Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/99/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116228981
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4116228981.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Minksa a sudcov JUDr.
Vladimíra Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, Praha 4 - Michle, IČ: 649 48 242, podnikajúci na území
Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky zahraničnej osoby: UniCredit Bank Czech
Republic and Slovakia, a.s. pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 47 251

336, zastúpený advokátska kancelária HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava, IČO:
35 885 459, proti žalovanej: H. C., nar. 31.XX.XXXX, bytom Z. C. XXX, zastúpená Občianske združenie
Centrum správnej pomoci, so sídlom Gemerská 2, Bratislava, IČO: 50 401 718, o zaplatenie 713,90 eura
s príslušenstvom a o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Nitra zo dňa 12. júla 2017, č. k. 10Csp/187/2016-101, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie.

II. Odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku IV. napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie o d m
i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 12.07.2017, č. k. 10Csp/187/2016-101 pri právnom posúdení

podľa § 497, § 504 Obč. zák., § 23a ods. 1, 2 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, § 53 ods. 1,
2 a 4 Obč. zák., v znení účinnom do 31.12.2007, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Obč. zák., v znení účinnom do
01.01.2008, § 3, § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., § 1 ods. 3, § 3 ods. 6, § 4 ods. 1 a 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení ďalších zákonov, podanú žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol (výrok I.). Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej bezdôvodné obohatenie v sume 912,90
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.). Žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania

v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP, nakoľko bola v konaní plne úspešná (výrok III.). Žalobcovi
uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike prostredníctvom OS Nitra súdny poplatok vo výške 54,50
eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku s poukazom na ust. § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 zák.
č. 71/1992 Zb. (výrok IV.).

2. Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, tak súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania

preukázané, že strany sporu uzatvorili písomnú zmluvu o úvere formou povoleného prečerpania
peňažných prostriedkov na kreditnej karte, nakoľko písomný návrh žalovanej bol žalobcom písomne
akceptovaný. Táto zmluva je zároveň aj zmluvou spotrebiteľskou, pretože pri jej uzatváraní konal
žalobca v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a žalovaná, ako fyzická osoba v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti nekonala. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., v znení účinnom od 01.01.2008
je spotrebiteľskou zmluvou každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom, pričom podľa § 879j Obč. zák., sa ustanoveniami tohto zákona spravujú aj právne vzťahy
vzniknuté pred 01.01.2008. Na predmetnú zmluvu je preto potrebné použiť ust. § 52 a nasl. Obč. zák.,predstavujúce základný právny rámec ochrany spotrebiteľa, popri ostatných zákonoch, napr. zák. č.
258/2001 Z.z., o spotrebiteľských úveroch, pretože z § 1 ods. 3 tohto zákona vyplýva, že tento zákon
sa vzťahuje aj na úverový vzťah založený kreditnou kartou.

3. Pre tento typ úveru je typické, že v zmluve nie je možné objektívne uviesť konečnú splatnosť úveru,
početsplátok,celkovénákladyúveru,konkrétnyvýpočetRPMN,nakoľkoniesúpresneznámepodstatné
náležitosti na zadefinovanie týchto náležitostí, ktorých absenciu v konaní namietala žalovaná, pretože
celá úverová zmluva sa priebežne čerpá a dopĺňa. Žalobca bol však povinný podľa § 3 ods. 6 zák. č.

258/2001 Z.z., najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovať žalovanú okrem úverového
limitu medzi stranami sporu dohodnutého aj o ročnej úrokovej sadzbe poplatkoch platných od doby,
keď zmluva bola uzatvorená, ako aj o podmienkach, za ktorých zmluva môže byť zmenená, resp.
doplnená. Zmluva v tomto smere odkazuje na obchodné podmienky podpísané žalovanou, ktorá však
v spore namietala, že s ňou neboli individuálne prejednané a preto sú neplatné. Žalobca nepreukázal,
či žalovanú v čase uzatvorenia zmluvy informoval o ročnej úrokovej sadzbe. V spore takisto nebolo

preukázané, že by došlo k uzatvoreniu dohody o úrokoch, pretože z obchodných podmienok vyplýva,
že výšku úrokovej sadzby mal určovať žalobca zverejnením. V spore však žalobca nepreukázal, či k
zverejneniu a písomnému informovaniu žalovanej ohľadne tejto náležitosti aj skutočne došlo.

4. Z dôvodu absencie individualizácie predmetnej zmluvy v smere požadovaných náležitostí dospel súd

k tomu záveru, že k uzatvoreniu platnej zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere medzi stranami
sporu nedošlo. V tejto súvislosti poukázal súd prvej inštancie na rozsudok KS v Nitre zo dňa 12.12.2014
sp. zn. 25Co/452/2014. Nakoľko z predbežného výpisu z účtu je zrejmé, že žalovaná vrátila žalobcovi
všetky poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré od neho čerpala, súd žalobu v celom rozsahu spolus
požadovanými úrokmi z omeškania zamietol.

5. Súd prvej inštancie s poukazom na obsah ust. § 451 ods. 1, 2 Obč. zák., zaviazal žalobcu zaplatiť
(vydať) bezdôvodné obohatenie žalovanej v sume 912,90 eura, nakoľko žalovaná ho zaplatila v tejto
výške žalobcovi bez právneho dôvodu (6.735,08 - 5.822,99 = 912,09 eura).

6. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal vo všetkých jeho výrokoch (1. až IV.) odvolanie
žalobca, navrhujúc odvolaciemu súdu, aby rozsudok OS Nitra sp. zn. 10Csp/187/2016-101 zo dňa
17.07.2017 zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Alternatívne
navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalovaná bude zaviazaná žalobcovi na zaplatenie
žalobcom uplatneného plnenia, spolu s náhradou trov prvoinštančného a aj odvolacieho konania. Trovy

odvolacieho konania žiadal žalobca priznať v sume 72,35 eura.

7. Žalobca sa nestotožňuje s právnym posúdením danej veci prvoinštančným súdom v napadnutom
rozsudku, pretože je toho názoru, že takéto právne posúdenie je nesprávne.

8. V prvom rade by chcel poukázať na obsah ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzatvorenia zmluvy o karte, podľa ktorého: „Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.“ Podľa čl. II. Obchodných podmienok na vydanie a používanie kreditných kariet
sa zmluvou rozumie: „Žiadosť a Zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty.“ Podpísanie takejto zmluvy
zo strany banky sa zároveň považuje za akceptáciu žiadosti klienta o vydanie kreditnej karty (bod 5

zmluvy o karte). V danom prípade došlo k bezvýhradnej akceptácii žiadosti žalovanej o vydanie kreditnej
karty, pričom uvedená žiadosť bola podpísaná žalobcom. Týmto momentom došlo k uzatvoreniu Zmluvy
o karte. Takisto aj s poukazom na ust. § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platných v čase
uzatvoreniazmluvy,boladodržanáajpísomnáformazmluvy.Podľačl.III.bod1Obchodnýchpodmienok,
ak banka akceptuje žiadosť klienta, tak deň, keď banka oznámi klientovi, že žiadosť akceptovala, sa

potom považuje za deň uzavretia Zmluvy o karte. Žiadne z ustanovení zákona o spotrebiteľských
úveroch platného v čase uzatvorenia predmetnej Zmluvy o karte neustanovovalo žalobcovi povinnosť
písomne informovať žalovanú o výške úrokovej sadzby tak, ako to uviedol súd prvej inštancie v
odôvodnení napadnutého rozsudku. Pri nesplnení podmienok zakotvených v ust. § 4 ods. 2 a 3 zákona o
spotrebiteľskýchúverochsavzmysle§4ods.3tohtozákonazmluvaoospotrebiteľskomúverepovažuje

za platnú, ak bol na jej základe spotrebiteľovi poskytnutý úver a spotrebiteľ ho začal aj čerpať. V čase
uzatvorenia Zmluvy o karte si žalobca voči žalovanej splnil všetky informačné povinnosti ukladané vtedy
platným zákonom o spotrebiteľských úveroch.9. V danom prípade bola Zmluva o karte uzatvorená dňa 15.11.2004, pričom v tom čase bol platný
zákon č. 258/2001 Z.z., v znení doplňujúceho zákona č. 128/2002 Z.z. Súd prvej inštancie v rámci
odôvodnenia napadnutého rozsudku, t.j. aj pri rozhodovaní daného právneho vzťahu aplikoval znenia

jednotlivých ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré do tohto zákona boli zakomponované
až zákonmi č. 264/2006 Z.z., resp. č. 568/2007 Z.z., pričom tieto zákony nadobudli účinnosť až po
uzatvorení predmetnej Zmluvy o karte, t.j. dňa 01.07.2006, resp. 01.01.2008.

10. Žalobca z dôvodu zachovania právnej istoty vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nároku

uplatňovanom žalovanou v tomto konaní (vydanie bezdôvodného obohatenia v sume 912,09 eura).

11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobcu navrhla odvolaciemu súdu, aby
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v celom rozsahu potvrdil a žalobcu zaviazal k úhrade
trov konania. Ako žalovaná nebola oboznámená s obchodnými podmienkami spoločnosti a nikdy jej
ich pracovník banky nevysvetlil a preto nemohli vzniknúť žiadne povinnosti a práva banke. Námietka

premlčania vznesená žalobcom až v odvolacom konaní je z právneho hľadiska irelevantná, pretože
nebola uplatnená v prvoinštančnom konaní.

12.KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§34Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalejiba„CSP“)preskúmal
odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok procesným postupom podľa § 378 ods. 1 a § 380 ods. 1 CSP,

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), následne dospejúc k tomu záveru,
že podané odvolanie žalobcu je dôvodné, pokiaľ ide o napadnuté výroky I. až III.

13. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie

je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

Podľa §391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo
postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

Podľa § 220 ods. 2 veta tretia CSP súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci sta vv čase jeho vyhlásenia.

Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Odvolací súd posudzujúc dôvodnosť podaného odvolania zo strany žalobcu dospel k záveru, že
súd prvej inštancie v súvislosti s právnym posúdením uzatvorenej Zmluvy o karte s dátumom jej

uzatvorenia dňa 15.11.2004 na daný právny vzťah aplikoval ustanovenia zákona o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z., ktoré svojim obsahom nekorešpondovali s v čase uzatvorenia predmetnej
zmluvy účinnými ustanoveniami tohto zákona, najmä s poukazom na obsah doplňujúceho zák. č.
128/2002 Z.z. V tomto smere je potrebné súhlasiť s konštatovaním odvolateľa obsiahnutom v jeho
odvolaní zo dňa 27.07.2017, že súd prvej inštancie aplikoval na daný právny vzťah tie ustanovenia

zákona o spotrebiteľských úveroch, resp. ich znenia, ktoré sa v dôsledku prijatých noviel (napr. zák.
č. 264/2006 Z.z., a zák. č. 568/2006 Z.z.) stali účinnými až po uzatvorení predmetnej zmluvy, t.j. od
01.07.2006, resp. 01.01.2008.

15. Záver prvoinštančného súdu ohľadne toho, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k platnému

uzatvoreniu Zmluvy o karte z dôvodu, že v nej absentuje údaj o výške ročnej úrokovej sadzby, prípadne
že žalobca nepreukázal písomné informovanie žalovanej o tomto údaji, odvolací súd považuje za
predčasný, nedostatočne odôvodnený a zároveň aj odporujúci niektorým listinným dôkazom v spise sa
nachádzajúcim.

16. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvej inštancie v súvislosti s opätovným posudzovaním
platnosti predmetnej Zmluvy o karte vziať zreteľ na to, že takýto druh zmluvy musí mať písomnú formu
(§ 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z.), pričom podpísanie takejto zmluvy bankou sa podľa bodu 5 zmluvy
zo dňa 15.11.2004 zároveň považuje aj za akceptovanie žiadosti klienta o vydanie kreditnej karty. Vprejednávanej veci z obsahu spisu vyplýva, že žalobca žiadosť žalovanej o vydanie kreditnej karty
podpísal, čím došlo k bezvýhradnej akceptácii žalovanej o vydanie kreditnej karty. S poukazom na
obsah čl. III. bod 1 Obchodných podmienok žalobcu pre vydávanie a používanie kreditných kariet je

potrebné považovať za deň uzatvorenia zmluvy o karte ten deň, v ktorý banka oznámila žalovanej, že jej
žiadosť akceptovala. V neposlednej miere je potrebné vychádzať aj z tej skutočnosti, že od 15.11.2005
do 05.02.2015 celková sama čerpania zo strany žalovanej z predmetnej Zmluvy o karte predstavovala
spolu sumu 5.822,99 eur.

17. Pri zohľadnení ust. § 4 ods. 2 a 3 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného v čase uzatvorenia Zmluvy o karte
zo dňa 15.11.2004 odvolací súd odôvodní, pod ktoré z písmen § 4 ods. 2 alebo 3 cit. ust. je možné
subsumovať absenciu dohody o úrokoch medzi stranami tohto sporu, pre ktorú absenciu následne
považoval predmetnú zmluvu o karte za neplatne uzatvorenú. V tejto súvislosti sa súd vysporiada aj
s obsahom ust. § 4 ods. 4 cit. zák., a to najmä s poukazom na to, že z danej zmluvy bolo čerpaných
žalovanou 5.822,99 eura.

18. Na margo splnenia lebo nesplnenia písomného informovania zo strany žalobcu o výške ročnej
úrokovej sadzby vo vzťahu k žalovanej súd prvej inštancie v ďalšom konaní väzme zreteľ na obsah
ustanovení bodov 2 a 4 Zmluvy o karte, ktoré ako súčasť zmluvy vlastnoručne žalovaná podpísala
a tým vlastne prehlásila, že bola oboznámená a zároveň aj prevzala Obchodné podmienky pre

vydávanie a používanie kreditných kariet a takisto, že bola oboznámená aj so Všeobecnými obchodnými
podmienkami na vykonávanie bankových obchodov. Dôkaz opaku, t.j. že takéto poučenie zo strany
žalobcu žalovanej poskytnuté nebolo v danom prípade zaťažuje žalovanú. Odvolací súd záverom
upozorňuje súd prvej inštancie, aby svoje v poradí druhé rozhodnutie vo veci samej aj náležite odôvodnil
s tým, aby spĺňalo kritérium presvedčivosti v zmysle § 220 ods. 2 vety tretej CSP.

19. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania žalobcom, až v rámci odvolacieho konania, tak odvolací
súd na ňu neprihliadal, pretože nebola uplatnená v provinštančnom konaní a zároveň sa nejedná ani
o novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP. Odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok aj v časti
vyhovenia vzájomnej žalobe žalovanej (výrok II.), pretože výroky I. a II. napadnutého rozsudku sú

vzájomne podmienené a výrok označený ako výrok II. je závislý od výroku označeného ako I. Takisto aj
žalobca svojim odvolaním napadol výrok o vydaní bezdôvodného obohatenia v sume 912,90 eura, ktoré
bol zaviazaný zaplatiť žalobkyni. V kontexte týchto dôvodov, odvolací súd o podanom odvolaní žalobcu
ako v prevažnej miere dôvodov rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto uznesenia.

20. Vo svojom novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov tohto odvolacieho
konania (§ 396 ods. 1, 3 CSP).

21. Odvolací súd vzhľadom na rozsah podaného odvolania zo strany žalobcu, z ktorého vyplýva,
že podaným odvolaním z jeho strany bol napadnutý aj výrok IV. prvoinštančného rozsudku zo dňa

12.07.2017 č.k. 10Csp/187/2016-101, o poplatkovej povinnosti žalobcu za podané odvolanie, o ktorom
výroku opomenul odvolací súd rozhodnúť v rámci výrokovej časti I. tohto uznesenia, s poukazom na
ust. § 225 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP vydal na vlastný podnet dopĺňacie uznesenie, nakoľko
odvolaním napadnutý rozsudok zatiaľ nenadobudol právoplatnosť. Výrokom II. tohto uznesenia odvolací
súd odmietol odvolanie žalobcu, ktoré okrem výroku I., II. a III. napadnutého rozsudku zo dňa 12.07.2017

č.k. 10Csp/187/2016-101 smerovalo aj proti výroku IV., t.j. o uložení poplatkovej povinnosti v sume 54,50
eura žalobcovi za podanú žalobu. Vzhľadom k tomu, že súd prvej inštancie proti výroku IV. predmetného
rozsudku správne odvolanie podľa § 355 ods. 1 a § 357 CSP nepripustil, pričom žalobca napriek tomu
tento výrok podaným odvolaním napadol, odvolací súd odvolanie žalobcu proti výroku IV. napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie, ako odvolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je

prípustné podľa § 386 ods. 1 písm. c) CSP, odmietol.

22. Toto rozhodnutie prijal dovolací senát pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).