Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. marec 2018

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4114209218
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2018:4114209218.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu: X/Q. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. A. - W. D. XXXXX/XX,

2/ P. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, M. - M., 3/ W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, M.
- M., 4/ A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. nad M. č. XXX, všetci zastúpený JUDr. Andrea Kelemenová,
advokátka, so sídlom Nitra - Mariánska 2, proti žalovanému: Obec Podhorany, IČO: 00308374, so sídlom
Mechenice 51, Podhorany, zastúpený Advokátska kancelária Mihalda, Valach, Kišac, s.r.o. so sídlom
Bratislava - Gogoľova 18, o zaplatenie 6.883,20 eura sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný uhradiť žalobcom v 1. až 4. rade sumu 2.140,-€:
- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.04.2012 do zaplatenia

- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.05.2012 do zaplatenia
- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.06.2012 do zaplatenia
- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.07.2012 do zaplatenia
- s 9% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.08.2012 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.09.2012 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.10.2012 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.11.2012 do zaplatenia

- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.12.2012 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.01.2013 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.02.2013 do zaplatenia
- s 8,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.03.2013 do zaplatenia
- s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.04.2013 do zaplatenia
- s 5,75% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.05.2013 do zaplatenia
- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.06.2013 do zaplatenia
- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.07.2013 do zaplatenia

- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.08.2013 do zaplatenia
- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.09.2013 do zaplatenia
- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.10.2013 do zaplatenia
- s 5,50% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.11.2013 do zaplatenia
- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.12.2013 do zaplatenia
- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.01.2014 do zaplatenia
- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.02.2014 do zaplatenia

- s 5,25% úrokom z omeškania zo sumy 89,17,-€ od 01.03.2014 do zaplatenia
a to žalobcovi v 1. rade v podiele 1/2-ice a žalobcom v 2. až 4. rade v podiele 1/6-tiny, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšku súd konanie zastavuje.

Žalobcovi sa vracia súdny poplatok v sume 149 eur po právoplatnosti tohto rozhodnutia.Žalobcovi sa vracia preddavok na znalecké dokazovanie v sume 3,05 eura, z položky denníka
D14/38/2016, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalovanému sa vracia preddavok na znalecké dokazovanie v sume 3,05 eura, z položky denníka
D14/42/2016, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 20.03.2014domáhali voči žalovanému, aby im uhradil

finančné prostriedky v sume 6.883,20 eura z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je vlastník
nehnuteľnosti stavby s.č. XXX- kultúrny dom na parc. č. XXX/X v celosti v kat. úz. B.. Žalobcovia sú
podielový spoluvlastníci v podieloch 1/2, resp. 1/6, 1/6 a 1 /6 parc. č.XXX/X- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 521 m2 a parc. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2 v kat. úz. B.. Žalovaný
obe parcely žalobcov užíva od roku 1975 ako to sám uvádza v konaní 14C/26/2010 vedenom na OS

Nitra. Žalovaný žalobcom neplatí žiaden nájom za nehnuteľnosti, žalovaného vyzvali aj na uzavretie
nájomnej zmluvy, čo sa nestalo. Žalovaná suma predstavovala nájom za obdobie od 01.03.2011 do
28.02.2014, teda za tri roky po 2,40 eura za m2/rok s úrokom z omeškania za každý jednotlivý mesiac
omeškania.

2. Právna zástupkyňa žalobcov upravila návrh podľa ktorého si žalobcovia budú uplatňovať bezdôvodné
obohatenie od žalovaného a to za dva roky spätne od 20.03.2012 do 20.03.2014 v celkovej sume
4.396,40 eura s úrokom z omeškania tak ako je špecifikovaný v návrhu od 01.04.2012. V časti o
zaplatenie sumy 2486,80 s príslušenstvom brala podaný návrh späť. Žalovaný sa domáhal určenia
vlastníctva k obom parceliam. Na jednej sa nachádza nehnuteľnosť žalovaného, na druhej sú záchody.

K spôsobu užívania druhej parcely sa budú vedieť vyjadriť samotní účastníci. Súd nie je viazaný právnou
kvalifikáciou nároku žalobcu. Má za to, že parc. č. XXXX žalovaný užíva ako priľahlú parc. ku kultúrnemu
domuaniejemožnéjunaničinévyužiťčojekonštatovanéajvZP.Žalovanýbolvyzývanýnauzatvorenie
nájomnej zmluvy, k čomu je i podací lístok a odpoveď žalovaného. V zadnej časti sú drevené dvere, ide
o vchod do kuchyne, zásobovanie sa uskutočňuje cez budovu predným vchodom. Na základe zákona č.

66/2009 Z.z. vzniká vlastníkom dva druhy nárokov jedným je jednorazová náhrada za zriadenie vecného
bremena, druhým je nárok na finančnú náhradu za nemožnosť užívať predmetné nehnuteľnosti. Takto
to napr. konštatoval súd v konaní 9C/181/2010 OS Lučenec. Uvádzala, že v rovnakej veci ako je
predmetom tohto konania OS Bratislava II., rozhodol v konaní 52C/78/2016, zo dňa 26.5.2017 tak,
že priznáva náhradu za ďalšie obdobie užívania. Uvádzanou výzvou na plnenie z r. 2009 si priamo

žalobcovia uplatňovali nárok od žalovaného, tento ho listom zo dňa 22.6.2009 odmietol z dôvodu
uplatňovaného vlastníckeho práva. Na úroku z omeškania trvá.
Pridržiavala sa doterajších vyjadrení v ktorých návrh žalobcov zdôvodňovala, v zmysle poslednej úpravy,
tomuto navrhuje vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

3. Žalobca v 1 rade uvádzal, že pridržiava sa návrhu. K veci uvádza, že vchod do kultúrneho domu je
z boku pravého, teda nie od ulice a za kultúrnym domom sú záchody ktoré patria odporcovi a jedine
cez parcelu č. XXX/X sa dá dostať k predmetným záchodom. Napravo od parcely č. XXX/X je cesta,
v minulosti bola poľná.

4. Žalobca v 2 rade uvádzal, že sa pridržiava vyjadrenia žalobcu v 1.rade. Vie, kde sa to nachádza, v
minulosti v dedine bývali jeho právni predchodcovia.

5. Právny zástupca žalovaného uvádzal, že s podaným návrhom nesúhlasí. Stavba sa nenachádza na
pozemku za ktorú si uplatňujú nárok parc. č. XXX/X a taktiež výška sumy je neodôvodnená. Uvádza,

že čo sa týka parcely č. XXX/X na tejto je kultúrny dom, ktorý prešiel aj rekonštrukciou a aj podľa údajov
z rekonštrukcie sa nachádza iba na parc.č. XXX/X. Žalovaný sa domáhal vlastníctva na základe kúpnej
zmluvy ako aj vyjadrenia pôvodného vlastníka oboch parciel. Na parc.č. XXX/X nie sú žiadne záchody
a žalovaný ich neužíva. Následne uvádzal, že žalovanému k predmetným parcelám vznikol nárok na
vecné bremeno v zmysle zák. č. 66/99 ak to takto súd vyhodnotí mali žalobcovia nárok na jednorazovú

odplatu za vecné bremeno a keďže toto vzniklo 1.3.2009 k 1.3.2012 ubehla premlčacia doba z tohtodôvodu namietal premlčanie podaného návrhu. Poukazuje na rozhodnutie NS SR 3Cdo/49/2014, ktoré
sa týkalo zákonného vecného bremena. Pridržiaval sa svojho vyjadrenia čiže v prípade, ak by súd
neuznal uvedené dôvody pre zamietnutie. Výška náhrady za vecné bremeno jednorazová sa určuje

vyhláškou, teda spôsob výpočtu. Vecné bremeno v zmysle zákona č. 66/2009 sa vzťahuje aj na celý
priľahlý pozemok číslo XXX/X. Okrem písomného vyjadrenia dodáva, že aktuálne rozhodol Krajský súd
v Bratislave sp. zn. 8Co/158/2015, zo dňa 28.3.2017, ktorý konštatoval rovnaký právny názor ako je
uvádzané vo vyjadrení žalovaného zo dňa 30.6.2017. Pred podaním tohto návrhu žalobcovia vyzvali
žalovaného v r. 2009 na vyplatenie bezdôvodného obohatenia. V súčasnosti žiadajú plnenie za zriadenie

vecného bremena pričom za zmenu právnej kvalifikácie žalovaný nenesie zodpovednosť. Preto sa do
omeškania mohol dostať až po podaní žaloby. Preto požadovaný úrok z omeškania z pred 20.3.2014,
teda pred dňom podania žaloby, považuje nárok na úrok z omeškania za nedôvodný.
Pridržiaval sa doterajších vyjadrení. S poukazom na ním predkladanú judikatúru má za to že nárok
žalobcu je jednorazovým nárokom, pričom tento mohol byť uplatnený v 3 ročnej lehote od platnosti
znenia zákona z r. 2009. A keďže sa tak nestalo je nárok premlčaný a žalovaný vzniesol námietku

premlčania. Navrhuje návrh zamietnuť. Vyhláška 493/2004 hovorí, že sa náhrada za vecné bremená
určuje buď jednorázovo alebo podľa doby trvania, čiže aj zákon jasne určoval spôsob výpočtu náhrady
za zriadené vecné bremeno. Uplatňoval si náhradu trov konania.

6. Zástupkyňa žalovaného k veci uvádzala, že ona je starostkou od r. 2007 a od tejto doby žiadne

záchodynaparc.č.XXX/Xneboli.Určeniavlastníctvasažalovanýdomáhalkobomparceliamnazáklade
nájdenej kúpnej zmluvy. Čo sa týka parc.č. XXX/X pred dvomi alebo tromi rokmi na ňu dali vysypať
kamene ako aj na spomínanú príjazdovú cestu k domom za kultúrnym domom. Napríklad časť parc. č.
XXX/X za kultúrnym domom využíva vlastník pozemku, ktorý tam má zložený stavebný materiál. Oni
ani takýto priestor by nepotrebovali, keďže im patrí parc.č. XXX/X. Predtým ako tam bol kameň, tam bola

burina, ktorú postrekovali. Kamenivo sa dávalo kvôli ceste na ktorej bývalo blato z poľnohospodárskych
strojov. Kultúrny dom má rozmery 28,3 m x 18,85 m. Určite je spravený evakuačný plán, ktorý je cez
hlavný vchod a zhromaždisko je pravdepodobne na ceste. V konaní 14C/26/2010 sa domáhala Obec
určenia vlastníctva parc. č. XXX/X, keď túto vec dala preskúmať Advokátskej kancelárii vtedajšej, a táto
ju navigovala, aby sa domáhali určenia vlastníctva, prečo sa tak dialo sa vyjadriť nevie. Napriek tomu,

že svedok v súčasnosti tvrdí, že predmetnú parcelu neužívajú vtedy nič také netvrdila. Obec nemôže
darovať pozemok a keď sa zistilo, že občan zastaval Obecný mohli mu ho len odpredať a na to robil
Ing. S. ZP.

7. Znalec uvádzal že úlohou znalca je určiť trhovú hodnotu nehnuteľnosti, avšak musí vychádzať z

vyhlášky č. 492/2004, ak by vychádzal z východiskovej hodnoty predmetnej Obce bol m2 okolo 3 eur a
výsledná suma by nezodpovedala trhovej hodnote. Vychádzal teda v súlade vyhlášky z východiskovej
hodnoty blízkeho Krajského mesta Nitra, ktorá je podľa vyhlášky 26,56 eura za m2. Znalec má možnosť
potomurčiťhodnotuaždovýšky80%tejtovýchodiskovejhodnoty.Zvýšenýzáujemokúpumalztoho,že
Obec sa nachádza blízko Krajského mesta. To či to bolo 15 km, alebo 17 km nie je smerodajné. Hlavný

dôvod bolo to, že išlo o Obec v blízkosti Krajského mesta, keď všeobecne je známe, že o tieto Obce je
väčší záujem o kúpu nehnuteľností ako o vzdialenejších Obciach od krajského mesta. V danej lokalite v
predmetnej obci robil viacero posudkov, porovnal si približne 5,6 , kde určil trhovú cenu približne rovnakú.
Po stanovení východiskovej hodnoty sú ešte koeficienty, ktoré túto hodnotu navyšujú. Aj v tomto prípade
to, že je pozemok v centre Obce môže mať vplyv na vyššiu cenu ako keby bol na kraji. Potom sa berie,

či tam je kanalizácia, či je pozemok svahovitý a pod. Jedným z koeficientov je aj záujem o pozemky.
Je na posúdení znalca, či navýši východiskovú hodnotu o 20 či až o 80%. Konkrétna šablón a nato nie
je. Zisťuje, si však pohyb cien v danej lokalite, sleduje internet, ponuky, pričom treba brať do úvahy ako
už uvádzal, že sú aj ďalšie koeficienty ktoré môžu zvyšovať, či znižovať cenu. Nevidel by problém v
určení 80% hodnoty z východiskovej ceny pri nehnuteľnostiach do 25 až 30 km od Nitry. Pri určovaní

vzdialenosti doteraz vychádzal, z toho, že mal vzdialenosť od tabuľky po tabuľku a v tomto prípade N.
končí až mestskou časťou F.. Meria to tak, že má doma mapu na ktorej má zobrazené vzdialenosti.
Myslí si, že keď sa udáva vzdialenosť je to od tabuľky po tabuľku. Namietaná nesprávna vzdialenosť od
centra po centrum nemá podľa neho vplyv na závery znaleckého posudku. Nevie sa vyjadriť k ZP Ing. S.
prečo určil takú sumu. Aj po oboznámení sa s námietkami žalovaného zotrvávam na svojom posudku,

tak ako sa aj písomne vyjadril.

8. Súd vykonal dokazovanie aj oboznámením sa s listinnými dokladmi prečítaním, a to : žalobou z čl. 1,2;
LVzčl.3-5, výzvouzčl.6-8,pripojenýspissp.zn.14C/26/2010znehonajmänávrh,rozsudok,odvolanieako na č.l. 14-39 spisu 25C, zo spisu 14C rozsudok zo dňa 05.12.2011 - zamietajúci, uznesenie KS zo
dňa 15.12.2012 - zrušujúce, rozsudok KS zo dňa 24.06.2015 - potvrdzujúci, informatívnou kópiou mapy,
geometrickým plánom z čl. 62, fotografiami z čl. 68-72, znalecký posudok z čl. 84-101, vyjadrením

žalobcov k ZP z čl. 103-104, vyjadrením žalovaného z čl. 109-113, protokolom z čl. 114, zoznamom
nehnuteľností z čl. 115, znaleckým posudkom Ing. S. z čl. 116-134, čiastočným späťvzatím z čl. 144,
vyjadrením žalobcov z čl. 147, 148, vyjadrením znalca B. z čl. 149, vyjadrením žalovaného z čl. 154-157,
vyjadrením žalovaného z čl. 161-167, e-mailovou komunikáciou z čl. 168-169, vyjadrením žalobcov z čl.
170, rozhodnutiami súdov z čl. 171-191, 235-244, vyjadrením Ing. B. z čl. 192, prílohami k vyjadreniu

Ing. B. z čl. 193-204, vyjadrením žalobcov z čl. 206, vyjadrením žalovaného z čl. 207-209, znaleckým
posudkom Ing. M. z čl. 213-233, vyjadrením žalobcov z čl. 234, vyjadrením žalovaného z čl. 245-250,
vyjadrením Ing. W. M. z čl. 251, vyjadrením Ing. Y. B. z čl. 252, čiastočným späťvzatím návrhu z čl.
255-257 a zistil tento skutkový a právny stav:

9. Žalobcovia sa podaným návrhom zo dňa 20.03.2014domáhali voči žalovanému, aby im uhradil

finančné prostriedky v sume 6.883,20 eura z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalovaný je vlastník
nehnuteľnosti stavby s.č. XXX- kultúrny dom na parc. č. XXX/X v celosti v kat. úz. B.. Žalobcovia sú
podielový spoluvlastníci v podieloch 1/2, resp. 1/6, 1/6 a 1 /6 parc. č.XXX/X- zastavané plochy a nádvoria
o výmere 521 m2 a parc. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 435 m2 v kat. úz. B.. Žalovaný
obe parcely žalobcov užíva od roku 1975 ako to sám uvádza v konaní 14C/26/2010 vedenom na OS

Nitra. Žalovaný žalobcom neplatí žiaden nájom za nehnuteľnosti, žalovaného vyzvali aj na uzavretie
nájomnej zmluvy, čo sa nestalo. Žalovaná suma predstavovala nájom za obdobie od 01.03.2011 do
28.02.2014, teda za tri roky po 2,40 eura za m2/rok s úrokom z omeškania za každý jednotlivý mesiac
omeškania. Konanie bolo uznesením zo dňa 19.05.2014 prerušené do skončenia konania 14C/26/2010
kde žalovaný ako žalobca voči žalobcom ako žalovaným domáhal určenie vlastníctva k parcelám

žalobcov. Návrh o určenie vlastníctva bol právoplatne zamietnutý. Konanie 14C/26/2010 bolo začaté dňa
12.07.2010 a právoplatne bolo skončené dňa rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo dňa 24.06.2015,
dňa 30.11.2015 keď žalovaný ako žalobca podal odvolanie. Pred začatím konania žalobcovia zobrali
návrh v časti o zaplatenie sumy 2.486,80 eura späť. Predmetom žaloby ostala suma 4.396,40 eura za
obdobie od 20.03.2012 do 20.03.2014.

10.Sporná bola skutočnosť či žalovaný užíva obe parcely žalobcov, keď stavba žalovaného je len na
parc. č. XXX/X. Žalobcovia tvrdili, že parcela XXX/X sa nachádza okolo kultúrneho domu a bez jej
používania nie je možné sa do kultúrneho domu dostať. Kultúrny dom nie je možné bez parc. XXX/X
užívať. Žalovaný tvrdil, že síce sa domáhal určenia vlastníctva aj k parcele XXX/X na základe kúpnej

zmluvy, túto neužíva, štrk na ňu dal vysypať z dôvodu, že tam bolo blato. Následne bol vypracovaný
znalecký posudok Ing. Y. B. za účelom určenia všeobecnej hodnoty nájmu za žalované obdobie od
20.03.2012 do 20.03.2014, ktorí určil sumu 2.460 eur za žalované obdobie. Podľa znalca nie je iné
využitie parc. XXX/.X možné. Vzhľadom na záver posudku zobrali žalobcovia žalobu v časti o zaplatenie
sumy 1.936,40 eura späť dňa 12.04.2017. Predmetom konania ostala suma 2.460 eur. Po vypracovaní

znaleckého posudku začal žalovaný v apríli 2017 namietať premlčanie nároku žalobcu z dôvodu, že
zákonom č. 66/2009 vznikol žalovanému vecné bremeno k predmetným parceliam, pričom žalobcovia
maliprávosiuplatniťnároknanáhraduzavecnébremeno,pričomúčinnosťzákonabolaod01.07.2009a
keďže žalobcovia tak neučinili v lehote troch rokov, ich nárok sa premlčal. V tejto skutočnosti poukazoval
na rozhodnutie NS SR 3Cdo 49/2014, rozhodnutie OS Prešov 29C/182/2015, rozsudok KS Bratislava

8Co 158/2015, rozsudok KS Prešov 3Co 258/2016, nález ÚS SR IV. ÚS 227/2012. Mal zato, že
finančnánáhradazavznikvecnéhobremenajejednorazovounáhradouajetakpremlčaná.Žalovanýtiež
namietal, že pôvodne si žalobca uplatňoval úhradu nájomného, čo zmenil na bezdôvodné obohatenie,
pričom nárok žalobcov nemožno posúdiť ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia. Žalobcovia
cestou právnej zástupkyne s námietkou premlčania nesúhlasili, mali zato, že majú nárok požadovať

finančnú náhradu za zriadenie vecného bremena. Zákon 66/2009 nedáva vlastníkom pozemku žiadnu
možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkov zaťažených zákonným vecným
bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli užívateľa. Žalovaný mohol postupovať
podľa § 2 a 3 zákona č. 66/2009 Z.z. čo sa však nestalo. Poukazovala na rozhodnutia OS Bratislava
II. 52C 78/2016, rozsudok KS Bratislava 9Co 749/2014, uznesenie NS SR 4Mcdo 2/2014, rozsudok KS

Bratislava 3Co 339/2015, rozsudok OS Lučenec 9C/181/2010.

11.Žalovaný nesúhlasil ani s úrokom z omeškania keď mal za to, že žalobcovia ho nevyzvali
kvalifikovane na náhradu za zriadené vecné bremeno. Žalobcovia namietali že, súd nie je viazanýprávnou kvalifikáciou nároku uskutočnenou účastníkom konania pričom listom zo dňa 11.06.2009
žiadali žalobcu o úhradu nájomného, ten im na tento list aj dňa 22.06.2009 odpovedal. Žalovaný
namietal aj znalecký posudok Ing. B.. Namietal nesprávne stanovy východiskovej hodnoty, nesprávny

výpočet koeficientu východiskovej hodnoty, nesprávne stanovenie faktorov vplývajúcich na určenie
východiskovej hodnoty. K námietkam žalovaného sa vyjadril znalec. Čo sa týka vzdialenosti obce od
mesta N. nie je pre výsledok posudku smerodajné, robil viacero posudkov o ocenenie nehnuteľnosti
obce W., ktoré potvrdzujú jeho záver v predloženom znaleckom posudku čo aj dokladoval predložením
uvedených posudkov a zotrval na záveroch svojho znaleckého posudku. Žalovaný predložil znalecký

posudok Ing. W. M. podľa ktorého bola všeobecná hodnota nájmu za dané obdobie 1820 eur. Vzhľadom
na predbežný právny názor súdu žalobcovia zobrali návrh nad sumu 2.140 eur späť ( v časti 320 eur)

12. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov obec alebo vyšší územný celok, ktorý sa stal podľa osobitných predpisov

1) vlastníkom stavby 4) prechodom z vlastníctva štátu bez majetkovoprávneho usporiadania vlastníctva
k pozemkom (ďalej len "vlastník stavby"), môže poskytnúť zámennou zmluvou vlastníkovi pozemku
pod stavbou náhradný pozemok, ktorý je v jeho vlastníctve. Náhradný pozemok v primeranej výmere,
5) bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním, poskytne vlastník stavby v
tom istom katastrálnom území. Ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa

poskytne v rámci územia obce.

13 Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a
doplnení niektorých zákonov ak sa neuplatní postup podľa odseku 1, usporiadanie vlastníckych vzťahov

k pozemku pod stavbou sa vykoná v konaní o nariadení pozemkových úprav podľa osobitného predpisu.
5)

14. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene a

doplnení niektorých zákonov ak bol v katastrálnom území do účinnosti tohto zákona schválený projekt
pozemkových úprav, 6) usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná formou
jednoduchých pozemkových úprav. 7)

15.Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní

pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov konanie o nariadení pozemkových úprav 5) z dôvodu usporiadania
vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou podľa tohto zákona sa začína na žiadosť vlastníka stavby.
Pri usporiadaní vlastníckych vzťahov k pozemkom podľa tohto zákona sa prihliada na potreby vlastníka
stavby.

16.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov usporiadanie vlastníckych vzťahov k pozemku pod stavbou sa vykoná
formou poskytnutia náhradného pozemku v obvode pozemkových úprav v tom istom katastrálnom

území, a ak územie obce tvorí viac katastrálnych území, náhradný pozemok sa poskytne v rámci územia
obce, v primeranej výmere, bonite a rovnakého druhu, ako bol pôvodne pozemok pred zastavaním,
alebo formou finančnej náhrady, ak
a) v obvode pozemkových úprav nie sú pozemky na účely poskytnutia náhrady,
b) ide o pozemok pod stavbou vo výmere do 400 m2,

c) o to požiada vlastník pozemku.

17.Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov pri poskytovaní náhradných pozemkov správca prihliada na potreby

poskytnutia náhrad podľa osobitného predpisu. 9)

18.Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o zmene adoplnení niektorých zákonov ak nemá vlastník stavby ku dňu účinnosti tohto zákona k pozemku pod
stavbou zmluvne dohodnuté iné právo, vzniká vo verejnom záujme k pozemku pod stavbou užívanému
vlastníkom stavby dňom účinnosti tohto zákona v prospech vlastníka stavby právo zodpovedajúce

vecnému bremenu, 10) ktorého obsahom je držba a užívanie pozemku pod stavbou, vrátane práva
uskutočniť stavbu alebo zmenu stavby, ak ide o stavbu povolenú podľa platných právnych predpisov,
ktorá prešla z vlastníctva štátu na obec alebo vyšší územný celok. Podkladom na vykonanie záznamu o
vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je súpis nehnuteľností, ku ktorým vzniklo v prospech
vlastníka stavby právo zodpovedajúce vecnému bremenu. 11)

19.Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. o niektorých opatreniach pri majetkovoprávnom usporiadaní
pozemkov pod stavbami, ktoré prešli z vlastníctva štátu na obce a vyššie územné celky a o
zmene a doplnení niektorých zákonov vlastník pozemku pod stavbou je povinný strpieť výkon práva
zodpovedajúceho vecnému bremenu do vykonania pozemkových úprav v príslušnom katastrálnom
území.

20.Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu
nepožíva. Dedenie sa zaručuje. Podľa ods. 4, vyvlastnenie
alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme,

a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

21.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

22.Podľa § 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi
hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali.

23.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho

vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

24.Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

25.Podľa § 128 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník je povinný strpieť, aby v stave núdze alebo v
naliehavom verejnom záujme bola na nevyhnutnú dobu v nevyhnutnej miere a za náhradu použitá jeho
vec, ak účel nemožno dosiahnuť inak. Podľa ods. 2, vo verejnom záujme možno vec vyvlastniť alebo
vlastnícke právo obmedziť, ak účel nemožno dosiahnuť inak, a to len na základe zákona, len na tento
účel a za náhradu.

26.Podľa § 151n ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka
nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo
konať.

27.Podľa § 151o ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená vznikajú písomnou
zmluvou, na základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov,
rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona.

28.Podľa § 151p ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka, vecné bremená zanikajú rozhodnutím

príslušného orgánu alebo zo zákona.

29.Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

30.Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.31.Podľa § 559 ods. 2 Občianskeho zákonníka dlh musí byť splnený riadne a včas.

32. V zmysle citovaných zákonných ustanovením vzhľadom na horeuvedené skutočnosti súd zaviazal

žalovaného na zaplatenie sumy 2.140 eur žalobcom a to žalobcovi v prvom rade polovičku tejto sumy
a žalobcom v druhom až štvrtom jednu šestinu uvedenej sumy za obdobie od 20.3.2012 od 20.3.2014.
Nesporné medzi stranami je, že nehnuteľnosť - budova - kultúrny dom ktorý je vo vlastníctve žalovaného
sa nachádza na parcele XXX/X patriacej žalobcom. Parcela č. XXX/X ktorá je vo vlastníctve žalobcov sa
nachádza bezprostredne okolo kultúrneho domu žalovaného. Podľa súdu ide o priľahlú parcelu v zmysle

§ 121 O.z. Bez toho, aby sa používala parcela XXX/X nie je možné užívať kultúrny dom. Znalec Ing. B.
konštatoval, že predmetná parcela tvorí priame okolie kultúrneho domu. Z parcely XXX/X sa vstupuje
do kultúrneho domu, či do kuchyne. Na tejto parcele stojí zásobovacie auto, či akékoľvek iné auto, ktoré
by chcelo vykonávať zásobovanie. Návštevníci kultúrneho domu bezprostredne používajú parc. XXX/X.
Žalovaný predmetnú parcelu aj vysypal štrkom, i keď tvrdil že z dôvodu, že tam bolo blato. Ak by však
predmetnú parcelu nepoužíval v rámci využívania kultúrneho domu muselo by mu byť úplne jedno, či

tam blato je, alebo nie jej. Skutočnosť, že ide o priľahlú parcelu potvrdzovalo aj konanie 14C/26/2010
vedené na OS Nitra, kde sa žalovaný domáhal nielen vlastníctva parcely pod kultúrnym domom, ale aj
predmetnej priľahlej parcely. V minulosti boli na tejto parcele postavené aj toalety a žumpa.

33.V zmysle zákonných ustanovením mali žalobcovia nárok na náhradu zo zákonom zriadené vecné

bremeno. Toto vecné bremeno bolo zriadené zákonom 66/2009 Z.z.. Náhradu za užívanie predmetných
pozemkov za obdobie od 20.3.2012 od 20.3.2014 je nepochybne potrebné posúdiť podľa zákona č.
66/2009 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2009. Žalovaný namietal premlčanie podaného nároku
po začatí konania , keď poukazoval na to, že žalobcovia podali návrh na súd 20.03.2014, teda po
ubehnutí trojročnej lehoty, počas ktorej si mohli žalobcovia uplatniť jednorazovú náhradu za zriadenie

vecného bremena pričom poukazoval na judikatúru súdu. Na druhej strane sa žalobcovia s týmto
nestotožňovali, tiež poukazovali na judikatúru súdov. Podľa súdu nebola v otázke vecného bremena
ustálená rozhodovacia prax súdov.

34.Podľa § 4 ods. 1, ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z. vznikol žalovanému na užívanie pozemkov právny

titul, vecné bremeno, ktoré žalovaní riadne trpia. Toto vecné bremeno však nevzniká bezodplatne.
Zákon vytvára priestor na komplexné vyriešenie vzťahov k pozemkom do budúcnosti a predpokladá,
že vlastníci pozemkov zastavaných stavbami vo vlastníctve miest a obcí získajú náhradné pozemky a
až po uskutočnení týchto úkonov, teda až po tom, ako prestane žalovaný užívať pozemok žalobcov,
pretože získa iný nezaťažený pozemok, odpadne potreba vecného bremena, ako aj odplaty za jeho

zriadenie. Do tohto okamžiku je však žalovaný povinný platiť odplatu za existujúce vecné bremeno
a neexistuje tu žiadny právny titul na bezodplatné užívanie cudzích pozemkov. Žalovaní náhradný
pozemoknedostali,žalovanýimanižiadnenáhradnépozemkydoterazneponúkol.Zákonč.66/2009Z.z.
žiadnym spôsobom neupravuje stav do doby, než je vlastníkovi pozemku pridelený náhradný pozemok,
resp. než sa usporiadajú vlastnícke vzťahy k pozemku pod stavbou v konaní o pozemkových úpravách.

V zmysle čl. 20 ods. 1, ods. 4 Ústavy SR má každý právo vlastniť majetok s tým, že vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

Zákon č. 66/2009 Z.z. je takým zákonom, ktorý predpokladá § 151o ods. 1 veta prvá Občianskeho
zákonníka, t.j. zriadenie vecného bremena zákonom. Vzhľadom na to, že je predpisom, ktorým sa

upravujú vlastnícke vzťahy k pozemkom pod stavbami vo vlastníctve obcí a vyšších územných celkov
nadobudnutých podľa osobitných predpisov, problém náhrady za nútené obmedzenie vlastníckych práv
vlastníkov pozemkov pod stavbami priamo nerieši; keďže však v ustanovení § 4 odkazuje na úpravu
obsiahnutú v § 151n až § 151p Občianskeho zákonníka, pri riešení otázky náhrady za obmedzenie
vlastníckychprávjepotrebnéztýchtoustanovenívychádzať.Nauvedenomzáklademožnozhrnúť,žeby

bolovrozporesozásadouochranyvlastníckehopráva,akbyvlastníkovipozemkuneprislúchalanáhrada
za zákonom zriadené vecné bremeno zaťažujúce jeho pozemok. Zákon č. 66/2009 Z.z. v § 2 ods. 1
nestanovuje obci, resp. vyššiemu územnému celku žiadnu lehotu, v ktorej obec, resp. územný celok
môževlastníkovipozemkuposkytnúťnáhradnýpozemok,aanilehotu,vktorejmusídôjsťkpozemkovým
úpravám v zmysle zákona č. 330/1991 Zb. (§ 2 ods. 2 zákona č. 66/2009 Z.z.).

35.V zmysle predloženej judikatúry sa súd priklonil ( ako aj citoval v bode 34 rozsudok KS Bratislava
3Co 339/2015) k tomu názoru, že jednorazová odplata za vecné bremeno sa stanovuje výlučne pre
prípad časovo neobmedzeného a trvalého vecného bremena, pričom v zmysle citovaného zákona mápredmetné vecné bremeno dočasný charakter, teda do vykonania pozemkových úprav v príslušnom
katastrálnom území. Nie je teda možné ustáliť dobu jeho trvania, a teda ani hodnotu odplaty. Pozemkové
úpravy zatiaľ vykonané neboli. Súd sa prikláňa aj k záveru NS SR ( uznesenie 4 MCdo 2/2014) že

záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva
na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s ustanoveniami občianskeho zákonníka
ale ani s listinnou základných práv a slobôd, resp. ústavou SR. Ak zákon č. 66/2009 Z.z. nedáva
vlastníkovi pozemku žiadnu možnosť domáhať sa usporiadania vlastníckych vzťahov k pozemkom
zaťažených zákonným vecným bremenom a ponecháva ich usporiadanie výlučne na dobrej vôli

užívateľovi pozemku, záver o neexistencii práva vlastníkov pozemku na náhradu za nútené obmedzenie
vlastníckeho práva na dobu vopred neurčiteľnú, nemôže byť v súlade nielen s citovanými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka, Listinou základných práv a slobôd, ale ani s Ústavou Slovenskej republiky.

36.V danej veci boli predložené dva znalecké posudky. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a to aj
výsluchom znalca Ing. B. mal súd zato, že nemožno z hľadiska ich posúdenia súdom vylúčiť žiaden

z posudkov. Strany pritom iné dokazovanie za účelom zistenia nároku žalobcov nenavrhli. V takom
prípade s poukazom na platný CSP súd postupoval tak, že zo záverov týchto posudkov spravil priemer
a žalobcom priznal túto priemerne určenú sumu vo výške 2.140 eur ( 2.460 + 1.820 : 2). Žalobcovia
ešte v roku 2009 vyzvali žalovaného na platenie nájomného. Žalobca im obratom odpovedal, že s
nárokom nesúhlasí majúc za to, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľnosti. Žalobcovia si uplatňovali úrok

z omeškania za každý mesiac žalovaného obdobia vždy k prvému dňu nasledujúceho mesiaca. Súd sa
stotožňuje s tým, že právny titul uvádzaný žalobcami nie je pre rozhodnutie súdu záväzný, pričom ani
sám žalovaný dokonca ani na začiatku tohto konania nevedel o tom, že má právo vecného bremena
k predmetným nehnuteľnostiam preto ani v neprospech žalobcov nemožno tento fakt brať a keďže
žalobcovia si uplatňovali úrok z omeškania po predmetnej výzve, mal súd zato, že sa žalovaný s plnením

dostal do omeškania. Výška úroku vychádza z nariadenia vlády 87/95 Z.z. Vo zvyšku súd konanie podľa
§ 145 CSP zastavil, keď pred začatím konania ako aj počas konania vzhľadom na predložené znalecké
posudky žalobcovia upravovali petit smerom dole.

37.Podľa § 11 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch súd žalobcom vrátil súdny poplatok v sume

149 eur v späťvzatej časti pred začatím konania.

38.Súd po právoplatnosti rozhodnutia v zmysle § 259 CSP vráti stranám časť preddavku na trovy štátu,
každej strane 3,05 eura, keď preddavok každej strany bol 200 eur a na znalecké dokazovanie bola
vynaložená suma 193,90 eura a strany sa rovnakou mierou vzhľadom na výsledok sporu podieľali na

nákladoch štátu.

39. O trovách konania navrhovateľa súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán
nemá právo na náhradu trov konania. Po čiastočnom späťvzatí pred začatím konania boli stany pomerne
rovnako úspešné, pričom výška priznanej sumy záležala od znaleckého posúdenia a aj predložené

posudky sa v sume nestotožňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania