Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. august 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5Csp/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200015
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8818200015.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: E. M., L..

X.XX.XXXX, P. J. Y. XXX, XXX XX Y., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti
zmluvy, o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 300,- eur, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 802800511 zo dňa 7.5.2015 uzavretá medzi
žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Určuje, že zmluva č. 802800511 zo dňa 7.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

Určuje, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy č. 802800511 zo dňa 7.5.2015 je bezúročný
a bez poplatkov.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- eur a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobkyni priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde proti žalovanému dňa 3.1.2018 domáhala vydania
rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy 802800211 zo dňa
7.5.2015 uzatvorená medzi ňou a žalovaným, je neplatná, aby súd určil, že zmluva č. 802800511 zo

dňa 07.05.2015 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok, je
neprijateľná. Zároveň, aby súd určil, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre absenciu povinných
náležitostí v úverovej zmluve, zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 300,- eur a
náhrady trov konania.

2. Svoj návrh odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym
rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú

úverovú zmluvu č. 820800511 zo dňa 07.05.2015. V zmluve sú okrem iného neprijateľné podmienky
a ustanovenia v rozpore s §54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (sankčné poplatky,
servisný poplatok, dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti, a pod.)
Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je ajDohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa o vykonávanie
zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by uložilo žalobkyni
povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to

bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Zamestnávateľom žalobkyne je Obecný úrad Hlinné. Žiadosť
žalovaného zamestnávateľovi žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy preukazuje list zo dňa
13.12.2017. Žalobkyňa ďalej poukázala na právnu úpravu dohody o zrážkach zo mzdy podľa § 551
Občianskeho zákonníka a na judikatúru Súdneho dvora EÚ. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie
je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške

pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza
súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo
inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva,
že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s
verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok
alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má

poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia
Súdneho dvora EÚ C-76/10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskej). Žalobkyňa ďalej uviedla, že výška
úroku v zmluve je neprimerane vysoká. V zmluve absentujú náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch. Ročná percentuálna miera nákladov, ak nie je uvedená, považuje sa spotrebiteľský úver za
bezúročný a bez poplatkov. Predmetný úver by mal byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov.

Žalobkyňa žiadala, aby súd podrobil zmluvu súdnej kontrole z úradnej moci.

3. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere

a všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru zo 7.5.2015, žiadosťou o zrážky zo
mzdy z 13.12.2017, Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo 7.5.2015, písomným podaním
žalovaného zo 6.2.2018, z 24.5.2018, z 21.6.2018 a zo dňa 10.8.2018, písomným podaním žalobkyne
z 29.3.2018, z 24.5.2018, z 13.6.2018 a 10.8.2018, písomným podaním žalobcu zo dňa 10.6.2018 s
prílohu tohto podania, a to splátkovým kalendárom a zistil nasledovný skutkový stav:

5. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere 07.05.2015 súd zistil, že žalovaný poskytol žalobkyni
spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť
a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom,
čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 700 eur, t.j. zaplatiť

celkovú čiastku 1500 eur. Odplata bola vo výške 224 eur, ročná úroková sadzba vo výške 59,50 %,
ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 21,35%. Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú
čiastku 1500 eur, ak nie je dohodnuté inak do 07.05.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovostí mandatárovi.

6. Zo žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13.12.2017, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi
žalobkyne vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, až do úplného
splatenia dlhu, t.j. do výšky 3867,28 eur. Žiadosť odôvodnil tým, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili
zmluvu o úvere č. 8802800511 a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom si neplnila záväzky voči
žalovanému. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka.

7. V zmysle čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 7.5.2015, dlžník súhlasí s tým,
aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných
zrážok a aby jeho zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy čiastku 125 eura uhrádzal danú sumu na
účet veriteľa až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky.

8. V zmysle čl. I písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 7.5.2015, veriteľa
dlžník sa dohodli na zabezpečení pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou
(ďalej len zabezpečovaná pohľadávka) vo forme tejto dohody, pričom zabezpečovaná pohľadávka
znamená akúkoľvek jednotlivú a tiež všetky nižšie špecifikované pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi,

ktorých zabezpečenie a zaplatenie je účelom uzatvorenia tejto dohody, a to: a) pohľadávky na zaplatenie
peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na
zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, b) pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi
voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, c) pohľadávky, ktoré vzniknú vdôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, d) pohľadávky na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku
plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z

právneho dôvodu, ktorý odpadol, e) pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu,
v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok,
ako odporovateľného právneho úkonu.

9. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 06.02.2018 uviedol, že žalobca sa domáha určenia neplatnosti

právnej skutočnosti (neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) a nie určenia či tu právo je alebo nie je.
Určenie existencie/neexistencie právnej skutočnosti odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má
určiť aktuálny právny stav. Takéto určenie právnej skutočnosti ako ty vyplýva z ustanovenia § 137 písm.
d CSP je možné len vtedy ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti
právneho úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy) nevyplýva zo žiadneho osobitné predpisu. Takýto právny
predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, ktorý v žiadnom zo svojich

ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 citovaného zákona nepripúšťa žalobu o určenie právnej skutočnosti.
Podľa žalovaného zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa domáhať sa
ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ môže domáhať
svojho práva proti porušovateľovi na súde. Zároveň poukázal na rozhodnutia súdov a to: Rozsudok
OS Žilina, sp. zn. 17Csp/52/2016 zo dňa 7.6.2017, Rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn.

52C/135/2014 zo dňa 25.05.2016,rozsudok Krajského súdu v Trenčínezo dňa 14.06.2017, sp. zn.
17Co/325/2016-75. Žalobca v podaní ďalej uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 7.5.2015
zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 802800511, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 800,00
eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 700 eur. Žalobca uhradil k predmetnej
zmluve 337,30 eur čo nepredstavuje ani istinu z poskytnutého úveru. Na základe uvedeného si bude

žalovaný vymáhať aj v prípade určenia neplatnosti právneho úkonu sumu rovnajúcu za nezaplatenej
istiny a tým nie je podľa žalovaného nesplnený ani predpoklad určovacej žaloby. Rozhodnutie o určenie
neplatnosti právneho úkonu v tomto konaní, by podľa žalovaného nevytvorilo pevný právny základ pre
vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia,
respektíve v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy, jednou zo sporových strán. K dohode o

zrážkach zo mzdy žalovaný uviedol, že bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v
súlade s právnymi predpismi, ktorú zmluvné strany uzatvoria na základe ich dobrovoľnosti. Dohoda
bola uzavretá písomne medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovanému ako veriteľom ako prostriedok
na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a predmetná
dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa § 34 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Dohoda podľa žalovaného obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali
zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške,
ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy podľa
žalovaného je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobca mal
možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným

podpisom. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť,
teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa
svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii
individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Inštitút zrážok zo mzdy podľa žalovaného
upravuje § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka Poľa žalovaného dohoda o zrážkach

zo mzdy spĺňa základné náležitosti, a to písomnú formu, súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho
bola Dohoda podpísaná, 3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 125 eur. Uzavretím
dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli prevedené sumy
zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode musí byť uvedené, v
akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. Podľa žalovaného nie je možné dohodu vyhlásiť

za neplatnú, pretože žalobca mal možnosť súhlasiť / nesúhlasiť alebo ju odmietnuť / neodmietnuť.
Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, teda
znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť Klient sa
svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii
individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo

mzdy platnú, a teda má za to, že nedošlo k naplneniu § 451 OZ . K neplatnosti zmluvy o úvere ako
celku žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka platí, že neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. To znamená, že súd môže určiť za
neplatné jednotlivé neprijateľné podmienky, avšak toto ustanovenie neumožňuje súdu určiť neplatnosťcelej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok (pričom žalovaný razantne odmieta, že by sa mala
zmluva posudzovať za spotrebiteľskú). Podľa § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti
vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu

alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno
oddeliť od ostatného obsahu. V súvislosti s návrhom na vyslovenie neplatnosti zmluvy o úvere ako
celku, ktorej sa domáha žalobca svojím návrhom žalovaný poukázal na rozsudok Súdneho dvora
európskejúnievydanéhodňa15.3.2012vprejudiciálnomkonanímvoveciC-453/10Pereničová,Perenič
proti SOS financ, spol. s r.o. K zmluve o spotrebiteľskom úvere žalovaný uviedol, že žalobca so

žalovaným uzatvorili dňa 7.5.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 802800511, ktorou veriteľ poskytol
dlžníkovi sumu vo výške 800,00 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 700
eur. Žalovaný uviedol, že zákon č. 129/2010 Z. z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v
prípade, ak dôjde k naplneniu § 11 (1). Nakoľko nedošlo k naplneniu dôvodov, nemožno zmluvu o
spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Výška, počet a termíny splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny,
úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere zaviazal k úhrade jednej splátky vo
výške 1500,00 eur s termínom splatnosti dňa 7.5.2016. Každá vyššie uvedená splátka bola prednostne
započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný ústne. Zákon si
vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené, prerozdelenie

splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v prospech dlžníka.
Žalovaný Sme toho názoru, že úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je
odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku
ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím
peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a

úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až po poskytnutí peňažných
prostriedkov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo
výške 224,00 eur čo predstavuje RPMN vo výške 28,00 %. V zmluve o úvere spotrebiteľ zobral na
vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý spotrebiteľský úver platnej ku dňu
podpísania tejto zmluvy o spotrebiteľskom úvere je vo výške 21,35 %. Z vyššie uvedeného podľa

žalovaného vyplýva, že výška odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov je v súlade s nariadením a
neprevýšila dvojnásobok priemerných hodnôt RPMN ako aj uvedenie priemernej ročnej RPMN. Žalobca
v prípade, že po podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere nadobudol pocit, že podpísal nevýhodnú
zmluvu alebo že odplata, úrok či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mal právo odstúpiť
od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Uvedené právo žalobca nevyužil, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasil s obsahom zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úvere. Žalovaný
poukázal na rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Žalovaný je toho názoru, že zo zmluvy o
úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Žalobca plnil na
základe platne uzavretej zmluvy o úvere, predmetná zmluva o úvere nebola nikdy právoplatne vyhlásená

za neplatnú, rovnako tak právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere nikdy neodpadol (nedošlo
k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech získal žalovaný z poctivých
zdrojov. K finančnému zadosťučineniu žalovaný uviedol, že žalobca nijakým relevantným spôsobom
neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobcovi finančné
zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie. Žiadna

ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Žalovaný by
chcel poukázať na skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, keď sám je ten,
ktorý ako prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. K 6.2.2018
uhradil žalobca sumu 337,30 eur, poskytnutá bola istina 800,00 eur a dlžník sa zaviazal vrátiť úver
zvýšený o poplatok vo výške 700,00 eur. Podľa žalovaného ustanovenie § 3 ods. 5 zákona o ochrane

spotrebiteľasíceúspešnémuúčastníkovikonaniapriznávaprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenie,
nožalovanýmázato,žetaktozákonompriznanéprávojepotrebnévykladaťskôrreštriktívne.Primerané
finančné zabezpečenie je nutné chápať ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu, vyjadrenú v
rôznych formách. Priznanie žalobcom požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy v
tých prípadoch, keď porušenie práva nie je možné už napraviť inak. Žalovaný má za to, že cieľom

primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých
sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nie
len deklaráciu porušenia. Žalobca od začiatku neplatil splátky podľa dohody o plnení v splátkach, čím
sa dostal hneď o tri mesiace do omeškania. Žalovaný zdôrazňuje, že žalobca nijakým relevantnýmspôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobcovi
finančné zadosťučinenie neprislúcha, nakoľko neexistuje žiaden relevantný dôvod na jeho priznanie.
Žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení z 29.3.2018 uviedla, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy je daný, poskytnutý úver by mal byť bez úrokov a bez poplatkov
a zrážkami zo mzdy sa žalovaný nekalým konaním snažil o získanie plnenia bez toho, aby výška
plnenia, ktoré žalovaný od žalobkyne žiadal, bola preskúmaná súdom. K nedostatku naliehavého

záujmu, ktorý namietal žalovaný uviedla, že zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods.
5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa
na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý
právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom
sa nachádza a len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže argumentovať vo
vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Žalovaná v podaní

ďalej uviedla, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 07.05.2015 mala zabezpečovať pohľadávku
zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 802800511. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je podľa nej
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako
„OZ“) a zákona č. 129/2010 Zb. o spotrebiteľských úveroch. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov je síce uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky

používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je preto právne
bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy.
Žalovaná poukázala na § 53 ods. 2 a ods. 3 OZ ako aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.
januára 2013, sp . zn . 6 M Cdo 9 /2012, uznesenie Krajského súdu v Prešove vo veci 20Co/159/2014
a Európskej komisie vo veci C-30/1 2, U. Y./POHOTOVOSŤ, s.r.o., a smernicu Rady 93/13/EHS z

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Žalovaná ďalej uviedla, že pri veľkom
množstve listín pri podpise dohody sa ako spotrebiteľ nedokázala plne sústrediť na obsah dohody a
uvedomiť si jej následky, čo bolo aj úmyslom žalovaného. Naviac ustanovenia v dohode o zrážkach zo
mzdy sú poskytované spotrebiteľom v neprehľadnej forme, s hustým riadkovaním, že táto už po prvom
vzhliadnutíodrádzaavôbecznemožňujedôslednejšiepreštudovanie.Pridodržaníelementárnychzásad

poctivého obchodného styku, si žalovaný mohol uvedomiť a prípadne ponúknuť dôslednejšie vysvetlenie
ajrizikávyplývajúcezdohody.Žalobkyňaodmietla tvrdeniežalovaného,žemohlaodmietnuťpodpísanie
dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný síce túto možnosť deklaruje v znení dohody, avšak ako vyplýva
z bežnej praxe pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, veritelia poskytujú úvery iba v tom prípade, že
spotrebiteľ zároveň podpíše aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalobkyňa má za to, že inštitút dohody o

zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných
podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa
(neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje
nebezpečenstvo, že v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy na základe inkorporovanej Dohody
o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Žalobkyňa uviedla, že dojednanie o
výške splátok v dohode o zrážkach zo mzdy je neurčité, a teda neplatné. Podľa dohody, ak nebude
v niektorom mesiaci zrážka zo mzdy vykonaná v dohodnutej výške bez ohľadu na dôvod, má byť
zrážka v nasledujúcich mesiacoch zvýšená nad dohodnutú sumu. Uvedené ustanovenie predstavuje
neprimerané zvýhodnenie zmluvnej strany veriteľa, ktorý má byť bezpodmienečne uspokojený aj nad

dohodnutú výšku mesačnej splátky. Neprípustné navyšovanie zrážok zo mzdy nad dohodnutú výšku
predstavuje obchádzanie náležitostí dohody o zrážkach zo mzdy uvedený postup žalovaného považuje
za nekalú praktiku, ktorá v zmysle ustanovení Smernice Rady č. 93/13/EHS z5. Apríla 1993, ako aj
ustanovení§52anasi.OZnemôžepožívaťprávnuochranu.Vsúvislostistýmpoukázalanarozhodnutie
Krajského súdu Trnava sp. zn.11Co/724/2015, Krajského súdu Prešov sp. zn. 1460/9/2016, Krajského

súdu Prešov sp. zn. 360/38/2016, aj Krajského súdu Nitra sp. zn. 960/190/2016. Podľa žalovanej boli pri
uzatváraní dohody porušené viaceré ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a dohoda
nespĺňa zákonom vyžadované náležitosti. V tomto prípade dohoda predstavuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Žalobkyňa inštitút Dohody o zrážkach zo
mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto

aj v predmetnej veci neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka). K celkovej neplatnosti zmluvy
o úvere žalobkyňa uviedla, že si myslí, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. 802800511 neobsahuje
náležitosti, aby mohla byť považovaná za úver s poplatkami a úrokmi. Zmluva o úvere neobsahuje výšku
splátok istiny z úveru a výšku splátok úrokov z úveru a z dôvodu absenciu uvedenej náležitosti zmluvyo spotrebiteľskom úvere [údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa
§ 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z.] by mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez
poplatkov [§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.]. Žalovaná poukázala na rozpore s § 54 ods.

1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (zmluvná pokuta vo výške 33,00 eur, poplatok za každú
zaslanú upomienku vo výške 30,00 eur, odplata za poskytnutie úveru 224,00 eur, ročná úroková sadzba
vo výške 59,50 %, dohoda o zrážkach zo mzdy, a pod.)

11. Žalovaný v podaní z 10.6.2018 uviedol, že žalobkyňa uhradila na zmluvu o úvere č. 802800511 sumu

vo výške 251,70 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neuhradila ani len istinu poskytnutého úveru,
nereagovala na výzvy a upomienky žalovaného, dlh zo zmluvy o úvere č. 802800511 sa stal splatným
dňa 18.04.2016.

12. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom

úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem

všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a)druh spotrebiteľského úveru,
b)obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom

finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c)adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d)meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e)identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa

okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f)dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g)celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h)opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo

služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i)úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j)ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k)výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l)právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa

amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m)súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,n)prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o)úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p)upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q)veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,

r)výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s)informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t)právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u)spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v)informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w)právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x)názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y)priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e)veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

16. V zmysle § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej

národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má
právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách podľa § 52 až § 54
Občianskeho zákonníka.

17. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom

v čase uzavretia úverovej zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajúhlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné
ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21.Vzmysle§54ods.1,ods.2,Občianskehozákonníka,Zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa

priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských
zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

22. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

24. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

25. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

26. V tomto prípade všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným boli zmluvami

spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako
dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah všeobecných obchodných
podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,
že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu

postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

27. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

28. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa

v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

29. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
zo 7.5.2015 žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 800,- eur a žalobkyňa sa zaviazala

poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok
spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne
predstavuje sumu 700 eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1500 eur. Odplata bola vo výške 224 eur, ročná
úroková sadzba vo výške 59,50 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 21,35%.
Žalobkyňa sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1500 eur, ak nie je dohodnuté inak do 07.05.2016.

30.ZároveňžalobkyňaažalovanýuzatvorilivrovnakýdeňDohoduozrážkachzomzdyazinýchpríjmov,
podľa ktorej žalovaná súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo
vykonaním pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal mesačne zo mzdy čiastku
125 eur uhrádzal danú sumu žalovanému až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky.

31. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

32. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou

dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.
33. Súd v prvom rade preskúmal platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Inštitút dohody o
zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci len potenciálne
riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom,

ktorýumožňujesobídenímsúdnehoprocesusiahnuťnamajetokdlžníka.Akvšakexistuječoilenhrozba
vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku
ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná
inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút
obchodník aktivuje. Žalobkyňa ako dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy dostáva

do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným
príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné
preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na
ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím

na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým
rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh
existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník
nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

34. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok

bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje
vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislostitreba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je
úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva,
ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia

automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto
ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom
na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13
samá vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo
dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná

podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží
vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
Neobstojí námietka žalovaného, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená vo forme osobitnej
zmluvy. Predložená dohoda o zrážkach zo mzdy má taktiež, ako aj celá úverová zmluva, charakter
formulárovej zmluvy, ktorá bola spotrebiteľovi predložená na podpis bez toho, aby sa spotrebiteľ mohol
reálne oboznámiť s jej obsahom a ovplyvniť jej obsah, ktorý bol vopred predformulovaný žalovaným. Ak

bymalabyťdohodaozrážkachzomzdyprávomakceptovateľnáakoprejavzmluvnejautonómie,musela
by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti
voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená(uznesenie
Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012). Žalovaný si v tomto smere dôkazné
bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne dojednanú dohodu je nepochybne forma

uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme
formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o
zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za individuálne dojednanú.

35. Aj keď preskúmavaná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, v spojení

s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného
plnenia, čím sa súd bude zaoberať nižšie. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala slúžiť na vymoženie
si plnení dodávateľom od žalobkyne ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej moci na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, ktorá neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských
úveroch, v ktorej žalobca požadova úžernícky úrok z úveru, ktorú v konečnom dôsledku súd vyhodnotil

ako bezúčonú a bez poplatkov a neplatnú. V spojení s neprijateľnými podmienkami je podľa názoru
súdu plne opodstatnená ochrana žalobkyne ako spotrebiteľa. Súd preto určil, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho
zákonníka.Vzhľadomnavšetkyuvedenédôvodysúddospelkzáveru,žeuzatvorenádohodaozrážkach

zo mzdy je absolútne neplatný právny úkon.

36. Vo vyššie uvedených súvislostiach súd poukazuje aj na aktuálnu judikatúru Krajského súdu v
Prešove v obdobných veciach (napr. sp.zn. 9Co/40/2018 zo dňa 07. 06. 2018).

37. V zmysle § 137 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) písm. c)
a písm. d) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z
osobitného predpisu, alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

38. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch účinného od 1.1.2018 spotrebiteľ sa môže
pred súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou podľa § 137 ods. c) a d) CSP..

39.Pokiaľideožaloby,ktorýmisadlžníkakožalobcadomáhaurčenia,žeposkytnutýúverjebezúročnýa

bezpoplatkov,žalobyoneplatnosťzmluvy,idenepochybneourčovaciužalobupodľa§137písm.c)CSP,
nakoľko takouto žalobou sa dlžník domáha určenia, že tu právo (na zaplatenie úrokov a poplatkov) nie
je - tzv. negatívna určovacia žaloba. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou
sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza.

40.Navyšeurčovanieneplatnostidohodyozrážkachzomzdysaodvíjaodposúdenianeprijateľnostitejto
dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny
záujem priamo zo zákona. Zo samotného zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnostineprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. Naliehavý právny záujem je daný vtedy,
keď len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože
len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu

k zamestnávateľovi, aby ďalej nevykonával zrážky zo mzdy. Určovanie neplatnosti takejto dohody
sa odvíja od posúdenia prijateľnosti, resp. neprijateľnosti takejto dohody ako zmluvnej podmienky
spotrebiteľskej zmluvy, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
takouto dohodou o zrážkach zo mzdy sa obchádza súdne konanie o skutočnej výške pohľadávky,
ktorú je žalobkyňa žalovanému dlžná. Práve takáto určovacia žaloba poskytne žalobkyni v postavení

spotrebiteľa ochranu pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, z čoho vyplýva naliehavý právny
záujem na požadovanom určení. Tento výklad je i v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (rozsudok Najvyššieho
súdu SR zo dňa 18. 11. 2015 sp. zn.8Cdo/483/2014).

41. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované existenciou neprijateľnej

zmluvnej podmienky a nie je preto rozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práva na plnenie vyplývajú
cez neprijateľnej podmienky, keďže sa posudzuje, či zmluvná podmienka je z objektívneho hľadiska
spôsobilánegatívnezasiahnuťdoprávspotrebiteľa.ZoSmerniceRady93/13EHSz5.4.1993onekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, čl. 6 bod 1, vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli pre spotrebiteľa záväzné. Súd tiež poukazuje na to,
že s účinnosťou od 01.01.2018 zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ďalších právnych predpisov v
ust. § 11 ods. 4 explicitne vymedzil, že spotrebiteľ sa môže na súde domáhať určenia neplatnosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského

úveru. Žaloba žalobkyne bola na tunajšom súdu podaná dňa 3.1.2018, teda už za účinnosti citovanej
právnej normy. Žalobkyňa tak bola oprávnená podať žalobu jednak o určenie neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, neplatnosti samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj domáhať sa určenia, že
úver je bezúročný a bez poplatkov.

42. Pokiaľ ide o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere 07.05.2015 bola uvedená RPMN vo výške 28 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 80,10 % (výpočet súd realizoval prostredníctvom kalkulačky < http://www.fininfo.sk/sk/
kalkulacky/kalkulacka-rpmn>). Súd pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 800 eur, výšky splátky
úveru 1500 eur pri ich počte 1. Z daného vyplýva, že v zmluve je nesprávne uvedená RPMN v

neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku.
Žaloba žalobcu bola preto dôvodná aj v uvedenej časti, preto jej súd vyhovel a určil úver za bezúročný
a bez poplatkov.

43. Zároveň tak v zmluve chýba správna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v zmluve nie je jednoznačne uvedené úroková sadzba spotrebiteľského úveru, kedy
žalovaný v zmluve udáva jednak ročnú úrokovú sadzbu 59,50%, čo v prípade riadneho splatenia úveru
má predstavovať úrok 476,- eur, avšak zároveň uvádza aj odplatu za úver vo výške 224,- eur, čo má
predstavovať 28% ročne a má predstavovať RPMN úveru. Uvedené údaje sú zmätočné, podľa názoru

súdu nebola v zmluve jednoznačne uvedené ročná úroková sadzba úveru podľa § 9 ods. 2 písm. i),
pretoje potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 2 písm. b).

44. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd považuje
žalobu aj v uvedenej časti za dôvodnú.

45. Podľa § 39a Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy, neplatný je právny
úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť,
rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť
plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková

hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

46. Súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M
Cdo/1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívaniepožičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom
limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške
úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť

dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy.“

47. V zmysle zmluvy bola pôžička žalobkyni poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 59,50 %. Pri

dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie
je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o

úrokoch z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá
preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi
neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška
úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru
vdobedojednaniaobvyklú,určenúnajmäsprihliadnutímknajvyššímúrokovýmsadzbám,uplatňovaným

bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp.
zn. 5 Cdo 26/2011).

48. Občiansky zákonník a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri
peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška

úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu
obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie § 3 ods. 1
Obč. zák., podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 15. decembra 2004, sp. zn. 21 Cdo
1484/2004).

49. Neprimeranou, a teda odporujúcou dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v
zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich
dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami
pri poskytovaní úverov a pôžičiek.

50. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (1 splátka - splatná 7.5.2016, zmluva podpísaná
7.5.2015) vo máji 2015 činil úrok 6,99% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého
medzi účastníkmi v danom prípade viac ako osemnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v

tomto období bankami.

51. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

52. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

53. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

54. Zároveň je z uvedených dôvodov neplatná celá zmluva, nakoľko v danom prípade boli naplnené
kumulatívne objektívna stránka ako aj aspoň jedna zo subjektívnych podmienok pre naplnenie úžery.
Úžera je v zmysle Synonymického slovníka slovenčiny (Veda, SAV, 1995, s. 797), ako aj podľa Krátkeho
slovníka slovenského jazyka (Veda, SAV, 1997, s. 783) požičiavanie peňazí na vysoké úroky. Objektívnesa vyžaduje, aby si jedna strana dala sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v
čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi
vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení

je v značnom nepomere k obyčajnej, konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke
pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky obvyklé. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi
účastníkmi viac ako osemnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami,
preto je naplnený tento objektívny predpoklad úžery.

55. Ďalším subjektívnym predpokladom, ktorý v danom prípade na strane žalobkyne pristúpil
bola jej neskúsenosť. Neskúsenosť spočíva napríklad v nedostatočnej znalosti cien, nákupných
možností spravidla v spojení s dôverčivosťou. V danom prípade možno predpokladať, že žalobkyňa
zamestnaná ako kuchárka nemá vedomosť, v akej výške sa bežne pohybujú úroky pri spotrebiteľských
úveroch, pričom dôverovala žalovanému ako dodávateľovi, že jej poskytne finančné prostriedky za
primeranú odplatu. Podľa dôvodovej správy dôverčivosť predstavuje stav a konanie spotrebiteľa,

ktorý ako tzv. slabšia zmluvná strana nedisponuje takou mierou obozretnosti, ktorá by mu zaručila
ochranu jeho práva pri ekonomickej nadvláde dodávateľa. Spotrebiteľ je tak náchylný uveriť
všetkým prezentovaným skutočnostiam, keďže objektívne nemá dispozíciu na kvalifikované posúdenie
dodávateľom poskytovaných skutočností. Ďalším naplneným subjektívnym znakom v danom prípade
je finančná závislosť, ktorá je daná vždy, ak niekto potrebuje peniaze a je tu niekto, kto je ochotný mu

ich požičať. Znakom je aj zneužitie neschopnosti plniť záväzky pri súčasnom zanedbaní posudzovania
bonity. Zanedbanie posúdenia bonity a jeho zneužitie dodávateľom veľmi úzko súvisí s finančnou
závislosťou,pričomnaúčelypostihnutiaúžerypostačínaplneniejednéhosubjektívnehoznaku.Vdanom
prípade žalovaný nepreukázal, že nezanedbal aj posúdenie bonity žalobkyne, pri uzatváraní zmluvy.

56. Ďalším dôvodom neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo 7.5.2015 je, že zmluvou
sa dodávateľ, teda žalovaný pokúšal obísť ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, ustanovenia o
najvyššej prípustnej odplate v spotrebiteľských vzťahoch, a to konkrétne rozdelením úroku na úrok
pri sadzbe 59,50% ročne a odplatu pri sadzbe 28% ročne. Následne aj nesprávnym údajom výške
RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Z § 39 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že je neplatný právny

úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza. Obchádzanie zákona
predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej norme (deklarovaná
výškaúrokovejsadzby,hodnotaRPMN),avšakvkonečnomdôsledkuvznikajú(meniasaalebozanikajú)
práva a povinnosti, ktoré sú v rozpore s účelom a zmyslom zákona (poskytnutie úveru s úžerníckym
úrokom).

57. Nakoniec je možné prisvedčiť aj žalobkyni, že v zmluve sa nachádzajú aj ďalšie neprijateľné
podmienky, a to ustanovenie týkajúce sa zmluvnej pokuty v sume 33,- eur, z ktorého nie je zrejmé,
či aj opakovane môže žiadať dodávateľ túto pokutu v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu,
alebo sa jedná o jednorazovú sankciu. Nie je z nej zrejmé, kedy je takáto sankcia splatná. Zároveň

v zmluve je uvedený poplatok v sume 30,- eur za každú zaslanú upomienku, a to do 5 dní od
doručeniapísomnejvýzvy.Okremneprimeranekrátkejlehotynaplneniesúdpoukazujevdanomprípade
skutočnosť, že predmetný poplatok neodzrkadľuje skutočné náklady na zaslanie upomienky, žalobkyni
ako spotrebiteľovi zaň nie je dodané žiadne protiplnenie, jedná sa iba o ďalšiu sankciu za omeškanie
spotrebiteľa, ktorú môže dodávateľ neobmedzene opakovane uplatňovať voči dlžníkovi v omeškaní.

58. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne
protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde
konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje
finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v

skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

59. Uplatňovanie uvedených poplatkov a pokút je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

60. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadnepochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).

61. V danom prípade teda súd vzhľadom na všetky vyššie popísané skutočnosti považoval celú
zmluvu uzavretú medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom za neplatnú aj
v zmysle §39 Občianskeho zákonníka. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o
obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

62. V súlade s § 220 ods. 2 CSP súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje
na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v
rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa
ktorého „pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je
potrebné uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.

63. Ako vyplýva z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ( ďalej len „Zákon o
ochrane spotrebiteľa“), každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách.

64. Podľa § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav vrátane vydania bezdôvodného obohatenia, a to
aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým

súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o
konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len kolektívne záujmy spotrebiteľov).
Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie
práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu

spotrebiteľovi.

65. Podľa citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, má spotrebiteľ právo
na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa zodpovedá, avšak iba za predpokladu, že spotrebiteľ na súde

úspešne uplatní porušenie práva na ochranu spotrebiteľa. Uvedené právo nie je možné zamieňať s
právom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že
v konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípade iných predpisov. Uplatnením práva však nemožno rozumieť iba

podanie žaloby spotrebiteľom, ale takýmto konaním je aj účinná obrana spotrebiteľa v konaní začatom
na podnet dodávateľa.

66. V danej právnej veci mal súd jednoznačne za preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila svoje
právo ako spotrebiteľ, keď sa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č. 802800511

zo dňa 7.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že zmluva č. 802800511 zo dňa
7.5.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že úver poskytnutý žalobkyni na základe
zmluvy č. 802800511 zo dňa 7.5.2015 je bezúročný a bez poplatkov. Žalobkyni jednoznačne vznikla
ujma v nemajetkovej sfére predpokladaná vyššie citovaným ustanovením § 3 ods. 5, keďže konanie
žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného, súkromného a spoločenského

života.

67. Žalobkyni ako spotrebiteľovi bol spôsobený stav právnej neistoty už samotným uplatnením si zrážok
zo mzdy žalovaným u zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa 13.12.2017, pričom odstrániť tento stav
mohla žalobkyňa iba podaním žaloby na súd, čo aj urobila. Žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu

relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, domáhať sa
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanému, aby sa zdržal použitia dohody
o zrážkach zo mzdy.68. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobkyne, je
náramne stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Súd pri priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vychádzal najmä z porušenia práv žalobkyne ako

spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým zásahom bolo
odňatie ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ďalej z dĺžky trvania závadného
stavu, pričom samotná zmluva bola uzavretá v roku 2015, žalobca si uplatnil zrážky zo mzdy v roku 2017.

69. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v

súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd právny základ nároku na finančné
zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie súd považoval žalobcom
žiadanú sumu 300,- eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal. Priznané finančné zadosťučinenie
je vyrovnaním ujmy žalobkyne, ktorá jej vznikla konaním žalovaného, je určitou satisfakciou za stav,
ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a zároveň je aj sankciou postihujúcu žalovaného,
ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne konal. Spotrebiteľ nie je povinný preukazovať ujmu,

ktorá mu vznikla. Ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa priznáva spotrebiteľovi právo na finančné
zadosťučinenie nie v prípade vzniku ujmy spotrebiteľovi, ale už vtedy, keď mu ujma v nadväznosti na
porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhal ochrany svojich práv.

70. V tejto súvislosti nemožno nespomenúť, že závadný stav vznikol žalobkyni aj poskytnutím úveru

zo strany žalovaného za úrok, ktorý súd vyhodnotil ako v hrubom nepomere s dobrými mravmi.
Predpokladom pre priznanie nároku podľa § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z.z. je skutočnosť, že v
konaní spotrebiteľ uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa, teda práv nie len podľa
zákona č. 250/2007 Z.z. ale aj práv podľa piatej hlavy prvej časti Občianskeho zákonníka, zákona
o spotrebiteľských úveroch prípadne ďalších predpisov. Samotné ustanovenie § 3 odsek 5 zákona o

ochrane spotrebiteľa viaže vznik práva na finančné zadosťučinenie na úspešné uplatnenie porušenia
práva spotrebiteľa a takýmto môže byť aj dožadovanie sa určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Podmienky vzniku nároku na primerané finančné zadosťučinenie sú formulované v ustanovení §
3 odsek 5 a z tohto ustanovenia nie je možné vyvodiť záver, že finančné zadosťučinenie možno
spotrebiteľovi priznať len v prípade, ak porušenie práva nie je možné napraviť inak, rovnako nevylučuje

možnosť žiadať finančné zadosťučinenie popri iných nárokoch spotrebiteľa predpokladaných zákonom
vychádzajúcich z porušenia jeho práv. Za daného stavu nie je možné považovať konanie žalobkyne,
ktorá si spolu so žalobou na ochranu svojich spotrebiteľských práv uplatnila aj nárok na primerané
finančné zadosťučinenie, za šikanózne a v rozpore so zákonom a dobrými mravmi.

71. Súd nepopiera, že pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je potrebné prihliadať
na okolnosti prípadu, bol to však žalovaný, kto nepostupoval s odbornou starostlivosťou, predostrel
žalobkyni na podpis formulárovú zmluvu obsahujúcu neprijateľné podmienky (úrok v rozpore s dobrými
mravmi,chýbajúcenáležitostipodľazákonaospotrebiteľskýchúveroch,dohodaozrážkachzomzdy).Je
zrejmé, že žalovaný požadoval plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky a svoj nárok voči žalobkyni si

uplatnil u zamestnávateľa žalobkyne. Takéto konanie bolo nepochybne spôsobilé privodiť spotrebiteľovi
ujmu. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že za daného stavu, s ohľadom na závažné
porušenie práv žalobkyne zo strany žalovaného, ktorých ochrany sa žalobkyňa úspešne domohla
na súde je priznanie finančného zadosťučinenia plne dôvodné a jeho priznaná výška je primeraná
povahe a rozsahu porušenia práv žalobkyne, zodpovedá svojmu účelu (teda poskytnúť satisfakciu

spotrebiteľovi a odradiť dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov) pričom vo vzťahu k žalobkyni -
spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené, neprimerané obohacovanie sa, či duplicitné uplatňovanie
nároku spotrebiteľa.

72. Skutočnosť, že žalobkyňa žalobcovi neuhradila dlžnú sumu, nemôže zohrávať úlohu při určení, či tu

je nárok na primerané finančné zadosťučinenie a pri určení výšky tohto nároku. Žalovaný je oprávnený
domáhať sa všetkých nárokov z predmetného právneho vzťahu v súlade so zákonom, a to aj podaním
žaloby na súd.

73. Výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne

preukázať. Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného
zadosťučinenia, ale pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a
časové obdobie trvania závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia
a podobne).74. Účelom poskytnutia zadosťučinenia je odčinenie útrap, keď sú voči spotrebiteľovi uplatňované
nezákonné nároky alebo je vystavený bezprostrednej hrozbe nezákonných nárokov, je bezdôvodne

sankcionovaný, znevýhodňovaný, diskriminovaný. Poskytnutie zadosťučinenia nie sankcia za samotnú
existenciu neprijateľnej zmluvnej podmienky, aj keď určitý odstrašujúci a preventívny účinok je v
zadosťučinení obsiahnutý.

75. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,

ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

76. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

77. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

78. Súd žalobe žalobkyne vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému
žalovanému plná náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady

trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.