Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6Co/287/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114202887
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viktória Midová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7114202887.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ViktórieMidovejasudcovJUDr.

Alexandra Husivargu a JUDr. Jozefa Maruščáka v spore žalobkyne: Q. G., rod. V., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Y., I. XX, zastúpená JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Čajakova
5, proti žalovaným: 1. R. R., rod. I., nar. X.XX.XXXX, bytom v Y., U. G. XX/A, 2. W. I., nar. XX.X.XXXX,
bytom v Y., Ž. XX, 3. Z. I., nar. XX.X.XXXX, bytom v Y.V., Ž. XX, všetci zastúpení JUDr. Alenou
Zadákovou, advokátkou, so sídlom v Košiciach, Kováčska 32, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Košice I sp. zn. 15C/63/2014-138 zo dňa 27. júna 2017

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovanív1.až3.rademajúprotižalobkyninároknanáhradutrovodvolaciehokonaniavplnomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresný súd Košice I (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví
zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že je podielovou spoluvlastníčkou v podiele
3/16 z celku rodinného domu, nachádzajúceho sa na I. ulici č. XX v Y., súpisné č. XXXX, stojaceho na
parcele č. XXXX - zastavané plochy s výmerou 542, zapísaného na LV č. XXXX, katastrálne územie
Stredné Mesto, obec Košice - Staré Mesto. Žalovaným v 1.,2. a 3. rade priznal nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %.

2. Žalobkyňa ako právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva uvádzala zmluvu o pôžičke zo dňa
19.12.1996, uzavretú s právnou predchodkyňou žalovaných neb. N. I. a zmluvu o budúcej zmluve zo
dňa 28.8.1996, uzavretú taktiež s neb. N. I..

3. Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že zmluvou o pôžičke zo dňa 19.12.1996
žalobkyňa požičala neb. N. I. (svojej sestre) sumu 220 000,- Sk, ktorú sa zaviazala neb. N. I. (právna

predchodkyňa žalovaných) vrátiť do 28.2.1997 a v opačnom prípade sa zaviazala previesť svoj podiel
3/16 na nehnuteľnosti - dome stojaceho na parcele č. 2118, katastrálne územie Y.-I., evidovaného na
LV č. XXXX, nachádzajúceho sa na ulici I. XX v Y. na žalobkyňu. V prípade porušenia tejto zmluvy sa
zároveň neb. N. I. zaviazala zaplatiť žalobkyni zmluvnú pokutu 100.000,- Sk. Nebohá N. I. podpisom
zmluvy potvrdila prevzatie požičanej sumy 220.000,- Sk.

4. Zmluvou o budúcej zmluve, uzavretou dňa 28.8.1996 medzi žalobkyňou a neb. N. I., sa neb. N.

I. zaviazala previesť svoj podiel 3/16 na nehnuteľnosti uvedenej vyššie na žalobkyňu za kúpnu cenu
330.000,- Sk, ktorú sa žalobkyňa zaviazala zaplatiť v splátkach tak, že pri podpísaní tejto zmluvy vyplatí
čiastku 110.000,- Sk a zvyšných 220.000,- Sk vyplatí do troch dní od majetkovoprávneho vysporiadania
týchto prevodov.5. Z osvedčenia o dedičstve po neb. N. I., sp. zn. 38D/312/99 zo dňa 23.8.2011 vzal súd za preukázané,
že dedičstvo po neb. N. I., vrátane podielu 3/16 na nehnuteľnosti - dom súp. č. 1645 na parc. č. 2188 -

zastavané plochy s výmerou 542 m2, nadobudol manžel poručiteľky W. I.O.. V tomto dedičskom konaní
si žalobkyňa uplatnila pohľadávku voči dedičom zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy (110 000 Sk) a
zo zmluvy o pôžičke (220 000 Sk), uzatvorených s poručiteľkou, avšak dedičia uplatnenú pohľadávku
neuznali a nesúhlasili, aby bola zaradená do pasív dedičstva.

6. V konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 8C/57/2002 si žalobkyňa žalobou
podanou dňa 30.1.2012 voči žalovanému W. I.Á. uplatnila zaplatenie sumy 330.000,- Sk titulom zmlúv
uzavretých s neb. N. I.. Následne zobrala žalobu späť a uznesením zo dňa 30.9.2003 č.k. 8C/57/02-17,
ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2003, bolo konanie zastavené.

7. W. I. zomrel dňa 10. mája 2010 a z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 10D/347/2010 zo dňa 9.11.2010,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 25.11.2010, vzal súd za preukázané, že dedičmi po poručiteľovi W.
I. sa stali žalovaní v 1. až 3. rade, pričom podiel (3/16) na nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, kat. úz.
G. I. ako dom súp. č. 1645, nadobudli žalovaní v 1. až 3. rade každý v 1/3, t.j. po 1/16 k celku.

8. Zo spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 24C/203/2012 vzal súd za preukázané, že žalobou zo dňa

9.8.2012 sa žalovaní v tomto konaní domáhajú voči žalobkyni v tomto konaní vydania bezdôvodného
obohatenia, spočívajúceho v nájomnom za bytový dom súp. č. XXXX, na I. ul. č. XX v Y., ktoré si
žalobkyňa ponecháva aj v podiele na nich pripadajúcom, t.j. u každého z nich 1/16 k celku. Konanie sp.
zn. 24C/203/2012 je prerušené do skončenia konania vedeného pod sp. zn. 15C/63/2016, teda tohto
prebiehajúceho konania.

9. Z LV č. XXXX, kat. úz. Stredné Mesto súd zistil, že podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - domu
súp. č. XXXX, stojaceho na parc. č. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. úz. G. I. sú žalobkyňa v
podiele 3/16 a 1/24 k celku a žalovaní v 1. až 3. rade každý z nich v podiele 1/16 k celku.

10. Právne súd posudzoval vec podľa ust. § 40 ods. 1, § 46 ods. 1, § 132 ods. 1, § 133 ods. 2, § 124
ods. 1, § 137 ods. 1, § 657, § 50a, § 400 a § 491 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dospel pritom k
záveru, že žalobkyňa nepreukázala právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva k podielu 3/16 na
nehnuteľnosti uvedenej vyššie, ktorého ako vlastníci sú v súčasnosti zapísaní (aj) žalovaní v 1. až 3.
rade, každý z nich po 1/16.

11. Vychádzajúc zo zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 28.8.1996 medzi žalobkyňou a neb. N. I.
dospel k záveru, že neb. N. I. sa zaviazala previesť svoj spoluvlastnícky podiel 3/16 na nehnuteľnosti
zapísanej na LV XXXX, katastrálne územie Y.-I. ako dom stojaci na parc. č. XXXX do 31.12.1999 s
tým, že v prípade nedodržania dohodnutých podmienok sa zaviazala zaplatiť zmluvnú pokutu 100.000,-

Sk. Konštatoval, že pokiaľ nedošlo v dohodnutej dobe k uzavretiu kúpnej zmluvy, žalobkyňa sa mohla v
zákonnej lehote jedného roka domáhať na súde nahradenia prejavu vôle súdnym rozhodnutím, pričom
toto svoje právo nerealizovala a taktiež sa mohla domáhať zaplatenia zmluvnej pokuty za nedodržanie
zmluvných podmienok. Pokiaľ ide o následne uzavretú zmluvu o pôžičke zo dňa 19.12.1996, ktorú
sa zaviazala neb. N. I. vrátiť do 28.2.1997 a pre prípad nesplnenia povinnosti zaviazala sa previesť

svoj podiel 3/16 k vyššie uvedenej nehnuteľnosti na žalobkyňu, z vykonaného dokazovania zistil, že k
prevodu vlastníckeho práva na žalobkyňu nedošlo napriek dohodnutej zmluvnej pokute 100.000,- Sk.
Uviedol, že žalobkyňa mohla v trojročnej premlčacej dobe uplatniť na súde právo na vrátenie dlžnej sumy
titulom pôžičky, ako aj na zaplatenie zmluvnej pokuty, čo však neurobila a pokiaľ sa žalobou domáhala
vrátenia sumy 330.000,- Sk voči dedičovi neb. N. I., toho času už neb. W. I., túto žalobu zobrala späť.

Poukázal tiež na to, že neb. W. I. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn.
8C/57/2012 rozporoval uzavretie pôžičky a žalovaní v tomto konaní ako právni nástupcovia tak neb.
N. I., ako aj neb. W. I. nemali vedomosť o tom, či pôžička bola vysporiadaná. Uzavrel, že žalobkyňou
nebolo preukázané, že došlo k reálnemu odovzdaniu peňazí dlžníčke. Keďže žalobkyňa nepredložila
žiadnu scudzovaciu zmluvu (kúpnu, darovaciu, ani inú zmluvu) a ani rozhodnutie príslušného orgánu,

resp. súdu o nadobudnutí vlastníckeho práva k podielu 3/16 na nehnuteľnosti špecifikovanej vyššie,
konštatoval, že nemohlo dôjsť k prevodu vlastníckeho práva pre chýbajúci titul (právny dôvod). Pokiaľ
žalobkyňa navrhovala vypočuť ako svedka svojho manžela, súd nevykonal tento dôkaz s odôvodnením,že jeho výpoveď nebola právne významná z hľadiska rozhodnutia vo veci, lebo svedok nebol prítomný
pri uzavretí zmluvy o pôžičke, ani pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve.

12. Vysporiadal sa aj s právnou argumentáciou o výkone práv a povinností žalovaných v rozpore s
dobrými mravmi v zmysle ust. § 3 ods. 1 Obč. zák., a to tak, že žalobkyňa poberá nájomné na bytový
dom v plnej výške, a teda pôžička, za predpokladu, že by aj došlo k odovzdaniu peňazí, bola takto
žalovanými žalobkyni už niekoľkokrát vrátená.

13. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným priznal
proti neúspešnej žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa ust. § 365
ods. 1 písm. e/,f/ a h/ CSP a navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Vytýkala súdu, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka - jej manžela, ktorý mal vedomosť o uzavretí
zmluvy o pôžičke, ako aj o odovzdaní peňazí, a to za situácie, že považoval reálne poskytnutie pôžičky
za nepreukázané. Tým, že súd neakceptoval tento návrh, vlastne vytvoril jej dôkaznú núdzu. Ďalej
poukázala na nesprávne skutkové zistenie, ku ktorému súd dospel na základe vykonaných dôkazov,

keďže v konaní z vyjadrenia W. I. zo dňa 26.6.2002 vyplynulo, že obe zmluvy boli uzavreté, a to bez
jeho vedomia a súhlasu. Pre neplatnosť týchto zmlúv by sa však musel dovolať relatívnej neplatnosti,
k čomu nedošlo, preto tieto zmluvy sú platné a účinné. V zmysle zmluvy o pôžičke došlo k vyplateniu
sumy 220.000,-Sk, čo nebohá N. I. potvrdila v samotnej zmluve svojím podpisom a súd prvej inštancie
mal zohľadniť vôľu nebohej N. I., ktorá súhlasila s tým, že pre prípad nesplatenia pôžičky dôjde k

prevoduvlastníckehoprávakpredmetnýmnehnuteľnostiam.Prežalovanýchmalabyťtátovôľazáväzná.
Súd mal venovať pozornosť tomu, či je samotná zmluva o pôžičke spôsobilá k zavkladovaniu, pretože
nehnuteľnosť v nej je dostatočne, zrozumiteľne a jasne konkretizovaná, zmluva má písomnú formu
a prejavy vôle sa nachádzajú na jednej a tej istej strane, pričom prejav vôle dlžníčky bol úradne
osvedčený. Vo svojej podstate sa jednalo o podmienený prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

teda bola učinená odkladacia podmienka vzťahujúca sa na nesplatenie pôžičky riadne a včas. Nakoľko k
vráteniu pôžičky nedošlo, nastala tým pádom hypotéza odkladacej podmienky a účinky zmluvy o pôžičke
môžu byť spôsobilé k prevodu vlastníckeho práva. Išlo o nešpecifikovanú kategóriu zmluvy o prevode
vlastníckeho práva, keďže prevodné zmluvy nemusia byť len tradičné (kúpna, darovacia, zámenná), ale
aj menej tradičné či dokonca inominátne. Nie je preto možné bez ďalšieho odmietnuť priznať ľubovoľnej

súkromnoprávnej zmluve status zmluvy o prevode vlastníckeho práva. V danom prípade právnym
titulom prevodu vlastníckeho práva, ktorý by bol spôsobilý k zavkladovaniu, bola samotná zmluva o
pôžičke, pričom o úmysle previesť spornú nehnuteľnosť by jednoznačne svedčila neskôr (správne skôr
- poznámka odvolacieho súdu) uzatvorená zmluva o budúcej zmluve, v ktorej nebohá dlžníčka výslovne
deklarovala snahu previesť vlastnícke právo.

16. Žalovaní vo vyjadrení k odvolaniu navrhli rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu
trov odvolacieho konania. Poukázali na to, že žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom nepreukázala
nadobudnutie vlastníckeho práva k podielom na nehnuteľnosti, ktorých ako vlastníci sú zapísaní na LV č.
XXXX kat. úz. G. I. žalovaní. Žalobkyňa nepreukázala existenciu žiadnej scudzovacej zmluvy v písomnej

forme. Trvali na tom, že súd by nemal poskytnúť ochranu žalobkyni už z toho dôvodu, že výkon práva
podať žalobu o určenie vlastníckeho práva k podielom, ktoré sú v ich vlastníctve, je výkonom práva v
rozpore s dobrými mravmi a jediným účelom žaloby je poškodzovať ich vlastnícke právo a brániť im
v užívaní domu. Účelom tejto žaloby je iba prerušenie konania o vydanie bezdôvodného obohatenia,
ktorého sa žalovaní domáhajú voči žalobkyni v inom konaní.

17. Žalobkyňa v replike uviedla, že zotrváva na podanom odvolaní a zopakovala, že pochybením
súdu bolo, že odmietol posudzovať aj zmluvu o pôžičke ako možnú scudzovaciu zmluvu. Táto v sebe
obsahovala aj odkladaciu podmienku. Ohradila sa voči tvrdeniu, že podanie tejto žaloby je výkonom
práva v rozpore s dobrými mravmi, keďže účelom tejto žaloby je ochrana jej subjektívnych práv a určenie

vlastníckeho práva.

18. Ďalšie vyjadrenia vo veci neboli podané.19.KrajskýsúdvKošiciachakoodvolacísúd(§34CSP)prejednalodvolaniežalobkyneakopodanévčas
oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380

CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/) a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nie je možné vyhovieť.

20. Rozsudok je vo výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

21. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30. apríla 2018 o 13.10
hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia
rozhodnutia boli zverejnené dňa 24. apríla 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle
ust. § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP a contrario.

22.Žalobkyňauplatnilaodvolaciedôvodyvzmysleust.§365ods.1písm.e/,f/ah/,t.j.súdprvejinštancie

nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e/ CSP (t.j. súd prvej inštancie nevykonal

navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) je potrebné uviesť, že súd nie je
povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy stranami sporu. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie
skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým
okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení strán.
Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou

neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou navrhnutý dôkaz,
spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy
stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci
vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol
navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej

inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o
skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

24. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (t.j. súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí

ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a
ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP ( do 30.6.2016
s ust. § 132 O.s.p.), a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných
dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul

rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo.

25. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení
dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré
vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,

pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo
malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP ( do 30.6.2016 z ust. §
133 až 135 O.s.p.).

26. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP (t.j. rozhodnutie súdu vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený
skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť
alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

27. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.28. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust.
§ 191 a § 192 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil

svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver a nebolo zistené
žiadne porušenie procesných práv ani iná vada konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,pretoodvolacísúdrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil.

29. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd

v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

30. Odvolací súd sa stotožňuje so správnym záverom súdu prvej inštancie, ktorý vyplynul z vykonaného
dokazovania, v zmysle ktorého v konaní nebol preukázaný právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva
žalobkyňou k žiadanému podielu 3/16 k nehnuteľnosti zapísanej na LV XXXX, kat. úz. G. I. ako dom
súpisné č. XXXX, stojaci na parcele č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria s výmerou 542 m2.

31. Súd dospel k správnemu záveru, že titulom uzavretej zmluvy o budúcej zmluve medzi žalobkyňou
a nebohou N. I. dňa 28.8.1996 vznikla nebohej N. I. (aj žalobkyni) povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu
do 31.12.1999, pričom táto povinnosť po jej smrti (21.1.1999) prešla na jej dedičov, t.j. na toho času
už nebohého W. I.. Pokiaľ táto povinnosť nebola splnená do 31.12.1999, žalobkyňa sa mala možnosť

domáhať do jedného roka na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím, mohla
podať takúto žalobu voči toho času už nebohému W. I., avšak toto svoje právo neuplatnila a došlo tak k
zániku tohto práva. Titulom zmluvy o budúcej zmluve pritom nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho
práva žalobkyňou, ako to správne uzavrel súd prvej inštancie.

32. Žalobkyňa nenadobudla vlastnícke právo ani titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 19.12.1996, keďže v
tejto sa nebohá N. I. iba zaviazala, že ak nevráti poskytnutú pôžičku 220.000,-Sk žalobkyni do 28.2.1997,
zaväzuje sa previesť svoj podiel 3/16 k nehnuteľnosti na I. XX v Y., evidovanej na LV XXXX na žalobkyňu.
Odkladacia podmienka sa teda vzťahovala k vzniku záväzku nebohej N. I. uskutočniť prevod svojho
vlastníckehopráva,avšakjejsplnenienemalozanásledoksamotnýprevodvlastníckehopráva.Splnenia

záväzku z tejto zmluvy sa žalobkyňa mohla domáhať ešte voči samotnej N. I. počas jej života a následne
voči jej právnemu nástupcovi W. I., t.j. mohla sa domáhať vrátenia pôžičky, zaplatenia zmluvnej pokuty
alebo splnenia záväzku previesť spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa sa v dedičskom konaní po N. I.
domáhala vrátenia požičanej sumy 220.000,-Sk, ako aj sumy 110.000,-Sk titulom zmluvy o budúcej
zmluve a následne v súdnom konaní voči dedičovi N. I. - W. I. domáhala sa vrátenia tejto sumy.

33. Pre prípad nesplnenia záväzku vrátiť pôžičku žalobkyni do 28.2.1997 bol teda dojednaný vznik
záväzkupreviesťspoluvlastníckypodielknehnuteľnosti,čonemožnostotožňovaťsúčinkamisamotného
prevodu, a teda nemožno sa stotožniť s tvrdením žalobkyne v odvolaní, že momentom splnenia tejto
odkladacej podmienky nadobudla vlastnícke právo k podielu 3/16 vyššie uvedenej nehnuteľnosti.

34. Zo zmluvy o pôžičke, ktorá je súčasťou spisu (v kópii na č.l. 19 spisu), nemožno dospieť k inému
záveru než tomu, že z tejto zmluvy síce vyplynula vôľa neb. N. I. pre prípad nevrátenia pôžičky v
dohodnutej dobe previesť svoj spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu, teda uzavrieť kúpnu zmluvu o
prevode vlastníckeho práva, nejde však o prejav jej vôle smerujúci k samotnému prevodu vlastníckeho

práva, ako to prezentuje žalobkyňa v odvolaní, a preto ani podľa obsahu uvedenú zmluvu o pôžičke
nemožno považovať za zmluvu o prevode vlastníckeho práva s odkladacou podmienkou. Aj keď teda
neb. N. I.Á. prejavila vôľu previesť svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti pre prípad nevrátenia pôžičky,
k realizácii tohto prejavu nedošlo a splnenia tohto záväzku sa žalobkyňa v súdnom konaní nedomáhala
a súdnym rozhodnutím nebol nahradený prejav vôle na uzavretie zmluvy o prevode nehnuteľnosti.

35. Súd teda správne uzavrel, že ani zmluva o pôžičke podľa obsahu nie je zmluvou o prevode
vlastníckeho práva na žalobkyňu k nehnuteľnostiam označeným vyššie a keďže niet ani iného právneho
titulu nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle ust. § 132 ods. 1 Obč. zák., či už vo forme zmluvy,
dedenia, rozhodnutia štátneho orgánu alebo inej zákonom ustanovenej skutočnosti, nie je možné žalobe

vyhovieť.

36. Na uvedenom závere by nič nezmenila ani výpoveď žalobkyňou navrhovaného svedka, jej manžela,
ktorýmalsvedčiťoposkytnutípôžičkyaoreálnomodovzdanípôžičkyneb.N.I.,pretožejednakuzavretiezmluvy o pôžičke a prevzatie požičanej sumy neb. N. I. vyplynulo zo samotnej zmluvy o pôžičke zo dňa
19.12.1996, v ktorej neb. N. I. svojím podpisom potvrdila prevzatie požičanej sumy a táto skutočnosť je
bez právneho významu pre rozhodnutie vo veci.

37. Právne bezvýznamnou bola aj skutočnosť, či došlo k vráteniu tejto pôžičky, keďže ako bolo uvedené
vyššie, aj v prípade jej nevrátenia nenastali následky nadobudnutia vlastníckeho práva, ale iba vznik
záväzku previesť spoluvlastnícky podiel a splnenia tohto záväzku sa žalobkyňa nedomáhala.

38. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov neboli naplnené žalobkyňou vytýkané odvolacie dôvody a
vzhľadomnanepreukázanúexistenciuakejkoľvek,atedaajinominantnejzmluvyoprevodevlastníckeho
práva,odvolacísúdnapadnutýrozsudokakovecnesprávnypodľaust.§387ods.1CSPpotvrdil,vrátane
výroku o trovách konania.

39. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v

spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 od. 1 CSP. Žalovaní boli v odvolacom konaní plne úspešní, preto
im odvolací súd priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej žalobkyni.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).