Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 14. máj 2018

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 21CoE/582/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412212200
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1412212200.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Eugena Palášthyho a členov
senátu JUDr. Lýdie Noskovičovej a JUDr. Moniky Školníkovej, v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova č. 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Advocate,
s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: C. E., W.. XX.X.XXXX, F.
L. X, XXX XX F., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Rudolf Krutý, PhD., so sídlom Exekútorského
úradu Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 779,27 EUR istiny
s príslušenstvom, trov rozhodcovského konania, trov exekučného konania a trov exekúcie, o odvolaní
oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/4077/2012-24 zo dňa 15.12.2014,
takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Bratislava IV, č.k. 16Er/4077/2012-24 zo dňa 15.12.2014, z r
u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava IV ako súd prvej inštancie, napadnutým uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktorá
bola dňa 30.7.2012 (správne má byť uvedené "dňa 23.8.2012") doručená exekučnému súdu na základe
návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 26.7.2012 a na základe exekučného titulu, ktorým
je v danom prípade rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava sp. zn. SR 00349/11 dňa 16.3.2011.

2. V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie s odkazom na ustanovenia 38 ods. 2, § 39 ods. 1,
§ 41 ods. 1 a ods. 2 písm. d), § 44 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len
"EP") a s odkazom na ustanovenia § 3 ods. 1 a § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len "ZoRK") uviedol, že v rozhodovanej exekučnej veci
je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská
rozhodcovská a.s. pod sp. zn. SR 00349/11 dňa 16.3.2011, a preto exekučný súd rešpektujúc zákonnú
povinnosť uvedenú v § 44 ods. 2 EP, pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia skúmal, či je
predložený exekučný titul v súlade so zákonom a teda, či bol vydaný orgánom, ktorý mal právomoc ho
vydať, čo v danej veci znamená, či Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s.
(ďalej aj "rozhodcovský súd" alebo "rozhodca") disponoval právomocou na prejednanie a rozhodnutie
veci oprávneného proti povinnému na základe návrhu zo dňa 26.7.2012. Súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí uviedol, že vo všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je v rámci bodu 15
uvedené, že "všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, ručiteľského vyhlásenia, vrátane sporu o
platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym rozhodcovským súdom, zriadeným
spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922
761, zapísanou v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, Oddiel: Sa, vložka č. 3530/B",

pričom exekučný súd na základe uvedeného znenia rozhodcovskej doložky bol povinný skúmať, či bola
dodržaná písomná forma stanovená v ZoRK. Takéto preskúmavanie exekučného titulu so zákonom je
v súlade aj s konštantnou rozhodovacou praxou a v tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 6ECdo/205/2013, 6CoE/80/2013 zo dňa 27.8.2014, podľa
ktorého "skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky súdy v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú
správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to
z ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je
v rozpore so zákonom a v danom prípade aj z ustanovenia § 45 ods. 1 a 2 Zákona o rozhodcovskom
konaní (okrem iného), či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka konania nie
je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo neodporuje dobrým mravom" s tým, že obdobný
záver vyslovil Najvyšší súd SR aj v ďalších rozhodnutiach napr. 6Cdo/105/2011, 7ECdo/35/2014,
7ECdo/34/2014, pričom závery vyslovené v uvedených rozhodnutiach sa týkajú posudzovania veci z
pohľadu spotrebiteľských vecí, avšak uvedené posudzovanie súladu exekučného titulu so zákonom
s poukazom na právomoc rozhodcovského súdu (či došlo alebo nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej
doložky v súlade so zákonom) je exekučný súd povinný uskutočniť v každej veci (aj v nespotrebiteľskej
veci), rešpektujúc zákonné ustanovenie § 44 ods. 2 EP. Súd prvej inštancie súčasne v tejto súvislosti
poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Bratislave. Exekučný súd je povinný skúmať
súlad exekučného titulu so zákonom v každej exekučnej veci a pri posudzovaní súladu exekučného
titulu so zákonom musí exekučný súd vždy skúmať, či bolo rozhodnutie označené oprávneným ako
exekučný titul vydané v súlade so zákonom, to znamená, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho
vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisoch ide o rozhodnutie vykonateľné
tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané),
ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - určitosti, zrozumiteľnosti, presnosti
označenia subjektov práv a povinností, vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).
Pre posudzovanie otázky právomoci rozhodcovského súdu pri skúmaní súladu exekučného titulu so
zákonom je nevyhnutné posúdenie, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva (doložka), z ktorej by
mohol rozhodcovský súd odvodzovať svoju právomoc. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal
na ustanovenie § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj na znenie nálezu Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013, ktorý sa venoval posudzovaniu inkorporovania
zmluvných pokút (a aj rozhodcovských doložiek) do všeobecných obchodných podmienok a z ktorého
vyplýva, že nedochádza k platnému uzatvoreniu dohody o podrobení sa rozhodcovskému konaniu
(rozhodcovská zmluva) samotným uvedením rozhodcovskej doložky dodávateľom (v danom prípade
oprávneným) vo všeobecných obchodných podmienkach. Pre platné uzatvorenie rozhodcovskej doložky
sa vyžaduje, aby bola uvedená na samotnej zmluve, ktorá je zmluvnými stranami (oprávneným aj
povinným) podpísaná. Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí poukázal na skutočnosť, že
zákon o rozhodcovskom konaní v ustanovení § 4 upravuje tri spôsoby pre uzavretie rozhodcovskej
zmluvy (doložky) zakladajúcej právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať s tým, že uvedená
zákonná úprava je prísne kogentná, nemožno sa od nej odchýliť a taktiež nemožno pripustiť extenzívny
výklad uzatvárania rozhodcovskej doložky napr. samotným uvedením vo všeobecných obchodných
podmienkach, k čomu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 2Cdo
245/2010 zo dňa 30.11.2011. V napadnutom uznesení súd prvej inštancie vyslovil názor, že v danej
veci mohlo dôjsť k uzatvoreniu rozhodcovskej doložky v súlade so zákonom a k založeniu právomoci
rozhodcovského súdu vec rozhodnúť jedine v podobe obsiahnutia textu rozhodcovskej zmluvy do
dokumentu podpísaného zmluvnými stranami, pričom pre dodržanie písomnej formy nestačí, keď je
znenie rozhodcovskej doložky zachytené v písomnej podobe. Pre posúdenie, či bola dodržaná písomná
forma rozhodcovskej doložky, je potrebné vychádzať aj zo znenia § 40 Občianskeho zákonníka. Pre
uzavretie rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ods. 2 ZoRK nepostačuje, ak účastníci zmluvy podpíšu
na znak súhlasu zmluvu a všeobecné obchodné podmienky, do ktorých je inkorporovaná rozhodcovská
doložka, sú len prílohou zmluvy, resp. stranou č. 2 zmluvy a neobsahujú podpis zmluvných strán. To
isté platí aj v prípade, ak v rámci podpísanej časti zmluvy je uvedený bod, že účastníci súhlasia aj
so znením všeobecných obchodných podmienok. Z predloženej zmluvy o úvere zo dňa 19.1.2010 mal
súd prvej inštancie preukázané, že na rozhodcovskej doložke sa podpis oprávneného ani povinného
nenachádza. Pre uzavretie rozhodcovskej doložky (zmluvy) je nevyhnutný súhlas obidvoch zmluvných
strán, nakoľko sa jedná o dvojstranný právny úkon, pričom od takejto dohody je nevyhnutné rozlišovať
prípad, kedy oprávnený jednostranne uvedenie "dojednanie" rozhodcovskej doložky, v obchodných
podmienkach ako jednostrannom právnom úkone, na ktorých obsahu nemá povinný (klient) možnosť
žiadnym spôsobom participovať. V konečnom dôsledku takýto, s právnymi predpismi nesúladný postup
oprávneného znamená pokus o nezákonné nanútenie rozhodcovského konania povinnému (klientovi),

čím sa zhoršuje jeho právne postavenie. Na základe uvedených skutočností mal súd prvej inštancie
jednoznačne preukázané, že medzi oprávneným a povinným nebola platne dohodnutá rozhodcovská
doložka v súlade s § 4 ods. 2 ZoRK, z tohto dôvodu nebola daná právomoc rozhodcovského súdu na
prejednanie veci a na vydanie exekučného titulu a preto súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí
konštatoval rozpor exekučného titulu so zákonom a zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený odvolanie zo dňa 14.4.2015, doručené
súdu elektronicky, so zaručeným elektronickým podpisom dňa 16.4.2015 a to podľa § 205 ods. 2
písm. c), písm. f) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len "OSP"). Oprávnený v
odvolaní k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že konajúci súd síce správne
určil právnu normu, avšak túto nesprávne aplikoval, keďže prekročil právomoc preskúmavacej činnosti
zverenej mu Exekučným poriadkom, v nadväznosti na zákon o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd
pri vydaní poverenia na vykonanie exekúcie posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky.
Formálny prieskum sa v zmysle § 34 ZoRK obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitosti
exekučného titulu (v prejednávanej veci rozhodcovský rozsudok) a preskúmavaním materiálnej stránky
zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi). Podľa názoru oprávneného v rámci preskúmavania exekučného titulu po
materiálnej stránke nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Postupom súdu
a jeho výkladom § 45 ZoRK v predmetnej veci dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o
zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom
konaní. K namietanému neúplnému zisteniu skutkového stavu veci súdom prvej inštancie oprávnený v
predmetnom odvolaní uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu podľa § 3 nasl.
zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, formou samostatného
právneho úkonu a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka dohodnutá
v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Konajúci súd však
tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval a tak zaťažil konanie vadou nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Oprávnený poukázal v odvolaní na to, že exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom, v
konaní vedenom v zmysle osobitného právneho predpisu a to zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní v znení neskorších predpisov. V závere predmetného odvolania oprávnený navrhol napadnuté
uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie (odvolací návrh).

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

5. Odvolanie podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou, smeruje voči rozhodnutiu vyššieho súdneho
úradníka v exekučnom konaní, vydanému v právnom režime Občianskeho súdneho poriadku, voči
ktorému Exekučný poriadok pripúšťa odvolanie (§ 44 ods. 2 EP), v dôsledku čoho podaním odvolania
nedošlo k zrušeniu rozhodnutia zo zákona (§ 374 ods. 4 OSP) a boli splnené podmienky funkčnej
príslušnosti odvolacieho súdu konať a rozhodovať o veci v inštančnom postupe. Tieto podmienky v
zmysle § 470 ods. 2, ods. 4 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej "CSP") zostali
zachované aj po 1.7.2016.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 470 CSP), po preskúmaní obsahu
spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP),
bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej
inštancie dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

7. Podľa § 243d ods. 1 Exekučného poriadku (ďalej len "EP") - prechodné ustanovenia k úpravám
účinným od 1.1.2015 - exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v
rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu
(zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov) vydaného pred 1.1.2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona.
Na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote, nemožno udeliť poverenie
na vykonanie exekúcie; rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania
zaväzovať.

8. Podľa § 243d ods. 2 EP (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.1.2015) na exekučné
konania začaté v súlade s odsekom 1, alebo vedené na podklade rozhodcovského rozhodnutia

vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného
predpisu (zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) a ktoré neboli ukončené k 1.1.2015, sa použijú predpisy účinné do 31.12.2014. Z
hľadiska skúmania platnosti rozhodcovskej doložky v prejednávanej právnej veci sú tak rozhodné právne
predpisy v znení účinnom do 31.12.2014.

9. Podľa § 243h ods. 1 EP (Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2017), ak tento
zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55
ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa
tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

11. Podľa § 9b ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), v konaní podľa tohto zákona môže
súd výnimočne vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli, ak je to nevyhnutne potrebné na zistenie
skutkového stavu veci.

12. Odvolací súd zistil, že v danom prípade bola dňa 26.7.2012 pred súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým spísaná zápisnica o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy
779,27 eura istiny s príslušenstvom, trov konania a trov exekúcie. Exekučným titulom je rozhodcovský
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., IČO:
35 922 761 pod sp. zn. SR 00349/11 zo dňa 16.3.2011, s vyznačenou právoplatnosťou dňom 18.4.2011
a vykonateľnosťou dňom 21.4.2011. Právny vzťah bol založený Zmluvou o úvere č. 103500049,
uzavretou dňa 19.1.2010 medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom a vzhľadom
na hmotnoprávny obsah záväzkového vzťahu a charakter jeho účastníkov (zmluvných strán) ide o
vzťah spotrebiteľský. Predmetná zmluva o úvere obsahuje prehlásenie povinného ako dlžníka, že
finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania, čo však neznamená, že medzi oprávneným
a povinným nemohol vzniknúť spotrebiteľský právny vzťah, nakoľko výkon povolania nie je možné
považovať za výkon obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Uvedené vyhlásenie povinného
vylučuje použitie ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (§ 3 ods. 2), ale
nevylučuje použitie ustanovení Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách na daný prípad. V
závere predmetnej zmluvy o úvere je uvedené, že dlžník vyhlasuje, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom
tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so Všeobecnými
podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať a súčasne dlžník, t.j. v danom prípade povinný potvrdil prevzatie zmluvy
vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a vyhlásil, že je plne spôsobilý na
všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Rozhodcovská doložka bola
obsiahnutá v článku 18 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré podľa textu predmetnej zmluvy
o úvere podpísanej povinným mali tvoriť neoddeliteľnú súčasť predmetnej zmluvy o úvere ich pevným
spojením so zmluvou, t.j. v danom prípade ich uvedením na rubovej strane predmetnej zmluvy o úvere.

13. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu, odvolací súd považuje za správny právny záver
exekučného súdu o oprávnenosti exekučného súdu skúmať platnosť rozhodcovskej doložky dohodnutej
medzi oprávneným a povinným vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru k zmluve o úvere č.
103500049 zo dňa 19.1.2010.

14. Exekučné konanie je integrálnou súčasťou súdnej moci. Predstavuje prirodzenú právnu základňu,
umožňujúcu realizáciu práva úspešného účastníka súdneho alebo iného konania na vymoženie
priznaného mu práva, alebo plnenia. Esenciálnou a neopomenuteľnou podmienkou exekučného konania
je dispozícia vykonateľným exekučným titulom. Oprávnený (veriteľ) disponujúci exekučným titulom
očakáva poskytnutie súdnej ochrany, smerujúcej k naplneniu účelu exekučného titulu v prípadoch, kedy
povinný (dlžník) uloženú mu povinnosť nesplní dobrovoľne.

15. Odopretie vykonania exekučného titulu jeho realizáciou v exekúcii preto musí byť založené na
závažných, zákonom predpokladaných okolnostiach, vylučujúcich spôsobilosť rozhodnutia alebo iného
titulu upraveného § 41 Exekučného poriadku byť podkladom na vykonanie exekúcie. Existenciu týchto

okolností musí súd vždy dôsledne skúmať a svoje rozhodnutie o ich existencii v súlade so zákonom
riadne a presvedčivo odôvodniť.

16. Zistenie naplnenia podmienok na výkon exekúcie je v zmysle § 44 EP jedným zo základných
oprávnení a povinností exekučného súdu.

17. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) EP podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

18. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že spôsobilosť rozhodcovského rozsudku byť exekučným
titulom je odvodená v prvom rade od právomoci rozhodcovského súdu na konanie a vydanie rozhodnutia
o spornom práve účastníkov. V prípade neplatnosti rozhodcovskej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky
je rozsudok vydaný rozhodcovským súdom nulitným aktom a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Skúmanie platnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky nie je preskúmavaním rozhodcovského konania, ale
predstavuje skúmanie formálnej podmienky vykonateľnosti rozhodnutia (z hľadiska legitimity orgánu,
ktorý rozhodnutie vydal).

19. Podľa § 4 ods. 1 ZoRK v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere a v čase
predmetného rozhodcovského konania, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo
formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

20. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK v cit. znení rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak
je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom,
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

21. Súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci rozhodcovského súdu na vydanie
exekučného titulu pre neplatnosť rozhodcovskej doložky z dôvodu absencie jej písomnej formy,
čím nespĺňa náležitosti písomnej formy vyžadovanej § 4 ods. 2 ZoRK. Nedostatok písomnej formy
rozhodcovskej doložky súd prvej inštancie dôvodil zo skutočnosti, že obchodné podmienky tvoriace
súčasť zmluvy účastníkov nie sú osobitne podpísané zmluvnými stranami. Súčasne súd prvej inštancie v
napadnutom rozhodnutí vyslovil názor, že s poukazom na osobitný charakter a dôsledky rozhodcovskej
doložky nie je možné považovať rozhodcovskú doložku za časť zmluvy, ktorú možno určiť odkazom v
obchodných podmienkach.

22. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že obchodné podmienky sú v európskom právnom prostredí
vrátane Slovenskej republiky štandardnou a všeobecne akceptovateľnou súčasťou zmlúv. Dojednanie
časti obsahu zmluvy v obchodných podmienkach nevylučujú ani vnútroštátne, či úniové právne predpisy,
týkajúce sa ochrany spotrebiteľa.
23. Za takýchto okolností preto výlučne skutočnosť, že rozhodcovská doložka je obsiahnutá len v
účastníkmi zmluvy osobitne nepodpísaných obchodných podmienkach ešte sama osebe neznamená,
ani nevyvoláva nedostatok písomnej formy rozhodcovskej doložky.

24. Účastníci právneho vzťahu teda môžu uzavrieť buď osobitnú (samostatnú) rozhodcovskú zmluvu,
alebo majú možnosť dojednať si rozhodcovskú doložku, ktorá je len technicky vložená do inej zmluvy.

25. Ustanovenie § 4 ods. 2 druhá veta ZoRK v cit. znení, umožňuje uzavretie rozhodcovskej doložky
aj vo vzájomne vymenených listoch, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

26. Podľa dôvodovej správy k ZoRK, podstatnej pre teleologický (zákonodarcom sledovaný) účel a cieľ
zákona sa inkorporácia rozhodcovskej doložky do prílohy zmluvy nevylučuje. Dôvodová správa uvádza,
"rozhodcovská zmluva môže byť obsiahnutá aj v inom, nezmluvnom dokumente".

27. Pokiaľ je z obsahu samotnej, účastníkmi riadne podpísanej zmluvy zrejmé, že povinný bol
oboznámený s obsahom obchodných podmienok tvoriacich súčasť zmluvy, tieto mu boli doručené a

vyjadril s nimi súhlas, potom je písomná forma rozhodcovskej doložky v zmysle § 4 ZoRK nesporne
zachovaná.

28. Z hľadiska skúmania platnosti takto uzavretej rozhodcovskej doložky a zachovania obligatórnej
náležitosti jej písomnej formy je tak podstatná subjektívna vedomosť druhej strany (dlžníka -
povinného) o listinách (obchodných podmienkach) tvoriacich súčasť zmluvy, pričom existencia tejto
vedomosti sa vyžaduje v čase rokovania, najneskôr však v čase uzavretia zmluvy, s ktorou sa spája
dojednanie rozhodcovskej doložky, nachádzajúcej sa v obchodných podmienkach tvoriacich súčasť
obsahu zmluvy.

29. Kritérium subjektívnej vedomosti spotrebiteľa (ako slabšej zmluvnej strany), existujúce najneskôr
v čase uzavretia zmluvy o tom, že zmluva v texte alebo v obchodných podmienkach obsahuje aj
rozhodcovskú doložku a jeho nesporná vedomosť o založení právomoci rozhodcovského súdu sú
podstatné a rozhodujúce pre zistenie, či podpisom zmluvy spotrebiteľ vyjadril svoju vôľu s takouto
doložkou súhlasiť (samozrejme pri súčasnom zachovaní práva na podanie žaloby na súde), alebo či bola
len súčasťou dodávateľom jednostranne predložených podmienok sledujúcich záujem a výhodnejšiu
pozíciu dodávateľa, ktorý nemal skutočný záujem spotrebiteľa o existencii spotrebiteľskej doložky
oboznámiť.

30. Z tohto hľadiska je preto ďalej podstatné aj to, akú formu majú nepodpísané obchodné
podmienky deklarované dodávateľom ako "neoddeliteľná súčasť zmluvy", t.j. či v čase predloženia
zmluvy spotrebiteľovi skutočne boli jej súčasťou a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli
so zmluvou pevne spojené, alebo či boli spotrebiteľovi inak preukázateľne a bez pochybností odovzdané.
Len tak je možné dospieť k nespornému záveru o tom, že znenie obchodných podmienok predložených
súdu zo strany oprávneného (dodávateľa) je skutočne znením, ktoré oprávnený deklaruje ako znenie, s
ktorým povinný vyjadril pri podpise zmluvy súhlas a vôľu toto znenie vrátane rozhodcovskej doložky prijať
a byť ňou viazaný. Inak je v pochybnostiach vadu podpisu obchodných podmienok potrebné vykladať
v prospech spotrebiteľa.

31. Odvolací súd je toho názoru, že nedostatok podpisu nie je možné a správne paušálne exekučným
súdom hodnotiť ako vadu písomnej formy rozhodcovskej doložky, ale je potrebné existenciu jej
obligatórnej formy v každom prípade individuálne skúmať a to v závislosti od osobitostí kauzy, ktoré
vyplývajú práve zo zmluvy a formy obchodných podmienok v jednotlivých spotrebiteľských záväzkových
vzťahoch.

32. Vo vzťahu k rozhodnutiu NS SR č.k. 2Cdo 245/2010, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje odvolací
súd uvádza, že v danej veci išlo o inú kauzu. Rozdielnosť oproti prejednávanej veci spočívala v tom,
že vo veci 2Cdo 245/2010 išlo o zrejmý rozpor ohľadne platného dojednania rozhodcovskej doložky
obsiahnutej v nepodpísaných obchodných podmienkach, ktoré neboli pevne spojené s hlavnou zmluvou,
nakoľko povinný dojednanie rozhodcovskej doložky spochybňoval, pričom poukazoval predovšetkým
na odňatie prejednania sporu z právomoci všeobecných súdov a podriadenie sa výlučnej právomoci
rozhodcovského súdu, vyplývajúce z rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd
dovolací v predmetnej veci skúmal, či znenie obchodných podmienok predložených exekučnému súdu,
ktoré neboli pevne spojené so zmluvou, bolo identické so znením obsahujúcim rozhodcovskú doložku,
s ktorým mal povinný vyjadriť súhlas a či je tento prejav vôle jasný a nesporný.

33. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

34. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vydal napadnuté rozhodnutie výlučne
na základe konštatácie nedostatku písomnej formy rozhodcovskej doložky a to bez náležitého zistenia
skutkového stavu veci s prihliadnutím na prípadné osobitosti predmetnej kauzy.

35. Povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní, pri skúmaní danosti podmienok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 EP, bude vykonať dokazovanie zamerané na zistenie
existencie rozhodcovskej zmluvy, resp. rozhodcovskej doložky účastníkov, t.j. v danom prípade na

zistenie, či v čase predloženia zmluvy povinnému skutočne boli obchodné podmienky jej neoddeliteľnou
súčasťou a to ako plynule pokračujúca súčasť textu, resp. či boli so zmluvou pevne spojené, v
dôsledku čoho bude možné jednoznačne ustáliť záver o subjektívnej vedomosti povinného existujúcej
najneskôr v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere o tom, že predmetná zmluva v obchodných
podmienkach obsahuje aj rozhodcovskú doložku a o nespornej vedomosti povinného o založení
právomoci rozhodcovského súdu a za týmto účelom sa ako potrebné javí, aby sa súd prvej inštancie
oboznámil s originálom predmetnej zmluvy o úvere a jej neoddeliteľných súčastí. Ide o dôkaz, ktorý je
vychádzajúc z osobitnej úpravy EP potrebné vykonať z úradnej povinnosti súdu, aj keď nebol navrhnutý.

36. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle § 389
ods. 1 písm. c) CSP, v spojení s § 391 CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, nakoľko odvolacie
konanie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je ovládané kasačným princípom
(krajské súdy nemajú kompetenciu exekučných súdov vydávať poverenia).

37. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní posúdiť žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie podľa uvedených záverov odvolacieho súdu v bode 35 a to aj s
ohľadom na spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného medzi oprávneným a povinným
predmetnou zmluvou o úvere a následne opätovne rozhodnúť o žiadosti exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

38. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396
ods. 3 CSP).

39. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom
dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania ( §
447 písm. d/, e/ CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 1. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.