Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1To/21/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313010390
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Pirkovská
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8313010390.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Evy Pirkovskej a sudcov JUDr. Evy
Rešatkovej a JUDr. Vladimíra Monoka na verejnom zasadnutí konanom 25.09.2019, v trestnej veci proti
obžalovanému N.. A. H. pre zločin poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm.
a) Tr. zákona, o odvolaniach obžalovaného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu
Humenné sp. zn. 2T/99/2013 zo dňa 18.12.2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaného N.. A. H. a okresného prokurátora.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal okresný súd obžalovaného N.. A. H. vinným zo zločinu poškodzovania
veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že

- dňa 15. 3. 2011 ako zodpovedná osoba konajúca za Združenie obcí Poloniny so sídlom na adrese

Československej armády 140/70, 067 61 Stakčín, IČO: 37884859, uzatvoril so spoločnosťou ULPEX
a. s., Dunajská 12/1639, 040 01 Košice kúpnu zmluvu č. 1, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľného
majetku Združenia obcí Poloniny - mechanického senníka nachádzajúce sa na parcele č. XXX/XX k.
ú. J., okres I. a UOS dielne, nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/X k. ú. J., okres I., za kúpnu cenu 6
000,- eur a kúpnu zmluvu č. 2, ktorej predmetom bol predaj hnuteľného majetku (strojov slúžiacich na
prípravu drevnej štiepky) Združenia obcí Poloniny - mechanické rameno MOWI 2046, drvič a vibračný

dopravník DRH 150x400-V1/15-2, 2 ks šnekové dopravníky SD-250, 2 ks miešačka rôznych druhov
palív (zásobník štiepky a zásobník slamy), mobilný štiepkovač VERMEER BC 2000 XL, rozdružovač
slamy JEANTIL Pailleuse P2800 a teleskopický manipulátor DEDALUS 26,6 Agri ET 180 za kúpnu cenu
671,- eur aj napriek tomu, že ich všeobecná hodnota predstavovala podľa znaleckého posudku sumu
celkovo 300 761,19 eur a následne dňa 6. 5. 2011 ako zodpovedná osoba konajúca za Združenie obcí
PoloninysosídlomnaadreseČeskoslovenskejarmády140/70,06761Stakčín,IČO:37884859uzatvoril

so spoločnosťou ULPEX, a. s., Dunajská 12/1639, 040 01 Košice kúpnu zmluvy č. 3, ktorej predmetom
bol predaj hnuteľného majetku Združenia obcí Poloniny - technologických zariadení slúžiacich na
vykurovanie a ohrev teplej vody, nachádzajúcich sa v obci Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Klenová,
Stakčínska Roztoka, Ubľa a Ulič za kúpnu cenu 700,-. eur a kúpnu zmluvu č. 4, ktorej predmetom bol
predajnehnuteľnéhomajetkuZdruženiaobcíPoloniny-sociálnejbudovy,nachádzajúcejsanaparceleč.
XXX/Xk.ú.J.,okresI.zakúpnucenu100,-eurajnapriektomu,žeichvšeobecnáhodnotapredstavovala

podľa znaleckého posudku sumu celkovo 1 592 126,34 eur, čím tak v plnej výške zmaril uspokojenie
pohľadávky veriteľov Združenia obcí Poloniny a to spoločnosti D. a partneri s . o., W. XX, XXX XX J.,
IČO: 45354995 vo výške 345 871,77 eur, spoločnosti E. s r. o. H., Q. 1, XXX XX H., IČO: 31680321 vo
výške 120 407,90 eur, A. úradu N. vo výške 3 699,92 eur, podnikateľského subjektu S. D., sídl. N. XXX,
XXX XX H., IČO: 40571165 vo výške 4 391,63 eur a J. poisťovne, a. s. C. X. Z. vo výške 96,37 eur, čím
im svojím konaním spôsobil škodu v celkovej výške 474 467,59 eur.Za to mu podľa § 239 ods. 5 Tr. zákona s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, 3 Tr. zákona uložil trest
odňatia slobody v trvaní troch rokov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 51
ods. 1, 2 Tr. zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 4 rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona mu uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a
mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku, alebo inému výchovnému

programu.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodených D. a partneri, s. r. o., W. XX, XXX XX J., IČO 45354995,
E., s. r. o., H., Q. 1, XXX XX H., IČO 31680321, S. D., sídl. N. XXX, XXX XX H., IČO 40571165, a J.
poisťovňu, a. s., C. X. Z., s nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podali ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o hlavnom pojednávaní, odvolania obžalovaný aj prokurátor, ten však len proti výroku o treste
a náhrade škody. Obe odvolania boli následne aj písomne odôvodnené.

Obžalovaný v dôvodoch odvolania, ktoré podal prostredníctvom obhajcu uvádza, že rozhodnutie

prvostupňového súdu považuje za nesprávne. Ten ho uznal vinným za konanie, ktoré tak, ako je
popísané v skutku obžaloby a znenie ktorého si osvojil aj prvostupňový súd, nenapĺňa formálne znaky
trestného činu uvedeného
v § 239 Tr. zákona. To znamená, že znenie skutku tak, ako je naformulované v obžalobe i rozhodnutí
prvostupňového súdu mu vôbec nekladie za vinu, že mal úmyselne zmenšiť majetok dlžníka. Spísanie

akejkoľvek zmluvy, aj za cenu, ktorá je výraznejšie nižšia, než je reálna hodnota veci, totiž nie je trestným
činom, resp. nenapĺňa znaky trestného činu, pre ktorý bol uznaný vinným. Na verejnom zasadnutí v
konečnom návrhu ešte doplnil, že výrazné námietky prezentuje voči tvrdeniu a záveru v tom smere, že
obžalovaný mal konať ako zodpovedná osoba konajúca za združenie obcí Poloniny. Už v prípravnom
konaní prezentoval, aj bolo preukázané, že v tom čase osobou zodpovednou konať za Združenie obcí

nebol, pretože mandát starostu mu už skončil. Vzhľadom na to, že nebol zodpovednou osobou, uzavreté
zmluvy boli neplatné a ani majetok nemohol byť tým pádom prevedený, čo znamená, že veritelia si mohli
svoje pohľadávky uspokojiť. Ďalej poukázal na skutočnosť, že u obžalovaného chýba akýkoľvek motív
poškodiť veriteľov. On sám na prosbu starostov sa len snažil doriešiť situáciu, do ktorej sa združenie
dostalo po tom, čo neboli zo strany štátu vyplatené všetky finančné prostriedky a združenie sa dostalo

vzhľadom na nezaplatený úver do stavu núdze, ktorú sa on pokúšal riešiť a ako vyplýva aj z výpovedí
svedkov, na účely riešenia tejto situácie kontaktoval viacero firiem, až sa napokon dostal do kontaktu s
firmou Ulpex, ktorá sa na základe zmlúv, ktoré boli uzavreté zaviazala prevádzkovať kotolne 20 rokov.
Z jeho strany to bol zúfalý pokus, ako vyriešiť situáciu. V tejto súvislosti poukázal na výpoveď svedka
H., z obsahu ktorej plynie, že starostovia mu súhlas na uzavretie zmlúv, resp. predaj majetku dali a nie

je v tejto súvislosti podstatné, či uvedené kúpne zmluvy pred ich uzavretím videli alebo nie. Poukazuje
na okolnosti, za ktorých došlo k založeniu firmy D., ktorú založil svedok F., ktorý bol vedúcim úverového
oddelenie A. banky a potom, čo z nej odišiel, jej pohľadávku odkúpil. Ďalej poukázal na to, že D.
mohol svoj dlh uspokojovať aj iným spôsobom než priamym vymáhaním dlhu. Na všetky tieto okolnosti
bolo potrebné prihliadať, a keďže obžalovaný nekonal ako zodpovedná osoba, nemal ani žiaden motív

poškodiť veriteľov, navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a obžalovaného spod obžaloby
oslobodil.

Prokurátor v dôvodoch odvolania uvádza, že rozsudok súdu čo do neuloženia nepodmienečného trestu
odňatia slobody obžalovanému a povinnosti uhradiť preukázanú škodu poškodeným stranám považuje

za nedostatočný. Poukazuje na skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil úmyselného trestného činu -
zločinu s kvalifikovanou skutkovou podstatou vyjadrenou zákonodarcom odseku 5 § 239 Tr. zákona.
Konal v priamom úmysle poškodiť známych veriteľov ako zodpovedná osoba konajúca za Združenie
obcí Poloniny a nepomer hodnoty predávaného majetku a kúpnej ceny, za ktorú tento majetok predal,
je značný. Spôsobená škoda v celkovej výške 474.467,59 Eur je škodou veľkého rozsahu. Navrhol, aby

odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok z dôvodov uvedených v § 321 ods. 1 písm. e), f) Tr. poriadku a
podľa § 322 ods. 3 Tr. poriadku sám vo veci rozhodol tak, že obžalovanému uloží nepodmienečný trest
odňatia slobody v dolnej polovici trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia a zaviaže ho k náhrade spôsobenej škody poškodeným a to D. a partneri, s. r. o., W.XX, J., v sume 345.871,- Eur, E., s. r. o., H., Q. 1, v sume 120.407,90 Eur, A. úradu N. v sume 3.699,92
Eur a J. poisťovni, a. s., v sume 96,37 Eur.
Na základe podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ust. § 317 ods. 1

Tr. poriadku, v zmysle ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého
rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré napadnutým
výrokom rozsudku predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy,
ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 a dospel k záveru, že ani jedno z podaných

odvolaní nie je možné považovať za dôvodné.

V posudzovanej veci bolo podľa názoru krajského súdu v konaní pred súdom prvého stupňa vykonané
dokazovanie v takom rozsahu, ako to bolo pre správne zistenie skutkového stavu a to v rozsahu
nevyhnutnom na rozhodnutie, potrebné. V tomto smere napokon nevytýkal konaniu pred súdom prvého
stupňa nedostatky resp. nenamietal, že by niektoré z navrhovaných dôkazov neboli vykonané, ani jeden

z odvolateľov.

Konkrétne dôkazy, ktoré boli vo veci vykonané sú zrejmé tak z obsahu spisového materiálu, zápisníc
o hlavných pojednávaniach, ale aj dôvodov napadnutého rozsudku. V nich prvostupňový súd skutočne
veľmi podrobne uviedol nielen to, ktoré konkrétne dôkazy boli v posudzovanej veci vykonané, ale aj to,

aké konkrétne skutočnosti z jednotlivo vykonaných dôkazov vyplývali.

V tomto smere považuje krajský súd dôvody napadnutého rozsudku za v celku správne a úplne a
až na niekoľko skutočností, o ktorých sa zmieni nižšie, nepovažuje za potrebné ničím odôvodnenie
napadnutého rozsudku v tomto smere dopĺňať, naopak, jeho dôvody si osvojuje a v podrobnostiach na

ne odkazuje.

Napriek námietkam obžalovaného vo vzťahu k výroku o vine, aj podľa názoru krajského súdu, bolo
vykonanými dôkazmi nepochybne preukázané, že skutok tak, ako je ustálený vo výrokovej časti
napadnutého rozsudku sa stal, uvedený skutok obžalovaný spáchal a jeho konanie napĺňa všetky

pojmové znaky zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona
tak, ako to prvostupňový súd ustálil.

Obžalovaný vo svojom odvolaní v prvom rade namieta tú skutočnosť, že skutok tak, ako je uvedený
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku nenapĺňa pojmové znaky súdeného zločinu, pretože chýba

konštatovanie, že obžalovaný mal úmyselne zmenšiť majetok dlžníka v úmysle zmariť pohľadávky
veriteľa, pričom podľa názoru odvolateľa, uzavretie kúpnych zmlúv aj za výrazne nižšie ceny nenapĺňa
znaky trestného činu poškodzovania veriteľa.

S uvedeným názorom obhajoby sa krajský súd nestotožňuje a podľa jeho názoru, z obsahu skutkovej

vety napadnutého rozsudku jasne plynie, že obžalovaný predajom majetku Združenia obcí Poloniny
zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktoré títo voči Združeniu obcí Poloniny mali.

Skutočnosť, že obžalovaný kúpne zmluvy uvedené vo výroku napadnutého rozsudku v dňoch
15.03.2011 a 06.05.2011 v mene Združenia obcí Poloniny so spoločnosťou Ulpex, a. s., Košice, uzavrel,

nie je nijako pochybná. Vyplýva to jednak z výpovede samotného obžalovaného, výpovedí svedkov, ale
napokon aj obsahu kúpnych zmlúv, ktoré sú súčasťou spisového materiálu.

Z obsahu uvedených kúpnych zmlúv vyplýva, ktoré konkrétne hnuteľné, resp. nehnuteľné veci boli
odpredané a za akú konkrétne cenu k odpredaju došlo.

Skutočnosť, že uvedené sumy boli nepochybne v zjavnom nepomere k skutočnej hodnote týchto vecí
je preukázaná znaleckými posudkami.

Kúpnou zmluvou č. 1 zo dňa 15.03.2011 došlo k odpredaju mechanického seníka a UOS dielne za

celkovú sumu 6.000,- Eur, aj keď podľa znaleckého posudku X.. K. hodnota mechanického seníka bola v
tom čase 28.302,04 Eur a hodnota UOS dielne 27.740,34 Eur, čiže celková hodnota týchto nehnuteľností
predstavovala 56.042,38 Eur.Kúpnou zmluvou č. 2 z toho istého dňa došlo k odpredaju hnuteľných vecí za sumu 671,- Eur, aj keď
podľa znaleckého posudku X.. C. hodnota strojov na prípravu drevnej štiepky bola 10.035,- Eur, hodnota
drviča a vibračného dopravníka DRH 150x400-V1/15-2 predstavovala 39.327,- Eur, hodnota dvoch

kusov šnekových dopravníkov SD-250 13.064,- Eur, hodnota dvoch kusov miešačiek rôznych druhov
palív (zásobníka štiepky a zásobníka slamy) 76.871,- Eur, hodnota mobilného štiepkovača Vermeer
BC 2000 XL 60.987,- Eur, hodnota rozdružovača slamy Jeantil Pailleuse P2800 4.645,- Eur a hodnota
teleskopického manipulátora Dedalus 26,6 Agri ET 180 39.790,- Eur, čiže celková hodnota hnuteľných
vecí predstavovala v tomto prípade 244.719,- Eur.

Kúpnou zmluvou č. 3 zo dňa 06.05.2011 došlo k odpredaju technologického zaradenia na vykurovanie
a ohrev teplej vody nachádzajúcich sa v obci Hrabová Roztoka, Kalná Roztoka, Klenová, Stakčínska
Roztoka, Ubľa a Ulič za 700,- Eur, aj keď podľa znaleckého posudku hodnota technologických zariadení
kotolní v obci Hrabová Roztoka predstavovala 64.057,- Eur, Kalná Roztoka 181.296,- Eur, Klenová
313.844,- Eur, Stakčínska Roztoka 215.608,- Eur, Ubľa 434.588,- Eur, Ulič obecný úrad 107.688,- Eur

a Ulič základná škola a materská škola 241.728,- Eur, teda celkom 1.558.809,- Eur.

Kúpnou zmluvou č. 4 tak isto zo 06.05.2011 došlo k odpredaju sociálnej budovy v obci Klenová za
100,- Eur, hoci jej hodnota bola pôvodne znaleckým posudkom X.. K. určená na 33.337,26 Eur (aj keď
v priebehu konania pred súdom znalkyňa potom hodnotu upravila jej znížením o 6.000,- Eur, čo však

nie z pohľadu skutkových ani právnych záverov nie je významné a vzhľadom na túto okolnosť nebolo
potrebné upravovať skutok napadnutého rozsudku).

Z uvedeného je zrejmé, že majetok, ktorý bol na základe uvedených kúpnych zmlúv prevedený, bol
odpredaný za cenu, ktorá je neskutočne výrazne pod jeho hodnotou a naviac bol prevedený v rozpore

so zmluvou, ktorá bola uzavretá s Ministerstvom životného prostredia a výstavby, podľa ktorej nebolo
možné päť rokov, a to ani so súhlasom poskytovateľa príspevku, s uvedeným majetkom nakladať. Keďže
uvedená zmluva je z 27.04.2006, znamená to, že s majetkom nakladať nebolo možné do 27.04.2011,
takže ani prípadný súhlas starostov obcí ho k takýmto úkonom neoprávňovalo.

Naviac, z výpovedí svedkov starostov jednotlivých obcí síce vyplýva, že starostovia súhlasili s tým, aby
došlo prípadne aj k prevodu majetku obcí, avšak ako to vyplýva napríklad z výpovede svedkyne I., za
predpokladu že sa tak udeje v súlade so zákonom a za predpokladu, že firma Ulpex, s. r. o., uhradí
pohľadávky, ktoré majú veritelia voči Združeniu obcí Poloniny. Z obsahu kúpnych zmlúv však nič také
nevyplýva a napokon to nevyplýva ani z výpovede svedka B., ktorý zmluvy za spoločnosť Ulpex, s. r.

o., uzatváral, a ktorý uviedol, že síce o tom na začiatku uvažovali, ale ekonomicky by to nebolo pre nich
únosné.

Skutočnosť, že obžalovaný v čase uzatvárania kúpnych zmlúv vedel o pohľadávkach veriteľov voči
Združeniu obcí Poloniny tak, ako vyplývajú z výroku napadnutého rozsudku, je tak isto nesporná a

nepopieral ju ani samotný obžalovaný.

K jeho námietke, že nemohlo k dôjsť k spáchaniu trestného činu preto, že obžalovaný v tom čase
nekonal ako zodpovedná osoba konajúca za Združenie obcí Poloniny, pretože v zmysle stanov môže byť
predsedom združenia len starosta a jemu funkčné obdobie starostu zaniklo ešte koncom roku 2010, je

potrebné uviesť, že obžalovaný ako osoba oprávnená konať za združenie vystupoval. Vystupoval takto
so súhlasom všetkých členov združenia, teda starostov obcí, disponoval pečiatkou, podpisoval zmluvy
a naviac, ako to vyplýva z výpovede svedkyne S. D., ktorá pre združenie v tom čase robila účtovníctvo,
uvedené kúpne zmluvy jej obžalovaný doniesol, aby vyhotovila faktúry, takže s tvrdením, že nekonal ako
zodpovedná osoba a tým pádom sú zmluvy neplatné a nedošlo k prevodu uvedeného majetku formálne,

sa krajský súd nestotožňuje. V tejto súvislosti si len dovoľuje podotknúť, aj keď v tomto štádiu konania i
vzhľadom na to, že odvolanie vo výroku o vine bolo podané len obžalovaným, čiste teoreticky, že v takom
prípade, pokiaľ by uvedená situácia mala byť reálne preukázaná, bolo by sa zrejme trestné stíhanie aj
viedlo pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, 4 Tr. zákona, ktorý je podstatne prísnejšie trestným než
stíhaný zločin poškodzovanie veriteľa podľa § 239 ods. 1, 5 Tr. zákona.

K námietke obhajoby, že obžalovaný na takýto prevod majetku nemal žiaden motív, považuje krajský súd
za potrebné poukázať jednak na výpoveď samotného obžalovaného, ako aj na výpovede vypočutých
svedkov - starostov dotknutých obcí. Ak už nijaký iný motív nebol nepochybne preukázaný, tak motívomkonania obžalovaného podľa jeho vlastnej výpovede, mala byť snaha zachrániť situáciu, ktorá nastala v
ZdruženíobciPoloniny,doktorejsauvedenézdruženiemalodostať vzhľadomnapodľanehonesprávny
postup štátnych orgánov, a keďže s ním navrhovaným postupom, aby žalovali ústredný orgán a vymohli

tak nedoplatené peniaze, starostovia nesúhlasili a on sa takýmto spôsobom snažil zachrániť majetok
obcí, keďže firma Ulpex sa zaviazala prevádzkovať kotolne na ďalších 20 rokov.

Z vykonaných dôkazov je teda nepochybné, že obžalovaný ako osoba, ktorá konala za Združenie obcí
Poloniny nakladal s majetkom obce napriek tomu, že vedel, že s ním do doby piatich rokov od uzavretia

zmluvy nakladať nesmie, napriek tomu že vedel, že predaj je výrazne pod cenu v neprospech Združenia
obcí Poloniny, ku ktorému mali veritelia pohľadávky, napriek tomu, že zmluvne nebolo podchytené, že
podmienkou predaja je úhrada pohľadávok veriteľov a napriek tomu, že nekonzultoval a nenechal si
starostami odsúhlasiť výšku, za ktorú bude majetok predaný (čo napokon ako už bolo vyššie uvedené,
nie je z pohľadu právnej kvalifikácie konania obžalovaného absolútne podstatné, pretože ani súhlas
starostov obcí a ani súhlas s výškou sumy, za ktorú by sa mal majetok odpredať na jeho trestnej

zodpovednosti by v danom prípade nič nemenil), konanie obžalovaného aj podľa názoru krajského
súdu tým, že takýmto spôsobom zmaril uspokojenie veriteľa a spôsobil tak značnú škodu, teda škodu
prevyšujúcu 133.000,- Eur, napĺňa pojmové znaky zločinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1
písm. a), ods. 5 písm. a) Tr. zákona, teda zločinu, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom uznaný vinným.

Pochybenie, ktoré by bolo potrebné napraviť, napriek námietkam prezentovaným v dôvodoch odvolania
prokurátora, nezistil krajský súd ani vo výroku o treste.

Okresný súd pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu nepochybne vychádzal z kritérií pre ukladanie
trestu uvedených v § 34 Tr. zákona, pričom prihliadal v zmysle ust. § 34 ods. 4 Tr. zákona najmä

na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť nápravy. Tak ako okresný súd, ani
krajský súd v danom prípade nezistil žiadnu z okolností, ktorá by obžalovanému v zmysle ust. § 37 Tr.
zákona priťažovala. Je potrebné súhlasiť s priznaním poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j) Tr.
zákona, teda že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, v dôsledku toho nastáva prevaha

poľahčujúcich okolností nad okolnosťami priťažujúcimi, čo v zmysle ust. § 38 ods. 3 Tr. zákona znamená
potrebu upraviť v osobitnej časti Trestného zákona stanovenú trestnú sadzbu, a to znížením jej hornej
hranice o jednu tretinu.

Keďže základná trestná sadzba stanovená v osobitnej časti Trestného zákona je vo výmere 3 až 8 rokov,

postupom uvedeným v § 38 ods. 8 Tr. zákona (teda znížením hornej hranice o jednu z rozdielu medzi
dolnou a hornou hranicou trestnej sadzby) dochádza k úprave trestnej sadzby, v rámci ktorej je potrebné
obžalovanému trest ukladať na výmeru 3 roky až 6 rokov a 4 mesiace. Je pravdou, a v tom je k námietke
prokurátora potrebné prisvedčiť, že škoda, ktorá bola spôsobená, niekoľkonásobne prevyšuje spodnú
hranicuškody,ktorásavyžadujeprespôsobenieškodyveľkéhorozsahu(tedavtomčaseškodyvovýške

133.000,- Eur). Na druhej strane však nie je možné opomenúť ani osobu obžalovaného, jeho doterajší
bezúhonný spôsob života, ale hlavne motív, ktorý ho k uvedenému konaniu viedol tak, ako z vykonaných
dôkazov vyplýva, keďže nič iné v jeho neprospech preukázané nebolo, nebola nepochybne preukázaná
snaha obohatiť seba, iba riešiť situáciu, ktorá nastala a samozrejme, že nie je možné neprihliadnuť ani
na dobu, ktorá od spáchania skutku uplynula a presahuje dobu 8 rokov. S poukazom na všetky tieto

skutočnosti, podľa názoru krajského súdu, trest, ktorý bol obžalovanému súdom prvého stupňa uložený,
teda trest odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní troch rokov s
podmienečným odkladom jeho výkonu so stanoveným probačným dohľadom na skúšobnú dobu štyroch
rokov, aj s uloženou povinnosťou v zmysle ust. § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zákona je možné považovať za
trest dostatočný, trest, ktorým sa účel trestu sledovaný zákonom splní.

V ďalšej časti odvolacích námietok prokurátora týkajúcich sa výroku o náhrade škody krajský súd
podotýka, že aj tento výrok je v podstate potrebné považovať za správny, aj keď je pravdou, že súd
podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s nárokom na náhradu škody na civilný proces odkázal aj poškodenú S.
D., ktorá si nárok na náhradu škody vôbec neuplatnila, ale vo vzťahu k odvolacej námietke prokurátora

je potrebné uviesť, že náhradu škody si neuplatňoval ani daňový úrad. V čase rozhodnutia súdu prvého
stupňa, ani v čase keď rozhoduje krajský súd, nebolo celkom a bez pochybností preukázané, v akej
výške vzhľadom na prebiehajúce civilné konania, na prebiehajúce exekučné konania, ako aj skutočnosť,
že v januári 2013, teda už po vznesení obvinenia, došlo k spätnému prevodu majetku na Združenie obcíPoloniny a dlžníkom nebol obžalovaný ako osoba, ale Združenie obcí Poloniny, či ešte a ak áno, v akej
výške vôbec pohľadávky veriteľov existujú, v akej výške už došlo k uspokojeniu, aspoň čiastočnému,
a keďže dokazovanie v tomto smere by už skutočne presahovalo rámec trestného konania, je aj tento

výrok podľa názoru krajského súdu správny.

Z uvedených dôvodov preto krajský súd odvolanie tak obžalovaného, ako aj okresného prokurátora
podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.