Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. september 2018

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 3T/170/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816010758
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Noema Turanovičová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2018:3816010758.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi samosudkyňou JUDr. Noemou Turanovičovou v trestnej veci obžalovaného B.

B. na hlavnom pojednávaní dňa 11. septembra 2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písmeno b) Trestného zákona

súd obžalovaného B. B., nar. XX.X.XXXX v Nitrianskom Pravne, toho času bytom Česká republika, O.
- Y., B. XXXX/XX,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prievidza 1Pv 460/16/3307, doručenej súdu 9.12.2016,
pre skutok v obžalobe právne posúdený ako pokračovací trestný čin vydierania podľa § 235 odsek 1
Trestného zákona účinného do 31.12.2005, ktorého sa mal dopustiť tak, že

dňa 12.12.2002 listovou zásielkou, ktorú adresoval Okresnému súdu v Prievidzi v občiansko-právnej
veci, sa vyhrážal poškodenému Ing. X. Š., keď v zásielke uviedol, že ak poškodený - ako odporca bude
spochybňovať vykonanú rekonštrukciu bytu, ktorý mal obvinený v prenájme od poškodeného, tak túto
pohľadávku postúpi Albáncom, ktorí si už poradia s jej vyplatením a následne 27.1.2003 o 19.20 hod.
zatelefonoval poškodenému Ing. X. Š. a vyzval ho, že ak nezaplatí požadovanú sumu 200.000,- Sk za
rekonštrukciu bytu, obvinený ho dá odstrániť, podrezať, zastreliť, aby si vykopal silážnu jamu, do ktorej
ho zakope, že pošle naňho nejakého Araba, ktorý bude v jeho blízkosti a nakoniec to vykoná,

pretože skutok nie je trestným činom.

o d ô v o d n e n i e :

Súd na hlavnom pojednávaní, ktoré vykonal v zmysle § 252 odsek 2 Trestného poriadku v neprítomnosti
obžalovaného B. B. (ďalej len obžalovaný), sa oboznámil s výpoveďami obžalovaného z prípravného
konania, vypočul svedka - poškodeného Ing. X. Š. (ďalej len poškodený), vypočul svedkyňu Ľ. Š.,
oboznámil sa s listinnými dôkazmi.

Obžalovaný vypovedal, že od dňa 27.1.2003 nemohol poškodenému telefonovať, pretože bol v internácii
na území Severo-cyperskej republiky v meste Nikózia, telefón určite nemal, nikomu sa ústne ani
telefonicky nevyhrážal. V liste, ktorý mu bol predložený, oznámil len poškodenému, že pohľadávkupostupujeAlbáncom,ktorísisjejvyplatenímporadia,jetolenkonštatovaniepostúpeniapohľadávky.List
bol adresovaný Okresnému súdu Prievidza. On sa s poškodeným nestretol, nemal jeho telefónne číslo.

Poškodený vypovedal, že s obžalovaným urobil zmluvu o nájme bytu, ten však prestal platiť nájom,
upozornil ho telefonicky aj písomne. V byte bývala nejaká mladá žena. Obžalovaný celý byt vyhádzal,
popredal nábytok, robil v ňom prerábky, ktoré však boli vykonané zle, bez stavebného povolenia,
pretelefonované boli vysoké účty. Dal mu výpoveď z nájmu, no nemal ju kam obžalovanému doručiť.
Pani, ktorá v byte bývala, sa odsťahovala, vhodila mu kľúče do schránky po tom, čo sa z bytu

odsťahovala. Obžalovaný dal na súd žalobu na zaplatenie sumy 200.000,- Sk. Súdu obžalovaný napísal
list, ktorý je v spise, v ňom bolo písané to, čo čítal prokurátor. Tam sa vyhrážal, že ak bude spochybňovať
rozsah a celú rekonštrukciu, pohľadávku postúpi Albáncom, ktorí si poradia s jej vyplatením Toto on bral
ako vyhrážku, vydieranie, obavu mal o svoj život a zdravie. V deň, ktorý je uvedený v skutku obžaloby,
mu obžalovaný zatelefonoval, dal telefonát na hlasitý odposluch, aby ho počula i manželka, ktorá bola
pri ňom. Obžalovaný povedal, že ho dá aj s manželkou zastreliť, aby si vykopal silážnu jamu, do ktorej

ho zahrabe, že na neho pošle Araba, ktorý sa bude slušne správať, až to nakoniec vykoná. Tieto jeho
slová považoval za vydieranie. Na polícii uvidel fotky obžalovaného - ako hľadanej osoby, tak z jeho
osoby mal strach, veď bol hľadaný za obchodovanie so zbraňami. Všetko to bolo preto, že ak poprie
opravy za 190 - 200.000,- Sk.

Svedkyňa Ľ. Š. potvrdila skutočnosti ohľadne nájmu ich bytu zo strany obžalovaného, ako i problémy,
ktoré im z toho vyplynuli. Ona s obžalovaným však nekonala, vykonával tak len jej manžel - poškodený.
Od poškodeného vie i o tom, že obžalovaný od nich požadoval peniaze, viažuce sa na daný prenájom
bytu. Bola pri telefonáte, keď obžalovaný telefonoval poškodenému. Ona si pre odstup času, ako i pre
jej vyvstané následné zdravotné problémy, na bližšie podrobnosti nepamätala. Tak ako a čo vypovedala

však v prípravnom konaní je pravda. Vo výsluchu v prípravnom konaní vypovedala, že je pravdou, že zo
súdu dostala list, ktorý bol od obžalovaného, kde boli spomínaní Albánci, taký list dostal aj obžalovaný.
Jeden večer bola pri tom, keď poškodený mal telefonát, ten dal poškodený na hlasitý odposluch,
nevenovala mu ani pozornosť, no poškodený zrazu zakričal, čo si to dovoľuje vyhrážať sa mu zabitím.
Až potom tomu venovala pozornosť, spoznala, že telefonuje obžalovaný, vyhrážal sa, že aby si vykopali

silážnu jamu, že ich zabije, že pošle nejakého Ahmeda alebo Araba a on to vybaví, že bude najprv chodiť
nenápadne a nakoniec ho zabije. Viac nepočúvala. Po týchto vyhrážkach poškodený volal políciu, aj
mali obavu. Na polícii zistili, že obžalovaný je hľadaný nebezpečný človek, a tak mali potom z neho
obavu, zistila to 6.2.2002, keď vypovedala na polícii. Ona osobne nebola v kontakte s obžalovaným, ani
poškodený, lebo sa mu ho nepodarilo zohnať.

Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi, predovšetkým č.l. 164-165 - oznámenie k prejednávanej
veci, z ktorého vyplýva presné znenie vyjadrenia obžalovaného (na ktoré v skutkovej vete poukazuje
prokurátor), a to, že obžalovaný v danom vyjadrení doslova uviedol (okrem ostatných tam uvádzaných
skutočností), “...Pokiaľ chcete rozhodnúť rozsudkom, tak mi rozsudok pošlite tiež na uvedenú adresu.

Pokiaľ však odporca chce spochybniť rozsah a vôbec prevedenú rekonštrukciu, tak mu oznamujem, že
potom pohľadávku postupujem Albáncom, ktorí si už poradia s jej vyplatením a nejaký Q., vyhodený
krajský riaditeľ PZ SR, na ktorého sa Š. odvoláva, mi v tom nezabráni....“, ako i dátum jeho spísania
obžalovaným 12.12.2002, č.l. 1-3 - trestným oznámením poškodeného zo dňa 27.1.2003, č.l. 66-74 -
nájomnou zmluvou, dodatkom k nej, vypovedanie tejto zmluvy, oboznámil sa i s vyčíslením vykonaných

opráv podľa obžalovaného (č.l. 70), žalobou na úhradu nákladov spojených s rekonštrukciou bytu vo
výške 198.000,- Sk, doručenou Okresnému súdu Prievidza obžalovaným dňa 6.4.2000 (č.l. 75-76),
vyjadrením k tejto žalobe poškodeného (č.l. 77-79, 80), výpisom hovorov a SMS na telefónne číslo XXXX
XXX XXX v rozhodnom období - od 28.2.2002 do 1.4.2002 (č.l. 82-91), z ktorých listinný dôkaz (č.l. 89)
je potvrdený telefonát dňa 27.1.2003 v čase o 19.24 hod. z telefónneho čísla v Českej republike (miesto,

kde sa v tom čase i obžalovaný, podľa iných dostupných listinných materiálov, zdržiaval).

Podľa § 3 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 trestným činom je pre spoločnosť
nebezpečný čin, ktorého znaky sú uvedené v Trestnom zákone.

Podľa § 3 odsek 4 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť
je určovaný najmä významom chráneného záujmu, ktorý bol činom dotknutý, spôsobom vykonania činu
a jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, osobou páchateľa, mierou jeho zavinenia
a jeho pohnútkou.Podľa § 3 odsek 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 čin, ktorého stupeň nebezpečnosti pre
spoločnosť je nepatrný, nie je trestným činom, aj keď ináč vykazuje znaky trestného činu.

Trestného činu vydierania podľa § 235 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 sa dopustí
ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul
alebo trpel.

Priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona o priestupkoch
účinného do 31.12.2003 sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním
ujmou na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami
alebo iným hrubým správaním.

Podľa § 20 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch účinného do 31.12.2003 priestupok nemožno

prejednať,akodjehospáchaniauplynuljedenrok;nemožnohotiežprejednať,prípadneuloženúsankciu
alebo jej zvyšok vykonať, ak sa na priestupok vzťahuje amnestia.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dôkazy jednotlivo i súhrnne, z nich ku konaniu zo dňa
12.12.2002 i na výpoveď samotného obžalovaného, vzhľadom na výsluch vypočutého poškodeného,

výpoveď svedkyne, oboznámené listinné dôkazy, mal súd bez akýchkoľvek pochybností preukázané,
že obžalovaný bol pisateľom listiny č.l. 164-165. Rovnako z týchto dôkazov jednoznačne vyplýva,
že obžalovaný túto písomnosť, ako i následný akýkoľvek kontakt, s poškodeným mal v súvislosti s
občianskoprávnou žalobou, ktorú v danom období ako účastník civilného konania podal a žalovaným
o zaplatenie sumy 198.000 Sk bol poškodený. Listina bola adresovaná súdu, išlo o ospravedlnenie

neprítomnosti obžalovaného ako navrhovateľa na prebiehajúcom konaní vo veci Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 12C/84/00, v závere ktorého je konštatovanie navrhovateľa v danej veci, že pokiaľ
odporca bude spochybňovať prevedenú rekonštrukciu, svoju pohľadávku postúpi Albáncom, ktorí si
už poradia s jej vyplatením. V listine absentuje akákoľvek iná vyhrážka zo strany obžalovaného ako
konštatovanie o postúpení pohľadávky. Postúpenie pohľadávky je legitímnym spôsobom, akým môže

dôjsť k zmene na strane veriteľa. I keď je síce nesporné, že v období, v ktorom bola táto písomnosť
písaná, bolo možno vnímané verejnosťou pojem Albánci a vymoženie pohľadávky i v smere, v akom na
to poukázal v záverečnej reči prokurátor, je však potrebné skúmať úmysel obžalovaného v danej veci
a ten, podľa názoru súdu, že dokazovaním vykonaným na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané,
žeby jednoznačne smeroval ku konaniu, ktoré má na mysli skutková podstata trestného činu podľa §

235 odsek 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. K tomu nasvedčuje i fakt, kedy v danej veci
bolo poškodeným podané trestné oznámenie a čo bolo predovšetkým jeho obsahom (dňa 27.1.2003). I
keď obžalovaný popiera, žeby on bol dňa 27.1.2003 telefonoval poškodenému, ostatnými vykonanými
dôkazmi, tak listinným dôkazom č.l. 89, no predovšetkým vzhľadom na výpoveď poškodeného, ako
i svedkyne Š., mal súd tiež bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že obžalovaný v daný čas

telefonoval s poškodeným a v telefonáte použil slová uvedené v skutkovej vete podanej obžaloby.
Vzhľadom však na následné konanie obžalovaného resp. akékoľvek nekonanie vo vzťahu k osobe
poškodeného, teda fakt, že išlo o telefonát bez následne akéhokoľvek iného konania umocneného
napr. možným fyzickým atakom, alebo inými krokmi vo vzťahu k osobe poškodeného, vzdialenosť,
ktorá v čase vyslovenia hrozieb medzi obžalovaným a poškodeným bola, časom, ktorý od spáchania

konania obžalovaného uplynul do podania obžaloby vo veci samej na okresný súd, keď obžaloba
bola prokurátorom podaná dňa 9.12.2016, teda po viac ako 13-tich rokoch a absenciou akéhokoľvek
iného následného ataku, konania obžalovaného voči poškodenému, dospel súd k záveru, že i keď
konanie obžalovaného po formálnej stránke vykazuje znaky žalovaného trestného činu, je však stupeň
spoločenskejnebezpečnostikonaniaobžalovanéhozodňa27.1.2003nepatrný,tedanedosahujestupeň

spoločenskej nebezpečnosti, závažnosti trestného činu, a teda konanie obžalovaného nie je trestným
činom, pre ktorý bola na jeho osobu podaná obžaloba. Vo vzťahu ku konaniu zo dňa 27.1.2003 by
mohlo ísť o priestupok podľa § 49 odsek 1 písmeno d) Zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení
neskorších zmien a doplnkov, ktorý je však vzhľadom na uplynutie času a znenie zákona, § 20 Zákona
č. 372/1990 Zb.o priestupkoch účinného do 31.12.2003, premlčaný, a preto jeho prejednanie pred

príslušným orgánom, ktorý by bol na jeho prejednanie príslušný, nie je možné.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti preto súd obžalovaného v zmysle § 285 písmeno b)
Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozsudku,
prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu Trenčín.