Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Cdo/308/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1216201287
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kolcun
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:1216201287.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu L. M., bývajúceho v N., zastúpeného JUDr. Jánom
Havlátom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Rudnayovo nám. č. 1, proti žalovanej Bratislavská
vodárenská spoločnosť, a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48, zastúpenej Advokátskou
kanceláriou Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Révová č. 7, o neplatnosť okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy a o návrhu žalovanej, vedenom na Okresnom súde

Bratislava II pod sp. zn. 52 Cpr 1/2016, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave
z 18. apríla 2018 sp. zn. 2 CoPr 15/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a .
Žalobca má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 10. mája 2017 č. k. 52 Cpr

1/2016-207 určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovanej ako zamestnávateľa,
dané žalobcovi ako zamestnancovi dňa 2.12.2015 je neplatné a pracovný pomer medzi žalobcom ako
zamestnancom a žalovanou ako zamestnávateľom trvá. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
náhradu mzdy vo výške 56.118,16 € brutto, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo
sumy 3.934,83 € brutto: od 10.1.2016 až do zaplatenia, od 10.2.2016 až do zaplatenia, spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.934,83 € brutto: od 10.03.2016 až do zaplatenia, od

10.4.2016 až do zaplatenia, od 10.5.2016 až do zaplatenia, od 10.6.2016 až do zaplatenia, od 10.7.2016
až do zaplatenia, od 10.8.2016 až do zaplatenia, od 10.9.2016 až do zaplatenia, od 10.10.2016 až
do zaplatenia, od 10.11.2016 až do zaplatenia, od 10.12.2016 až do zaplatenia, od 10.1.2017 až
do zaplatenia spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.967,42 €: od 10.2.2017
až do zaplatenia, od 10.3.2017 až do zaplatenia, od 10.4.2017 až do zaplatenia, od 10.5.2017 až
do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti žalobu žalobcu

zamietol. Mal za to, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru neboli zo strany žalovanej
dostatočne určité a takisto ani porušenie pracovnej disciplíny nebolo žalovanou dostatočne preukázané,
preto rozhodol tak, ako je vyššie uvedené. Ďalej súd prvej inštancie priznal žalobcovi voči žalovanej
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Návrh žalovanej, ktorým žiadala určiť, že od žalovanej
nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnávala, súd prvej inštancie zamietol. O
trovách súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo

výške 3.566 € Slovenskej republike na účet Slovenskej pošty, a.s., vedený v Poštovej banke, a.s. do 3
dní od právoplatnosti rozsudku.
2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) rozsudkom z 18. apríla 2018 sp. zn. 2 CoPr 15/2017
odvolaním žalovanej napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne a právne
správny potvrdil (§ 387 ods. 1, 2 CSP). Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal
odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 CSP a keďže žalobca bol v odvolacom

konaní úspešný, priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd sa vo svojom
rozhodnutí nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že dôvody okamžitého skončenia pracovnéhopomeru neboli dostatočne určité, avšak aj podľa odvolacieho súdu nebolo v konaní preukázané hrubé
porušenie pracovnej disciplíny a preto rozhodol tak, ako je vyššie uvedené.
3. Proti uvedenému rozsudku odvolacieho súdu podala dovolanie žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“),

prípustnosť a dôvodnosť ktorého odôvodnila s poukazom na § 420 písm. f/ CSP. Mala za to, že súdy
nižších inštancií sa v konaní vôbec nevysporiadali s rozporom medzi tvrdeniami žalobcu a svedeckými
výpoveďami svedkov. Odvolací súd ako aj súd prvej inštancie porušili podľa jej tvrdenia zásadu
rovnosti strán vyjadrenú v článku 6 CSP a zároveň aj v článku 46 Ústavy Slovenskej republiky tým,
že sa nevysporiadali s jej tvrdeniami. V zmysle uvedeného žiadala zmeniť rozsudok odvolacieho súdu

tak, že žalobu žalobcu zamietne.
4. Žalobca žiadal dovolanie ako neprípustné odmietnuť v zmysle § 447 písm. c/ CSP, alternatívne
zamietnuť v zmysle § 448 CSP a priznať mu náhradu trov konania v celom rozsahu.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že
dovolanie podala včas (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP),
v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§

443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť.
6. V zmysle § 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, ak to zákon pripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v § 420 a § 421
CSP.
7. V danom prípade dovolateľka prípustnosť dovolania vyvodzuje z § 420 písm. f/ CSP, v zmysle

ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým
sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
8. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle citovaného ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných

ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak
zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou
práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku
všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné

konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie
spravodlivosti).
9. Dovolateľka poukázala na skutočnosť, že odvolací súd ako aj súd prvej inštancie porušili podľa jej
tvrdenia zásadu rovnosti strán vyjadrenú v článku 6 CSP a zároveň aj v článku 46 Ústavy Slovenskej
republiky tým, že sa nevysporiadali v ich rozhodnutiach s jej tvrdeniami. Dovolací súd túto námietku

podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP) posúdil ako námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho
súdu.
10. V súvislosti s námietkou dovolateľky o nepreskúmateľnosti rozhodnutia odvolacieho súdu
je potrebné poukázať na to, že na rokovaní občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré
sa uskutočnilo 3. decembra 2015, bolo prijaté zjednocujúce stanovisko, právna veta ktorého znie:

„Nepreskúmateľnosť rozhodnutia zakladá inú vadu konania v zmysle § 241 ods. 2 písm. b/ Občianskeho
súdneho poriadku. Výnimočne, keď písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje zásadné vysvetlenie
dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, môže ísť o skutočnosť, ktorá zakladá prípustnosť dovolania
podľa § 237 ods. 1 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku.“
11. Uvedené stanovisko, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí

súdov Slovenskej republiky pod R 2/2016, považuje dovolací súd za plne opodstatnené aj v
preskúmavanej veci. Dovolací súd dodáva, že obsah spisu nedáva žiadny podklad pre to, aby sa na
daný prípad uplatnila druhá veta tohto stanoviska, ktorá predstavuje krajnú výnimku z prvej vety a týka
sa výlučne len celkom ojedinelých prípadov, ktoré majú znaky relevantné aj podľa judikatúry Európskeho
súdupreľudsképráva.Otakýprípadidevpraxinapríkladvtedy,keďrozhodnutiesúduneobsahujevôbec

žiadne odôvodnenie, alebo keď sa vyskytli „vady najzákladnejšej dôležitosti pre súdny systém” (pozri
Sutyazhnik proti Rusku, rozsudok z roku 2009), prípadne ak došlo k vade tak zásadnej, že mala za
následok „justičný omyl“ (Ryabykh proti Rusku, rozsudok z roku 2003).
12. Dovolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu obsahuje
náležité vysvetlenie dôvodov, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie a jeho postup bol v

súlade s § 387 ods. 1 a 2 CSP. Z rozhodnutia odvolacieho súdu sú zrejmé úvahy odvolacieho súdu, ktoré
ho viedli k potvrdeniu záveru súdu prvej inštancie o tom, že žaloba je v časti dôvodná. Odvolací súd sa
zrozumiteľne a dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalovanej. Obsah spisu v ničom
neopodstatňuje tvrdenie dovolateľky, že odvolací súd svoje rozhodnutie neodôvodnil. Odvolací súdzrozumiteľným a jednoznačným spôsobom uviedol dôvody, ktoré ho viedli k rozhodnutiu; jeho postup,
vo vzájomnej súvislosti s konaním a rozhodnutím prvoinštančného súdu, nemožno považovať
za neodôvodnený. Podľa názoru dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu

náležitostivzmysle§393CSP.Zaprocesnúvadukonaniapodľa§420písm.f/CSPnemožnopovažovať
to, že súdy neodôvodnili svoje rozhodnutia podľa predstáv dovolateľky. Žalovaná tak neopodstatnene
namieta existenciu vady v zmysle § 420 písm. f/ CSP.
13. Dovolací súd považuje za potrebné poznamenať, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na
všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver
o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV.
ÚS 115/03). Súd v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na všetky námietky uvedené v opravnom
prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú (podľa názoru súdu) podstatný význam pre rozhodnutie o odvolaní
a zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je

predmetom preskúmania v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05).
14. Dovolateľka ďalej vyvodzovala procesnú vadu konania uvedenú v § 420 písm. f/ CSP z toho, že v
konaní sa súdy vôbec nevysporiadali s rozporom medzi tvrdeniami žalobcu a svedeckými výpoveďami
svedkov, čím je zrejmé, že namietala hodnotenie dôkazov súdmi nižších inštancií.
15. S poukazom na námietku dovolateľky týkajúcu sa hodnotenia dôkazov, dovolací súd má za to, že

v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu do 30. júna 2016 sa vyskytovali námietky dovolateľov týkajúce
sa nedostatkov v procese obstarávania skutkových podkladov pre rozhodnutie, prípadne nesprávnosti
hodnotenia výsledkov dokazovania. Najvyšší súd vo vzťahu k takýmto námietkam dospel k záveru,
že dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (a zakladajúcim
prípustnosť dovolania) nie je nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie

všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (porovnaj judikáty R
37/1993, R 42/1993, R 125/1999 a rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1 Cdo 85/2010, 2 Cdo 29/2011,
2 Cdo 130/2011, 3 Cdo 268/2012, 3 Cdo 108/2016, 5 Cdo 244/2011, 6 Cdo 185/2011, 7 Cdo 38/2012).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania,
ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle §

420písm.f/CSPnedostatočnézistenieskutkovéhostavu,nevykonanievšetkýchnavrhovanýchdôkazov
alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.
16. Na základe uvedeného dovolací súd dospel k záveru, že dovolanie podané z dôvodu procesnej
vady zmätočnosti podľa § 420 písm. f/ CSP nie je procesne prípustné, a preto ho odmietol podľa § 447
písm. c/ CSP.

17. Najvyšší súd rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania o dovolaní neodôvodňuje (§
451 ods. 3 veta druhá CSP).
18. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.