Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. október 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/55/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818200015
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8818200015.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu

JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: E. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
XXX XX Y. XXX, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807
598, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy, o určenie, že úver
je bezúročný a bez poplatkov, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 300,- Eur,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 5Csp/2/2018-79 zo dňa
16.08.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu,
o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č.
XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná.

2. Určil, že zmluva č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je
neplatná.

3. Určil, že úver poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 je
bezúročný a bez poplatkov.

4. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 300,- Eur
a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

5.Žalobkynipriznalprotižalovanémunáhradutrovkonaniavrozsahu100%.Vyslovil,žeovýškenáhrady
trovkonaniarozhodnepoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončísamostatnýmuznesením.

6. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. §§ 497 Obchodného zákonníka, §§ 1 ods. 2; 9 ods. 2; 11
ods. 4 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov,
§ 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, §§ 3 ods. 1; 37 ods. 1; 39; 41; 52 ods. 1 až 4;
53 ods. 1 až 3, ods. 5; 54 ods. 1, 2; 551 ods. 1; 658 ods. 1; Občianskeho zákonníka, § 137 Civilného

sporového poriadku.

7. Konštatoval, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 zistil, že
žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver vo výške 800,- Eur a žalobkyňa sa zaviazala poskytnutépeňažné prostriedky vrátiť, zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so
spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje
sumu 700 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 1500 Eur. Odplata bola vo výške 224 Eur, ročná úroková

sadzba vo výške 59,50 %, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 21,35%. Žalobkyňa
sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 1500 Eur, ak nie je dohodnuté inak do 07.05.2016 na účet veriteľa
špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v hotovosti
mandatárovi.

8. Zo žiadosti o zrážky zo mzdy zo dňa 13.12.2017, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi
žalobkyne vyplýva, že žalovaný požadoval vykonávanie zrážok zo mzdy žalobkyne, až do úplného
splatenia dlhu, t.j. do výšky 3867,28 Eur. Žiadosť odôvodnil tým, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom si neplnila záväzky voči
žalovanému. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka.

9. Žalovaný v podaní z 10.06.2018 uviedol, že žalobkyňa uhradila na zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX .
sumu vo výške 251,70 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ neuhradila ani len istinu poskytnutého
úveru, nereagovala na výzvy a upomienky žalovaného, dlh zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX sa stal
splatným dňa 18.04.2016.

10. Prvoinštančný súd skonštatoval, že zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú zmluvami
spotrebiteľskými v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s
komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

11. Dňa 07.05.2015 strany sporu uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň žalobkyňa
a žalovaný uzatvorili v rovnaký deň Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, podľa ktorej
žalobkyňa súhlasí s tým, aby sa uspokojenie zabezpečenej pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním
pravidelných mesačných zrážok a aby jej zamestnávateľ zrážal mesačne zo mzdy čiastku 125 Eur

uhrádzal danú sumu žalovanému až do celkovej výšky zabezpečovanej pohľadávky.

12. Súd prvej inštancie preskúmal platnosť predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, pričom konštatoval,
že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak neexistuje hoci
len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným

prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však
existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim
rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške
nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné,
kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Žalobkyňa ako dlžník sa pri realizácii neplatnej dohody o zrážkach

zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom
reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo
mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj
prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia
spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie

pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom. V podstate ide o
exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem
iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky
zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a
rozhodovaniu veriteľa (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 MCdo 9/2012).

Žalovaný si v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Kritériom pre záver, že nejde o individuálne
dojednanú dohodu je nepochybne forma uzavretej dohody, t.j. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo
mzdy bola predložená spotrebiteľovi vo forme formulárovej zmluvy, bez možnosti zmeny jej obsahu, bez
možnosti ju neuzavrieť. Takúto dohoda o zrážkach zo mzdy nemožno v žiadnom prípade považovať za
individuálne dojednanú.

13. Tiež uviedol, že aj keď preskúmavaná dohoda o zrážkach zo mzdy má svoj základ v znení zákona,
v spojení s ostatnými zmluvnými klauzulami a okolnosťami veci, predstavuje nástroj na zinkasovanie
úžerného plnenia. Dohoda o zrážkach zo mzdy mala slúžiť na vymoženie si plnení dodávateľom odžalobkyne ako spotrebiteľa bez zásahu súdnej moci na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá
neobsahovala všetky náležitosti vyžadované zákonom o spotrebiteľských úveroch, v ktorej žalovaný
požadoval úžernícky úrok z úveru, ktorú v konečnom dôsledku súd vyhodnotil ako bezúročnú a bez

poplatkov a neplatnú. V spojení s neprijateľnými podmienkami je plne opodstatnená ochrana žalobkyne
ako spotrebiteľa. Súd prvej inštancie preto určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa §
551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na všetky uvedené dôvody dospel k záveru, že uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy je absolútne

neplatný právny úkon.

14. K žalobám, ktorými sa dlžník ako žalobca domáha určenia, že poskytnutý úver je bezúročný a bez
poplatkov, žaloby o neplatnosť zmluvy uviedol, že ide nepochybne o určovacie žaloby podľa § 137
písm. c) CSP, nakoľko takouto žalobou sa dlžník domáha určenia, že tu právo (na zaplatenie úrokov
a poplatkov) nie je. Ide o tzv. negatívnu určovaciu žalobu. Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko

len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza. Zo samotného
zákonného ustanovenia (§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky
a vyslovenia jej neplatnosti.

15. Pokiaľ ide o určenie úveru za bezúročný a bez poplatkov, v predmetnej zmluve o spotrebiteľskom
úvere zo dňa 07.05.2015 bola uvedená RPMN vo výške 28 %, pričom podľa prepočtu má byť správne
uvedená sadzba 80,10 % (výpočet súd prvej inštancie realizoval prostredníctvom kalkulačky ). Pri tomto výpočte vychádzal z výšky úveru 800 Eur,
výšky splátky úveru a celkovej čiastky 1500 Eur pri ich počte 1. Z daného vyplýva, že v zmluve je

nesprávne uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo má podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy za následok, že tento úver je bezúročný a
bez poplatkov, a to od počiatku. Žaloba žalobkyne bola preto dôvodná aj v uvedenej časti, preto jej súd
prvej inštancie vyhovel a určil úver za bezúročný a bez poplatkov.

16. Zároveň tak v zmluve chýba správna náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v zmluve nie je jednoznačne uvedené úroková sadzba spotrebiteľského úveru, kedy
žalovaný v zmluve udáva jednak ročnú úrokovú sadzbu 59,50%, čo v prípade riadneho splatenia úveru
má predstavovať úrok 476,- eur, avšak zároveň uvádza aj odplatu za úver vo výške 224,- eur, čo má
predstavovať28%ročneamápredstavovaťRPMNúveru.Uvedenéúdajesúzmätočné.Vzmluvenebola

jednoznačne uvedená ročná úroková sadzba úveru podľa ust. § 9 ods. 2 písm. i), preto je potrebné
považovať úver za bezúročný a bez poplatkov aj v zmysle § 11 ods. 2 písm. b).

17. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej
inštancie považoval žalobu aj v uvedenej časti za dôvodnú.

18. V zmysle zmluvy bola pôžička žalobkyni poskytnutá pri ročnej úrokovej sadzbe 59,50 %. Pri
dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje
primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej.
V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez

ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „ zhodnotiť" obvyklým spôsobom. Nie je
možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu o peňažnej pôžičke a dohodu o úrokoch
z tejto pôžičky často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Neprimeranou, a
preto odporujúcou dobrým mravom, je taká výška úrokov dojednaná podľa § 658 ods. 1 Občianskeho

zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s
prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo
pôžičiek (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26. apríla 2012, sp. zn. 5 Cdo 26/2011). Občiansky zákonník
a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať
úroky.Ztejtoskutočnostivšaknemožnoúspešnevyvodzovať,žebyvýškaúrokovzáviselalennadohode

účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody
o úrokoch pri peňažnej pôžičke platí ustanovenie § 3 ods. 1 OZ. Neprimeranou, a teda odporujúcou
dobrým mravom, je spravidla taká výška úrokov dojednaná v zmysle ustanovenia § 658 ods. 1 OZ, ktorá
podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v dobe ich dojednania, a to stanovenú najmä s prihliadnutímna najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek. Z internetovej
stránky NBS súd prvej inštancie preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (1 splátka - splatná 07.05.2016, zmluva podpísaná

07.05.2015) vo máji 2015 činil úrok 6,99% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého
medzi účastníkmi v danom prípade viac ako osemnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v
tomto období bankami.

19. Súd prvej inštancie zároveň z uvedených dôvodov vyhodnotil za neplatnú celú zmluvu, nakoľko

v danom prípade boli naplnené kumulatívne objektívna stránka ako aj aspoň jedna zo subjektívnych
podmienok pre naplnenie úžery. Pokiaľ ide o úžeru, objektívne sa vyžaduje, aby si jedna strana dala
sľúbiť plnenie určitej majetkovej hodnoty, ktoré cenu plnenia v čase uzavretia zmluvy prevyšovalo do
tej miery, že existoval podľa okolností hrubý nepomer medzi vzájomnými plneniami. Nápadný nepomer
hodnôt je daný vždy tam, kde rozdiel vzájomných protiplnení je v značnom nepomere k obyčajnej,
konkrétnymi pomermi odôvodnenej hodnote. Napríklad pri pôžičke pôjde o úroky, ktoré presahujú úroky

obvyklé. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi viac ako osemnásobne
prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami, preto je naplnený tento objektívny
predpoklad úžery.

20. V ďalšom konštatoval, že dôvodom neplatnosti celej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa

07.05.2015 je, že zmluvou sa dodávateľ, teda žalovaný pokúšal obísť ustanovenia o spotrebiteľských
úveroch, ustanovenia o najvyššej prípustnej odplate v spotrebiteľských vzťahoch, a to konkrétne
rozdelením úroku na úrok pri sadzbe 59,50% ročne a odplatu pri sadzbe 28% ročne. Následne aj
nesprávnym údajom o výške RPMN v spotrebiteľskej zmluve. Z § 39 Občianskeho zákonníka je zrejmé,
že je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza.

Obchádzanie zákona predstavuje osobitnú situáciu, v ktorej právny úkon formálne zodpovedá zákonnej
norme (deklarovaná výška úrokovej sadzby, hodnota RPMN), avšak v konečnom dôsledku vznikajú
(meniasaalebozanikajú)právaapovinnosti,ktorésúvrozporesúčelomazmyslomzákona(poskytnutie
úveru s úžerníckym úrokom).

21. V zmluve sa nachádzajú aj ďalšie neprijateľné podmienky, a to ustanovenie týkajúce sa zmluvnej
pokuty v sume 33,- Eur, z ktorého nie je zrejmé, či aj opakovane môže žiadať dodávateľ túto pokutu
v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu, alebo sa jedná o jednorazovú sankciu. Nie je z nej
zrejmé, kedy je takáto sankcia splatná. Zároveň v zmluve je uvedený poplatok v sume 30,- Eur za
každú zaslanú upomienku, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy. Okrem neprimerane krátkej

lehotynaplneniepredmetnýpoplatokneodzrkadľujeskutočnénákladynazaslanieupomienky,žalobkyni
ako spotrebiteľovi zaň nie je dodané žiadne protiplnenie, jedná sa iba o ďalšiu sankciu za omeškanie
spotrebiteľa, ktorú môže dodávateľ neobmedzene opakovane uplatňovať voči dlžníkovi v omeškaní.

22. Uplatňovanie uvedených poplatkov a pokút je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým

mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. (Poukázal na uznesenie ÚS SR z 24.02.2011,
sp. zn. IV. ÚS/55/2010-19).

23. Súd prvej inštancie vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti vyhodnotil celú zmluvu uzavretú
medzi žalobkyňou ako spotrebiteľom a žalovaným ako dodávateľom za neplatnú aj v zmysle § 39

Občianskeho zákonníka majúc za to, že aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54
Občianskeho zákonníka týkajúceho sa spotrebiteľských zmlúv je namieste pri pochybnostiach o obsahu
zmlúv výklad priaznivejší pre spotrebiteľa.

24. S poukazom na § 3 z. č. 250/2007 Z.z. mal preukázané, že žalobkyňa si úspešne uplatnila

svoje právo ako spotrebiteľ, keď sa domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy k zmluve č.
XXXXXXXXX. zo dňa 07.50.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že zmluva
č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná, že úver
poskytnutý žalobkyni na základe zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 07.05.2015 je bezúročný a bez
poplatkov.Žalobkynijednoznačnevzniklaujmavnemajetkovejsférepredpokladanávyššieustanovením

§ 3 ods. 5, keďže konanie žalovaného bolo spôsobilé privodiť mu ujmu vo sfére jeho rodinného,
súkromného a spoločenského života.25. Žalobkyni ako spotrebiteľovi bol spôsobený stav právnej neistoty už samotným uplatnením si zrážok
zo mzdy žalovaným u zamestnávateľa žalobkyne listom zo dňa 13.12.2017, pričom odstrániť tento stav
mohla žalobkyňa iba podaním žaloby na súd, čo aj urobila. Žalobkyňa musela na dosiahnutie stavu

relatívnej právnej istoty iniciovať súdne konanie na ochranu svojich spotrebiteľských práv, domáhať sa
vydania neodkladného opatrenia, ktorým by bolo uložené žalovanému, aby sa zdržal použitia dohody
o zrážkach zo mzdy.

26. Samotné súdne konanie, ktoré bolo v danej situácii jedinou možnosťou žalobkyne, je náramne

stresujúcim faktorom, odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Prvoinštančný súd pri
priznaní primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni vychádzal najmä z porušenia práv
žalobkyne ako spotrebiteľa zo strany žalovaného, intenzity tohto zásahu do práv spotrebiteľa, ktorým
zásahom bolo odňatie ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom, ďalej z dĺžky
trvania závadného stavu, pričom samotná zmluva bola uzavretá v roku 2015 a veriteľ si uplatnil zrážky
zo mzdy v roku 2017.

27. Vzhľadom na objektívnu spôsobilosť tohto závadného stavu vyvolať negatívne dôsledky v
súkromnom a spoločenskom živote žalobkyne, považoval súd prvej inštancie právny základ nároku
na finančné zadosťučinenie za plne dôvodný a za primerané finančné zadosťučinenie považoval
žalobkyňou žiadanú sumu 300,- Eur, na ktorej zaplatenie žalovaného zaviazal, pričom konštatoval, že

výška priznaného finančného zadosťučinenia závisí od úvahy súdu a nemožno ju objektívne preukázať.
Uvedené neznamená svojvôľu pri rozhodovaní súdu o výške priznaného finančného zadosťučinenia, ale
pri tomto súd zohľadňuje viaceré kritéria tak, ako je uvedené vyššie (intenzitu a časové obdobie trvania
závadného konania dodávateľa, satisfakčnú a sankčnú funkciu zadosťučinenia a podobne).

28. Vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania súd prvej inštancie uviedol, že žalobe žalobkyne vyhovel
v plnom rozsahu, preto žalobkyni patrí proti neúspešnému žalovanému plná náhrada trov konania. V
zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

29. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol,
že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil rozsudok, čím odňal žalovanému možnosť konať pred
súdom, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

30. Čo sa týka určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o úvere odvolateľ
tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala, z akého osobitného predpisu vyplýva právo domáhať sa určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o úvere. Civilný sporový poriadok jasne a
určito uvádza, za akých podmienok možno podať žalobu o určenie právnej skutočnosti, a to za jedinej
obligatórnej podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Ustanovenie § 137 písm. c) CSP pripúšťa

určovacie žaloby len vo vzťahu k právam a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade, ak to
predpokladá osobitný predpis. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť sú
právnymi skutočnosťami v zmysle ust. § 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Určenie existencie právnej
skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný) odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť
aktuálny právny stav. CSP v zásade nepripúšťa určovacie žaloby o určenie právnej skutočnosti s

výnimkou žalôb za podmienky, že to vyplýva z osobitného predpisu. Osobitným právnym predpisom,
t.j. výnimka žalôb o určenie právnej skutočnosti je Zákonník práce, Zákon o dobrovoľných dražbách,
Občiansky zákonník. Žalobkyňa sa domáha určenia neplatnosti právnej skutočnosti a nie určenia, či tu
právojealebonieje.Takétourčenieprávnejskutočnostiakotovyplývazustanovenia§137písm.d)CSP
je možné len vtedy, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom určenie neplatnosti právneho

úkonu (dohody o zrážkach zo mzdy a neplatnosti zmluvy o úvere) nevyplýva zo žiadneho osobitné
predpisu. Za takýto právny predpis nemožno považovať zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa,
ktorý v žiadnom zo svojich ustanovení, a to ani v § 3 ods. 5 citovaného zákona nepripúšťa žalobu
o určenie právnej skutočnosti. Zákon o ochrane spotrebiteľa iba konštatuje oprávnenie spotrebiteľa
domáhať sa ochrany svojho práva bez toho, aby bližšie špecifikoval typ žaloby, ktorou sa spotrebiteľ

môže domáhať svojho práva proti porušovateľovi na súde. V prípade, ak by súd určil neplatnosť dohody
o zrážkach zo mzdy a neplatnosť zmluvy o úvere, nevyriešilo by to aj tak s konečnou platnosťou stav
právnej neistoty medzi sporovými stranami. Pretože definitívne vyriešiť danú otázku, či bolo plnené na
existujúci alebo neexistujúci záväzok, možno len v konaní o návrhu na plnenie. Rozhodnutie o určenieneplatnostidohodyozrážkachzomzdyaneplatnostizmluvyoúvere(akbytobolovôbecmožné)vtomto
konaní, by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby
na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia. V prípade, ak súd určí neplatnosť dohody o zrážkach

zo mzdy a neplatnosť zmluvy o úvere, nezaloží takýto rozsudok s konečnou platnosťou všetky práva
a povinnosti medzi sporovými stranami. Až rozsudok na plnenie môže s konečnou platnosťou upraviť
pomery medzi sporovými stranami. Žalovaný nepopiera, aby sa žalobca nemohol domáhať bránenia
svojho práva, ale poukazuje na základné princípy CSP, a to čl. 2, že ochrana práva musí byť spravodlivá
a účinná. Zo znenia žaloby sa žalobca domáha určenia vo vzťahu k tým istým zmluvným dojednaniam,

tak určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ako aj neplatnosti zmluvy o úvere. Je nepochybné,
že tu ide o nežiaducu duplicitu.

31. Pokiaľ ide o žalobu o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je
špeciálnym zabezpečovacím prostriedkom akcesorickej povahy, ktorý vo vzťahu k hlavnému záväzku
plní funkciu zabezpečovaciu (pre veriteľa zabezpečuje jeho nárok voči dlžníkovi) a uhradzovaciu

(ak dlh nie je riadne a včas splnený môže veriteľ pristúpiť k úhrade dlhu prostredníctvom tohto
zabezpečovacieho prostriedku). V zmysle ust. § 551 ods. 1 OZ uspokojenie pohľadávky možno
zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy však
nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Strany sporu medzi sebou takúto dohodu
o zrážkach zo mzdy uzatvorili dňa 07.05.2015 na zabezpečenie pohľadávky žalovaného. Nakoľko

žalobkyňa svoj dlh nesplácala riadne a včas, pristúpil žalovaný k realizácií zabezpečovacieho inštitútu
a uplatnil si u zamestnávateľa žalobkyne výplatu zrážok zo mzdy v zmysle Dohody o zrážkach zo
mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade
s právnymi predpismi. Ide o dohodu zmluvných strán, ktorú uzatvorili na základe ich dobrovoľnosti.
Dohoda bola uzavretá písomne medzi žalobkyňou ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom, a to

ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Predmetná dohoda spĺňa všetky všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch podľa ust. § 34
a nasl. OZ. Možnosť zabezpečenia záväzku je esenciálnou zložkou každého zmluvného vzťahu, na
základe ktorého je veriteľ, resp. záujem veriteľa chránený pred zlou platobnou disciplínou dlžníka.
Zabezpečenie záväzkov v zmluvných vzťahoch slúži k zvýšeniu právnej istoty veriteľa a zároveň

prispieva k stabilite týchto vzťahov. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy
vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté
vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu § 551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo
mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala
možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným

podpisom. Nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by žalobkyni vznikla závažnejšia ujma ako
realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok žalobcu voči žalovanému
vyšší ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu. Každá platba v prospech zmluvy o
úvere žalobcu sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z
nižšej sumy. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť,

teda znemožňuje to, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa
svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii
individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa základné
náležitosti, a to:
1. písomnú formu - zákon vyžaduje, aby dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov bola uzatvorená

písomne. Jednostranným príkazom veriteľa platiteľovi mzdy (pravidelného príjmu) takáto dohoda
nemôže vzniknúť. Jej obsahom je súhlas dlžníka s tým, aby platiteľ jeho mzdy alebo iného príjmu (ktorý
nie je účastníkom tejto dohody) realizoval zrážky v dohodnutej výške a zrazené sumy vyplácal veriteľovi.
Práve takýto súhlas bol daný podpisom na dohode, a preto ide o dvojstranný právny úkon, s ktorým sa
spájajú následky zabezpečovacieho prostriedku.

2. súhlas dlžníka s dohodou, na znak čoho bola Dohoda podpísaná
3. uvedenie rozsahu vykonávaných zrážok vo výške 125 Eur.

32. Uzavretím dohody vzniká veriteľovi právo, aby mu po uplynutí doby splatnosti pohľadávky boli
prevedené sumy zrazené na základe tejto dohody zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka. V dohode

musí byť uvedené, v akom rozsahu sa majú vykonávať zrážky zo mzdy. V nijakom prípade nesmú byť
zrážky vyššie, než ako ich ustanovuje pre výkon rozhodnutia § 866 OZ. Dohoda o vyšších zrážkach
by odporovala zákonu, a preto by bola v časti prevyšujúcej dovolené zrážky neplatná. Z toho jasnevyplýva, že celková výška, ktorá sa má zraziť, nie je obligatórna náležitosť Dohody o zrážkach zo mzdy.
Obligatórna náležitosť je výška mesačnej zrazenej sumy.

33. Odvolateľ mal za to, že z uvedených dôvodov nie je možné dohodu vyhlásiť za neplatnú. Žalobkyňa
mala možnosť súhlasiť / nesúhlasiť alebo odmietnuť / neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené.
Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal možnosť klient Dohodu individuálne dohodnúť, to teda
znemožňuje, aby šlo iba o formulárovú listinu, ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim
pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii

individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Zároveň nie je pravdou, že v prípade dohody
o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože ust. § 551
ods. 1 OZ obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť
väčšie,akobybolivprípadevýkonurozhodnutia,predbežnýmopatrenímsúdumožnouložiťajpovinnosť
platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, a ak by
sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto

sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto
sumy vrátiť. Žalovaný považuje Dohodu o zrážkach zo mzdy platnú. V prípade, ak by sa pri každom
predložení dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi vyžadovalo rozhodnutie súdu, tento inštitút by
stratil opodstatnenosť a nebol by ani zaradený k mimosúdnym zabezpečovacím prostriedkom, ktoré si
môže veriteľ uplatniť voči neplatiacemu dlžníkovi, ktorý nie je ochotný napriek upomienkam začať plniť

svoj dlh. Navyše sa tým veriteľ snaží dlžníka ušetriť o navyšovanie dlžnej sumy, ktorá je spojená so
súdnymi trovami, trovami exekučného konania a trovami právneho zastúpenia, na úhradu ktorých by mal
právo. Žalobkyňa potvrdila vlastnoručne svojím podpisom vyhlásenie, že sa oboznámila s predmetnou
Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súhlasí s jej znením bez pripomienok. Svojím podpisom
potvrdila, že bola pred uzatvorením Dohody osobitne poučená o dôsledkoch uzatvorenia Dohody,

neodmieta ju a v plnom rozsahu s ňou súhlasí, pričom pri vyhlásení „ odmieta / neodmieta“ a „súhlasí /
nesúhlasí“ bolo umožnené žalobkyni, aby sa sama rozhodla, ktoré vyhlásenie doplní a na znak súhlasu
toto vyhlásenie sama aj podpísala.

34. Pokiaľ ide o neplatnosť zmluvy o úvere ako celku, ustanovenie § 53 ods. 5 OZ neumožňuje súdu určiť

neplatnosť celej zmluvy pre existenciu neprijateľných podmienok, pričom žalovaný razantne odmieta, že
by sa mala zmluva posudzovať za spotrebiteľskú. Vyhlásenie neplatnosti celej zmluvy o úvere ako celku
tak, ako to navrhuje žalobkyňa, nemá žiadnu oporu v ustanoveniach vnútroštátneho a ani európskeho
práva. Žalobkyňa na určení zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov nemá naliehavý právny záujem.
Nakoľko v prípade, ak by aj súd určil zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, nevyriešilo by to aj tak s

konečnou platnosťou stav právnej neistoty medzi sporovými stranami.

35. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 07.05.2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX,
ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 800,00 Eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný
poplatok vo výške 700 Eur, pričom žalobkyňa uhradila k dnešnému dňu z predmetnej zmluvy len 376,10

Eur, čo nepredstavuje ani istinu z poskytnutého úveru. Preto si bude žalovaný vymáhať aj v prípade
určenia zmluvy za bezúročnú a bez poplatkov sumu rovnajúcu za nezaplatenej istiny, a tým pádom
nie je splnený ani predpoklad určovacej žaloby. Rozhodnutie o určenie zmluvy za bezúročnú a bez
poplatkov by nevytvorilo pevný právny základ pre vzťah strán a bolo by iba predpokladom ďalšej žaloby
na prípadné vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. v prípade platnosti zmluvy na plnenie zo zmluvy,

jednou zo sporových strán. Vzhľadom k uvedenému nie je splnený základný predpoklad naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe a rozhodnutie súdu je v rozpore s ustálenou súdnou praxou najmä
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR Cdo/251/2015 zo dňa 16. marca 2016.

36. V odvolaní bolo tiež uvedené, že súd poskytuje ochranu dlžníkovi, ktorý si neplnil a ani len nemusí

plniťsvojezmluvnépovinnostivzmysle„pactasuntservenda“,nesplatilanilenistinuposkytnutéhoúveru
a pred súdom vystupuje ako dotknutá strana na svojich právach, pričom jediným dotknutým subjektom je
a bol veriteľ, teda žalovaný. Žalobkyňa v celom konaní prízvukuje svoje práva ale zabúda na povinnosti ,
ktoré jej vyplývajú, a teda vrátiť to, čo si požičala. Taký postup orgánov ochrany práva je nielenže
absolútnenevýchovný, paternalistický,aleajabsurdnýavrozporesozásadourovnosti,vigilantibusiura,

neminem laedere a pod., ktoré by mali v podstate platiť aj pre „privilegovaného “ spotrebiteľa. Opakom
je neprípustné zvýhodňovanie dlžníka oproti veriteľovi, ktorému inak reálne hrozí riziko nevymoženia
ani len elementárneho nároku bez akéhokoľvek príslušenstva voči dlžníkovi, ktorý sa tak neoprávnene
obohacuje na jeho úkor za asistencie súdov.37. Pokiaľ ide o primerané finančné zadosťučinenie, ust. § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa síce priznáva spotrebiteľovi právo domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia,

avšak toto ustanovenie je potrebné vykladať reštriktívne. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané
finančné zadosťučinenie a v akej výške je potrebné zohľadniť nielen úspešnosť toho ktorého účastníka,
ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Žalovaný žiadal, aby príslušný súd
pri posudzovaní žalobkyňou uplatneného práva posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu
žalobkyne a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do úvahy aj konanie žalobkyne, ktorá sa domáha

vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sama konala v rámci kontraktačného postupu
ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy o úvere, bola oboznámená so
všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje
sa ich dodržiavať. Žalobkyňa svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásila, že si zmluvu prečítala, že
ju uzatvorila vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Okrem toho
žalobkyňa ani len nevrátila žalovanému poskytnutú istinu, aj keď porušila záväzok plniť. Nepostačuje

všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa neodôvodnila jasne
a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo -právneho vzťahu medzi ňou a žalovaným. Žalobkyni
žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla, a
pretojehopriznaniebymalozanásledokspôsobeniehrubejnerovnováhymedziprávamiapovinnosťami
veriteľa a spotrebiteľa, a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Spornou je tiež výška požadovanej

náhrady finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa nijako relevantne neodôvodnila výšku požadovaného
finančného zadosťučinenia, ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranosť. Žalovaný
považuje finančné zadosťučinenie požadované žalobkyňou za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce
ľahostajnosť žalobkyne. Žalobkyňa nijakým spôsobom nešpecifikovala, v čom spočívala nemajetková
ujma odôvodňujúca priznanie zadosťučinenia vo výške 300 Eur, teda nie je zrejmé, aká ujma bola

spotrebiteľovi spôsobená. Nemôže byť totožná so vzniknutým bezdôvodným obohatením, ktoré je
majetkovou ujmou. Preto je rozsudok súdu, ktorým priznal žalobkyni finančné zadosťučinenie vo výške
300 Eur nedostatočne odôvodnený a arbitrárny. Nepostačuje totiž v odôvodnení poukázať na výšku
bezdôvodného obohatenia, pretože to už raz kompenzované bolo.

38. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, resp. zmenil rozsudok súdu
prvej inštancie tak, že žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietne. Zároveň aby odvolací súd priznal
žalovanému trovy konania, vrátane trov odvolacieho konania.

39. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Vo vyjadrení uviedla, že s odvolaní žalovaného
nesúhlasí.Súdprvejinštancievoveciúplnezistilskutkovýstavanazákladevykonanýchdôkazovdospel
k správnym skutkovým zisteniam, vec správne právne posúdil. Preto žalobkyňa žiadala, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

40. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
jeodvolanieprípustné(§355CSP),preskúmalrozhodnutie,akoajkonaniemupredchádzajúcev zmysle
zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario)
s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke

Krajského súdu v Prešove dňa 09.10.2019 a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

41. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa
na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP
odkazuje a vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza.

42. Žalovaný tvrdí, že rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnychskutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla
2011, sp. zn. 7 Cdo 7/2010).

43. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 07.05.2015
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXX, a to podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

44. Aj podľa názoru odvolacieho súdu Dohoda o zrážkach zo mzdy je formulár, ktorého znenie bolo

vopred pripravené zo strany žalovaného ako veriteľa. Žalovaný na základe nej požiadal zamestnávateľa
žalobkyne o vykonávanie zrážok z jej mzdy, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej
ukladalo povinnosť plniť. Žalovanému sporná dohoda tak umožňovala bez súdnej kontroly mimosúdne
siahnuť na majetok dlžníka, a to aj napr. za poplatok za poskytnutie úveru, u ktorého nie je známe žiadne
také plnenie pre spotrebiteľa, ktoré by bolo pre neho potrebným. Evidentne ide o taký poplatok, ktorý je
v prevažnej miere v záujme dodávateľa (porov. rozsudok BGH z 13. mája 2014 - XI ZR 405/12).

45. Nie je sporné, že úverová zmluva uzatvorená medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou podľa
ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Tou sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom
(§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a
pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým spôsobom a žalobkyňa nesledovala použiť úverové prostriedky

na obchodnú alebo inú podnikateľskú činnosť.

46. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd

so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou
aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

47. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13/EHS z myšlienky,
že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení,

pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na
podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah (rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie z 27. júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C-240/98 až C-244/98,
Zb. s. I-4941, bod 25, a z 26. októbra 2006, Mostaza Claro, C-168/05, Zb. s. I-10421, bod 25, ako aj
uznesenie Pohotovosť, bod 37).

48. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil,
že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných
zmluvných strán (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 27; Mostaza Claro, bod 26; Asturcom Telecomunicaciones, bod 31, ako aj uznesenie Pohotovosť,

bod 39).

49. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda
zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie

cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany
predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

50. V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol,
že účel čl. 6 Smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky
neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal
na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu

náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa
odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých
členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takých sporoch sami,
existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu svojej nevedomosti spotrebiteľ na nekalýcharakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa
možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez
návrhu (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 4.10.2007 Max Rampion and Marie-Jeanne Godard

C-429/05, bod 61).

51. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť

ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,
na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

52. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o

zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

53. Na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie písomných
pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6
smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má

vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy,
ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v
zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Je treba poukázať na článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra

1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa
týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje
vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej
dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku
článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné

opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

54.Podľaust.§4ods.8zákonač.250/2007Z.z.,predávajúcinesmiekonaťvrozporesdobrýmimravmi.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v
rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel

morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

55. Odvolací súd má za to, že formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s

požiadavkou na poctivý obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu
nielen rozpor s imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu
ako neplatnú (§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v
zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7,
nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola

zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a
na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13
ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

56. Aj iné právne úkony majú základ v zákone a môžu byť za určitých okolností vyhlásené za neplatné

(kúpna zmluva, rozhodcovská doložka a i), resp. súd môže uložiť povinnosť zdržať sa použitia takéhoto
právneho úkonu. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda vzhľadom na jej osobitný význam
bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňuje
siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia z poplatkov, ktoré sú neprijateľné.

57. Pokiaľ odvolateľ namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení či už neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy alebo aj úverovej zmluvy je nutné k uvedenému uviesť, že až zo samotného
zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienkya aj vyslovenia jej neplatnosti. „Naliehavý právny záujem je daný, nakoľko len určovacou žalobou sa
môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením
neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu ku svojmu zamestnávateľovi,

aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja
od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorom
určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve žalobca a jeho majetková sféra
je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku určuje žalovaná svojím
jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka vyčíslená v zákonnej

výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve táto určovacia žaloba. V
opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama určovať, nebude mať potrebu
nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho
taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento výklad je v súlade s judikatúrou
Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej

strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo
483/2014).

58. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného týkajúcim sa neplatnosti zmluvy uzatvorenej medzi
stranami sporu, odvolací súd ešte konštatuje:

59. K odvolacej námietke žalovaného o nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určení úveru za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd zdôrazňuje, že zo samotného zákonného
ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.) tak, ako je to uvedené aj vyššie vyplýva tento
naliehavý právny záujem spotrebiteľa na určení, že úver z predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere

je bezúročný a bez poplatkov.

60. Naliehavý právny záujem je daný, pretože len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav
neistoty, v ktorom sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaným vyslovením bezúročnosti a
bezpoplatkovosti úveru a prípadným vyslovením neplatnosti neprijateľnej zmluvnej podmienky môže

následne argumentovať vo vzťahu k žalovanému. Práve žalobkyňa a jej majetková sféra je v ohrození,
a preto žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami a nekalými obchodnými praktikami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúcich z ust. § 3
ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z., z čoho taktiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Tento výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou

je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

61. Tak, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie, zmluvu uzatvorenú medzi žalobkyňou a
žalovaným je potrebné považovať za neplatnú z dôvodov nesprávne uvedenej RPMN v zmluve, kde
je táto uvedená vo výške 28 %. V skutočnosti po prepočte prostredníctvom kalkulačky na stránke

www.fininfo.sk je výška RPMN pri danom úvere 800,- Eur, výške splátky úveru 1.500,- Eur pri počte
splátky 1 vo výške 80,10 %.

62. Nejednoznačné uvedenie úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru má tiež za následok bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru. Na jednej strane úrok v prípade riadneho splatenia úveru má byť vo výške

476,- Eur, zároveň zmluva uvádza odplatu vo výške 224, Eur.

63. K ďalším odvolacím námietkam je možné uviesť, že aj inštitút primeraného finančného
zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku účinného a odradzujúceho
prostriedku ochrany. Tak právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút náhrady škody výlučne

so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného práva v podmienkach
Slovenskej republiky a konštantnej judikatúry sleduje výlučne reparačnú funkciu. Pre porovnanie
sankčná funkcia náhrady škody (punitive damages v práve USA a exemplary damages v práve Veľkej
Británie) je taká náhrada škody, ktorej cieľom nie je kompenzovať žalobcu, ale skôr potrestať žalovaného
za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil vo vzťahu k žalobcovi a ktorým žalobcovi spôsobil škodu

a odradiť žalovaného alebo akúkoľvek tretiu osobu od opakovania takéhoto konania v budúcnosti.
Sankčná náhrada škody teda trestá a súčasne pôsobí preventívne. Jazyk európskych predpisov a
judikatúry akcentuje najmä druhú funkčnú zložku sankčnej náhrady škody, teda funkciu preventívnu
(porov. najmä používanie adjektíva "odradzujúci").64. A tak práve inštitút relutárnej náhrady nemajetkovej ujmy môže byť prostriedkom ochrany na
doplnenie o preventívne účinky pred diskrimináciou. V zmysle judikatúry ESD a antidiskriminačných

smernícmusiabyťsankciezadiskriminačnésprávanie„účinné,primeranéaodradzujúce“.Bezprávneho
významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne vznikla, pretože pre vznik nároku na primerané finančné
zadosťučinenie postačuje iba samotné porušenie práv či povinností zo strany dodávateľa. V zmysle
§ 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa je možné vyvodiť splnenie predpokladu
na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia pri uplatnenom porušení práva alebo povinnosti

ustanovenej nielen samotným zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ale aj osobitnými
predpismi, v tomto prípade § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch.

65. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, podľa ktorého sa žalobkyňa s plnením dlhu dostala do
omeškania, toto pre posúdenie existencie a výšky uplatneného nároku na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia nie je právne relevantné. Zákon o ochrane spotrebiteľa nepodmieňuje
vznik nároku na primerané finančné zadosťučinenie splnením si zmluvných, zákonných povinností
spotrebiteľom. Žalovanému nič nebráni domáhať sa voči žalobkyni prípadných nárokov vyplývajúcich z
porušenia práva, ako napr. úroku z omeškania a pod.

66. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení treba vychádzať z toho, že toto má
plniť jednak funkciu satisfakčnú, jednak funkciu sankčnú tak, aby dostatočne odradilo dodávateľa
od získavania plnení vyplývajúcich z neprijateľných zmluvných podmienok a jednak to treba chápať
ako odmenu za to, že spotrebiteľ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším
dodávateľom a svojím úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebiteľov v tom, že možno

predpokladať, že dodávateľ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu, sa už voči ďalším spotrebiteľom
nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite.

67. Čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určovaní sa
zohľadňujú rôzne kritéria, a to intenzita, časové trvanie závadného konania, satisfakčná a sankčná

funkcia a pod. Súd prvej inštancie sa náležite vyrovnal s otázkou určenia výšky primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 300 Eur, pričom s týmito dôvodmi sa odvolací súd plne stotožňuje. V odôvodnení
napadnutéhorozhodnutiasúdprvejinštanciezrozumiteľnýmspôsobomuviedolprávnedôvody,prektoré
žalobe čo do zaplatenia sumy 300 Eur vyhovel. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné,
zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd prvej inštancie sa pri výklade a aplikácii

zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. V
predmetnom prípade sa žalovaný dopustil viacnásobného porušenia povinností vyplývajúcich mu z
noriem zameraných na ochranu spotrebiteľa (neuvedenie viacerých obligatórnych náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, zakotvenie neprijateľnej podmienky do zmluvy a iné. Priznaná suma finančného
zadosťučinenia zodpovedá svojmu účelu, pretože je potrebné toto finančné zadosťučinenie nevnímať

ako kompenzáciu, ale ako žalobkyni poskytnutú satisfakciu ako spotrebiteľke a tiež ako odmenu pre
žalobkyňu, ktorá iniciovala konanie voči dodávateľovi, ktorý sa dopustil porušenia jej spotrebiteľských
práv. Uvedené finančné zadosťučinenie má tiež odradiť žalovaného ako dodávateľa aj do budúcna od
porušovania práv spotrebiteľov. Záleží len na žalovanom, aby sa nedopúšťal recidívy v neprípustnom
kontrahovaní v rozpore so záujmami spotrebiteľov.

68. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom
všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti
rozhodnutia súdu, teda k porušeniu práva na spravodlivý proces. (Pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR
zo dňa 23.11.2010, sp. zn. 5 Cdo 218/2010, uznesenie Ústavného súdu SR z 08.06.2006, I. ÚS 188/06).

69. Judikatúra súdov, vrátane Európskeho súdu pre ľudské práva, nevyžaduje, aby na každý argument
strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. (Pozri rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.
mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší
proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I;

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).

70. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako
vecne správny potvrdil.71. Správnemu rozhodnutiu vo veci smej zodpovedá aj správne rozhodnutie o trovách konania. V
prvoinštančnom konaní úspešná žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania.

Neúspešný žalovaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni nemá.

72. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným

uznesením.Vodvolacomkonaníneúspešnýžalovanýnemánároknanáhradutrovodvolaciehokonania.
Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

73.RozhodnutieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvPrešovevpomerehlasov3:0(§393ods.2CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).