Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Peter Brňák

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Odmietajúce podanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/188/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316204757
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Brňák
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8316204757.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky vo veci žalobkyne Československá obchodná banka, a. s., so sídlom
v Bratislave, Žižkova 11, IČO: 36 854 140, zastúpenej advokátskou kanceláriou HMG LEGAL, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Červeňova 14, v mene ktorej koná JUDr. Ján Gajan, advokát a konateľ, proti
žalovanej T. E., bytom v Q. I. XXX, o zaplatenie 10.241,47 € s príslušenstvom, vedenej na Okresnom
súde Humenné pod sp. zn. 6 C 97/2016, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove

z 28. augusta 2018 sp. zn. 24 Co 113/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalovaná nemá nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“) sa žalobkyňa

domáhala voči žalovanej zaplatenia nesplatenej časti úveru s príslušenstvom, ktorý jej bol poskytnutý
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej dňa 16. apríla 2013.

2. Súd prvej inštancie rozsudkom z 30. marca 2017 č. k. 6 C 97/2016-59 zaviazal žalovanú zaplatiť
žalobkyni sumu 6.371,29 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % z dlžnej sumy ročne od 3.6.2014 do
zaplatenia, v lehote 3 dní. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu

trov konania vo výške 24,42 %.

3. Proti zamietajúcemu výroku predmetného rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie,
o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. augusta 2018 sp.
zn. 24 Co 113/2017 tak, že ho vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti potvrdil a priznal
žalovanej náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti rozsudku odvolacieho súdu podala žalobkyňa dovolanie, ktoré odôvodnila poukazom na § 421
ods. 1 písm. a) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), t. j. nesprávnym
právnym posúdením veci odvolacím súdom v otázke, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Vyčítala odvolaciemu aj prvoinštančnému súdu, že
vychádzali len z gramatického výkladu ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k/ zákona o 129/2010 Z. z. o

spotrebiteľských úveroch a dospeli k záveru, že požiadavka, aby v Zmluve o úvere bola ako podstatná
náležitosť uvedená výška, počet a termíny splátok, sa vzťahuje tak k istine ako aj k úrokom a iným
poplatkom. Vec teda nesprávne právne posúdili. Navrhla preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec
mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaná sa k podanému dovolaniu nevyjadrila.6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana sporu, v ktorej neprospech bolo
napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), zastúpená advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), bez nariadenia

pojednávania (§ 443 CSP) dospel k záveru, že dovolanie treba odmietnuť. Najvyšší súd na stručné
odôvodnenie (§ 451 ods. 3 CSP) uvádza nasledovné:

7. V zmysle § 422 ods. 1 písm. a) a b) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy

a v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy, pričom na príslušenstvo sa
neprihliada. Podľa § 422 ods. 1 písm. c) CSP dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak je
predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia na
určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

8. Citované ustanovenie obmedzuje prípustnosť dovolania pre nesprávne právne posúdenie veci tzv.
majetkovým cenzom (ratione valoris). Limituje prípustnosť dovolania určením výšky sumy, ktorá má
byť predmetom dovolacieho prieskumu, pričom túto výšku viaže na desaťnásobok minimálnej mzdy
vo všetkých sporoch, ktorých predmetom je peňažné plnenie. Výnimku predstavujú spory s ochranou

slabšej strany, keď, vychádzajúc z koncepcie zvýšenej ochrany týchto definovaných subjektov, je
majetkový cenzus znížený na dvojnásobok minimálnej mzdy, aby v týchto sporoch bola ponechaná
možnosť dovolacieho prieskumu i pri nižších sumách plnenia. To znamená, že pokiaľ je dovolaním
napadnutý výrok rozhodnutia odvolacieho súdu o peňažnom plnení, je dovolací prieskum pre nesprávne
právne posúdenie veci možný, len ak peňažné plnenie prevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy, resp.

v sporoch s ochranou slabšej strany dvojnásobok minimálnej mzdy. V prípade príslušenstva pohľadávky
sa prípustnosť dovolania odvíja od rovnakých limitov ako pri istine.

9. V preskúmavanej veci je predmetom dovolacieho konania suma 3.870,18 €, teda tá časť, v ktorej
bola žaloba súdom prvej inštancie zamietnutá a v tejto časti bolo prvostupňové rozhodnutie napadnutým

rozsudkom odvolacieho súdu potvrdené. Výška minimálnej mzdy v čase podania žaloby (18. mája 2016)
bola 405,- € [podľa § 1 písm. a) Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 279/2015 Z. z., ktorým sa
ustanovujesumaminimálnejmzdynarok2016].Odvolacísúdtedarozhodovalvdovolanímnapadnutom
výroku o peňažnom plnení neprevyšujúcom desaťnásobok minimálnej mzdy (4.050,- Eur). Prípustnosť
dovolania žalobkyne bola preto v zmysle § 422 ods. 1 písm. a) CSP vylúčená.

10. Najvyšší súd vo svojej rozhodovacej činnosti (napr. 6 Cdo 191/2018, 6 Cdo 42/2018, 7 Cdo
256/2018, 1 Cdo 124/2018) v podobných veciach už uviedol, že „[i] keď v preskúmavanej veci išlo
o tzv. spotrebiteľský spor, teda spor s ochranou slabšej strany, pre posúdenie prípustnosti dovolania
neprichádzalo do úvahy uplatnenie nižšieho majetkového cenzu, t. j. dvojnásobku minimálnej mzdy v

zmysle § 422 ods. 1 písm. b) C. s. p. Účelom zníženia majetkového cenzu v sporoch s ochranou slabšej
strany je totiž podľa dôvodovej správy k C. s. p. zvýšená procesná ochrana slabšej strany, ktorou je
v spotrebiteľskom spore spotrebiteľ. Táto zvýšená procesná ochrana spočíva v sprístupnení dovolania
spotrebiteľa i pri nižšej sume peňažného plnenia. Znížený majetkový cenzus sa teda v spotrebiteľskom
spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný spotrebiteľ. Pokiaľ je však dovolateľom neúspešný

dodávateľ, pre posúdenie prípustnosti dovolania platí majetkový cenzus vo výške desaťnásobku
minimálnej mzdy. Táto interpretácia neodporuje princípu rovnosti zbraní, pretože je všeobecne známou
skutočnosťou, že rovnosť subjektov je v určitých sporoch (vzhľadom na postavenie strán) len fikciou,
na ktorú zákonodarca v C. s. p. reagoval tzv. pozitívnou diskrimináciou, t. j. osobitnou právnou úpravou
sporov s ochranou slabšej strany. Za takéto spory sa považujú spotrebiteľské spory, antidiskriminačné

sporyaindividuálnepracovnéspory(§290až§323C.s.p.),pričomslabšoustranouvnichjespotrebiteľ,
zamestnanec a diskriminovaný. Ochrana slabšej strany spočíva v tom, že sa jej priznáva viac práv za
účelom docielenia rovného postavenia s druhou stranou sporu, a teda dôsledného naplnenia princípu
rovnosti zbraní“.

11. Na podporu uvedeného názoru, preferujúceho účel (zákona) zníženia majetkového cenzu v sporoch
s ochrannou slabšej strany (bod 10) najvyšší súd poukazuje aj na čl. 3 CSP v spojitosti s čl. 152 ods.
4 Ústavy Slovenskej republiky. V neposlednom rade na rovnakom základe je stanovená aj povinnosť
platenia súdneho poplatku (zákon č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registratrestov, pozn.), ktorá sa, rovnako zvýrazňujúc uvedený účel, viaže na osobné (spotrebiteľa) a nie vecné
(konanie so spotrebiteľom) oslobodenie (7 Cdo 256/2018).

12. V neposlednom rade na zasadnutí občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu, ktoré sa
uskutočnilo 6. júna 2019, bolo prijaté uznesenie, v zmysle ktorého bolo v Zbierke stanovísk Najvyššieho
súdu a súdov Slovenskej republiky (ako R 29/2019) uverejnené uznesenie najvyššieho súdu z 24. júla
2018 sp.zn. 6 Cdo 80/2017 s touto právnou vetou: „Znížený majetkový cenzus (§ 422 ods. 1 písm.
b/ Civilného sporového poriadku) sa v spotrebiteľskom spore uplatní, ak dovolateľom je neúspešný

spotrebiteľ“. To znamená, že ak je dovolateľom neúspešný dodávateľ, vzťahuje sa na prípustnosť jeho
dovolania ustanovenie § 422 ods. 1 písm. a/ CSP.

13. So zreteľom na uvedené najvyšší súd dovolanie žalobkyne podľa § 447 písm. c) CSP ako
neprípustné odmietol.

14. O trovách dovolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 453 ods. 1 CSP tak, že inak úspešná
žalovaná nemá nárok na ich náhradu, keďže jej žiadne preukázané trovy v dovolacom konaní nevznikli.

15. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.