Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 42C/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7118211230
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Andrea Škapincová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7118211230.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: JUDr. Ján

Kertés, nar. 9.8.1950, bytom Tolstého 9, 040 01 Košice, proti žalovanému: D. I., U.. XX.XX.XXXX, R. D.
X, XXX XX L., v konaní o zaplatenie 4.500,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 2.250,- EUR s úrokom z omeškania vo výške
5% zo sumy 4.500,- EUR od 2.11.2016 do zaplatenia, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konanie n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 30.9.2018 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu
4.500,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy od 1.11.2016 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Podanie žaloby zdôvodnil tým, že dňa 16.10.2016 požičal žalovanému sumu
5.000,- EUR, s tým, že mu túto sumu spolu s odplatou 500,- EUR vráti najneskôr do 1.11.2016. Dňa
8.11.2016 mu žalovaný telefonicky oznámil omeškanie s platbou a následne mu viackrát (6 krát) poslal
správu, že mu dlžné peniaze vráti v posunutej lehote. Dňa 23.3.2017 mu žalovaný vrátil sumu 1.000,-

EUR a povedal, že zvyšok mu vráti do dvoch týždňov. Ani tento termín však nedodržal a opätovne
oddiaľoval termín úhrady. Pokusom o zmier - Oznámenie sporu zo dňa 7.12.2017 vyzval žalovaného o
vrátenie sumy 4.500,- EUR najneskôr do 10.1.2018. O doručenie tejto písomnosti požiadal B.. R., avšak
žalovaný odmietol podpísať prevzatie listu.

2. Okresný súd Košice I vydal dňa 5.11.2018 Platobný rozkaz č.k.: 42C/65/2018-11, voči ktorému
žalovaný podal odpor v zákonnej lehote.

3. V odpore zo dňa 12.12.2018 žalovaný uviedol, že ešte v roku 2009 uzatvoril so žalobcom zmluvu o
nájme bytového priestoru v podkroví rodinného domu, ktorého je žalobca vlastníkom. Zmluva o nájme
je zo dňa 16.11.2009, pričom nájomné bolo dohodnuté vo výške 500,- EUR vrátane energií. V zmysle
zmluvy žalovaný pri prebratí bytu zložil žalobcovi dve mesačné poisťovacie platby po 500,- EUR pre
prípadné poškodenie bytu. Dňa 16.11.2011 mu žalobca predložil dodatok k nájomnej zmluvy, v zmysle
ktorej je nájomné včítane zálohových platieb za služby spojené s užívaním bytu od 16.11.2011 vo výške

550,- EUR. Následne mu žalobca ústne oznámil, že energie pôjdu hore, preto od 16.11.2012 zvyšuje
nájomné vrátane služieb na sumu 620,- EUR mesačne. Doplnil, že niekoľkokrát dotazoval prenajímateľa
ohľadom splnenia si daňových a odvodových povinností a taktiež od neho žiadal vyúčtovanie služieb
spojených s užívaním nehnuteľnosti, ktoré sa malo vykonať k 30.6. každého roka. Žalobca mu takétovyúčtovania neposkytol. Žalovaný v odpore doložil prehľad poskytovaných platieb, z ktorého vyplýva,
že platil nájomné od 16.11.2012 do 16.11.2013, čiže 12 mesiacov vo výške 620,- EUR mesačne, čo
predstavuje sumu 7.440,- EUR a ďalej nájomné od 16.11.2013 do 16.3.2017, to znamená 39 mesiacov

po 620,- EUR mesačne, čo je 24.180,- EUR. V zmysle Zmluvy o nájme zo dňa 16.11.2009 a Dodatku
č. 1 mal za obdobie od 16.11.2011 do 16.3.2017 platiť sumu 550,- EUR za mesiac. Žalovaný vyčíslil
preplatok, ktorý zaplatil na nájomnom vo výške 5.570,- EUR.

4. Žalovaný v ďalšom podaní zo dňa 12.12.2018 podal odvolanie proti výroku o náhrade trov konania.

5. Z dôvodu podaného odporu, Uznesením č.k. 42C/65/2018-21 zo dňa 20.12.2018 súd zrušil Platobný
rozkaz zo dňa 5.11.2018, č.k. 42C/65/2018-11.

6. Vo Vyjadrení k odporu zo dňa 9.1.2019 žalobca uviedol, že žalovaný v odpore nepopiera požičanie
peňazí a nevyvracia skutočnosti uvedené v žalobe. Skutočnosti, ktoré uvádza žalovaný sa týkajú iného

vzťahu, sú nepravdivé, nemajú s požičanými peniazmi nič spoločné a preto sa k nim nebude vyjadrovať.
Uviedol, že žalovaný sa po prevzatí platobného rozkazu snažil navrhnúť žalobcovi splátky a stretnúť
sa s ním. Avšak žalovaný chcel od neho získať ďalšie peniaze, preto upustil od mimosúdnych jednaní.
Žalobca ako dôkaz navrhol výsluch svedka Ing. Beňa, ktorý mal mať vedomosť o požičaní finančných
prostriedkov.

7. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 11.2.2019 vyplýva, že okolnosti vyplývajúce z odporu súvisia s
prejednávanou vecou. Žalobca nepreukázal splnenie si odvodových a daňových povinností.

8. V podaní zo dňa 4.3.2019 žalovaný oznámil, že na žalobcu podal podnet na Daňový úrad z dôvodu

neplatenia daní.

9. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 2.4.2019 po výzve súdu upresnil označenie strán sporu.

10. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.5.2019 uviedol, že preplatok vo výške 5.570,- EUR

považuje za prostriedok obrany a uplatňuje si ho do výšky žalovanej sumy 4.500,- EUR s
príslušenstvom, nejde o vzájomnú žalobu.
Žalobca rozporoval tvrdenia žalovaného, že výška sumy 1.000,- EUR bola dojednaná ako depozit.
Depozit bola suma 500,- EUR a suma 500,- EUR bola ako prvé nájomné, čo vyplýva zo zmluvy o nájme.
Taktiež žalobca uviedol, že posledný nájom mu žalovaný nezaplatil. Na úhradu posledného nájmu boli

použitépeniazezdepozitu.Tototvrdeniežalovanýrozporoval.Medzistranamipočaspojednávaniadošlo
k zhode, že medzi nimi existoval ďalší zmluvný vzťah, na základe ktorého žalovaný mal žalobcovi za aj
ním užívané telekomunikačné služby (televíziu, telefón) platiť sumu 20,- EUR mesačne od 16.11.2012,
t.j. odo dňa ústnej zmeny nájomnej zmluvy ohľadom výšky nájomného z 550,- EUR na 620,- EUR. Medzi
stranami nebolo sporné, že navýšenie nájomného bolo o 50,- EUR a 20,- EUR bola úhrada na základe

novej ústnej zmluvy za služby televízie, telefónu. Zároveň žalobca uviedol, že nepopiera, uznáva, že
nájomné bolo 550,- EUR mesačne a zvýšenie nájomného je v rozpore s právnou úpravou.

11. V podaní doručenom súdu dňa 23.5.2019 žalobca predložil zmluvu o nájme uzatvorenú medzi
stranami sporu dňa 16.11.2009.

12. Následne v podaní zo dňa 3.9.2019 žalobca uviedol, že žalovaný platil nájomné podľa ústneho
dodatku, ktorý nemôže byť považovaný za neplatný, pretože v ňom bola dohodnutá výška nájmu a dĺžka
nájmu. Ak by žalovaný považoval tento dodatok za neplatný, neplatil by dobrovoľne dohodnuté nájomné
a zároveň, keďže v dodatku bolo riešené aj predĺženie nájomného vzťahu, podľa jeho názoru by došlo k

ukončenienájomnéhovzťahupodľadodatkuč.1kudňa31.12.2013.Žalobcazastávanázor,žeakzákon
nedovoľuje uzatvorenie dodatku pri písomnej nájomnej zmluve ústne, potom je potrebné posudzovať
dohodnutie zvýšenia nájomného na sumu 620,- EUR a predĺženie nájmu na dobu neurčitú za ukončenie
Nájomnej zmluvy zo dňa 16.11.2009 a uzatvorenie novej ústnej nájomnej zmluvy na dobu neurčitú
s výškou nájmu 620,- EUR. V prípade, ak by súd považoval zmluvu o nájme za neplatnú aj napriek

uvedenému,„potompreuplatneniezapočítaniapohľadávkytrebazapočítaťdlhžalovaného,ktorývznikol
oneskoreným uvoľnením bytu“, keďže k odovzdaniu bytu nikdy nedošlo, kľúče od bytu, domu a bránky
mu dodnes žalovaný neodovzdal a až 21.6.2017 žalobca žalovanému všetky veci doniesol pred vchod
domu. Poukázal na ust. článku 8 Nájomnej zmluvy, kde si zmluvné strany dojednali zmluvnú pokutu vovýške20,-EURzakaždýizačatýdeňomeškaniasvypratanímbytu,t.j.spoluza82dníjetosuma1.640,-
EUR. Žalobca pri pripočítaní zmluvnej pokuty za oneskorené uvoľnenie bytu má za to, že žalovaný si
po tomto započítaní uplatňuje neexistujúcu pohľadávku. Zároveň poukázal na skutočnosť, že ku dňu

podpisu nájomnej zmluvy prevzal bezpečnostnú zálohu vo výške 500,- EUR a nie vo výške 1.000,-
EUR ako uvádza žalovaný. Doplnil, že nájomné vo výške 620,- EUR uhradil žalovaný od 16.11.2012 do
15.2.2017. Nájomné od 15.2.2017 do 31.3.2017 nezaplatil a na nájomné bola použitá záloha vo výške
500,- EUR (zábezpeka zaplatená pri podpise nájomnej zmluvy) a zvyšok nájomného sumu 70,- EUR
od 15.2.2017 do 15.3.2017 a sumu 285,- EUR od 16.3.2017 do 31.3.2017 žalovaný neuhradil. Taktiež

žalobca vypočítal, že poplatok za televíziu od 16.11.2012 do 15.2.2017 je vo výške 1.020,- EUR t.j. 51
mesiacov x 20,- EUR.

13. Zo Zmluvy o nájme bytu zo dňa 16.11.2009 súd zistil, že zmluvné strany si dohodli nájomné
vo výške 350,- EUR, pričom výška poplatkov za služby spojené s užívaním bytu bola stanovená na
150,- EUR mesačne. V zmysle čl. 4 bod 4 si zmluvné strany dohodli, že nájomca uhradí pri podpise

zmluvy bezpečnostnú zálohu vo výške jedného mesačného nájmu t.j. 500,- EUR, ktorá bude použitá
ku krytiu nákladov spojených s odstránením škôd spôsobených nájomcom na byte a k úhrade dlžného
nájomného, nezaplatených vyúčtovaných poplatkov za služby a k úhrade zmluvných pokút. V zmysle
článku 4 bod 5 zmluvy, pri podpise nájomnej zmluvy uhradí nájomca nájomné 350,- EUR a ďalej platbu
za služby vo výške 150,- EUR a bezpečnostnú zálohu vo výške 500,- EUR, teda 1.000,- EUR.

V zmysle bodu 4.3 zmluvy o nájme z 16.11.2009 sa nájomca zaviazal hradiť nájomné a zálohy za služby
bezhotovostným prevodom na účet prenajímateľa alebo odovzdaním prenajímateľovi v hotovosti do
vlastnýchrúk,atovždynajneskôrdo15.dňakalendárnehomesiacapredchádzajúcehomesiacuzaktorý
sanájomnéaplatbazaslužbyplatí.ZDodatkuč.1zodňa16.11.2011kZmluveonájmebytuuzatvorenej
16.11.2009 súd zistil, že prenajímateľ a nájomca sa dohodli na nájomnom včítane zálohových platieb za

služby spojené s užívaním bytu vo výške 550,- EUR mesačne od 16.11.2011. V zmysle článku 3 ods.
1 bola dohodnutá doba nájmu do 31.12.2013.

14. V podaní zo dňa 25.9.2019 žalovaný vyčíslil sumu, ktorú poskytol žalobcovi vo výške 5.150,- EUR
(63 mesiacov x 50,- EUR je 3.150,- EUR, záloha vopred 2 x 500,- EUR a poskytnuté prostriedky 1.000,-

EUR).

15. Zistený skutkový stav súd posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov:

16. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené

podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

17. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

18. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v
zákone.

19. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

20. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

21. Podľa § 40 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo
zrušiť iba písomne.22. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

23. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24. Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Zo zisteného skutkového stavu a posúdením právnych predpisov súd uzavrel, že medzi stranami
sporu vznikol zmluvný vzťah na základe ústnej zmluvy o pôžičke, písomnej nájomnej zmluvy a aj ústnej

zmluvy o platení 20,- EUR za služby televízie, telefónu. Žalovaný na pojednávaní dňa 16.5.2019 v
rámci využitia prostriedkov procesnej obrany započítal nárok zo zmluvy o nájme voči nároku žalobcu na
vrátenie pôžičky. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 16.10.2016 došlo k uzatvoreniu zmluvy
o pôžičke, k odovzdaniu finančných prostriedkov vo výške 5.000,- EUR. Zmluvné strany si dohodli
odplatu za pôžičku vo výške 500,- EUR. Dlžnú sumu 5.500,- EUR mal žalovaný vrátiť do 1.11.2016. Dňa

23.3.2017 žalovaný zaplatil žalobcovi časť pôžičky v sume 1.000,- EUR. Strany sporu zhodne uviedli, že
medzi sebou uzatvorili aj písomnú nájomnú zmluvu z 16.11.2009, 1. dodatok k tejto zmluve z 16.11.2011
(týkajúci sa zvýšenia nájomného na 550 EUR mesačne a predĺženia nájomného vzťahu do 31.12.2013)
bol uzatvorený písomné a 2. dodatok o zvýšení nájomného zo sumy 550,- EUR na 620,- EUR bol ústny.
Súd si osvojil zhodné tvrdenia strán uvedené počas pojednávania, že ústnym dodatkom k nájomnej

zmluve zo dňa 16.11.2012 bolo nájomné zvýšené zo sumy 550,- EUR na sumu 600,- EUR a tiež došlo
k uzatvoreniu ústnej nepomenovanej zmluvy medzi stranami sporu, v zmysle ktorej žalovaný za svoj
podiel v sume 20,- EUR mesačne užíval spolu so žalobcom služby spojené s televíziou, internetom a
pevnou linkou. Hoci žalobca na pojednávaní uviedol, že ústny dodatok považuje za neplatný, v podaní
zo dňa 3.9.2019 zmenil názor a ústny dodatok považoval za platne uzatvorený, prípadne ústnu dohodu

o zvýšení nájomného za novú zmluvu. Medzi stranami sporu teda ostávalo sporné či za 51 mesiacov
(za obdobie od 16.11.2012 do 16.3.2017) mal zaplatiť žalovaný nájomné vo výške 550,- EUR, alebo
600,- EUR.

27. Podľa názoru súdu je ústny dodatok o zvýšení nájomného na sumu 600,- EUR mesačne neplatný

z dôvodu, že ust. § 40 ods. 2 Občianskeho zákonníka nepripúšťa, aby písomná zmluva bola menená
ústne. Zároveň s argumentáciou žalobcu, že došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy a s novou
výškou nájmu a dobou trvania nájmu na dobu neurčitú sa súd nestotožňuje z dôvodu, že strany zhodne
tvrdili, nebolo sporné, že dňa 16.11.2012 došlo k uzatvoreniu ústneho dodatku a nie k uzatvoreniu
novej zmluvy. Zmluvné strany nemali vôľu uzatvoriť novú zmluvu o nájme, taká vôľa strán nebola daná.

Stotožnením sa s názorom žalobcu by zároveň došlo k obchádzaniu zákona, práve ust. § 40 ods. 2
Občianskeho zákonníka. V zmysle § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený
vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. V zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

28. Súd uvádza, že považoval za dôvodnú obranu žalovaného, ktorou si započítal voči nároku žalobcu
na zaplatenie 4.500,- EUR s prísl. nárok na vydanie sumy vo výške 2.550,- EUR (51 mesiacov x
50,- EUR). Pokiaľ ide o sumu 20,- EUR za služby televízie a telefónu, keďže žalobca aj žalovaný na

pojednávaní uviedli, že dňa 16.11.2012 uzatvorili ústny dodatok k nájomnej zmluve a aj ústnu zmluvu,
na základe ktorej sa žalovaný spolupodieľal za poskytované služby televízie a telefónu sumou 20,- EUR
mesačne, táto suma nepatrila do nájomného. Ústny dodatok zo dňa 16.11.2012, ktorým došlo k zvýšeniu
nájomného na sumu 600,- EUR mesačne súd považoval za neplatný, preto žalovaný podľa názoru súdubol povinný uhrádzať nájomné za obdobie od 16.11.2012 do 16.3.2017, t.j. za obdobie 51 mesiacov vo
výške 550,- EUR a nie vo vyššej uhrádzanej výške 600,- EUR mesačne. Platením nájomného v sume
600,- EUR za obdobie 51 mesiacov žalobca získal sumu 2.550,- EUR, podľa výpočtu: 51 mesiacov x

600,- EUR sa rovná 30.600,- EUR, 51 mesiacov x 550,- EUR sa rovný 28.050,- EUR. Rozdiel 30.600,-
EUR - 28.050,- EUR = 2.550,- EUR.

29. Vychádzajúc z ust. § 657 a 658 Občianskeho zákonníka, pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú:
prenechanie veci na voľné nakladanie, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu, povinnosť

vrátiť veci rovnakého druhu, obvykle aj doba splatnosti jej vrátenia. V prejednávanom prípade si strany
pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke zmluvne dohodli odplatu 500,- EUR a splatnosť pôžičky dňa 1.11.2016.
Súdmalzanesporné(žalovanýtvrdeniežalobcunepoprel),žedošlokpožičaniupeňažnýchprostriedkov
vo výške 5.000,- EUR žalovanému, za odplatu vo výške 500,- EUR. Žalovaný mal žalobcovi vrátiť
sumu 5.500,- EUR do 1.11.2016, avšak vrátil žalobcovi dňa 23.3.2017 iba sumu 1.000,- EUR. Keďže
žalovaný nevrátil žalobcovi sumu 4.500,- EUR (5500-1000), súd považoval nárok žalobcu za dôvodný,

preto má žalobca nárok na úhradu uvedenej sumy aj s príslušenstvom. Príslušenstvom pohľadávky sú
požadované úroky z omeškania. Žalobca ako veriteľ má právo požadovať úroky z omeškania, ak sa
dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 4.500,- EUR od 1.11.2016 do

zaplatenia. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. l nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. v znení účinnom od 1.2.2013. Ku dňu 2.11.2016 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky 0,00%.

31. V prejednávanej veci bolo preukázané, že žalovaný sa dostal do omeškania, nakoľko neuhradil

riadne a včas žalobcovi svoj dlh z pôžičky, preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 2.250,- EUR (4.500,- EUR pôžička - 2.250,- EUR platenie zvýšeného nájomného) od
2.11.2016dozaplatenia(ododňanasledujúcehopolehotesplatnostipôžičkyaodplaty)aždozaplatenia.

32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný riadne a včas nezaplatil žalobcovi poskytnutú pôžičku mal by

nárok na zaplatenie 4.500,- EUR s príslušenstvom. Súd však od nároku vo výške 4.500,- EUR odpočítal
sumu 2.250,- EUR, ktorú získal žalobca podľa neplatného dodatku k nájomnej zmluve, a rozdiel vo výške
2.250,- EUR súd zaviazal zaplatiť žalovaného. Vzhľadom na uvedené súd žalobu v prevyšujúcej časti
zamietol.

33. Pokiaľ ide bezpečnostnú zálohu vo výške 500,- EUR, v čl. 4 bod 4 zmluvy o nájme z 16.11.2009,
zmluvné strany si dohodli, že nájomca uhradí pri podpise zmluvy bezpečnostnú zálohu vo výške jedného
mesačného nájmu t.j. 500,- EUR, ktorá bude použitá ku krytiu nákladov spojených s odstránením škôd
spôsobenýchnájomcomnabyteakúhradedlžnéhonájomného,nezaplatenýchvyúčtovanýchpoplatkov
za služby a k úhrade zmluvných pokút. V zmysle článku 4 bod 5 zmluvy, pri podpise nájomnej zmluvy

uhradí nájomca nájomné za obdobie 16.11.2009 do 15.12.2011 oprava 15.11.2009 t.j. 350,- EUR a ďalej
platbu za služby vo výške 150,- EUR a bezpečnostný záloh vo výške 500,- EUR, teda 1.000,- EUR. Na
pojednávaní dňa 26.9.2019 žalovaný súhlasil, že bezpečnostná záloha bola vo výške 500,- EUR, teda
táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

34. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu na pojednávaní dňa 16.5.2019, že nájomné za posledný mesiac
nebolo uhradené a na úhradu spotreboval bezpečnostný záloh vo výške 500,- EUR, uvedenú skutočnosť
žalovaný rozporoval, keď uviedol, že nájomné za posledný mesiac uhradil. V zmysle bodu 4.3 zmluvy o
nájme z 16.11.2009 sa nájomca zaviazal hradiť nájomné a zálohy za služby bezhotovostným prevodom
na účet prenajímateľa alebo odovzdaním prenajímateľovi v hotovosti do vlastných rúk, a to vždy

najneskôr do 15. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho mesiacu za ktorý sa nájomné a platba
za služby platí. Na preukázanie svojich tvrdení žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz o úhrade.
Žalobca, v prípade, že mu nebolo zaplatené nájomné, žiaden dôkaz o existencii negatívnej skutočnosti
(o nezaplatení) nemôže predložiť, pretože peniaze nemá. Z dôvodu, že žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno a nepreukázal úhradu nájomného za posledný mesiac, súd ustálil, že nájomné za posledný

mesiac nájmu od 16.2.2017 do 16.3.2017 uhradené nebolo a na túto úhradu v zmysle nájomnej zmluvy
žalobca použil bezpečnostnú zálohu.35. Súd podanie žalobcu zo dňa 3.9.2019 posúdil ako návrh na zmenu žaloby, v ktorom si
žalobca pravdepodobne po prečítaní nájomnej zmluvy uplatnil nový nárok a podstatne zmenil, doplnil
rozhodujúce skutočnosti. Žalobca ale nepovažoval svoje podanie za zmenu žaloby. Súd nepripustil

zmenu žaloby, keďže výsledky doterajšieho dokazovania nepovažoval za podklad na konanie o
zmenenej žalobe. Podľa názoru súdu by ďalej bolo potrebné zvážiť, či výška uplatňovanej zmluvnej
pokuty, je primeraná. Súd nepripustil zmenu žaloby, pretože nepovažoval za hospodárne na základe
návrhov strán vypočuť svedkov, vykonať dokazovanie za účelom zistenia či došlo k vyprataniu bytu,
odovzdaniu kľúčov, prípadne po koľkých dňoch. Žalobca ďalej žiadal priznať nájomné do 31.3.2017 ako

aj ďalšie doplatenie sumy 50,- EUR z nájomného za obdobie do 16.3.2017. V podaní žalobca uvádza
nové okolnosti a uplatňuje si ďalšie nároky.

36. Pokiaľ sa žalobca domnieva, že podaním zo dňa 3.9.2019, ktoré súd vyhodnotil ako návrh na
zmenu žaloby iba využil prostriedky procesného útoku a obrany, súd uvádza, že na pojednávaní využil
sudcovskú koncentráciu, o ktorej boli strany sporu poučené v uzneseniach, doručených počas konania.

Tieto prostriedky žalobca neuplatnil včas, hoci ich mohol predložiť skôr, ak by konal starostlivo so
zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.

37. K vyjadreniam žalobcu, že ústnym dodatkom uzatvorili novú zmluvu, súd uvádza, že zastáva názor,
že dodatok bol uzatvorený neplatne, pretože písomná zmluva sa nemôže meniť ústne. Nedošlo preto k

uzatvoreniu novej zmluvy. Podľa názoru súdu je zrejmé z vykonaného dokazovania, že taká vôľa strán
nebola. Vôľa strán bola uzatvoriť dodatok. Pripustenie výkladu ohľadom uzatvorenia novej zmluvy by
znamenaloobchádzanieustanoveniazákona,žepísomneuzavretádohodasamôžezmeniťalebozrušiť
iba písomne. Do zániku nájomnej zmluvy (podľa tvrdenia strán sporu k 31.3.2017) mal žalovaný platiť
nájomné vo výške obvyklého nájomného, ktoré predstavovalo nájomné dohodnuté naposledy medzi

stranami sporu.

38. K vyčísleniu sumy vo výške 5.150,- EUR (63 mesiacov x 50,- EUR je 3.150,- EUR, záloha vopred 2 x
500,- EUR a poskytnuté prostriedky 1.000,- EUR), ktorú mal žalovaný poskytnúť žalobcovi, súd uvádza,
že 50,- EUR mesačne platil žalovaný po dobu 51 mesiacov (od 16.11.2012, nie od 16.11.2011), záloha

nebolavovýške2x500,-EUR,alevzmyslezmluvyonájmevovýške500,-EUR.Zaplatenieposledného
nájomného žalovaný nepreukázal, neuniesol bremeno dôkazu. Poskytnuté finančné prostriedky vo
výške 1.000,- EUR dňa 23.3.2017 si žalobca v zmysle petitu žaloby neuplatňoval, túto sumu už odpočítal
(5.500-1.000), t.j. sumu poskytnutú dňa 23.3.2017 žalobca od žalovaného už nežiadal.

39. Po vyhlásení rozsudku žalovaný doručil súdu podanie zo dňa 27.9.2019, v ktorom vyčíslil sumu
poskytnutých platieb žalobcovi vo výške 4.050,- EUR. Na toto podanie súd neprihliada, keďže bolo
doručené súdu po vyhlásení uznesenia o ukončení dokazovania a po vyhlásení rozsudku.

40. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. l CSP (podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí) v spojení s § 255 ods.
l CSP (podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) tak, že
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže úspech žalobcu aj úspech žalovaného
je rovnaký.

41. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP). V odvolaní sa má popri všeobecných

náležitostiach podania (§ 127 ods. l) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§
363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci )§ 365 ods. l
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) týkajú sa procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.