Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5CoE/59/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4311212874
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Minks
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4311212874.1

Uznesenie

KrajskýsúdvNitre,vsenátezloženomzpredsedusenátuJUDr.BorisaMinksaasudcovJUDr.Vladimíra
Pribulu a JUDr. Olivera Kolenčíka, v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., IČO:
36 284 831, Karadžičova 10, 814 53 Bratislava, proti povinnému: G. G., narodený XX.XX.XXXX, trvale
bytom B., o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Levice, č. k. 16Er/973/2011-13 zo dňa 24.apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .

II. Povinný nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením exekúciu zastavil (výrok I.) a súdnemu exekútorovi JUDr.
Ing. E. Y., so sídlom Exekútorského úradu K., priznal voči oprávnenému nárok na náhradu trov exekúcie

(výrok II.). Svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písm. h) a ods. 2, § 196, § 200 ods. 1,
§ 203 ods. 2, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej
len "Exekučný poriadok"), § 14 ods. 1, § 15 ods. 1, § 22 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., ako aj skutočnosťami
zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že exekúciu je potrebné zastaviť.

2. Súd prvej inštancie uviedol, že dňa 14.09.2011 vydal poverenie č. XXXX. XXXXXX, ktorým poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie. Súdny exekútor dňa 19.03.2018 doručil súdu podnet na
zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného.

3. Súd mal po oboznámení sa s obsahom spisu mal za preukázané, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie. V tejto súvislosti upozornil na skutočnosť, že účelom exekúcie je nielen
uspokojenie pohľadávky oprávneného, ale aj úhrada trov exekúcie. Uviedol, že v rámci exekučného

konania boli vykonané všetky úkony smerujúce k zisteniu majetku povinného, ktorými bolo dostatočným
spôsobom zistené, že nie je z čoho uspokojiť pohľadávku oprávneného, ani trovy exekúcie, pretože
povinný nemá žiaden nehnuteľný majetok, ani hnuteľný majetok, nie je vlastníkom, ani držiteľom
žiadneho motorového vozidla, nemá zriadený účet v banke a nie je ani predpoklad, že by takýto
majetok nadobudol, nakoľko v priebehu konania žiadna zmena majetkových pomerov povinného nebola
zistená. Vychádzajúc z uvedeného súd ďalšie šetrenia a zisťovanie majetku povinného považoval za

neúčelné, pretože by sa tým len zvyšovali náklady na exekúciu bez toho, aby bola istota, že pohľadávka
oprávneného a trovy exekúcie budú uspokojené. Poukázal na to, že tým by sa len opäť zaťažoval
oprávnený ďalšími trovami, ktoré by v prípade zastavenia exekúcie opäť musel znášať. Súd dospel
k záveru, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
V tejto súvislosti zdôraznil, že zastavenie exekúcie v danom prípade neupiera oprávnenému právo
na uplatnenie svojho práva na súdnu ochranu, pretože zastavenie exekúcie z tohto dôvodu nebráni

oprávnenému podať v budúcnosti nový návrh na začatie exekúcie v prípade preukázania, že povinný
nadobudol majetok, z ktorého je možné pohľadávku oprávneného uspokojiť.4. Proti tomuto uzneseniu v časti týkajúcej sa výroku o zastavení exekúcie podal v zákonnej lehote
odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmeniť tak, že návrh

súdneho exekútora na zastavenie exekúcie sa zamieta, alebo napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že u tvrdenej nemajetnosti je treba
vychádzať z charakteru nemajetnosti ako stavu prechodného. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť v
tomto štádiu konania považoval za predčasné. Zdôraznil, že v tomto prípade je povinný fyzickou osobou
v produktívnom veku (42 rokov) a je možné reálne predpokladať, že povinný v budúcnosti nadobudne

majetok, či už prostredníctvom výkonu zamestnania, podnikateľskej činnosti alebo na základe inej
právnej skutočnosti. Tvrdil, že súd ani súdny exekútor nezistili majetkové pomery povinného dôkladne,
pričom poukázal na to, že súdny exekútor dostatočne nepreskúmal, či povinný nie je vlastníkom
majetkových práv, ktoré možno postihnúť vykonaním exekúcie (napr. práv na plnenie z poistných zmlúv
uzatvorených s povinným). Zdôraznil, že v prípade, ak by bola predmetná exekúcia zastavená, hrozí, že
právo oprávneného na zaplatenie pohľadávky vymáhanej v tomto exekučnom konaní bude premlčané,

čím sa zmarí úspešné vymáhanie predmetnej pohľadávky. Záverom uviedol, že finančné prostriedky,
ktoré v systéme zdravotného poistenia absentujú z dôvodu nedisciplinovanosti platiteľov poistného,
pocítia aj ostatní platitelia, ktorí pravidelne do systému prispievajú, a preto je dôležité, aby sa pri
dobrovoľnom nesplnení povinnosti platiteľmi poistného obzvlášť dôsledne postupovalo pri vymáhaní
týchto nedoplatkov.

5. Súdny exekútor sa nestotožnil s právnou argumentáciou oprávneného v jeho odvolaní. Dôvodil tým,
že v predmetnej veci bola vylustrovaná negatívna majetková podstata, ktorá je podporená aj výpisom
z centrálneho registra exekúcií. Uviedol, že z vykonanej lustrácie majetkovej podstaty povinného je
možné konštatovať jeho nemajetnosť a že ďalšie vedenie exekučného konania by bolo zbytočné a v

rozpore so zásadou hospodárnosti. Dodal, že pre rozhodovanie súdu o zastavení exekučného konania
je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a nie skutočnosť, že povinný v budúcnosti môže nadobudnúť
majetok podliehajúci exekúcii. Záverom vyjadril názor, že rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie pre
nemajetnosť nezakladá prekážku právoplatne rozhodnutej veci pre začatie exekučného konania o
novom návrhu na vykonanie exekúcie medzi tými istými účastníkmi na podklade toho istého exekučného

titulu.

6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku,ďalej
len „CSP“) preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý
výrok I. uznesenia súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť.

7. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 02.09.2011,
kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor
písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 12.09.2011 požiadal o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 14.09.2011 udelil súdnemu exekútorovi poverenie
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - Výkazu nedoplatkov č. XXXXXXXXXX zo

dňa 28.06.2011 vydaného oprávneným. Súdny exekútor lustráciou povinného nezistil žiaden majetok
povinného, a preto predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekučného konania, v rámci
ktorého si uplatnil aj trovy exekúcie. Súd prvej inštancie následne vydal napadnuté uznesenie, ktorým
rozhodol, tak ako je uvedené v jeho výrokovej časti. Proti uzneseniu v časti jeho výroku I., ktorým súd
prvej inštancie zastavil exekúciu, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného
konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

10.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.12. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

13. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len
Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto
zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto

s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba
na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutej časti rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto
dôvody opakoval.

15. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch

dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky,
jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia
súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť
exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma
existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez

návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným
vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré
nemožno v exekúcii pokračovať.

16.Zastavenieexekúciejeprocesnýúkon(uznesenie)exekučnéhosúdusmerujúciktrvalémuupusteniu

od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom
predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu,
výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť
na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o
zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.

17. Nemajetnosť povinného je jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie, ktoré však nie je podmienené
súhlasom oprávneného. Oprávnený je tou osobou, ktorá má zvyčajne vehementný záujem na
pokračovaní v exekúcii, najmä z dôvodu očakávania, že povinný určite v budúcnosti nadobudne
majetok. Na to, aby nebola exekúcia zastavená z dôvodu aktuálnej nemajetnosti povinného, musí mať

očakávanie, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok, či peňažný príjem, reálny predpoklad.
V tomto prípade je však veľmi ťažké oprieť rozhodnutie súdu o reálny predpoklad nadobudnutia majetku,
speňažením ktorého by bolo možné realizovať exekučný titul, a to najmä dôvodu, že z lustrácie v
Centrálnom registri exekúcií vyplýva, že voči povinnému sú vedené ešte ďalšie dve exekúcie.

18. Vychádzajúc z obsahu súdneho a exekútorského spisu odvolací súd zastal názor, že v prípade
povinného, ide o dlhodobý stav nemajetnosti. Samotná exekúcia sa začala ešte v roku 2011, súdny
exekútor vykonával priebežne od začatia exekučného konania lustráciu majetku povinného, ktorou
dospel k negatívnej majetkovej podstate a v súčasnosti sú voči povinnému vedené ďalšie dve exekúcie.
Odvolací súd dospel k záveru, že súdny exekútor vykonal lustráciu majetkovej podstaty povinného

dôkladne a vzhľadom na výsledky lustrácií odôvodnene podal na súd prvej inštancie podnet na
zastavenie exekučného konania. Pokračovaním v exekúcii by došlo k porušeniu zásady hospodárnosti a
k navyšovaniu trov exekúcie, ktoré by v končenom dôsledku s vysokou pravdepodobnosťou bol povinný
zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnený z dôvodu nemajetnosti povinného.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie vo výroku o zastavení
exekúcie potvrdil ako vecne správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu
ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, nie je sporné,
že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu
trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/

Exekučného poriadku.

20. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému povinnému síce vznikol nárok nanáhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho konania
nevznikli, odvolací súd rozhodol, že povinnému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).