Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/246/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117206229
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2117206229.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek
senátu JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Terézie Mecelovej vo veci žalobkyne: R. W., nar. X. V. XXXX,
trvalo bytom C., S. XXXX/X, zastúpenej advokátom: JUDr. Marek Letkovský, Legionárska 1/C, 831 04
Bratislava - Nové Mesto, IČO: 42261414, proti žalovanej: DIFFEWA s. r. o., Nám. Jozefa Herdu 1/579,
917 01 Trnava, IČO: 47 498 561, zastúpenej splnomocnenkyňou: PETKOV & Co s. r. o., Šoltésovej 14,

811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 430 742, o zaplatenie 3.000 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovanej proti rozsudku pre zmeškanie Okresného súdu Trnava z 12. júna 2018 č. k.
32C/26/2017-91, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie r u š í a vec mu vracia na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie súd prvej inštancie I. žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným zo sumy 3.000 eur od
11.2.2017 až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. žalobkyni priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 137 písm. a/, § 274, § 275 CSP (zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov); § 49a, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 517 ods.

2 O.z. (zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších zmien a doplnení).
Dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 10.3.2017, domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
by súd zaviazal žalovanú na sumu 3.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne počítaným
zo sumy 3.000 eur od 11.2.2017 a nahradiť trovy konania. Súd prvej inštancie vo veci nariadil
pojednávanie na 1.5.2018 (poznámka odvolacieho súdu správne 1.3.2018), na ktoré riadne predvolal
žalovanú stranu, pričom v predvolaní žalovanú poučil o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie. Predvolanie bolo doručené žalovanej a jej právnemu zástupcovi dňa
20.12.2017. Súd pojednávanie odročil na 3.5.2018, pričom žalovanú a jej zástupcu poučil o povinnosti
dostaviť sa bez osobitného predvolania. Pojednávanie dňa 3.5.2018 odročil súd na 12.6.2018, pričom
žalovaná a jej zástupca boli opätovne poučení o povinnosti dostaviť sa bez osobitného písomného
predvolania. Žalovaná ani jej zástupca sa na stanovený termín dňa 12.6.2018 (nedostavili) a svoju
neúčasť neospravedlnili včas a vážnymi okolnosťami. Na pojednávaní dňa 12.6.2018 právny zástupca

žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Keďže boli splnené všetky zákonné
podmienky v zmysle ustanovenia § 274 CSP, súd rozhodol na návrh žalobkyne rozsudkom pre
zmeškanie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Rozhodnutie v časti o nároku na náhradu trov konania odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1, § 262
ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil plným úspechom žalobkyne v konaní, čo v konečnom dôsledku znamená
nárok žalobkyne voči žalovanej na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100%

trov konania.2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalovaná s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Žalovaná považuje rozsudok v celom
rozsahu za nezákonný a teda za vecne nesprávny. Odvolanie odôvodnila odvolacím dôvodom podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. a/ CSP v spojení s ust. § 356 písm. b/ CSP. Súd prvej inštancie pri vydaní
napádaného rozsudku dospel k mylnému záveru, že na jeho vydanie sú splnené procesné podmienky.
Mylný záver súdu vychádza z nasledovných skutočností: (a) súd nesprávne a formalisticky interpretoval
§ 274 CSP, pričom: nebral zreteľ na účel rozsudku pre zmeškanie ako inštitútu využívaného výlučne pri
extrémnej procesnej pasivite strany sporu; nevzal patričný zreteľ na doterajší priebeh sporu a konkrétne

štádium sporu ku dňu konania pojednávania dňa 12.6.2018; nevzal patričný zreteľ na iné ustanovenia
CSP, ktoré mal pri svojom procesnom postupe (vzhľadom na priebeh a stav sporu ku dňu 12.6.2018)
riadne zohľadniť; (b) súd nerozlíšil všeobecnú poučovaciu povinnosť podľa § 160 CSP od osobitnej
poučovacej povinnosti podľa § 274 písm. a/ CSP, čoho dôsledkom bolo, že súd nepoučil žalovanú
na pojednávaní dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie, na ktorom vydal napádaný rozsudok
(konané dňa 12.6.2018) v zmysle § 274 písm. a/ CSP. Vzhľadom na vyššie uvedené procesné a právne

nedostatky neposkytol súd prvej inštancie žalovanej v spore materiálnu právnu ochranu (ktorá jediná
je v právnom štáte žiadúca) a tým odoprel žalovanej spravodlivosť (denegatio iustitiae). Žalovanou
prostredníctvom tohto odvolania napádaný rozsudok je výsledkom použitia prehnane formalistických
interpretačných postupov pri výklade ust. § 274 CSP zo strany súdu prvej inštancie, následkom
ktorých je svojvoľné obmedzenie (resp. popretie) práva žalovanej na spravodlivý proces. Žalovaná

nespochybňuje opodstatnenosť inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, avšak zohľadňujúc
právny poriadok (vrátane ústavného poriadku) SR, je žalovaná presvedčená, že tento procesný inštitút
je aplikovateľný iba v prípade extrémnej nečinnosti procesnej strany po splnení ďalších zákonom
stanovených podmienok. Žalovaná tvrdí, že v posudzovanom prípade nenastala taká situácia, v
dôsledku ktorej by mohol súd prvej inštancie postupovať tak, že vydá rozsudok pre zmeškanie

žalovanej. K záveru možnosti vydať v posudzovanom prípade možno dôjsť len pri použití prehnane
formalistických a izoločných metód výkladu právnych predpisov (nezohľadňujúcich iné ustanovenia
zákona), po nedostatočnom dbaní na význam materiálnej ochrany práv a právom chránených záujmov
strany sporu v súdnom konaní, po nedostatočnom posúdení účelu inštitútu rozsudku pre zmeškanie a
nezohľadnení dovtedajšieho priebehu sporu, procesnej aktivity žalovaného a konkrétne štádium sporu

(spor po vykonaní stranami navrhnutého dokazovania) ku dňu vydania rozsudku (t. j. 12.6.2018).
Ústavný súd SR v rámci svojej rozhodovacej (činnosti) už uviedol, že: „(...) uprednostňuje materiálne
poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza zo zmyslu
a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z hľadiska
všeobecne ponímanej spravodlivosti (m. m. IV. ÚS 1/07, I. ÚS 57/07, IV. ÚS 182/07).“ (nález ÚS SR,

sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12.1.2017).
Nepochybne uvedené poňatie prístupu k spravodlivosti musí všeobecný súd zohľadňovať aj pri
posudzovaní prípustnosti uplatnenia inštitútu rozsudku pre zmeškanie žalovaného, pričom musí
vychádzať zo všetkých skutočností, ktoré v konkrétnom spore nastali so zreteľom na účel inštitútu
rozsudku pre zmeškanie. K účelu rozsudku pre zmeškanie možno spomenúť, že podľa dôvodovej správy

k CSP v prípade rozsudku pre zmeškanie nejde o meritórny rozsudočný výrok o veci samej po vykonaní
dokazovania a právneho posúdenia veci.
Zároveň, v staršej procesualistickej literatúre možno nájsť názor, podľa ktorého predpokladom na
vydanie rozsudku pre zmeškanie je aj to, že pojednávanie, na ktorom bol rozsudok pre zmeškanie
vydaný, nebolo už predtým v minulosti z dôvodov na strane súdu (pozn. žalovanej - napr. za účelom

doplnenia dokazovania ako v posudzovanom prípade) odročené. K účelu rozsudku pre zmeškanie
sa vyjadrila už aj novšia procesualistická doktrína. Podľa tohto názoru: „Rozsudok pre zmeškanie sa
nevydávapoštandardnomvykonanídokazovania,anipoprávnomposúdeníveci.“Suvedenýminázormi
sa stotožňuje aj žalovaná, pretože tieto názory zjavne vychádzajú z toho, že rozsudok pre zmeškanie
možno vydať len v takom štádiu konania, kedy je žalovaný extrémne pasívny a súd zatiaľ nevykonal

dokazovanie a nepredostrel svoje (hoc len predbežné) právne posúdenie veci. Ak súd už vo veci
vykonal dokazovanie a vyslovil predbežný právny názor (či odročil pojednávanie za účelom doplnenia
dokazovania), rozsudok pre zmeškanie nie je možné vydať. Odvolateľka citovala čl. 2 ods. 1, čl. 3, §
191 ods. 1, § 273 a § 274 CSP. Súd prvej inštancie pri vydaní rozsudku vychádzal výlučne z ust. §
274 CSP a skúmal výlučne to, či boli splnené podmienky stanovené práve a jedine v tomto ustanovení.

Zabudol však už posúdiť, či v predmetnom prípade nemá zohľadniť aj iné ustanovenia CSP, ktoré
vzhľadom na štádium konania (po vykonanom dokazovaní na pojednávaniach dňa 1.3.2018 a 9.5.2018,
ako aj po vyslovení predbežného právneho názoru na pojednávaní dňa 1.3.2018) majú pred § 274 CSP
aplikačnú prednosť, a to práve s poukazom na materiálne poňatie súdnej ochrany žalovaného. Žalovanámá za to, že § 274 CSP nesmie byť interpretovaný izolovane, pretože v dôsledku takejto izolovanej
interpretácie dôjde k odopretiu materiálnej spravodlivostia k nerešpektovaniu účelu práva na spravodlivý
proces ako aj nerešpektovaniu účelu inštitútu rozsudku pre zmeškanie, ktorý nesmie slúžiť ako sankčný

prostriedok akejkoľvek pasivity strany, ale je uplatniteľný iba na jej extrémne prípady. V prvom rade je,
podľa názoru žalovanej, potrebné posúdiť vzájomný vzťah medzi ust. § 273 CSP a ust. § 274 CSP a
ich obsah. Tieto ustanovenia treba v každom prípade interpretovať vo vzájomnej súvislosti. Pri ústavne
korektnej interpretácii, zohľadňujúc potrebu materiálnej súdnej ochrany strán sporu, možno dospieť k
záveru, že postup podľa § 274 CSP (za podmienok v ňom stanovených) možno uplatniť výlučne na

prvom meritórnom pojednávaní pred vykonaním dokazovania a pred vyslovením predbežného právneho
názorusúdu,zasúčasnéhosplneniapodmienokvyplývajúcichzust.§273CSP.Inokedynie.Jepotrebné
si uvedomiť, že ust. § 273 CSP dáva súdu iba fakultatívnu možnosť vydania rozsudku pre zmeškanie,
pričom podmienky na jeho vydanie predstavujú závažnejší spôsob pasivity žalovaného, ako je neúčasť
na pojednávaní. Ak sa strana v lehote nevyjadrí k riadne doručenej žalobe, v podstate do konania
nevnieslapopretieskutkovýchtvrdeníobsiahnutýchvžalobeazároveňanineprednieslasvojenávrhyna

dokazovanie.Súdtedanemážiadneskutočnostispornéanemážiadneinédôkazy,nežtiektorékžalobe
pripojil žalobca. Napriek tomu má súd iba fakultatívnu možnosť vydať rozsudok pre zmeškanie (môže
ale nemusí ho vydať). Pre prípad, že súd nevydá rozsudok pre zmeškanie podľa § 273 CSP, má pasívna
žalovaná strana ešte možnosť uplatňovať svoje práva na pojednávaní. Ak sa tohto prvého pojednávania
pasívny žalovaný nezúčastní (a teda je neustále pasívny a zotrváva procesný stav z obdobia pred

nariadením pojednávania), je spravodlivé, aby po splnení podmienok podľa § 274 CSP súd musel vydať
rozsudok pre zmeškanie. Ako nespravodlivé sa však už javí, ak aktívny žalovaný v štádiu konania
pred nariadením pojednávania podá odpor a vyjadrenie vo veci samej, predostrie svoju argumentáciu,
poprie skutkové tvrdenia žalobcu a navrhne dokazovanie (ktoré súd následne aj vykoná), zúčastní
sa dvoch pojednávaní, následne nedostal materiálnu právnu ochranu len z dôvodu, že na v poradí

treťom pojednávaní (po vykonaní dokazovania a vyslovení predbežného právneho názoru súdu na
predchádzajúcich pojednávaniach) sa nezúčastní. V takýchto prípadoch má (musí mať) pred § 274 CSP
aplikačnú prednosť § 191 ods. 1 CSP, ktorý stanovuje súdu povinnosť starostlivo prihliadať na všetko,
čo už dovtedy vyšlo počas konania najavo (napr. dokazovaním). Ak súd aplikuje § 274 CSP bez toho,
aby neuvážil, či v konkrétnom prípade nemá v záujme zachovania materiálnej spravodlivosti aplikačnú

prednosť iné ustanovenie zákona, resp. aby súd neuvážil dovtedajšiu procesnú aktivitu žalovaného,
ako aj všetky skutočnosti, ktoré už v konaní či už z vyjadrení žalovaného, alebo dokonca zo súdom
vykonaného dokazovania vyšli dovtedy v konaní najavo, nemožno potom hovoriť o materiálnej právnej
(súdnej) ochrane, ale o neprípustnom prehnanom formalizme súdu. Súd takýmto postupom zároveň
popiera základné zásady sporového konania stanovené v čl. 2 ods. 1 CSP (zásada spravodlivej a

materiálnej súdnej ochrany), v čl. 3 ods. 1 CSP (zásada interpretácie ustanovení CSP vo vzájomnej
súvislosti nielen s inými ustanoveniam CSP ale aj s Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami ktoré majú
predzákonom-CSP-prednosť)avčl.3ods.2CSP(zásadazákazudovolávaniasaslovavietCSPproti
ich účelu a zmyslu). Odvolateľka citovala z nálezu ÚS SR sp. zn. II. ÚS 675/2016 z 12.1.2017, nálezu II.
ÚS 675/2016 z 12.1.2017 a jeho rozhodnutí I. ÚS 2/08 a II. ÚS 675/2016. Výklad relevantných právnych

noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku zmaril účel požadovanej súdnej
ochrany.
Odhliadnuc od už vyššie uvedených skutočností možno [pre prípad, že argumentácia žalovaného
prezentovaná vyššie nie je správna (čo žalovaný vylučuje)], uviesť, že ak by sa ust. § 274 CSP malo
interpretovať oddelene od ostatných ustanovení CSP, a rozsudok pre zmeškanie žalovaného podľa §

274 CSP by bolo možné vydať na ktoromkoľvek pojednávaní (aj v štádiu po vykonaní dokazovania na
predchádzajúcich pojednávaniach) iba pri splnení podmienok stanovených v § 274 CSP, tak potom v
prejednávanej veci nebola splnená podmienka podľa § 274 písm. a/ CSP. Súd si voči žalovanej (a jej
právnemu zástupcovi) nesplnil na pojednávaní konanom dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie
konané dňa 12.6.2018 svoju zákonnú osobitnú poučovaciu povinnosť podľa § 274 písm. a/ CSP, keď súd

žalovanú (a ani jej právneho zástupcu) na pojednávaní dňa 9.5.2018 pri predvolávaní na pojednávanie,
ktoré sa uskutočnilo dňa 12.6.2018, nepoučil o následku nedostavenia sa na pojednávanie súdom
nariadené na deň 12.6.2018, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie v prípade nedostavenia
sa na toto pojednávanie. Vychádzajúc zo systematického výkladu CSP možno uzavrieť, že aj v
CSP zákonodarca upravil dva druhy poučovacej povinnosti, a síce: všeobecnú poučovaciu povinnosť

upravenú v ust. § 160 CSP a osobitnú poučovaciu povinnosť, výslovne vyplývajúcu z iných ustanovení
CSP [napr. § 75 ods. 2, § 90 ods. 2, § 129 ods. 2, § 130, § 195 ods. 2 či § 274 písm. a/]. V
prípade všeobecnej poučovacej povinnosti súd túto nemá, ak má strana právneho zástupcu, ktorým je
advokát. Súd teda v rámci všeobecnej poučovacej povinnosti nemusí, v prípade, že strana je zastúpenáadvokátom, stranu poučovať napr. o povinnostiach strany vyplývajúcich jej z § 150 CSP. Inak je to v
prípadoch osobitnej poučovacej povinnosti, ktorú si súd musí voči strane splniť bez ohľadu na to, či
právne zastúpená je alebo nie. Pritom je súd povinný si túto osobitnú poučovaciu povinnosť si splniť

slovami Ústavného súdu SR - vždy v konkrétnych procesných situáciách. Súd je povinný osobitnú
poučovaciu povinnosť uplatniť vždy v takej procesnej situácii, pri ktorej mu túto povinnosť zákon ukladá,
t. j. musí ju splniť vždy, keď nastane taká konkrétna procesná situácia, v ktorej zákon súdu osobitnú
poučovaciu povinnosť ukladá. Nie je totiž vylúčené, že určité procesné situácie sa (napr. aj v dôsledku
procesného postupu súdu) budú opakovať. V prípadoch opakovania procesných situácií, pri ktorých

je súdu stanovená osobitná poučovacia povinnosť, nestačí, aby si ju súd voči oprávnenému splnil iba
prvýkrát, resp. jedenkrát (ak zákon výslovne nestanovuje, že postačuje aj takýto postup, čo nie je
situácia v posudzovanom prípade). Naopak, súd je povinný splniť si osobitnú poučovaciu povinnosť
aj opakovane. Má tak robiť za účelom riadnej a spravodlivej ochrany záujmov strany sporu. Súd prvej
inštancie bol teda aj v posudzovanom prípade povinný žalovanú poučiť v zmysle § 274 písm. a/ CSP
pred každým pojednávaním vo veci. Nestačí, že súd podľa § 274 písm. a/ CSP poučil žalovanú pred

prvým pojednávaním konaným dňa 1.3.2018 (na ktorom sa právny zástupca žalovanej zúčastnil). Súd
mal žalovanú v zmysle § 274 písm. a/ CSP poučiť aj pri predvolávaní na ostatné pojednávania vo
veci, predovšetkým na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 12.6.2018, na ktorom vydal rozsudok
pre zmeškanie. Keďže súd žalovanú na pojednávaní konanom dňa 9.5.2018 pri ústnom predvolávaní
na pojednávanie následne konané dňa 12.6.2018 nepoučil podľa § 274 písm. a/ CSP, neboli v čase

vydaniarozsudku(t.j.dňa12.6.2018)splnenéprocesnépodmienkynavydanierozsudkuprezmeškanie.
Za účelom preukázania zanedbania osobitnej poučovacej povinnosti súdu podľa § 274 písm. a/ CSP
voči žalovanej žalovaná navrhuje odvolaciemu súdu vykonanie dokazovania v odvolacom konaní, a to
vypočutím zvukovej nahrávky z pojednávania uskutočneného vo veci dňa 9.5.2018.

3. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej vyjadrila tak, že navrhla napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu
prvej inštancie potvrdiť ako vecne a procesne správny. Poukázala na skutočnosť, že v žiadnej časti
svojho odvolania sa žalovaná nevyjadrila k tomu, prečo sa na pojednávanie vytýčené na 12.6.2018,
na ktoré bola riadne predvolaná priamo na pojednávaní dňa 3.5.2018, pričom toto predvolanie vzala
na vedomie a bola zaviazaná dostaviť sa na pojednávanie aj bez osobitného písomného predvolania,

nedostavila a svoju neúčasť ani neospravedlnila. Žalobkyňa má za to, že správanie žalovanej
spočívajúce v jej zámernej absencii na pojednávaní dňa 12.6.2018, tak aj podanie odvolania proti
napadnutému rozsudku je účelové a smeruje iba k sťaženiu materiálne nesporného nároku žalobkyne
uplatneného v tomto súdnom konaní. Ak by absencia žalovanej na pojednávaní 12.6.2018 spočívala
v ospravedlniteľnom dôvode, žalovaná by iste využila svoje oprávnenie podľa § 277 ods. 2 CSP a

požiadala by o zrušenie napadnutého rozsudku, pretože v takom prípade by bol súd povinný napadnutý
rozsudok zrušiť a vo veci ďalej konať nariadením nového pojednávania, na ktorom by žalovaný
mohol meritórne argumentovať. Namiesto toho žalovaná podala odvolanie, ktorým sa snaží spochybniť
dôvodnosť a opodstatnenosť procesného postupu súdu prvej inštancie; týmto odvolaním nepochybne
dosiahne výraznejšie zdržanie veci, ktoré bude výlučne na neprospech žalobkyne. Správanie žalovanej

je podľa názoru žalobkyne vhodným príkladom zneužívania procesných oprávnení strán v zmysle CSP
ich špekulatívnym uplatňovaním. Z uvedeného dôvodu sa odmieta žalobkyňa zaoberať argumentáciou
žalovanej vo vzťahu k ňou tvrdeným pochybeniam zo strany súdu prvej inštancie. Žalovaná si s
prihliadnutím na jej právne zastúpenie musela byť vedomá, že jej procesná pasivita, ktorou je aj
nedostavenie sa na pojednávanie, na ktoré bola predvolaná, môže vyústiť do vydania rozsudku pre

zmeškanie. V tejto súvislosti poukázala na čl. 5 základných princípov CSP a dôvodovú správu k
tomuto ustanoveniu. Je zrejmé, že žalovaná svojou neúčasťou na pojednávaní 12.6.2018 sledovala
nekalý cieľ, konkrétne výlučne procesným postupom skomplikovať žalobkyni uplatňovanie jej nároku a
oddialiť moment, kedy jej bude uplatnený nárok zo strany žalovanej reálne splnený. Nemožno prisvedčiť
argumentácii žalovanej, že zo strany súdu prvej inštancie došlo vo vzťahu k žalovanej k prílišnému

formálnemu prístupu a najmä k zásahu do práva žalovanej na spravodlivý súdny proces, pretože
takýto zásah je zo strany žalovanej subjektívne vnímaný a predovšetkým domnelý, keďže výsledok
súdnehokonaniazapríčinilavýlučnežalovanásamasvojouprocesnoupasivitou,konkrétnedobrovoľnou
a neospravedlnenou neúčasťou na riadne vytýčenom pojednávaní. Vo vzťahu k zneužitiu procesných
práv strán sporu žalobkyňa citovala z odbornej literatúry a poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo V 8/2007 z 20.6.2017, v ktorom rozhodnutí sa nejedná síce o totožné
procesné oprávnenia strany, vhodným spôsobom sa tu však odzrkadľuje jasná paralela v správaní strán
v danom spore (opakované podávanie žiadostí o predĺženie lehoty) a žalovanej v prejednávanej veci
žalobkyne (vedome neospravedlnená neúčasť na pojednávaní a snaha z tohto vedomého nekonaniastrany vytvoriť procesné pochybenie súdu), z čoho žalobkyňa usudzuje, že záver odvolacieho súdu vo
vzťahu k postupu žalovanej by mal byť obdobný ako v prípade označeného uznesenia. Žalobkyňa má
tiež za to, že odvolanie proti napadnutému rozsudku nie je prípustné, pretože podmienky na vydanie

rozsudku pre zmeškanie boli v prípade napadnutého rozsudku splnené (ust. § 386 písm. c/ CSP);
predovšetkým však v prípade žalovanej zjavne došlo k zneužitiu práva, ktoré v zmysle platnej legislatívy
nepožíva právnu ochranu, preto žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby odvolanie odmietol, alternatívne ak
sa odvolací súd nestotožní s vyššie uvedeným názorom žiadala odvolací súd, aby rozsudok ako vecne
a procesne správny potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359 CSP), proti rozsudku súdu prvej
inštancie pre zmeškanie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ak neboli splnené podmienky na jeho
vydanie (§ 355 ods. 1 a § 356 písm. b/ a contrario CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má
zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody

(§ 365 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§
379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce
sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je prípustné a dôvodné a je preto potrebné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

5. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdenie, či tu boli podmienky na vydanie rozsudku pre
zmeškanie žalovanej. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaná uplatnila vo svojom odvolaní o.i. i
odvolací dôvod spočívajúci v porušení práva na spravodlivý proces tvrdiac, že neboli splnené podmienky

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie.

6. Podľa čl. 2 ods. 1 a 2 CSP: (1) Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. (2) Právna istota
je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou

rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v
ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 CSP: (1) Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade
s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon,
s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom,

judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom
na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. (2) Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách
a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu
a zmyslu podľa odseku 1.
Podľa § 389 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť
dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo

vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.
Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ustanovenia 389 ods.1 písm. b/ CSP treba
rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných
procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného ale aj z ústavnoprávneho rámca a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou

práva.
Podľa § 355 ods. 1 CSP proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
nevylučuje.
Podľa § 356 CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku
alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky

na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že
neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
Podľa § 137 písm. a/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti.Podľa § 273 CSP súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm.
a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v
určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti

na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a
žalovanýtútopovinnosťbezvážnehodôvodunesplnil,b)vuznesenípodľapísmenaa)poučilžalovaného
o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie
a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk.
Podľa § 274 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu

rozsudkomprezmeškanie,ktorýmžalobevyhovie,aka)sažalovanýnedostavilnapojednávanievoveci,
hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku
nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju
neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
Rozsudok pre zmeškanie žalovaného - kontumačný rozsudok predstavuje procesnú sankciu za pasivitu
žalovaného v spore. Nová právna úprava rovnako, ako aj doterajšia právna úprava v Občianskom

súdnom poriadku, rozlišuje medzi rozsudkom pre zmeškanie žalovaného pred nariadením pojednávania
(§ 273 CSP) a po nariadení pojednávania (§ 274 CSP). Rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného pred pojednávaním je fakultatívne (arg.: "súd môže rozhodnúť..") a nie je viazané na návrh
žalobcu. Naproti tomu, rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní je
obligatórne(arg.:"rozhodnesúd.."),zasplneniapodmienky,žetuexistujevýslovnýnávrhžalobcunatúto

formu rozhodnutia. Súd môže rozsudkom pre zmeškanie rozhodnúť spor aj na predbežnom prejednaní
sporu, a to za podmienok upravených v § 172 CSP. Rozsudkom pre zmeškanie žalovaného možno
rozhodnúť len vtedy, ak ide o žalobu o splnenie povinnosti.
Kontumačný rozsudok pred nariadením pojednávania predstavuje sankciu za absenciu povinnosti
tvrdiť a dôkaznú povinnosť a kontumačný rozsudok po nariadení pojednávania predstavuje sankciu za

nedostavenie sa na už nariadené pojednávanie. Rozsudok pre zmeškanie sa nevydáva po štandardnom
vykonaní dokazovania ani po právnom posúdení veci, preto odôvodnenie tohto rozsudku obsahuje len
stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre zmeškanie. Súd teda v
odôvodnení uvedie, čoho sa žalobca svojou žalobou domáhal, a uvedie splnenie predpokladov podľa
§ 273 CSP alebo § 274 CSP.

Predpoklady pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného po pojednávaní sú:
- súd riadne a včas (pozri § 178 ods. 2 CSP) predvolal žalovaného na pojednávanie (pozri § 100 CSP),
pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaný nedostaví na pojednávanie, súd rozhodne
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie;
- žalovaný sa nedostavil na pojednávanie v určený čas (ak by sa na pojednávanie dostavila len strana

sporu a nie jej splnomocnený právny zástupca, predpoklad nie je splnený, keďže samotným udelením
plnomocenstva sa strana nezbavuje svojich procesných práv);
- žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami (čiže ak sa žalovaný síce
ospravedlní, ale oneskorene, napr. len v deň pojednávania, hoci mu nič nebránilo sa ospravedlniť aj skôr,
alebo súd nepovažuje dôvody uvedené v ospravedlnení za vážne, napr. ide o banálne, vyfabulované,

nepreukázané alebo nezdokladované dôvody, predpoklad pre rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie je
splnený a súd sa s hodnotením takéhoto ospravedlnenia vysporiada v odôvodnení rozsudku);
- návrh žalobcu na rozhodnutie sporu rozsudkom pre zmeškanie (môže byť už súčasťou žaloby alebo ho
môže predniesť žalobca na pojednávaní a súd tento návrh zaprotokoluje alebo zaznamená v zvukovom
zázname). (ASPI, Komentár WK)

Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené
podmienky normované jeho hypotézou. Tieto podmienky musia byť splnené súčasne, v rovnakom
čase, čo však neznamená, že musia počas konania nastať iba v jeden určitý moment. Rozsudkom pre
zmeškanie tak súd môže rozhodnúť na ktoromkoľvek nariadenom pojednávaní, ak sú súčasne splnené
všetky podmienky. Nemusí ísť len o prvé pojednávanie vo veci samej.

V 43. bode odôvodnenia Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 4.6.2019 č. k. I. ÚS
233/2019-22, Ústavný súd SR o.i. uviedol, že formalistický výklad ustanovenia § 274 CSP, a to, že súd
vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom
pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu,
vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný

a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba
návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP
posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 CSP
by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškaniemohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto
formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok
(odvolanie vo veci samej).

Ustanovenie § 274 CSP treba vykladať aj v kontexte s ust. § 273, § 167, § 149 a § 152 CSP, teda
zmeškaním nie je bez ďalšieho neprítomnosť strany na pojednávaní (predbežnom prejedaní sporu);
zmeškaním teda nie je, ak sa strana pojednávania (prejednania) síce nezúčastní, avšak si v spore
uplatní procesnú obranu - útok, teda nemôže spor stratiť len pre neprítomnosť bez toho, že by súd
nemal povinnosť sa s jej obranou - útokom vysporiadať. Ust. § 274 CSP platí iba primerane (teda nie

bezvýhradne) a vydanie rozsudku pre zmeškanie je len v rovine možnosti konania (rozhodnutia) súdu,
posúdenie ktorej možnosti prináleží i odvolaciemu súdu.
Súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to
vyžaduje zmysel a účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov,
ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku (pozri nález
Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12, a nález Ústavného súdu SR z 23. mája

2013, sp. zn. IV. ÚS 71/2013-36). Podľa čl. 2 ods. 1 Základných princípov CSP ochrana ohrozených
alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol
naplnený princíp právnej istoty. Sudca totiž nie je len štatista, ktorý má zákony interpretovať a aplikovať
formálne bez ohľadu na hľadanie spravodlivosti. Svoj názor však musí v rozhodnutí presvedčivo
odôvodniť.

Z obsahu spisu vyplýva, že v predmetnom spore bol dňa 20.4.2017 pod č. k. 32C/26/2011-16 súdom
prvej inštancie vydaný platobný rozkaz, ktorým súd v plnom rozsahu vyhovel žalobe. Tento platobný
rozkaz bol žalovanej doručený 12.6.2017 (podľa vyznačenia na doručenke pri č.l. 17 spisu) spolu
so žalobou s prílohami a bližšie neidentifikovanými poučeniami podľa CSP, ktorých rovnopis sa v
spise nenachádza. Proti tomuto platobnému rozkazu podala žalovaná včas odpor s odôvodnením

vo veci samej. V odpore žalovaná uviedla, že v žalobe uplatnený nárok považuje v celom rozsahu
za nedôvodný, poprela niektoré skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe. Predmetný platobný
rozkaz bol zrušený uznesením súdu prvej inštancie z 18.7.2017 pod č. k. 32C/26/017-24. Súd prvej
inštancie uznesením z 8.11.2017 pod č. k. 32C/26/2017-31 vyzval žalovanú, aby sa v lehote 10 dní od
doručenia uznesenia písomne vyjadrila k vyjadreniu žalobcu z 12.10.2017, uviedla ďalšie skutočnosti a

označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaná sa v stanovenej lehote písomne vyjadrila v jej
podaní z 1.12.2017 k vyjadreniu žalobkyne, uviedla ďalšie skutočnosti a označila dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Následne súd prvej inštancie vytýčil pojednávania v predmetnej veci na 1.3.2018
a žalovanej spolu s Predvolaním na pojednávanie z 19.12.2017 doručil aj Poučenie o procesných
právach a povinnostiach strany sporu. Predvolanie obsahovalo poučenie: Ak sa na pojednávanie

vo veci riadne a včas predvolaný nedostavíte, a svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami
neospravedlníte, na návrh druhej strany rozhodne súd o žalobe rozsudkom pre zmeškanie (§ 274 a
§ 278 CSP). Poučenie obsahovalo iba citáciu § 273 CSP. Predvolanie a poučenie bolo doručené iba
priamo žalovanej, napriek jej zastúpeniu v spore splnomocnenkyňou, ich doručenie splnomocnenkyni
sa zo spisu nepodáva. Podľa zápisnice o pojednávaní z 1.3.2018 (č. l. 53) sa tohto pojednávania

zúčastnili iba advokát žalobkyne a splnomocnenkyňa žalovanej, bolo otvorené pojednávanie a začaté
dokazovanie (vykonaním dokazovania listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise), pojednávanie
bolo odročené na termín pojednávania 3.5.2018 za účelom doplnenia dokazovania s tým, že prítomní
účastníci konania berú termín pojednávania na vedomie a zaväzujú sa dostaviť bez osobitného
písomného predvolania (avšak strany sporu neboli prítomné na pojednávaní, len ich zástupcovia). Podľa

zápisnice o pojednávaní z 3.5.2018 sa tohto pojednávania zúčastnila žalobkyňa, jej advokát, konateľ
žalovanej, splnomocnenkyňa žalovanej a svedkyňa Martišková, súdom bol nariadený výsluch žalobkyne
a tiež výsluch svedkyne, oba boli vykonané, obom boli kladené otázky, pojednávanie bolo odročené
na 12.6.2018 za účelom doplnenia dokazovania, a to predložením e-mailovej komunikácie medzi
svedkyňou a žalobkyňou ohľadne uzatváranej zmluvy, vypočutím navrhovaného svedka pána Zachara,

ktorého účasť zabezpečí žalovaná a žalobkyňa predloží výpis z účtu preukazujúci pôvod zálohy, s tým,
že prítomní účastníci konania (ich zástupcovia sa tu nespomínajú) berú termín pojednávania na vedomie
a zaväzujú sa dostaviť bez osobitného písomného predvolania (č. l. 69). Podľa zápisnice o pojednávaní
z 12.6.2018 sa tohto pojednávania zúčastnil iba advokát žalobkyne, za žalovanú stranu nebol prítomný
nikto, súd vyhlásil uznesenia o otvorení pojednávania, o tom, že bude pojednávať v neprítomnosti

žalovanej strany, a o pokračovaní v dokazovaní, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doručenými
od ostatného pojednávania, advokát žalobkyne z opatrnosti vzhľadom na neprítomnosť žalovanej strany
navrhol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie, uznesením bolo vyhlásené dokazovanie za skončené a
na tomto pojednávaní bol vyhlásený napadnutý rozsudok pre zmeškanie.Z uvedeného vyplýva, že nemožno považovať za splnenú jednu z podmienok pre vydanie rozsudku pre
zmeškanie na pojednávaní (§ 274 CSP), a to podmienku, že súd riadne a včas predvolal žalovanú na
pojednávanie, pričom predvolanie obsahovalo poučenie, že ak sa žalovaná nedostaví na pojednávanie,

súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie. Podľa názoru odvolacieho súdu
žalovaná nebola riadne poučená o následku nedostavenia sa na pojednávanie v deň 12.6.2018, vrátane
možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná totiž bola o možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie poučená iba raz, pred prvým pojednávaním (1.3.2018), kedy jej bolo doručené zároveň
Predvolanie na pojednávanie na deň 1.3.2018 z 19.12.2017 i nedátumované Poučenie o procesných

právach a povinnostiach strany sporu, ktoré 2 listiny však obsahovali rozdielne poučenia, Predvolanie
obsahovalo poučenie podľa § 274 CSP a Poučenie obsahovalo poučenie podľa § 273 CSP, ktoré však
vzhľadom na už predchádzajúce vyjadrenie žalovanej k žalobe nebolo namieste a rozdielne poučenia
doručované zo strany súdu zároveň dôvodne pôsobili mätúco na žalovanú stranu, keďže pri § 273
CSP je podmienkou rozsudku pre zmeškanie, že žalovaný bez vážneho dôvodu nesplnil povinnosť sa v
určenej lehote písomne vyjadriť k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na

svoju obranu, pripojiť listiny na ktoré sa odvoláva a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (ktorú
povinnosť si žalovaná splnila už pred doručením predvolania a poučenia) a pri § 274 CSP je podmienkou
nedostavenie sa žalovaným na pojednávanie. Okrem uvedených poučení pred prvým pojednávaním
neboli žiadne ďalšie poučenia vo vzťahu k možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie žalovanej strane
dané.

Odvolací súd je naviac názoru, že súd prvej inštancie aplikoval príliš formalistický výklad ustanovenia §
274CSP,nakoľkopredmetnýsúdnysportrváuždlhšiudobu(kudňurozhodovaniasúdomprvejinštancie
1 rok a 3 mesiace), vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní (3), na prvé 2 pojednávania sa žalovaná
strana riadne dostavila, nebola v konaní nečinná (viď odpor s odôvodnením vo veci samej, vyjadrenie
žalovanej k žalobe) a súd prvej inštancie na návrhy obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie

(rozsudokprezmeškaniesaštandardnenevydávapovykonanídokazovania),podľanázoruodvolacieho
súdu mal súd prvej inštancie návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných
podmienok podľa § 274 CSP posudzovať aj podľa práve uvedených okolností prejednávanej veci, k
čomu však neprišlo. Ustanovenie § 274 CSP treba vykladať aj v kontexte s ust. § 273, § 167, § 149
a § 152 CSP, teda zmeškaním nie je bez ďalšieho neprítomnosť strany na pojednávaní (predbežnom

prejedaní sporu); zmeškaním teda nie je, ak sa strana pojednávania (prejednania) síce nezúčastní,
avšak si v spore uplatní procesnú obranu - útok, teda nemôže spor stratiť len pre neprítomnosť bez toho,
že by súd nemal povinnosť sa s jej obranou - útokom vysporiadať. Neúčasť žalovanej nebránila vecnému
rozhodnutiu sporu. Ust. § 274 CSP platí iba primerane (teda nie bezvýhradne) a vydanie rozsudku pre
zmeškanie je len v rovine možnosti konania (rozhodnutia) súdu, posúdenie ktorej možnosti prináleží i

odvolaciemu súdu.
Kontumačný rozsudok podľa § 274 CSP prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď sú súčasne splnené
všetky podmienky normované hypotézou tohto ustanovenia, ktoré musia byť splnené súčasne, v
rovnakom čase, preto pokiaľ nebola splnená podmienka riadneho poučenia žalovanej o následku
nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie, potom v

predmetnej veci neboli splnené všetky zákonné predpoklady pre vydanie rozsudku pre zmeškanie,
a pokiaľ bol súdom prvej inštancie napriek tomu takýto rozsudok vydaný, naviac na základe
príliš formalistického výkladu ustanovenia bez posudzovania aj okolností prejednávanej veci, potom
uvedeným procesným postupom a rozsudkom súd prvej inštancie znemožnil najmä odvolateľke, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, pričom tento nedostatok nebolo možné napraviť pred odvolacím súdom, a preto odvolací súd
v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP napadnutý rozsudok pre zmeškanie súdu prvej inštancie zrušil a
podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým

je podľa § 391 ods. 2 CSP viazaný, teda rozsudkom pre zmeškanie rozhodne iba v prípade splnenia
všetkých zákonných predpokladov, inak vec prejedná, v potrebnom rozsahu vykoná dokazovanie,
výsledky celého konania zhodnotí a až potom o veci rozhodne, pričom je potrebné náležite sa
vysporiadať s relevantnou právnou i skutkovou argumentáciou strán sporu a nové rozhodnutie náležite
v súlade s ust. § 220 ods. 2 a 3 CSP odôvodniť.

8. Podľa § 396 ods. 3 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov konania (vrátane trov tohto
odvolacieho konania).

9. Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§
426 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)