otec, a to najmä z dôvodu, že došlo k zmene príjmových pomerov
rodičov. V čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výživnom vychádzal súd z príjmových a
majetkovýchpomerovrodičovvčaserozvodu.Otecbolod27.9.2014do31.5.2016nepretržiteevidovaný

ako uchádzač o zamestnanie. Od 1.10.2014 do 30.9.2015 bol poberateľom dávky pomoci v hmotnej
núdzi v sume 61,60 eur mesačne. Následne do 2.6.2016 bola jeho jediným príjmom odmena za prácu
vykonávanú na dohodu o pracovnej činnosti v sume obdobnej ako dávka pomoci v hmotnej núdzi -
v sume okolo 61,59 eur. Ku dňu vydania tohto rozsudku bol otec už podnikateľom podnikajúcim na
základe živnostenského oprávnenia (od 1.6.2016), údaje o jeho príjmoch a výdavkoch z podnikania však

ešte neboli k dispozícii. Zmena pomerov nastala aj na strane matky, a to z dôvodu, že od 1.2.216 sa
zamestnala. Hoci ku dňu vydania tohto rozhodnutia je matka práceneschopná, práceneschopnosť nie
je možné zatiaľ vyhodnotiť ako dlhodobú. Preto mal súd za to, že bolo potrebné prehodnotiť rozsah
vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom, a to tak, že bolo potrebné znížiť rozsah vyživovacej
povinnosti otca voči maloletým deťom, nakoľko podľa názoru súdu jeho príjmové pomery dlhodobo

neposkytujúpriestornaplnenievýživnéhovsume400eurmesačne.Kskutočnosti,naktorúpoukazovala
matka na pojednávaní dňa 19.9.2016 aj kolízny opatrovník v správe zo dňa 16.5.2016, že zmena
pomerov nastala aj na strane maloletých detí, a to v dôsledku rastu životných nákladov a v dôsledku
nástupu Anety a Marianny do základnej školy a v dôsledku nástupu Petra a Zuzany na druhý stupeň
základnej školy, čo odôvodňuje zachovanie výživného v pôvodnej výške, príp. zvýšenie výživného, súd

uvádza, že táto zmena nie je určujúca, nakoľko všetky deti bez ohľadu na vek mali určené výživné v
jednotnej výške, a to 100 eur mesačne, pričom súd má za to, že stanovenie rôznych súm výživného nie
je v tomto prípade žiaduce.

21. Pri rozhodovaní o zníženej výške vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vychádzal súd z

oprávnených potrieb maloletých detí a z predpokladu, že výdavky na tieto deti sú približne rovnaké a
predstavujú cca 160 eur na každé dieťa. Medzi potreby detí patria aj bytové potreby, ktoré výhradne
zabezpečuje matka, a to bývaním u svojho priateľa, avšak súd má za to, že tieto náklady sú už čiastočne
zahrnuté v sume 160 eur mesačne, ktorú sumu považuje za primeranú vzhľadom na počet detí, ichvek, dobrý zdravotný stav a životnú úroveň rodičov (150 eur strava, ošatenie, hygiena, 10 eur lieky,
4 eurá škola, školské potreby, krúžky). Súd skúmal príjmové pomery rodičov a ich schopnosť plniť si
vyživovaciu povinnosť. Otec získal k 1.6.2016 živnostenské oprávnenie, pričom predpokladá príjem vo

výške 450 eur mesačne. Súd má za to, že vzhľadom na vek, zdravotný stav a pracovné skúsenosti
je v schopnostiach otca dosahovať priemernú mesačnú mzdu v oblasti stavebníctva, ktorá bola podľa
Štatistického úradu Slovenskej republiky v Slovenskej republike v roku 2015 vo výške 632 eur (dostupné
na internete: www.statistics.sk). Matka je od februára 2016 zamestnaná, pričom jej mesačný príjem
presahuje 450 eur v čistom. Toho času je pracovne neschopná a poberá nemocenské vo výške okolo

285 eur. Zatiaľ nie je zrejmé, dokedy bude pracovná neschopnosť matky trvať, no nemožno ani ustáliť,
že sa jedná o dlhodobejší stav. Na každé dieťa poberá prídavok na dieťa v sume 23,52 eur. Súd pri
určovaní výšky výživného prihliadol aj na to, že o deti sa osobne stará matka, pričom otec o ne nejaví
záujem. V tejto súvislosti však súd poukazuje na to, že osobná starostlivosť o dieťa nekompenzuje
vyživovaciu povinnosť rodiča v plnej výške, aj matka sa musí podieľať na zabezpečovaní potrieb detí
primeranou finančnou sumou, pričom v tomto prípade má súd za to, že bolo potrebné zvýšiť podiel matky

na zabezpečovaní potrieb maloletých detí, keďže maloleté deti vyrástli a matka si našla zamestnanie.
Potreby detí sú okrem toho zabezpečované aj za pomoci štátu v podobe prídavku na dieťa a daňového
bonusu, čo čiastočne kompenzuje osobnú starostlivosť matky o deti. Otec vyčíslil svoje celkové osobné
náklady na 66 eur. Hoci v tejto sume je zahrnutá aj mesačná splátka úveru v sume 48 eur, na ktorú by
súd nemal prihliadať, keďže vyživovacia povinnosť má prednosť pred inými výdavkami rodičov ( v prvom

rade musí otec zabezpečiť výživu svojich maloletých detí podľa ich oprávnených potrieb), no je zrejmé,
že celkové náklady na život otca musia byť oveľa vyššie. Preto mal súd za to, že potencionálne príjmové
možnosti otca neumožňujú zaťažiť ho vyšším výživným ako 75 eur na každé dieťa, t.j. spolu sumou 300
eur, čo je približne 50 % z jeho potencionálneho príjmu, pričom túto sumu považuje súd za hraničnú,
hoci otec nezabezpečuje ani bytové potreby ani osobnú starostlivosť o maloleté deti. Je potrebné mať

na zreteli skutočnosť, že životná úroveň detí musí byť približne rovnaká ako životná úroveň ich rodičov,
pričom nemožno rodičov zaťažovať výživným vo vyššej sume, ako dokážu hradiť. Súd má za to, že pri
štyroch maloletých deťoch nie je možné zaťažiť otca výživným, ktoré by ohrozilo životnú úroveň otca a
presiahlo jeho príjem, príp. vystavilo ho trestnému stíhaniu pre trestný čin zanedbania povinnej výživy.
Matka je od februára 2016 zamestnaná, hoci uznaním za práceneschopnú jej príjem bez jej zavinenia

dočasne klesol, keďže momentálne poberá len nemocenské. Podľa názoru súdu je však v možnostiach
matky zachovať životnú úroveň maloletých detí aj za situácie, keď sa otec nemôže podieľať na pokrytí
potrieb detí v miere, ktorá zodpovedá požiadavke matky, a to aj za cenu, že dočasne bude potrebné
pristúpiť k prehodnoteniu (zníženiu) výdavkov na maloleté deti.

22. Súd znížil výživné na maloleté deti odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, hoci k zmene pomerov
došlo už v predchádzajúcom období, a to s prihliadnutím na záujem maloletých detí, nakoľko matka
poberá náhradné výživné, ktoré by bolo potrebné pri spätnom znížení výživného vrátiť.

23. V nadväznosti na rozhodnutie súdu o znížení výživného maloletých detí súd návrh matky na zvýšenie

výživného na sumu 200 eur mesačne na každé maloleté dieťa zamietol.

24. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 55 CMP, súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti
prípadu spravodlivé.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, pričom splnenie podmienok pre aplikáciu § 55 CMP nezistil. Tento typ konania
je konaním, ktoré môže začať aj bez návrhu, a preto ku priznaniu náhrady trov konania pristupuje súd
len výnimočne, za splnenia podmienky, že to považuje s prihliadnutím na okolnosti veci za spravodlivé.

Matka poukazovala na to, že otec sa zníženia výživného domáhal opakovane napriek tomu, že už raz
došlozostranysúdukzamietnutiujehonávrhuamatkapretoopätovnepotrebovalakvalifikovanúprávnu
pomoc na bránenie svojho práva v záujme maloletých detí. Súd v tejto súvislosti uvádza, že uznal,
že existujú dôvody na zníženie výživného, a teda že návrh otca na úpravu vyživovacej povinnosti jedôvodný. Predchádzajúci návrh na zníženie výživného bol podaný v čase, keď bol otec v ústave na
výkon trestu odňatia slobody pre prečin zanedbania povinnej výživy, a preto súd tento návrh zamietol.
Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je otec maloletého dieťaťa vo výkone trestu odňatia slobody pre trestný

čin zanedbania povinnej výživy, nemali by byť jeho schopnosti a možnosti hodnotené tým, aký zárobok
dosiahne vo výkone trestu odňatia slobody, ale je potrebné vychádzať z jeho zárobkových možností, ako
dosahoval pred nástupom do výkonu trestu odňatia slobody (viď aj rozsudok Krajského súdu Žilina č. k.
XCoP XX/XX-XXX z 30. 12. 2010). Preto súd nemohol predmetnému návrhu otca na zníženie výživného
vyhovieť. Nakoľko však ani po prepustení otca na slobodu nedošlo k zlepšeniu príjmových pomerov

otca, bol daný dôvod na to, aby sa otec domáhal úpravy vyživovacej povinnosti opätovne. Preto súd
nepovažoval za spravodlivé, aby znášal trovy konania matky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, na Okresnom súde Martin, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 62 ods. 1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 62 ods. 2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné

návrhy.

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Otec sa po vyhlásení rozsudku vzdal práva podať proti tomuto rozsudku odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).