Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 14. október 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113238846
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5113238846.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci žalobcov: I. U.

V., O.. Y. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., II. U. V., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X.
XX, Š. D. F., obaja žalobcovia právne zastúpení JUDr. Václavom Jaroščiakom, advokátom so sídlom
M. Rázusa 14, 010 01 Žilina, proti žalovaným: I. U. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D.
F., II. Y. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. XXX XX Y. X. XX, Š. D. F., obaja žalovaní právne zastúpení JUDr.
Luciou Morgošovou, advokátkou so sídlom Škultétyho 8, 010 01 Žilina, IČO: 42 346 932, v konaní o
určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

Žalobu žalobcov I. a II. o určenie, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Y. X.

evidované v katastri nehnuteľností na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Kysucké Nové Mesto,
katastrálnym odborom ako parcela M.-N. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2,
parcela M.-N. Č.. XX/X - záhrady o výmere 373 m2 a stavba rodinného domu súpisné číslo XX
postaveného na parcele M. Č.. XX/X, sú v bezpodielovom vlastníctve manželov žalobcov I. a II., z a
m i e t a.

Žalovaným I. a II. p r i z n á v a proti žalobcom I. a II. nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia I. a II. sa žalobou zo dňa 12.11.2013 podanou prostredníctvom ich právneho zástupcu

na Okresnom súde Žilina dňa 18.11.2013 proti žalovaným I. a II. domáhali vydania rozsudku, ktorým by
súd určil, že kúpna zmluva č. X. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2011 vyhotovená notárom JUDr. Andrejom
Kubaščíkom, Notársky úrad v Kysuckom Novom Meste pod. č. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O.G.
XXXXX/XXXX dňa 11.4.2011 o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku
tohto rozsudku, uzavretá medzi nimi ako predávajúcimi a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi je neplatná.
Zároveň sa domáhali, aby súd zaviazal žalovaných nahradiť im trovy konania.
2. Žalobcovia podanú žalobu skutkovo odôvodňovali tým, že sú manželia tak ako žalovaní I. a II..

Žalovaná II. je ich dcérou a žalovaný je ich zaťom. Ako predávajúci a žalovaní I. a II. ako kupujúci dňa
11.04.2011 uzavreli vo forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom,
Notársky úrad v Kysuckom Novom Meste pod. č. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX
dňa 11.4.2011 kúpnu zmluvu, ktorej premetom bol prevod ich bezpodielového vlastníckeho práva
predávajúcich k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku evidovaným na LV č. XXX, k. ú.
Y. X., za kúpnu cenu 1,- euro. Správa katastra Kysucké Nové Mesto povolila vklad vlastníckeho práva
žalovanýchktýmtonehnuteľnostiampodľauzavretejkúpnejzmluvyrozhodnutímč.vkladuX.XXX/XXzo

dňa 03.05.2011. Ďalej žalobcovia I. a II. uviedli, že nikdy nemali vôľu uzavrieť so žalovanými I. a II. kúpnu
zmluvu, ktorou by chceli previesť svoje bezpodielové spoluvlastníctvo na žalovaných I. a II. predajom. Na
druhej strane treba povedať, že v období pred uzavretím kúpnej zmluvy chceli vlastníctvo k dotknutým
nehnuteľnostiampreviesťnažalovanýchI.aII.ibadarovacouzmluvou.Uvedomovalisi,ženehnuteľnostipotrebujú „gazdu“, ktorý by sa o ne staral, ale súčasne vedeli, že pri svojom veku nie sú schopní to
zabezpečiť svojimi prostriedkami a silami. Pretože nehnuteľnosti obývali a užívali spolu so žalovanými
a bol predpoklad, že žalovaní budú so svojou rodinou v tejto nehnuteľnosti bývať aj v budúcnosti,

zhodne sa rozhodli, že situáciu starostlivosti o nehnuteľnosti v spojitosti so svojim dožitím by mohli
riešiť prevodom vlastníctva dotknutých nehnuteľnosti na žalovaných. Samozrejme pri súčasnom zabez-
pečenísvojhodoživotnéhoprávabývaniaaužívanianehnuteľnostiavprípadepotrebytiežpovinnostiich
doopatrovania žalovanými. Svoj zámer konzultovali so známymi, ktorí im na otázku ako to spraviť, aby
to bolo najlepšie, odporučili prevod nehnuteľnosti darovaním, a to z dôvodu, aby v prípade nezabezpe-

čenia doživotného bývania a užívania, alebo jeho neúmerného narušovania či iného neprimeraného
správania a chovania nadobúdateľov nehnuteľností k nim, mali na svojej strane možnosť navrátenia do
predchádzajúceho stavu, čo je pri darovaní možné odstúpením od darovacej zmluvy s právom žiadať
vrátenie daru. Svoj zámer však nechceli riešiť bez vedomia ostatných svojich detí U. V., E.U. V. R. B.
P.. Preto na deň 10.04.2011 (nedeľu) zavolali k sebe všetky svoje deti a za prítomnosti žalovaného I.
im predniesli svoj zámer. Na tomto spoločnom stretnutí ostatné deti v podstate nemali zásadné výhrady

s prevodom vlastníctva k nehnuteľnostiam na žalovaných a akceptovali vôľu svojich rodičov slobodne
nakladať so svojim majetkom. Upozornili ich však na známe situácie zo života, kedy po prevode vlastníc-
tva k rodičovským domom sa zmení správanie detí, ktoré vlastníctvo nadobudli. Preto navrhovali, aby
prevodbolurobenýtak,abyvprípadezásadnejzmenychovaniaunadobúdateľov,moholsastavnavrátiť
do pôvodného stavu. Povedali tak, že to chcú riešiť darovacou zmluvou so zriadením práva doživotného

bývania a užívania nehnuteľností pre seba aj pre syna Romana a povinnosti žalovaných ich v prípade
potreby doopatrovať. Ak by si nesplnili svoje povinnosti, alebo sa správali a chovali voči ním neprístojne,
tak budú mať možnosť od darovacej zmluvy odstúpiť. Záverom uskutočneného stretnutia bola teda ústna
dohoda, podľa ktorej žalovaní mali zabezpečia vypracovanie darovacej zmluvy na prevod dotknutých
nehnuteľnosti pri súčasnom zriadení práva doživotného užívania a bývania týchto nehnuteľností pre

nich a ich syna E. V. a že žalovaní ich doopatrujú. Na ich prekvapenie žalovaní I. už na druhý deň
11.04.2013 v priebehu dňa zavolal taxík s tým, že pôjdu k notárovi kvôli tomuto prepisu. Taxík strany
sporu odviezol do M. O. U. k notárovi JUDr. Kubaščíkovi. Mysleli si, že k notárovi idú s tým, že budú
prerokovávať podmienky prevodu a nepredpokladali, že by sa mala hneď aj zmluva podpisovať. No
zmluva už bola pripravená a po príchode im bola predložená na podpis. Pretože nemali pri sebe okuliare,

tak si predloženú zmluvu nemohli prečítať. Preto sa iba opýtali žalovaných, či je zmluva spísaná tak ako
sa dohodli, na čo im bolo odpovedané, že áno. Potom sa opýtali či tam je zapísané právo doživotného
bývania a užívania a doopatrovania pre nich a či je tam právo doživotného bývania a užívania pre ich
syna E.O., na čo im notár odpovedal, že nie, ale že sa to môže spraviť dodatočne inou listinou, kto-
rá to bude riešiť a preto netreba zmluvu prepisovať a ani ju prepisovať nebudú. Pre nich sa to napíše

hneď a pre syna E. sa to môže podpísať aj na obecnom úrade v Y. X.. Potom sa podpisovalo nejaké
prehlásenie, ktorým im vraj žalovaní priznávajú právo doživotného bývania, doopatrovania a užívania
nehnuteľnosti. Znenie tohto prehlásenia niekto pred podpisom prečítal. Podľa vyjadrenia notára bude
toto prehlásenie priložené k Zmluve a kataster na základe tohto prehlásenia zapíše do listu vlastníctva
ich právo doživotného bývania a užívania i doopatrovania. Obdobné prehlásenie bolo spísané aj s

E. V. na Obecnom úrade v Y. X.. Pri odchode od notára, ktorý im dal jedno vyhotovenie zmluvy a
prehlásenia, domov listiny dali do kredenca s vedomím, že sa všetko vybavilo, ako sa vybaviť malo. Ne-
skoršie im bolo doručené rozhodnutie zo správy katastra, ktoré k predchádzajúcim listinám priložili a
nevenovali im žiadnu pozornosť. Prvé problémy nastali v júni 2011, keď ich syn U. V. prišiel so svojimi
deťmi gratulovať žalobcovi I. k narodeninám. Žalovaný I. ho verbálne napadol s tým, že tam nemá

čo robiť, že už tam nič nemá a že ho do domu nepustí. U. V. v záujme vyhnúť sa konfliktu sa radšej
vrátil. Potom následne boli aké také verbálne urážky zo strany žalovaných voči žalobcom, ale títo to
hodnotili ako svojské konfliktné a vulgárne konanie a chovanie žalovaného I., ktoré bolo vždy u neho
bežné. No po tom, čo na jar roku 2012 oslovili žalovaného I., ako si rozdelia záhradku a keď ich tento
vulgárne a urážlivo odbil, že čo chcú, že nielen k záhrade ale ani k celému domu už nemajú žiadne

práva, začali zisťovať ako to s nimi vlastne je. Vtedy si v podstate prvýkrát prečítali, že so žalovanými
nepodpísali darovaciu zmluvu ale kúpnu zmluvu. Pri najbližšej návšteve svojej vnučky, dcéry U. V., ju
požiadali, aby zistila ako to s nimi je a či majú zapísané právo užívania a bývania. Táto si so sebou
zobrala všetky písomnosti, ktoré mali a dala ich na nahliadnutie nejakému jej známemu právnikovi.
Ten jej potvrdil, že z prehlásenia nevyplýva pre nich automaticky doživotné právo užívania a bývania,

ani povinnosť žalovaných na ich doopatrovanie. Cez internetový výpis z katastra nehnuteľností zistila,
že na LV č. XXX, k. ú. Y. X. nie je zapísané žiadne právo doživotné bývania a užívania tak pre nich,
ako ani pre E. V.. Keď žalovaným po tomto vyčítali, že ich podviedli, tak začalo pre nich v spolužití
doslovapeklo.Žalovanísavočinímsústavnechovajúhrubo,urážlivo,robiaimpriekypribývaníaužívanínehnuteľností,napr.vypínajúelektrinudospotrebičov,vypínajúteplúvoduapod.Ichchovaniejedoslova
psychickým týraním. Žalobcovia I. a II. napokon uviedli, notárom predloženú zmluvu nečítali, ani im ju
pred podpisom nikto nečítal. Keď k notárovi prišli, zmluva už bola vyhotovená, iba im ju predložili na

podpis. Keď zmluvu podpisovali, boli obaja presvedčení, že podpisujú darovaciu zmluvu a nie kúpnu
zmluvu.Nikdynechcelipodpisomuzavrieťkúpnuzmluvu,aninikdynemalivôľupreviesťvlastníckeprávo
k dotknutým nehnuteľnostiam formou kúpnej zmluvy. Pri podpise zmluvy proste verili žalovaným a vôbec
nepredpokladali ani si nepripúšťali, že by podpisovali niečo iné, ako sa deň predtým za prítomnosti
ostatných svojich detí dohodli. Z vyššie uvedeného tak žalobcovia vyvodzovali, že sporná kúpna zmluva

je absolútne neplatným právnym úkonom, z ktorej v nej očakávané dôsledky nikdy nenastali a nemohli
nastať pre absenciu zložky vôle v ich konaní ako predávajúcich.
3. Žalovaní I. a II. sa k doručenej žalobe vyjadrili prostredníctvom ich právneho zástupcu podaním zo
dňa 21.02.2014 doručeným súdu dňa 24.02.2014. V tomto vyjadrení žalovaní namietali, že žalobou
napadnutá kúpna zmluva spĺňa všetky zákonom stanovené podmienky platnosti právneho úkonu, v
dôsledku čoho ju nemožno považovať za absolútne neplatný právny úkon. Skutočnosť, že žalobcovia

I. a II. mali vedomosť o tom, že uzavreli kúpnu zmluvu, a nie zmluvu darovaciu, mimo iného vyplýva
aj z podania žalobcov zo dňa 15.11.2013 označenom ako odstúpenie od kúpnej zmluvy X. XXX/XX, v
rámci ktorého ako predávajúci odstúpili od kúpnej zmluvy s poukazom na jej podmienky s tvrdením, že
ako kupujúci nesplnili zmluvnú povinnosť zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu za predmet kúpy, a to ani v
dodatočnej primeranej lehote, ktorú im ako predávajúci a veritelia zo zaplatenia kúpnej ceny poskytli.

Dohodnutú kúpnu cenu vo výške 1,- euro žalobcom ako predávajúcim uhradili ešte v lehote splatnosti
určenej v uzavretej kúpnej zmluve, a to v hotovosti. Na základe doručeného „odstúpenia od kúpnej
zmluvy" však z dôvodu opatrnosti žalobcom opakovane ponúkli uhradenie kúpnej ceny do vlastných rúk.
Nakoľko ponúknuté plnenie odmietli osobne prijať, kúpnu cenu sme opakovane uhradili prostredníctvom
poštového peňažného poukazu ešte dňa 22.11.2013. V nadväznosti na uvedené z dôvodov uvedených

v stanovisku k odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo dňa 26.11.2013 vyhodnotili odstúpenie od zmluvy ako
neplatné. Zároveň žalobcov prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzvali na prípadné mimosúdne
vyriešenie veci, a to najmä z dôvodu, že nemali záujem na prehlbovaní konfliktnej situácie so žalobcami,
ktorí sú rodičmi žalovanej II. Žalobcovia však na ich výzvu žiadnym spôsobom nereagovali. Tvrdenia
žalobcovvpodanejžalobesaoprotistavuuvedenémuvzaslanomodstúpenízmenilianezakladajúsana

pravde. Úmyslom strán sporu bol od začiatku prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe
kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola dohodou zmluvných strán stanovená v symbolickej výške, najmä z
dôvodu nákladnej rekonštrukcie rodinného domu, ktorá začala prebiehať ešte pred samotným prevodom
vlastníckeho práva na základe uzavretej kúpnej zmluvy. Všetky náklady vynaložené na rekonštrukciu vo
výške okolo 30.000,- eur vynaložili oni, ako kupujúci. Žalobcovia sa podľa dohody zmluvných strán na

rekonštrukcii nepodieľali žiadnym spôsobom, pričom priestory určené pre ich bývanie (vrátane ich syna
E. V.) boli taktiež zrenovované (exteriér aj interiér obývanej nehnuteľnosti). Žalobcovia týmto spôsobom
získaliokremzaplatenejkúpnejcenyajďalšiuprotihodnotuzaprevodnehnuteľnostívnepeňažnejforme.
Najmä s poukazom na uvedené bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá kúpna cena za prevod
nehnuteľnostívovýške1,-euro.Ďalejžalovaníuviedli,žepríslušnéustanoveniaObčianskehozákonníka

upravujúce kúpnu zmluvu, resp. ani iné všeobecne záväzné právne predpisy (najmä zákon č. 18/1996 Z.
z. o cenách v znení neskorších predpisov) výšku kúpnej ceny v súkromnoprávnych vzťahoch týkajúcich
sa prevodu nehnuteľnosti nelimitujú. Právna úprava de lege lata teda ponecháva dojednanie ohľadom
výšky kúpnej ceny výlučne na dohodu zmluvných strán, pričom v zásade nezakazuje uzavrieť kúpnu
zmluvu, v ktorej je kúpna cena medzi zmluvnými stranami dohodnutá vo výške, ktorá nereflektuje reálnu

trhovú hodnotu nehnuteľnosti, a to ani v prípade, ak je kúpna cena dohodnutá extrémne nižšie ako
je samotná hodnota nehnuteľnosti. Dohodu o kúpnej cene tak zákon ponecháva na zmluvné strany a
v ich zmluvnej voľnosti ich neobmedzuje. Skutkové tvrdenia žalobcov vyvolávajúce dojem, že proces
prevodu nehnuteľností bol uskutočnený „narýchlo", bez možnosti dostatočnej prípravy z ich strany, sa
taktiež nezakladá na pravde. Žalovaná II. niekoľkokrát navštívila notára ohľadom poradenstva vo vzťahu

k plánovanému predaju nehnuteľností, pričom získané informácie vždy bezodkladne prezentovala
žalobcom, ktorí boli viackrát oboznámení s tým, že prevod nehnuteľností bude uskutočnený na základe
kúpno-predajnej zmluvy, s čím obaja bez akýchkoľvek výhrad súhlasili. Žalobcovia nikdy neprejavili vôľu
nehnuteľnosti darovať, tak ako uvádzajú v žalobe. O možnosti darovania nepadla žiadna zmienka ani
v rámci kontraktačného procesu. Úmysel darovať nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom uzavretej kúpnej

zmluvy, žalobcovia prvýkrát prezentovali až v podanej žalobe. Ich tvrdenie ohľadom toho, že im nebolo
umožnené zmluvu pri jej podpise prečítať sú jednak irelevantné a jednak nepravdivé, nakoľko notár
pred podpisom zmluvu všetkým jej účastníkom prečítal, čo napokon vyplýva aj zo samotnej notárskej
zápisnice. Žalovaní tak napokon uviedli, že sa domnievajú, že podanie žaloby zo strany žalobcov I. aII. bolo uskutočnené výlučne na podnet ich ostatných detí, súrodencov žalovanej II., ktorí so žalobcami
dlhšiu dobu, a to aj v času prevodu nehnuteľností, nemali dobré vzťahy, pričom v tej dobe žalobcovia so
žalovanými naopak vychádzali veľmi dobre. K zmene pomerov medzi žalobcami a ich ostatnými deťmi

došlo až niekedy v období bezprostredne nasledujúcom po uzavretí kúpnej zmluvy (jún 2011). Od tohto
obdobia sa začali vzťahy medzi stranami sporu zhoršovať, pričom majú za to, že uvedený stav vznikol
výlučne pričinením ostatných detí žalobcov. Žalovaní tak žiadali žalobu v celom rozsahu zamietnuť a
zaviazať žalobcov nahradiť im trovy konania.
4. Podaním zo dňa 31.12.2015 doručeným súdu dňa 04.01.2016 žalobcovia I. a II. navrhli súdu

pripustiť zmenu žaloby, na základe ktorej sa budú domáhať v ďalšom konaní určenia, ako je toto
uvedené vo výroku tohto rozsudku. Zmenu žaloby žalobcovia odôvodnili tým, že žalobou o určenie
neplatnosti spornej kúpnej zmluvy sledovali zámer cez takýto určovací výrok preukázať, že k prevodu
vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy nedošlo a tak preukázať, že sporné nehnuteľnosti sú v ich
vlastníctve. Podľa publikovanej judikatúry však rozsudok s určením neplatnosti kúpnej zmluvy nie je
listinou dostatočne spôsobilou na vykonanie zápisu o vlastníckom práve predmetu prevodu vlastníckeho

práva podľa spornej kúpnej zmluvy. S poukazom na tento fakt by si úplné vyriešenie sporu zrejme
vyžiadalo ďalšie súdne konanie. Zmenenú žalobu tak opierajú o rovnaké skutkové dôvody a právne
skutočnosti ako pôvodnú žalobu. V prípade, ak by súd prijal záver, že sporná kúpna zmluva je aj
napriek pôvodne uvedeným skutočnostiam platným právnym úkonom, majú za to, že zanikla, a to ich
platným odstúpením od spornej kúpnej zmluvy zo dňa 15.11.20136, ktoré bolo žalovaným doručené

dňa 20.11.2013. Zastávajú názor, že účinky odstúpenia nastali okamihom odstúpenia od zmluvy, čím
sa zmluva od počiatku zrušuje a jej účastníci sú si povinní vrátiť všetko, čo si navzájom plnili. Fakticky
to znamená, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom prevodu vlastníckeho práva
podľa spornej kúpnej zmluvy, prešlo späť na nich.
5. Súd uznesením č. k. 6C/314/2013-47 zo dňa 22.02.2016 pripustil zmenu žaloby v zmysle podania

žalobcov zo dňa 31.12.2015.
6. Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaniach dňa 10.06.2016, dňa 27.09.2016
a dňa 14.10.2016, na ktorom vyhlásil aj tento rozsudok.
7. Žalobcovia zhrnuli a rozšírili svoju argumentáciu v spore na pojednávaní dňa 14.10.2016
prostredníctvom svojho právneho zástupcu tak, že zastávajú názor, že na riešenie spornej veci treba

vo veci aplikovať ust. § 37, § 40 ods. 5, § 48 a § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Okrem tvrdení
a vysloveného právneho názoru uvedených v samotnej žalobe, žalobcovia uviedli, že z vykonaného
dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že medzi stranami sporu bolo dojednané, že prevod
nehnuteľnosti sa uskutoční darovacou zmluvou. Kúpna zmluva tak, ako bola vypracovaná bola prečítaná
jej účastníkom notárom. Žalobca I. bol v tom čase zdravotne značne indisponovaný, jednak bol po

mozgovej príhode a jednak už s trvalým zhoršením sluchu, aj zraku. Pri návšteve u notára na notárskom
úrade nemal so sebou okuliare, takže si zmluvu nemohol prečítať a vzhľadom na stav jeho sluchu dobre
nepočul to, čo bolo čítané. V podstate sa uspokojil s tým, že podal vo vzťahu ku žalovaným otázku,
či je všetko tak, ako bolo dojednané. Tí mu prikývli, že áno s tým, že sa pýtal notára, že keby sa
niečo zhoršilo, či je možnosť vrátenia vecí do pôvodného stavu, o čom ho notár ubezpečil. Z hľadiska

tohto stavu zastávajú tak názor, že súd by mal prihliadať na ust. § 40 ods. 5 Občianskeho zákonníka
(právny zástupca žalobcov však citoval ust. § 40 ods. 6 Občianskeho zákonníka). Ďalej žalobcovia
uviedli, že notárska zápisnica má nesporne charakter úradnej zápisnice. Vyžaduje sa však na to, aby
mohla byť notárska zápisnica kvalifikovaná ako úradná zápisnica v zmysle ust. § 40 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, že musí obsahovať všetky náležitosti, ktoré má notárska zápisnica obsahovať. Jedna z

náležitostíjesídlonotárskehoúradu.Spornánotárskazápisnicavšakneobsahujeriadneuvedeniejednej
z jej náležitosti, a to sídla notárskeho úradu, pretože sídlo notárskeho úradu je presná adresa tohto
sídla s tým, že pod sídlom notárskeho úradu sa chápe nie len teda označenie mesta, ale aj presne
uličného označenia, popisného čísla, uličného, aj domového. Sporná notárska zápisnica obsahovala len
označenie „na Notárskom úrade v Kysuckom Novom Meste“. Z tohto pohľadu sporná notárska zápisnica

nespĺňa náležitosti úradnej zápisnice potrebnej na písomný právny úkon osôb, ktoré nemôžu čítať a
písať. Žalobca I. v čase podpisovania kúpnej zmluvy slabo počul, listina kúpnej zmluvy mu nebola
predložená na prečítanie, i keď nemal ani okuliare. Čítať vedel, aj písať vedel, len nemohol počuť to, čo
mu notár čítal a nemohol posúdiť to, že či notár, to čo čítal, čítal správne tak, ako to bolo aj v dotknutej
listine. Z tohto pohľadu nie je splnená podmienka riadneho oboznámenia sa s obsahom právneho úkonu,

ktorý uzavieral. Ďalej žalobcovia uviedli, že je nesporné, že strany sporu podpísali kúpnu zmluvu vo
forme notárskej zápisnice, kde bol definovaný predmet prevodu vlastníckeho práva a tiež kúpna cena.
I keď bola kúpna cena dojednaná vo výške 1,- euro, predsa je to kúpna cena. Z podmienok kúpnej
zmluvy vzniká povinnosť kupujúcemu zaplatiť kúpnu cenu a z pohľadu zaplatenia kúpnej ceny je vpozícii dlžníka. Kupujúci doposiaľ nezaplatili kúpnu cenu. Z výsluchu svedkov bolo preukázané, že na
stretnutí dňa 10.11.2013 v rodinnom dome súp. č. XX v Y. X., teda v predmetnej nehnuteľnosti, ktorá
bola predmetom prevodu vlastníckeho práva, boli žalovaní ústne vyzvaní, aby túto kúpnu cenu zaplatili

v dvojdňovej lehote, čo znamená, že predávajúci im dodatočne poskytli lehotu na plnenie. Lehota 2 dní
na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- euro je primeraná. Kupujúci túto kúpnu cenu nezaplatili. Keďže
si žalovaní nesplnili svoju povinnosť splniť dlh ani v náhradnej lehote, listom zo dňa 15.11.2013 odstúpili
od kúpnej zmluvy. Je nesporné, že odstúpenie od zmluvy bolo žalovaným doručené dňa 20.11.2013. Až
po doručení odstúpenia sa pokúsili žalovaní uhradiť kúpnu cenu vo výške 1,- euro, a to prostredníctvom

poštovej poukážky. Túto kúpnu cenu neprevzali, pretože to už bolo v čase po tom, čo došlo k účinnému
odstúpeniu od kúpnej zmluvy a teda by to bolo plnenie bez právneho dôvodu. K výpovediam svedkov
sa žalobcovia vyjadrili tak, že ak žalovaní namietali, že ich výpovede sú naučené, čím v podstate
spochybnili ich hodnovernosť, poukazujú na skutočnosť, že nie je dôvod, pre ktorý by mali svedkovia
vypovedať nehodnoverne a nepravdivo. Pred uzavretím kúpnej zmluvy bolo jednanie o tom, že čo chcú
žalobcovia so svojou nehnuteľnosťou spraviť. Svedkovia U. V., E. V. a matka Z. P.M. boli uzrozumení s

tým, že nehnuteľnosť idú darovať žalovaným a s tým, že z tohto úkonu nebudú mať žiadny majetkový
prospech oni sami, s čím súhlasili. Aj potom, ako zistili, že nebola uzavretá darovacia zmluva, ale kúpna
zmluva, ktorá právne postavenie zúčastnených na tomto úkone riadne zmenila, nenamietali nič proti
tomu, aby to viac menej zostalo tak, pokiaľ bude všetko, ako sa dohodlo.
8. Žalovaní svoju argumentáciu v spore zhrnuli prostredníctvom svojho právneho zástupcu na

pojednávaní dňa 14.10.2016 tak, že sa na úvod vyjadrili k na tomto pojednávaní predloženému
vyjadreniu žalobcu I. zo dňa 13.10.2016, a to tak, že predmetná listina bola predložená až po skončení
dokazovaniastým,žemajúsúčasnezato,ženapredchádzajúcompojednávaníboližalobcovivytvorené
dostatočné podmienky na jeho výsluch. Pokiaľ mal žalobca I. za to, že podmienky vytvorené neboli,
mal túto skutočnosť namietať priamo na pojednávaní dňa 27.09.2016. K argumentácii žalobcov žalovaní

uviedli, že vyjadrenia žalobcov produkované v žalobe boli vyvrátené v rámci dokazovania samotnými
žalobcami v rámci ich výpovedí. Poukazujú najmä na vyjadrenie žalobkyne II. na pojednávaní konanom
dňa 10.06.2016, že si to prečítala a zistila, že tam je 1,- euro. Notár diktoval úradníčke, že za 1,- euro
predávajú. Podpísala to, aj keď tam bolo 1,- euro. Už z uvedeného je zrejmé, že samotná žalobkyňa II.
potvrdila, že mala možnosť byť oboznámená s obsahom kúpnej zmluvy ešte pred jej podpisom, pričom si

bola vedomá, že ide o prevod nehnuteľnosti spoplatnený sumou 1,- euro a nie o bezodplatné darovanie.
Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že si aj napriek tomu, že si boli vedomí uvedenia kúpnej ceny 1,- euro,
mysleli, že ide o darovanie nehnuteľnosti, poukazujú na platnú právnu zásadu, podľa ktorej neznalosť
zákona nikoho neospravedlňuje. Čo sa týka nových skutočností uvádzaných právnym zástupcom v
rámci záverečnej reči, majú za to, že ním uvádzané skutočnosti týkajúce sa napr. obsahovej náležitosti

notárskej zápisnice nespôsobujú absolútnu neplatnosť samotnej notárskej zápisnice. Ďalej k poukazu
na zdravotný stav žalobcu I. žalovaní uviedli, že tento nebol predmetom dokazovania počas konania a
ide o skutočnosť, ktorá bola namietaná až v rámci záverečnej reči, pričom majú za to, že v tomto prípade
nemožno aplikovať ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa nespôsobilosti tohto účastníka byť
oboznámený s obsahom listiny. Čo sa týka druhej argumentačnej roviny, žalobcovia prostredníctvom

svojho právneho zástupcu opierajú nimi uplatnený nárok o platne vykonané odstúpenie od kúpnej
zmluvy. Odstúpenie od zmluvy však nebolo vykonané platne, nakoľko žalobcovia ich pred odstúpením
od zmluvy nevyzvali na uhradenie kúpnej ceny a ani im neposkytli žiadnu primeranú dodatočnú lehotu
na plnenie. Neboli tak žiadnym spôsobom vyzvaní, ako tvrdili jednotliví svedkovia označení žalobcami.
Túto skutočnosť napokon potvrdili aj samotní žalobcovia v rámci svojich výsluchov, keď žalobkyňa II.

na pojednávaní konanom dňa 10.06.2016 sama uviedla, že žalovaných už na úhradu kúpnej ceny
nevyzývala. Žalobca I. taktiež v rozpore s ostatnými svedeckými výpoveďami na pojednávaní konanom
dňa 27.09.2016 sám uviedol, že kúpna cena 1,- euro im zaplatená nebola a oni ani zaplatenie nežiadali.
Zároveň v konaní vypovedal, že ústnu výzvu na uhradenie kúpnej ceny mala vykonať žalobkyňa II. a
teda nie on tak, ako to tvrdili svedkovia. Svedecké výpovede tak spochybňujú, najmä z dôvodu blízkych

príbuzenských vzťahov so žalobcami a súčasne aktuálnymi nepriaznivými vzťahmi so žalovanými, ako
i vzhľadom k tomu, že dvaja z troch svedkov, to znamená synovia žalobcov, by v prípade úspechu
žalobcov v konaní mohli získať majetkový prospech, keďže nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu
by sa mohla opätovne stať predmetom či už dedenia, alebo darovania. Nedôveryhodnosť svedeckých
výpovedínaznačujeajfakt,ževšetcisvedkoviazhodneatotožnevypovedaliopresnomdátumeudalosti,

ktorá sa mala stať 3 roky dozadu, pričom zároveň sa vzácne zhodli na dĺžke údajne poskytnutej
dodatočnej dvojdňovej lehoty na zaplatenie 1,- euro, ako aj na tom, kto mal žalovaného I. vyzvať na
zaplatenie. Uvedené tvrdenia sú však v rozpore s vyjadreniami samotných žalobcov produkovaných
v rámci ich výsluchov. Žalovaní neboli účastní žiadneho rodinného stretnutia pred podaním žaloby zostrany žalobcov tak, ako to tvrdili svedkovia, nakoľko v tom čase už žalobcovia podávali na žalovaného
I. viaceré oznámenia, ktorých účelom bolo iniciovanie priestupkových konaní. Je absolútne v rozpore s
akoukoľvek logikou, že by žalovaní aj napriek existencii nepriaznivých vzťahov so žalobcami neuhradili v

dodatočnej lehote sumu v symbolickej výške 1,- euro. V nadväznosti na vyslovenú argumentáciu žiadali
žalovaní súd, aby žalobu zamietol a žalobcov I. a II. zaviazal k náhrade vzniknutých trov konania.
9. Súd tak vo veci vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, žalobcami označených svedkov
a listinnými dôkazmi pričom dospel k skutkovým zisteniam uvedeným v nasledujúcich odsekoch
odôvodnenia tohto rozsudku. Pokiaľ ide o vyvodenie skutkových záverov a vyhodnotenie dokazovania

výsluchmi strán sporu a žalobcami označených svedkov, toto je uvedené v rámci časti odôvodnenia
tohto rozsudku, ktorá sa venuje samotnému posúdeniu prejednávanej veci súdom.
10. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXX zo dňa 12.11.2013 vedeného Okresným úradom
Kysucké Nové Mesto, katastrálnym odborom pre k. ú. Y. X. (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 6
spisu) vyplýva, že v časti A LV sú evidované pozemky parcely registra „C“ č. XX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 683 m2 a č. XX/X - záhrady o výmere 373 m2 a stavba rodinného domu súp.

č. XX stojaca na pozemku parcela registra „C“ č. XX/X. V časti B LV sú evidovaní ako bezpodieloví
spoluvlastníci pod B1 žalovaní titulom nadobudnutia: kúpna zmluva č. X. XXX/XX zo dňa 03.05.2011
pod položkou výkazu zmien 24/11.
11. Dňa 11.04.2011 bola notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom na notárskom úrade v Kysuckom Novom
Meste spísaná notárska zápisnica O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX (jej odpis ako

dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 7 spisu) za nespornej prítomnosti strán sporu, ktoré mali podľa
obsahu notárskej zápisnice požiadať o spísanie kúpnej zmluvy, v ktorej bode I. bolo konštatované, že
žalobcovia I. a II. ako predávajúci sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností evidovaných na LV
č. XXX, k. ú. X. ako sú tieto uvedené v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku. V bode
II. zmluvy bolo uvedené, že predávajúci predávajú a kupujúci - žalovaní I. a II. kupujú nehnuteľnosti

uvedené v bode I. tejto zmluvy v celosti do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. V bode III.
kupujúci prehlásili, že boli oboznámení so stavom nehnuteľností uvedených v bode I. zmluvy a tieto
kupujú v takom stave, v akom sa nachádzajú. V bode IV. bolo uvedené, že cena nehnuteľností bola
stanovená vzájomnou dohodou účastníkov tejto zmluvy a predstavuje sumu 1,- euro, ktorá suma bude
uhradená kupujúcimi predávajúcim do 3 dní po podpise zmluvy. V bode. V. zmluvy bolo sa zaviazali

kupujúci hradiť notársky poplatok za vyhotovenie tejto zmluvy, ako aj všetky ostatné poplatky spojené s
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. V bode VI. zmluvy bolo uvedené, že prevod sa
uskutočňujebezakýchkoľvektiarchaobmedzení.VbodeVII.zmluvyboloustanovenieonávrhunavklad
vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech kupujúcich do katastra nehnuteľností.
Napokon v bode VIII. notárskej zápisnice bolo uvedené, že o tomto bola notárska zápisnica napísaná,

prítomným účastníkom prečítaná, vysvetlená, nimi za správnu uznaná a na znak súhlasu vlastnoručne
podpísaná.
12. Dňa 03.05.2011 vydala Správa katastra Kysucké Nové Mesto rozhodnutie č. vkladu X. XXX/XX
(dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 8 spisu), ktorým povolila na návrh tak žalobcov I. a II., ako
aj žalovaných I. a II. vklad vlastníckeho práva žalovaných I. a II. k nehnuteľnostiam evidovaným na

LV č. XXX vedenom pre k. ú. Y. X. na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcami I. a II. ako
predávajúcimi a žalovanými I. a II. ako kupujúcimi.
13. Dňa 11.04.2011 podpísali žalovaní I. a II. (pričom ich podpisy boli úradne overené povereným
zamestnancom notára JUDr. Andreja Kubaščíka rovnakého dňa) a žalobcovia I. a II. listinu označenú
ako „Prehlásenie“ (dôkaz produkovaný žalobcami na č. l. 9 spisu), v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo

doživotného bývania, doopatrovania a užívania rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.-
N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech žalobcov I. a II.
14. Dňa 11.04.2011 podpísali žalovaní I. a II. a E. V. (pričom podpisy všetkých boli úradne overené
rovnakého dňa na Obecnom úrade Y. X.) listinu označenú ako „Prehlásenie“ (dôkaz produkovaný
žalobcami na č. l. 10 spisu), v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo doživotného bývania a užívania

rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech E. V..
15. Listom zo dňa 15.11.2013 adresovaným žalovaným I. a II. (dôkaz produkovaný žalovanými na č. l.
19 spisu) žalobcovia I. a II. odstúpili od kúpnej zmluvy X. XXX/XX zo dňa 03.05.2011 vyhotovenej vo
forme notárskej zápisnice vyhotovenej notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom pod č. O. XX/XXXX, O.
XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX dňa 11.04.2011 z dôvodu, že podľa podmienok kúpnej zmluvy žalovaní

I. a II. mali zmluvnú povinnosť za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výške 1,- euro v lehote do 3
dní po podpise zmluvy, ktorej splatnosť tak nastala dňom 14.04.2011, pričom túto povinnosť žalovaní
I. a II. nesplnili ani v im žalobcami I. a II. dodatočne poskytnutej primeranej lehote (v listine táto lehota
nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná ani jej počiatkom a ani jej dĺžkou). Zároveň žalobcovia I. a II.v liste uviedli, že na strane predávajúcich hodnotia predmetnú kúpnu zmluvu v prvom rade ako absolútne
neplatný právny úkon (v listine táto neplatnosť nebola žiadnym spôsobom konkretizovaná). Pre prípad
vyhodnotenia zmluvy ako platného právneho úkonu sa z opatrnosti rozhodli od zmluvy odstúpiť a týmto

listom od zmluvy odstupujú.
16. Listom zo dňa 26.11.2013 adresovaným žalobcovi I. (dôkaz produkovaný žalovanými na č. l. 19
spisu) žalovaní prostredníctvom právneho zástupcu reagovali na list žalobcov zo dňa 15.11.2013, ktorý
imboldoručenýdňa20.11.2013.Žalovanívlistenamietali,žekúpnucenuuhradilieštevlehotesplatnosti
do rúk predávajúcich. Z dôvodu opatrnosti však po doručení listu zo dňa 15.11.2013 ponúkli žalobcom

opätovné uhradenie kúpnej ceny v mieste bydliska žalobcu I., avšak nakoľko ponúknuté plnenie
odmietol prijať, kúpnu cenu 1- euro mu uhradili prostredníctvom poštového peňažného poukazu ešte
dňa 22.11.2013. Ďalej žalovaní namietali, že žalobcovia od uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2011
do dňa doručenia listu žalobcov žalovaným dňa 20.11.2013 od žalovaných nikdy nepožadovali úhradu
kúpnej ceny v dodatočnej lehote, v čoho dôsledku sa žalovaní domnievali, že majú právne vzťahy
založené dotknutou kúpnou zmluvou vysporiadané a svoje povinnosti kupujúcich splnené. Napokon

žalovaní namietali, že neboli naplnené podmienky pre platné odstúpenie žalobcov od predmetnej kúpnej
zmluvy, a to z dôvodu, že žalobcovia im neposkytli dodatočne primeranú lehotu na plnenie zmluvnej
povinnosti, ako to má na mysli ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súčasne žalovaní namietali
že zmluva spĺňa všetky náležitosti požadované zákonom v čase jej uzavretia, a preto nie je daný dôvod
spôsobujúci jej neplatnosť.

17. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa ust. § 205 CSP, listiny vydané orgánmi verejnej moci v medziach ich právomoci, ako aj listiny,
ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné, potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje
alebo potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak.
19. Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

20. Podľa ust. § 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a
iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v platnom znení, údaje katastra, a to údaje o právach
k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické
určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej
jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných

a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované
geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným údajom katastra nie
je druh pozemku evidovaného ako parcela registra "E".
21. Podľa ust. § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a

zrozumiteľne; inak je neplatný.
22. Podľa ust. § 39 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, neplatný je právny
úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.
23. Podľa ust. § 40 ods. 6 OZ v znení zákona č. 214/2008 účinnom od 01.01.2009, na písomné právne

úkonytých,ktorínemôžučítaťapísať,jepotrebnáúradnázápisnica.Úradnázápisnicasanevyžaduje,ak
má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou
prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný
vlastnoručne listinu podpísať.
24. Podľa ust. § 48 ods. 1 OZ v znení zákona č. 249/1994 z. z. účinnom od 01.10.1994, od zmluvy môže

účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
25. Podľa ust. § 48 ods. 2 OZ , odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym
predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
26. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej

mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie
veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.27.Podľaust.§588OZvznenízákonač.264/1992Zb.účinnomod01.01.1993,zkúpnejzmluvyvznikne
predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy
prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

28. Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok)(ďalejlen„NP“)vzneníúčinnomdo30.11.2015,notárskoučinnosťoujespisovanieavydávanie
listín o právnych úkonoch (§ 46 až 55).
29. Podľa ust. § 3 ods. 4 NP v znení zákona č. 420/2004 Z. z. účinnom od 01.09.2004 do 30.11.2015,
listiny a osvedčovacie doložky (§ 56 ods. 2) vyhotovené v rámci notárskej činnosti (ďalej len "notárska

listina"), ich osvedčené odpisy a listiny vyhotovené pri činnosti podľa odseku 2 sú verejnými listinami.
30. Podľa ust. § 15 ods. 1 NP v znení účinnom do 30.11.2015, sídlom notára je spravidla sídlo súdu
prvého stupňa, do obvodu ktorého bol vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu súdu si notár môže
zvoliť len so súhlasom komory. Postup podľa § 10 ods. 1 tým nie je dotknutý.
31. Podľa ust. § 46 NP v znení zákona č. 397/2000 Z. z. účinnom od 01.12.2000, notári spisujú
účastníkom na základe ich vyhlásenia notárske zápisnice o zmluvách, závetoch a iných právnych

úkonoch. V notárskej zápisnici môže pokračovať notár, ktorý notársku zápisnicu spísal, alebo iný notár
so sídlom na území Slovenskej republiky. Pokračovanie v notárskej zápisnici je súčasťou notárskej
zápisnice.
32. Podľa ust. § 47 písm. b) NP v znení účinnom do 30.11.2015, notárska zápisnica musí obsahovať
meno, priezvisko a sídlo notára.

33.ŽalobcoviaI.aII.satakžaloboudomáhalirozhodnutiasúdu,ktorýmbybolodeklarované(určené),že
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. Y. X. evidovaných v katastri
nehnuteľností na LV č. XXX ako stavba rodinného domu súp. č. XX postavená na pozemku parcela M.-
N. Č.. XX/X, parcela M.-N. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 683 m2, parcela M.-N. Č..
XX/X - záhrady o výmere 373 m2 (v ďalšom aj ako „sporné nehnuteľnosti“)

34. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to,
že strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že majú na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu návrhu.
35. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva, o

ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka.
36. Keďže predmetom určenia súdu malo byť vlastne deklarovanie vlastníckeho práva žalobcov I. a II.
k sporným nehnuteľnostiam, požadované určenie sa tak dotýka ich právnej sféry. Súd tak vychádzal z
toho, že žalobcovia I. a II. sú vo veci aktívne vecne legitimovaní.
37. Ak teda ide o otázku, či v konaní boli žalované pasívne vecne legitimované subjekty, možno

konštatovať, že tomuto tak v prejednávanej veci bolo. V prípade určovacej žaloby, ktorej predmetom
je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a naliehavý právny záujem na požadovanom určení
žalobca vyvodzuje zo stavu jeho právnej neistoty vyplývajúcej z toho, že nie je ako výlučný vlastník
nehnuteľnosti evidovaný v katastri nehnuteľností a že teda iba takouto žalobou je možné dosiahnuť
zápis jeho výlučného vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností (čo bolo zásadne aj v

prejednávanom prípade), sú pasívne vecne legitimované všetky subjekty, ktorých vlastníctvu, ktorého sa
žalobca domáha, svedčí zápis v katastri nehnuteľností. V prejednávanej veci svedčí zápis vlastníckeho
právavkatastrinehnuteľnostínaLVč.XXXvedenomprek.ú.Y.X.obomžalovaným(akobezpodielovým
spoluvlastníkom v podiele o veľkosti 1/1), a preto súd dospel k záveru, že žalovaní sú pasívne vecne
legitimovaní v spore a zároveň, že v spore boli žalované všetky pasívne vecne legitimované subjekty.

38. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu
viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je preto

daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav právnej
neistoty navrhovateľa na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať
naliehavý právny záujem v zmysle uvedeného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže

domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch.
39. Súd mal za to, že žalobcovia I. a II. majú na požadovanom určení naliehavý právny záujem,
keďže sú v stave právnej neistoty z dôvodu, že, ako tvrdili v žalobe, sú bezpodielovými spoluvlastníkmisporných nehnuteľností. Bez požadovaného určenia tak nie je možné odstrániť stav ich právnej neistoty
a dosiahnuť zápis ich vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k sporným nehnuteľnostiam, keďže
údaje katastra doposiaľ zapísané na dotknutom LV č. XXX, k. ú. Y. X. svedčia v prospech vlastníctva

žalovaných I. a II., a to pokiaľ sa nepreukáže opak (§ 70 ods. 2 zákona č. 162/1995 Z. z.).
40. Súd sa tak meritórne zaoberal otázkou, či sporné nehnuteľnosti sú v bezpodielovom spoluvlastníctve
žalobcov I. a II. Keďže na LV č. XXX, k. ú. Y. X. sú evidovaní v časti B LV ako bezpodieloví spoluvlastníci
sporných nehnuteľností žalovaní, bolo na žalobcoch, aby preukázali svoje skutkové tvrdenia (resp. aby
sa súd stotožnil aj s ich právnou argumentáciou), a to že a) kúpna zmluva zo dňa 11.04.2011, na základe

ktorej mali nadobudnúť vkladom do katastra žalovaní I. a II. vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam, je
neplatná, alebo v prípade platnosti tejto spornej kúpnej zmluvy b) že žalobcovia I. a II. platne a účinne
odstúpili od spornej kúpnej zmluvy a došlo tak v zmysle cit. ust. 48 ods. 2 OZ k zrušeniu tejto kúpnej
zmluvy s účinkami ex tunc (t. j. od začiatku) a naďalej sú tak bezpodielovými spoluvlastníkmi sporných
nehnuteľností.
41. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. tak svoje vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam v čase

rozhodnutia súdu v prejednávanej veci odvodzovali z nasledovnej skutkovej a právnej argumentácie:
A) že kúpna zmluva, uzavretá vo forme notárskej zápisnice O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/
XXXX spísaná notárom JUDr. Andrejom Kubaščíkom dňa 11.04.2011, ktorou mali previesť vlastníctvo
k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. a na základe ktorej bol rozhodnutím Správy katastra
Kysucké Nové Mesto č. vkladu X. XXX/XXXX zo dňa 03.05.2011 povolený vklad vlastníckeho práva

žalovaných I. a II. k sporným nehnuteľnostiam evidovaným na LV č. XXX do katastra nehnuteľností (ďalej
len „sporná kúpna zmluva“), je absolútne neplatným právnym úkonom, a to z toho dôvodu, že žalobcovia
I. a II. nemali vôľu previesť sporné nehnuteľnosti do vlastníctva žalovaných I. a II. formou kúpnej zmluvy
podľa cit. ust. § 588 OZ, ale formou darovacej zmluvy podľa ust. § 628 OZ a teda v danom prípade išlo
o absenciu vôľovej zložky právneho úkonu žalobcov I. a II.;

B) že sporná kúpna zmluva je neplatným právny úkonom pre nedostatok formy v zmysle cit. ust. § 40
ods. 6 OZ (žalobcovia I. a II. mylne na pojednávaní dňa 14.10.2016 uviedli ust. § 40 ods. 5 OZ), a
to vzhľadom na to, že žalobca I. bol v čase urobenia sporného právneho úkonu neschopný sluchovo
a ani zrakovo riadne vnímať obsah spornej kúpnej zmluvy, ktorý mal byť prejavom jeho vôle, pričom
predmetná notárska zápisnica O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísaná notárom JUDr.

Andrejom Kubaščíkom dňa 11.04.2011 neobsahovala náležitosť podľa cit. ust. § 47 písm. b) NP, t. j.
riadne označenie sídla notára;
C) že v prípade platnosti spornej kúpnej zmluvy došlo zo strany žalobcov I. a II. k platnému odstúpeniu
od spornej kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.11.2013 (doručeným žalovaným I. a II. 20.11.2013) po tom,
čo žalovaní I. a II. nezaplatili kúpnu cenu vo výške 1,- euro podľa spornej kúpnej zmluvy ani v lehote

2 dní, ktorú im žalobcovia I. a II. dodatočne dňa 10.11.2013 poskytli na splnenie tohto peňažného
záväzku, čím došlo v zmysle ust. § 48 ods. 2 OZ k zrušeniu spornej kúpnej zmluvy od počiatku, t. j. k
zániku nadobúdacieho titulu u žalovaných I. a II. a k obnoveniu vlastníctva žalobcov I. a II. k sporným
nehnuteľnostiam.
42. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky platnosti spornej kúpnej zmluvy v rovine argumentácie

žalobcov I. a II. uvedenej v predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. A), súd
poukazuje na to, že základným predpokladom platnosti právneho úkonu je danosť vôle a jej bezvadnosť.
Danosť vôle musí byť pri každom právnom úkone zistiteľná, a to nielen konajúcimi, ale i tretími osobami
a v prípade sporu i súdom. Ak vôľa nie je daná, nemožno vôbec hovoriť o právnom úkone. V niektorých
prípadoch je vôľa síce daná, ale v pomere s jej prejavom trpí väčšími, či menšími nedostatkami,

ktoré môžu mať vplyv aj na platnosť právneho úkonu. Ide zväčša o prípady, keď sú medzi vôľou a
jej prejavom rozpory. V takomto prípade je potrebné posúdiť, či právny úkon môže vyvolať právne
následky chcené konajúcimi, alebo či nejde o neplatný právny úkon. Z hľadiska vadnosti prejavenej vôle
možno rozoznávať medzi dvoma základnými situáciami: A. vedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom,
B. nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom. Pre vadu právneho úkonu, ktorá sa zakladá na vedomej

nezhode medzi vôľou a prejavom, je typické, že konajúci vedome dáva niečo najavo, čo v skutočnosti
nechce. Podľa všeobecných zásad platných v súkromnom práve tu však platí, že ten, kto vedome vyvolá
nezhodu medzi vôľou a jej prejavom, nie je právom chránený a je viazaný svojim prejavom. Takýto
prejav vôle nevyvolá právne následky zásadne vtedy, ak o tejto vade prejavu vôle vedel druhý účastník
právneho úkonu. Nevedomá nezhoda medzi vôľou a prejavom je výsledkom omylu konajúceho. Ide

vlastne o falošnú predstavu o existujúcej skutočnosti. Netýka sa budúcej neistej skutočnosti, o ktorej je
pochybnosť, či nastane a ani falošnej prognózy. Neprihliada sa ani na omyl v pohnútke, ktorá viedla k
vzniku právneho úkonu (napr. zámer, ktorý účastník sledoval uzavretím zmluvy). Jednostranný omyl, na
ktorom nemal druhý účastník podiel, nemá vplyv na platnosť právneho úkonu. Ak by potom tomu nebolotak, potom by mohol každý spochybniť platnosť právneho úkonu s odôvodnením, že sa „pomýlil“. Právny
význam má omyl pri dvojstranných právnych úkonoch (§ 49a OZ). Ak nejde o podstatný omyl, možno
uznať právny úkon za platný. Ak však ide o podstatný omyl (t. j. rozhodujúci pre urobenie právneho

úkonu konajúceho), je právny úkon urobený za podmienky, že tento omyl bol druhému účastníkovi
právneho úkonu známy, alebo tento zámerne vyvolal, relatívne neplatný (§ 40a OZ). Inak sa budú
posudzovať prípady, keď druhý účastník omyl rozpoznal a napriek tomu uzavrel právny úkon; na taký
omyl sa zásadne neprihliada. [JUDr. Imrich Fekete, CSc.: Občiansky zákonník 1 zväzok (Všeobecná
časť), Veľký komentár, 2. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2014, str. 292 až

294]Aplikujúctentovýkladnaprejednávanúvecmožnosistotoukonštatovať,čoprezentovalinapokonaj
samotnížalobcoviaI.aII.,žemalivôľuzmluvnepreviesťvlastníckeprávokspornýmnehnuteľnostiamna
žalovanýchI.aII.Tedanemožnovdanomprípadehovoriťotom,žeužalobcovI.aII.absentovalavôľová
zložka právneho úkonu (spornej kúpnej zmluvy). V danom prípade zo skutkových tvrdení žalobcov I.
a II. vyplynulo, že u nich malo dôjsť k rozporu medzi ich vôľou a jej prejavom (t. j. vyjadrením ich
vôle v písomnom texte spornej kúpnej zmluvy). Ak samotný žalobcovia I. a II. v žalobe produkovali

skutkové tvrdenia, že ich vôľa previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II.
spočívala v tom, že chceli vlastníctvo k týmto sporným nehnuteľnostiam previesť na žalovaných I. a II.
prostredníctvom darovacej zmluvy, a nie prostredníctvom kúpnej zmluvy, súd poukazuje na výpoveď
žalobcu I. na pojednávaní dňa 27.09.2016, z ktorej zásadne vyplýva, že úmyslom žalobcov I. a II.
bolo previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. takým spôsobom, aby mali

zabezpečenúmožnosťprávadoživotnéhoužívaniaspornýchnehnuteľnostíaabyžalovaníI.aII.prevzali
na seba záväzok doopatrovať ich v starobe a chorobe. Žalobca I. totiž vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 27.09.2016 spontánne prezentoval rozdiel medzi prevodom vlastníckeho práva prostredníctvom
darovacej zmluvy a prostredníctvom kúpnej zmluvy, pričom pri prevode prostredníctvom darovacej
zmluvy by im uvedené právo vzniklo, zatiaľ čo prostredníctvom kúpnej zmluvy nie a žalovaní I. a II. ich

tak môžu bez ďalšieho kedykoľvek zo sporných nehnuteľností vypratať (vyhnať). Na podstate vyjadrenia
žalobcu I. v jeho výpovedi strany sporu na pojednávaní dňa 27.09.2016 nemení nič ani jeho písomné
vyjadrenie zo dňa 13.10.2016, ktoré súd považoval (z dôvodov, ako sú bližšie opísané v odseku č. 50
odôvodnenia tohto rozsudku) za účelovo podané v snahe odstrániť rozpory medzi samotným skutkovými
tvrdeniamižalobcovI.aII.aobsahomichvýpovedí.InúvôľužalobcovI.aII.priuzatváraníspornejkúpnej

zmluvy neprezentoval ani žalobcami označený svedok U. V., ktorý pri svojom výsluchu na pojednávaní
dňa 27.09.2016 na otázku z čoho vyvodil, že v danom prípade malo dôjsť k uzavretiu darovacej zmluvy,
vypovedal, že z toho, že žalovaní I. II. sa mali o rodičov (žalobcov I. a II.) postarať, keďže sú im
najbližšie, že ostatné deti žalobcov I. a II. k nim budú môcť prísť na návštevu, že aj tieto ostatné deti
žalobcom I. a II. pomôžu, že syn žalobcov I. a II. E. V. tam bude mať rovnako doživotné právo (užívania

sporných nehnuteľností). Z dôvodov, ako je uvedené nižšie v odseku č. 49 a č. 50 odôvodnenia tohto
rozsudku, výpovede žalobcov I. a II. a nimi označených svedkov U. V., E. V. R. Z. P. však napokon súd
považoval za nevierohodné, a preto ani nemal za preukázané tvrdenie žalobcov, že ich skutočnou vôľou
bolo previesť vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. výlučne formou darovacej
zmluvy a nie formou kúpnej zmluvy. Žalovaní I. a II. tieto skutkové tvrdenia žalobcov I. a II. namietali

tvrdiac, že od počiatku bol úmyslom sporových strán prevod vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam
prostredníctvom kúpnej zmluvy. Ak by aj mali žalobcovia I. a II. vôľu previesť vlastníctvo k sporným
nehnuteľnostiam formou darovacej zmluvy (domnievajúc sa, že s touto formou prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti je spojené ich právo doživotného užívania sporných nehnuteľností a ich právo
voči žalovaným na pomoc v starobe a chorobe; súd poukazuje na to, že uvedené práva by žalobcovia I.

a II. nezískali ani v prípade uzavretia darovacej zmluvy), pričom konajúc v omyle uzavreli zmluvu kúpnu
(domnievajúc sa, že cena 1,- euro uvedená v spornej zmluve je len akousi súčasťou darovania, ako
vypovedala na pojednávaní dňa 10.06.2016 žalobkyňa), nebolo v konaní preukázané, že by sa žalovaní
I. a II. dopustili akéhokoľvek konania, ktoré mohlo uviesť žalobcov I. a II. do omylu, resp., že by o takomto
prípadnomomyležalobcovI.aII.malimaťvedomosť.Vkontextesdoposiaľuvedenýmsúdpoukazujena

to,žedňa11.04.2011(tedavdeňuzavretiaspornejkúpnejzmluvy)podpísalistranysporu(t.j.žalobcovia
I. a II. a žalovaní I. a II., pričom podpisy žalovaných I. a II. boli úradne osvedčené) listinu označenú ako
„Prehlásenie“, v ktorej žalovaní I. a II. prehlásili právo doživotného bývania, doopatrovania a užívania
rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech žalobcov I. a
II. a súčasne tiež žalovaní a svedok E. V. (pričom ich podpisy boli úradne overené) listinu označenú ako

„Prehlásenie“, v ktorej žalovaní prehlásili právo doživotného bývania a užívania rodinného domu súp. č.
64 postaveného na parcele M.-N. Č.. XX/X, k. ú. Y. X. v prospech E. V.. Aj táto skutočnosť nasvedčuje
tomu, že vôľou žalobcov I. a II. v čase uzavretia spornej zmluvy bolo zmluvne previesť vlastníctvo k
sporným nehnuteľnostiam na žalovaných I. a II. s tým, že im žalovaní I. a II. umožnia doživotné užívaniesporných nehnuteľností a poskytnú zaopatrenie v chorobe a starobe a súčasne žalovaní I. a II. umožnia
doživotné užívanie sporných nehnuteľností aj E. V., pričom táto ich vôľa nebola podmienená konkrétnou
právnou formou zmluvného prevodu vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam.

43. V ďalšom súd poukazuje na to, že „U písomného právneho úkonu je právne významná len vôľa
účastníkov vyjadrená v písomnom texte. Samotné zámery účastníkov nevyjadrené v písomnom texte,
alebo odlišné od zámerov zachytených v písomnom texte, sú právne bezvýznamné. Takýto záver
vyplýva zo samotného zmyslu zákona, ktorý pre niektoré právne úkony stanovuje písomnú formu,
hoci inak ctí zásadu bezformálnosti právnych úkonov. Všeobecne možno povedať, že zákon požaduje

určitú formu právneho úkonu všade tam, kde má tento právny úkon pre subjekty závažnejšie právne
účinky a kde je dôraz kladený na právnu istotu subjektov a ochranu tretích osôb. Bolo by proti zmyslu
uvedenej požiadavky vykladať právny úkon v rozpore s vôľou vyjadrenou v písomnom texte, keď jeho
podstatou je práve právna istota ohľadom vôle účastníkov, daná jej písomným vyjadrením.“. (z rozsudku
Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 33 Odo 311/2001 zo dňa 28.02.2002, v ktorom vyslovený právny názor je
vzhľadom k totožnosti relevantnej právnej úpravy v SR a ČR - zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník

- aplikovateľný aj v prostredí právneho poriadku platného na území SR a s ktorým sa súd v plnom
rozsahu stotožňuje; obdobne tiež Najvyšší súd ČR v rozsudku 22 Cdo 1027/2005 zo dňa 16.11.2005)
V kontexte s uvedeným je potrebné dať do pozornosti text samotnej listiny o spornom právnom úkone
- notárskej K. O. XX/XXXX, O. XXXXX/XXXX, O. XXXXX/XXXX spísanej notárom JUDr. Andrejom
Kubaščíkom dňa 11.04.2011, v ktorej je uvedené, že strany sporu žiadali spísať „kúpnu zmluvu“. Slovné

spojenie „kúpnu zmluvu“ je v notárskej zápisnici uvedené zreteľne väčším a výraznejším písmom. Z
ďalšieho obsahu tejto notárskej zápisnice je zrejmé, že jej obsahom bol záväzok žalobcov I. a II. ako
bezpodielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností a ako predávajúcich predať žalovaným I. a II.
ako kupujúcim sporné nehnuteľnosti a záväzok žalovaných I. a II. kúpiť sporné nehnuteľnosti do ich
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (bod I. a II. notárskej zápisnice), pričom cena nehnuteľností

mala byť stanovená vzájomnou dohodou účastníkov zmluvy a mala predstavovať sumu 1,- euro, ktorá
suma mala byť kupujúcimi uhradená predávajúcim do 3 dní po podpise zmluvy (bod IV. notárskej
zápisnice). V notárskej zápisnici nie je na žiadnom mieste uvedené, že by malo ísť o darovanie, resp. o
darovaciu zmluvu a na žiadnom mieste nie sú účastníci tohto sporného právneho úkonu označení ako
darcovia a obdarovaní (ako sú v zmysle ust. § 628 OZ označení účastníci darovacej zmluvy). Čo je však

v kontexte argumentácie žalobcov zásadné, je to, že v notárskej zápisnici sa v bode VIII. udáva: „O tomto
bolanotárskazápisnicanapísaná,prítomnýmúčastníkomprečítaná,vysvetlená,nimizasprávnuuznaná
anaznaksúhlasuvlastnoručnepodpísaná.“.Vsúvislostistýmtokonštatovanímvtextespornejnotárskej
zápisnice je potrebné poukázať na to, že sporná notárska zápisnica bola spísaná podľa cit. ust. § 46 NP
a teda v zmysle cit. ust. § 3 ods. 4 NP v spojení s cit. ust. § 3 ods. 1 písm. a) NP je verejnou listinou.

Podľa cit. ust. § 205 CSP, listiny, ktoré sú osobitným predpisom vyhlásené za verejné (teda vrátane
notárskych zápisníc podľa cit. ust. § 46 NP), potvrdzujú pravdivosť toho, čo sa v nich osvedčuje alebo
potvrdzuje, ak nie je dokázaný opak. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. nijako nepreukázali opak
notárskou zápisnicou osvedčených skutočností, teda nepreukázali, že dňa 11.04.2011 im na Notárskom
úrade JUDr. Andreja Kubaščíka nebola sporná notárska zápisnica prečítaná, vysvetlená a nimi za

správnu uznaná, pričom na znak súhlasu s ňou aj nimi podpísaná. Túto skutočnosť napokon žalobcovia
nielenže nevyvrátili, ale ju naopak potvrdili, a to tým, že žalovaná I. vo svojej výpovedi na pojednávaní
dňa 10.06.2016, kedy sama výslovne uviedla, že „ja som to podpísala, aj keď tam bolo uvedené to
jedno euro...notár diktoval úradníčke, že za jedno euro predávame.“ a napokon aj prostredníctvom
svojho právneho zástupcu, ktorý v záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2016 uviedol, že „Kúpna

zmluva tak, ako bola vypracovaná bola prečítaná účastníkom notárom.“. Za týchto okolností bolo tak
nepodstatné, či žalobcovia I. a II. mali v ten deň na notárskom úrade okuliare a mohli si túto listinu riadne
prečítať, ak im prečítaná bola. Žalobcovia I. a II. súčasne neprodukovali žiadny dôkaz preukazujúci
takú okolnosť, že by dňa 11.04.2011 urobili (hlavne žalobca I.) sporný právny úkon v duševnej poruche,
ktorá ich robila na tento právny úkon neschopnými. Rovnako ani nepreukázali, že by žalobca I. nebol

schopný dňa 11.04.2011 vnímať čítaný text notárskej zápisnice a ani záverečné prehlásenie, že mu
bola sporná notárska zápisnica prečítaná a vysvetlená. Samotné výpovede žalobcov I. a II. ako strany
sporu boli ako takýto dôkaz nedostačujúce, najmä, ak tieto výpovede boli vo vzájomnom rozpore s
ich skutkovými tvrdeniami uvedenými v žalobe (resp. uvedenými ich právnym zástupcom), ako je to
výslovne opísané na viacerých miestach odôvodnenia tohto rozsudku. (ďalšie rozpory medzi skutkovými

tvrdeniami žalobcov a ich výpoveďami spočívali aj v tom, že v samotnej žalobe zo dňa 12.11.2013 tvrdili,
že spornú kúpnu zmluvu im pred podpisom nikto nečítal, pričom ako už bolo vyššie uvedené, žalobkyňa
II. potvrdila, že notár zmluvu čítal a napokon toto výslovne potvrdil aj právny zástupca žalobcov vo
svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 14.10.2016; ďalej žalobcovia v žalobe tvrdili, že boli až do jari2012 v domnienke, keďže spornú notársku zápisnicu nečítali, že uzavreli darovaciu zmluvu, zatiaľ čo,
žalobkyňa II. opätovne vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 10.06.2016 na otázku, kedy sa prvý krát
dozvedela, že nehnuteľnosti previedli žalobcovia za jedno euro, uviedla, že až keď im začal žalovaný

I. nadávať, čo bolo tesne po porážke žalobcu I. koncom apríla, začiatkom mája 2011 ako prišli papiere
od notára, kedy žalovanému I. povedala, aby im zaplatil 1,- euro). V súvislosti s uvedeným sa súd ani
nestotožnil s argumentáciou žalobcov I. a II. uvedenou v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku pod
písm. B), že v danom prípade notárska zápisnica nebola riadne spísaná a nemožno ju tak považovať
za notársku zápisnicu podľa cit. ust. § 46 NP, a to z dôvodu absencie uvedenia sídla notára JUDr.

Andreja Kubaščíka. Sídlo notára bolo v čase spísania spornej notárskej zápisnice definované v cit. ust.
§ 15 ods. 1 NP tak, že sídlom notára je spravidla sídlo súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol
vymenovaný. Iné sídlo v rámci tohto obvodu si notár môže zvoliť len so súhlasom komory. Zákon tak v
čase spísania spornej notárskej zápisnice (a nie je tomu inak ani v súčasnosti) nedefinoval sídlo notára
presnou adresou (ulicou, súp. č. domu v obci), ale sídlom súdu prvého stupňa, do obvodu ktorého bol
notár vymenovaný s tým, že podľa § 10 ods. 1 NP notára vymenovával minister spravodlivosti SR na

základe výsledkov výberového konania, a to spravidla do sídla v obvode súdu prvého stupňa. Sídlom
notára je tak potrebné rozumieť obec, v ktorej sa nachádza jeho notársky úrad; v danom prípade M. O.
U.. Zároveň možno uviesť, že súd má zo svojej činnosti vedomosť (§ 186 ods. 1 CSP), že v roku 2011 bol
len jeden notár so sídlom v M. O. U., a to práve JUDr. Andrej Kubaščík. Žalobcovia však spochybňovali
túto náležitosť notárskej zápisnice v inom kontexte, a to v súvislosti s formou právnych úkonov osôb,

ktoré nemôžu čítať a písať (cit. ust. § 40 ods. 6 OZ). Možno s určitosťou konštatovať, že u žalobcu I.
neboli preukázané také skutočnosti, že by nebol schopný z objektívnych dôvodov dňa 11.04.2011 čítať
alebo písať a súčasne, že by nebol schopný vnímať obsah právneho úkonu, ktorý uzavieral (len žalobca
I. tvrdil, že bol po infarkte, v dôsledku čoho mal zhoršené vnímanie, zle počul a nemal pri sebe okuliare).
Argumentáciu žalobcov I. a II. uvedenú v odseku č. 41 odôvodnenia tohto rozsudku pod písm. B) tak

súd považoval za nedôvodnú. Odhliadnuc od okolností súvisiacich s tým, že ak by aj spornú notársku
zápisnicu pre nedostatok náležitostí nebolo možné považovať za notársku zápisnicu podľa cit. ust. §
46 NP, je možné nesporne konštatovať, že zo strany žalobcov I. a II., ako aj žalovaných I. a II., došlo
k podpisu tejto listiny (v jej prvopise) a teda v danom prípade, keďže išlo o písomný právny úkon, je
právne významná len vôľa žalobcov I. a II. vyjadrená v písomnom texte tejto listiny. Samotné zámery

žalobcov I. a II. nevyjadrené v písomnom texte, alebo odlišné od zámerov zachytených v písomnom
texte, sú tak právne bezvýznamné.
44. Súd považuje ďalej za potrebné vyjadriť tiež názor na skutočnosť, že v danom prípade bola
dojednaná medzi stranami sporu kúpna cena vo výške 1,- euro. Ani z tohto samotného dôvodu nebolo
možné považovať spornú kúpnu zmluvu za neplatnú (pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 39

OZ). V tejto súvislosti súd opätovne cituje právny názor Najvyššieho súdu ČR vyslovený v právnej vete
rozsudku spis. zn. 30 Cdo 1653/2009 zo dňa 31.08.2010: „Platné právo neobsahuje právny inštitút
neúmerného skrátenia (laesio enormis) riešiaceho prípady, kedy došlo k dohodnutiu príliš nízke kúpnej
ceny, ak takáto cena nie je v rozpore s cenovými predpismi. Nemožno však vylúčiť, že okolnosť
hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s

ďalšími okolnosťami daného prípadu (nie však sama o sebe) už napĺňať znaky konania kolidujúceho s
dobrými mravmi.“. Z cit. právneho názoru vyplýva, že dojednanie príliš nízkej kúpnej ceny (čo bolo aj
v prejednávanom prípade) samo o sebe nevedie k záveru o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Pre
vyvodenie záveru o neplatnosti kúpnej zmluvy je potrebné ešte pristúpenie ďalších okolností daného
prípadu. V prejednávanom prípade však nebolo možné odhliadnuc od skutočnosti, že nepochybne v

súvislosti s uzavretím spornej kúpnej zmluvy žalovaní I. a II. sa zaviazali v „Prehláseniach“ poskytnúť
žalobcom I. a II. právo doživotného bývania a užívania spornej domovej nehnuteľnosti a právo ich
doopatrovania a súčasne poskytnúť E. V. právo doživotného bývania a užívania spornej domovej
nehnuteľnosti. Prípadná následná skutočnosť, že žalovaní I. a II. tento svoj záväzok nenaplnili, však
nemôže nič zmeniť na okolnostiach, za ktorých bola sporná kúpna zmluva uzavretá, pričom okolnosti

ktoré nastali po uzavretí právneho úkonu nemôžu mať vplyv na jeho absolútnu (ne)platnosť podľa cit.
ust. § 39 OZ a sú tak v tomto kontexte právne bezvýznamné. Súčasne bolo potrebné prihliadať aj na to,
že žalovaní I. a II. pred uzavretím spornej kúpnej zmluvy nesporne vykonali určité investície na predmete
kúpy, aj keď ich rozsah bol medzi stranami sporu sporný. Berúc uvedené skutkové okolnosti do úvahy
vo vzájomnej súvislosti s dojednanou výškou kúpnej ceny 1,- euro, súd nedospel k záveru o neplatnosti

spornej kúpnej zmluvy pre dojednanie kúpnej ceny v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).
45. Pokiaľ tak ide o právne posúdenie otázky obnovy vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k sporným
nehnuteľnostiam v dôsledku platného odstúpenia od spornej kúpnej zmluvy listom zo dňa 15.11.2013 (§
48 ods. 2 OZ) v rovine argumentácie žalobcov I. a II. uvedenej v odseku 41 odôvodnenia tohto rozsudkupod písm. C), je potrebné v prvom rade skonštatovať, že priamo v spornej kúpnej zmluve nebolo medzi
jej účastníkmi dojednané právo predávajúcich (žalobcov I. a II.) odstúpiť od tejto zmluvy. Právo žalobcov
I. a II. ako predávajúcich odstúpiť od kúpnej zmluvy však vyplývalo z ust. § 517 ods. 1 OZ, a to však za

podmienky, že žalovaní boli ako kupujúci (a teda ako dlžníci) v omeškaní s plnením svojho záväzku z
kúpnej zmluvy zaplatiť žalobcom I. a II. ako predávajúcim (a teda ako veriteľom) kúpnu cenu a súčasne
tento svoj záväzok by nesplnili ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej im žalobcami I. a II. Z
dikcie ust. § 517 ods. 1 OZ vyplýva, že predpokladom vzniku práva veriteľa na odstúpenie od zmluvy
pre omeškanie dlžníka s plnením jeho dlhu je poskytnutie dodatočnej primeranej lehoty na plnenie

omeškaného dlhu zo strany veriteľa dlžníkovi. (k tomu napr. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22 Cdo 989/1999 zo dňa 07.03.2001) Poskytnutie primeranej lehoty predpokladá aktívny prístup
veriteľa. V konaní vyšlo najavo (a táto skutočnosť bola medzi účastníkmi nesporná), že žalobcovia I. a
II. listom zo dňa 15.11.2013 (doručeným žalovaným dňa 26.11.2013) od spornej kúpnej zmluvy odstúpili
práve z dôvodu, že žalovaní I. a II. nesplnili povinnosť zaplatiť kúpnu cenu ani v dodatočnej primeranej
lehote. Sporné však už medzi stranami sporu bolo skutkové tvrdenie žalobcov (uvedené po prvý krát

až na pojednávaní dňa 10.06.2016), že žalovaní im kúpnu cenu 1,- euro v lehote splatnosti nezaplatili
a že tak žalobcovia dňa 10.11.2013 poskytli žalovaným I. a II. dodatočnú lehotu na plnenie tohto ich
peňažného záväzku 2 dni.
46. Žalovaných I. a II. tak na preukázanie ich tvrdenia zaťažovalo dôkazné bremeno, pričom možno
konštatovať, že žalovaní svoje skutkové tvrdenia o zaplatení kúpnej ceny okrem svojich výpovedí,

že žalobcovia I. a II. odmietli prijať v lehote splatnosti toto plnenie, nepodporili žiadnymi dôkazmi.
Výpovede žalovaných I. a II. však nemožno považovať za postačujúci dôkaz, ak s týmto spojené tvrdenia
žalovaných žalobcovia I. II. výslovne popreli. V konaní bolo medzi stranami nesporné len výlučne to, že
žalovaní plnili svoj dlh prostredníctvom poštovej poukážky až po tom, ako im bolo doručené odstúpenie
od kúpnej zmluvy, pričom žalobcovia toto plnenie odmietli prevziať.

47. Na druhej strane však žalobcov I. a II. zaťažovalo dôkazné bremeno ohľadom preukázania ich
tvrdenia, že dodatočne dňa 10.11.2013 poskytli žalovaným I. a II. primeranú lehotu 2 dní na plnenie ich
peňažného záväzku z kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2011 zaplatiť kúpnu cenu 1,- euro. Žalobcovia I. a II.
na preukázanie tohto ich tvrdenia produkovali nasledovné dôkazy: jednak výsluch samotných žalobcov
I. a II. ako strany sporu a jednak výsluch svedkov U.Á. V., E. V. R. Z. P..

48. V súvislosti s dôkazmi produkovanými žalobcami I. a II. možno vo všeobecnosti možno uviesť,
že pokiaľ ide o dôkaz výsluchom strany sporu, ust. § 195 ods. 1 CSP, ktoré explicitne upravuje
dokazovanie výsluchom strany sporu, vyjadruje zásadu, že výsluch strany sporu je len podporným
dôkazom, čo vyplýva z dikcie tohto ustanovenia, že výsluch strany je zásadne prípustný len vtedy,
ak stranou sporu tvrdenú skutočnosť nemožno preukázať inak. Vierohodnosť určitej správy (poznatku)

získanej vykonaním určitého dôkazu a teda i jej význam z hľadiska dôkazu pravdivosti, či nepravdivosti
skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní so správami získanými vykonaním
všetkýchzostávajúcichdôkazov.Vprvomprípadeideoposúdenievierohodnostisprávyzhľadiskadruhu
dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Napr. u svedeckej výpovede
súd hodnotí najskôr všeobecne vierohodnosť výpovede s prihliadnutím na to, aký má svedok vzťah k

účastníkomakprejednávanejveciaakájejehorozumováaduševnáúroveňaďalejkonkrétnevzhľadom
ku všetkým okolnostiam, ktoré sprevádzali jeho vnímanie určitých skutočností, vzhľadom k spôsobu
reprodukcie týchto skutočností, k chovaniu pri výpovedi a pod. Správy, ktoré súd získa týmto hodnotením
obsahu svedeckej výpovede, potom porovná so správami, ktoré získal na základe hodnotenia ostatných
dôkazov a uváži, do akej miery sú tieto správy súladné, či protichodné, vzájomne sa doplňujúce a pod.

Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností,
ktorý je v sporovom konaní podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť
preukázať skutkové tvrdenia. Takéto hodnotenie dôkazov, ktoré v sporovom konaní vyznie do záveru, že
pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť, ani vylúčiť, vedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie
nepriaznivo pre účastníka, pravdivosť ktorého tvrdení mala byť preukázaná.

49. V súvislosti s výkladom hodnotenia dôkazov a dôkaznej povinnosti strany sporu uvedeným v
predchádzajúcom odseku odôvodnenia tohto rozsudku súd považuje za potrebné vyjadriť sa k vzťahu
svedkov U. V., E. V. R. Z. P.Í. k žalobcom I. a II. Svedkovia U. V. R. E. V. sú synovia žalobcov I. a II. a
svedok Z. P. je vnuk žalobcov I. a II. Všetci títo traja svedkovia prezentovali svoj veľmi pozitívny vzťah k
žalobcom I. a II. a narušenosť vzťahov k žalovaným I. a II. Táto skutočnosť do istej miery vo všeobecnosti

spochybňuje vierohodnosť výpovede žalobcami označených svedkov. Sama o sebe však bez ďalšieho
nebola spôsobilá viesť súd k záveru o nevierohodnosti výpovede žalobcami označených svedkov. Súd
však konštatuje, že aj napriek zhode vo výpovediach týchto svedkov v tom, že žalobca I. mal na stretnutí
dňa 10.11.2013 vyzvať žalovaných na zaplatenie 1,- eura do 2 dní, sa v jednotlivých výpovediach týchtosvedkov prejavili určité rozpory, ktoré pravdivosť ich výpovedí ďalej do určitej miery spochybnili. Všetci
traja svedkovia vypovedali rôzne o čase, kedy malo dňa 10.11.2013 dôjsť k spornému stretnutiu. Svedok
U. V. vypovedal, že k stretnutiu malo dôjsť poobede okolo jednej hodine Naproti tomu svedok E. V.

vypovedal, že k tomuto stretnutiu malo dôjsť doobeda možno o desiatej, jedenástej hodine. Napokon
svedok Z. P. vypovedal, že k stretnutiu malo dôjsť niekedy poobede o tretej, štvrtej hodine. Rovnako
sa svedkovia rozchádzali v tom, na základe čoho mali na toto stretnutie prísť žalovaný. Svedok U. V.
vypovedal, že žalovaní prišli na stretnutie po tom, čo ich zavolala jeho matka, t. j. žalobkyňa II. Svedok
Z. P. vypovedal, že žalovaných zavolala na stretnutie jeho nebohá matka B. P..

50. Súd súčasne vykonal dokazovanie aj výsluchom oboch žalobcov I. a II., pričom možno konštatovať,
že samotné výpovede žalobcov I. a II. sa ohľadom opisu nimi tvrdených skutočností (prvý krát
na pojednávaní dňa 10.06.2016 prostredníctvom ich právneho zástupcu) o dodatočnom poskytnutí
primeranej lehoty 2 dní na plnenie peňažného záväzku žalovaných I. a II. rozchádzali a ani nimi
samotnými (prostredníctvom ich právneho zástupcu) tvrdené skutočnosti nepotvrdili. Žalobca I. na
pojednávaní ako strana sporu pri svojom výsluchu na položenú otázku, či vyzval niekedy žalovaných

na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- euro, vypovedal, že žalobkyňa II. vyzvala žalovanú II., aby teda
zaplatili to 1,- euro. Následne na otázku, či dali so žalobkyňou II. žalovaným I. a II. náhradnú lehotu na
zaplatenie 1,- euro, žalobca I. vypovedal, že nie, že nevie, o zaplatenie ich žiadala žalobkyňa II., keď
je žalovaný I. taký frajer a rozťahuje sa. Žalobkyňa II. naproti tomu na pojednávaní dňa 10.06.2016 ako
strana sporu vypovedala, že vyzývala žalovaného I. na zaplatenie kúpnej ceny v čase, keď od notára

prišla kúpna zmluva a listina, že žalobcovia majú k sporným nehnuteľnostiam doživotné právo bývania
a ich užívania. Následne tak žalovaných I. a II. už na zaplatenie kúpnej ceny nevyzývala. Pokiaľ ide
o stretnutie, ku ktorému malo dôjsť za prítomnosti strán sporu, U. V., E. V. R. B. P., sa žalobkyňa vo
svojej výpovedi nerozpamätala a neuviedla žiadne okolnosti, za ktorých by malo dôjsť k poskytnutiu
dodatočnej 2-dňovej lehoty žalovaným I. a II. na plnenie kúpnej ceny podľa spornej kúpnej zmluvy. Z

uvedeného možno s poukazom na skutkové tvrdenia žalobcov I. a II. uvedených v žalobe, že tieto listiny
po príchode od notára založili do kredenca, konštatovať, že žalobkyňa II. vypovedala, že dňa 10.11.2013
už žalovaných I. a II. nevyzývala na zaplatenie kúpnej ceny a teda im ani tohto dňa na toto plnenie
dodatočne neposkytla lehotu 2 dní. Pokiaľ ide o písomné vyjadrenie žalobcu I. predložené právnym
zástupcom žalobcov I. a II. na pojednávaní dňa 14.10.2016, v ktorom na rozdiel od obsahu svojej

výpovede ako strany sporu žalobca I. opísal skutkové okolnosti dňa 10.11.2013 tak, že na tomto stretnutí
arogancia žalovaného I. na neho zapôsobila až tak, že žalovaným I. a II. povedal: „Euro - neeuro, chýba
- nechýba, ak ste sa dohodli za euro, tak euro zaplaťte - máte na to dva dni.“, toto dodatočné vyjadrenie
na súd pôsobilo nepresvedčivo a podané vyslovene účelovo v snahe odstrániť rozpory medzi samotným
skutkovými tvrdeniami žalobcov I. a II. a obsahom ich výpovedí, ako aj obsahom výpovedí žalobcami I. a

II. označených svedkov U. V., E. V. R. Z. P.. Ak v tomto písomnom vyjadrení žalobca I. poukazoval na to,
že jeho výpoveď na pojednávaní dňa 27.09.2016 bola ovplyvnená jeho celkovým zdravotným stavom,
keď má silne zhoršený sluch a svoje spomienky do minulosti si časovo nevie v priebehu výpovede rýchlo
usporiadať a súčasne sa nachádzal v ťažkom psychickom rozpoložení v dôsledku čoho súčasne nie
celkomdobrepočulaleboporozumelkladenýmotázkam,súdkonštatuje,žežalobcaI.vosvojejvýpovedi

na pojednávaní dňa 27.09.2016 ani len v náznakoch neuviedol (resp. nenaznačil), že by žalovaných I.
a II. vyzýval na zaplatenie kúpnej ceny 1,- euro v lehote 2 dní on. Na pojednávaní dňa 27.09.2016 si
žalobca I. na nič konkrétne nespomínal a naproti tomu v písomnom vyjadrení zo dňa 13.10.2016 (kedy
podľa jeho vlastných slov sa mu od posledného pojednávania ešte viac zhoršil jeho zdravotný stav)
si žalobca I. vybavil podrobnosti stretnutia poobede dňa 10.11.2013. Tendenčnosti a účelovosti tohto

vyjadrenia (produkovaného zjavne v snahe zastrieť rozpory vo výpovediach žalobcov I. a II. a svedkov
nimi označených) napokon nasvedčuje aj jeho posledný odsek, v ktorom sa udáva, že žalobca I. toto
svoje vyjadrenie formuloval spolu so svojim právnym zástupcom, ktorý jeho skutkové vyjadrenia dal
do tejto formy. Nie sú to všetko žalobcove autentické slová, ale sú sformulované tak, že zodpovedajú
tomu, čo chcel povedať a s ich obsahom sa plne stotožňuje a súhlasí s nimi. Hodnotením tak žalobcami

produkovaných dôkazov jednotlivo, ako aj (najmä) vo vzájomnej súvislosti (§ 191 ods. 1 CSP), súd
dospel k záveru o nevierohodnosti jednotlivých správ vyplývajúcich z týchto jednotlivých dôkazov a teda
zároveň o nevierohodnosti výpovedí svedkov a samotných žalobcov, keďže si vzájomne (ako už bolo
vyššie rozobraté) odporovali.
51. Naproti tomu obaja žalovaní vo svojom výsluchu ako strany sporu (na pojednávaní dňa 10.06.2016)

jednoznačne popreli, že by k stretnutiu za ich prítomnosti dňa 10.11.2013 vôbec došlo, pričom túto
negatívnu skutočnosť logicky odôvodnili tým, že na žalovaného I. boli podávané viaceré oznámenia o
priestupkoch zo strany žalobcov a vzťahy medzi stranami sporu boli už vážne narušené. V ďalšom obajavypovedali, že kúpnu cenu 1,- euro mienili žalobcom zaplatiť, ale títo ich odbili tým, že im hádam nebudú
dávať 1,- euro.
52. Súd tak porovnávajúc jednotlivé správy získané výpoveďami žalovaným označených svedkov

navzájom, ako aj vo vzťahu k výpovediam samotných žalobcov I. a II. a taktiež vo vzťahu k výpovediam
žalovaných I. a II., teda hodnotiac dôkazy postupom podľa ust. § 191 CSP, dospel napokon k záveru,
že žalobcovia I. a II. nimi označenými dôkazmi bezpochybne nepreukázali svoje skutkové tvrdenia, že
dňa 10.11.2013 vyzvali žalovaných I. a II. na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 1,- eura v poskytnutej
lehote 2 dní. Pochybnosť o týchto skutkových tvrdeniach žalobcov napokon vyvoláva aj tá skutočnosť,

že konkrétne skutkové tvrdenia o tom, že k dodatočnému poskytnutiu primeranej lehoty 2 dní podľa cit.
ust. § 517 ods. 1 OZ na plnenie peňažného záväzku žalovaných I. a II. došlo konkrétne dňa 10.11.2013,
žalobcovia I. a II. prezentovali až na pojednávaní dňa 10.06.2016 (t. j. cca 2 a pol roka po podaní
žaloby), a to len prostredníctvom ich právneho zástupcu. Do dňa 10.06.2016 žalobcovia I. a II. len vo
všeobecnosti tvrdili (v odstúpení od zmluvy zo dňa 15.11.2013 a v zmene žaloby zo dňa 31.12.2016), že
mali poskytnúť žalovaným dodatočne primeranú lehotu na plnenie ich peňažného záväzku. V samotnej

žalobe takúto skutkovú okolnosť ani len neuviedli (a ani nemohli, keďže k uplynutiu lehoty malo dôjsť až
uplynutím dňa 12.11.2013, t. j. dva dni odo dňa 10.11.2013 a žaloba bola spísaná ešte dňa 12.11.2013,
pričom odstúpenie od kúpnej zmluvy bolo spísané až po spísaní žaloby dňa 15.11.2013).
53. Súd tak v konaní nemal za preukázané naplnenie podmienok pre odstúpenie od zmluvy podľa ust. §
517 ods. 1 OZ, a preto považoval právny úkon žalobcov I. a II. - list zo dňa 26.11.2013 v časti odstúpenia

od spornej kúpnej zmluvy - za nie platne urobený (pre rozpor so zákonom podľa ust. § 39 OZ).
54. Vzhľadom k vyššie uvedeným záverom súd nepovažoval v čase rozhodnutia vo veci za preukázané
vlastnícke právo žalobcov I. a II. k sporným nehnuteľnostiam, a preto žalobu zamietol v plnom rozsahu.
55. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

56. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
57. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

58. Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalovaných I. a II. na náhradu
trov konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na ich plný úspech vo veci, týmto vznikol nárok
na náhradu trov konania. Žalovaným I. a II., ktorí si takýto nárok uplatnili (spočívajúci v náhrade trov
právneho zastúpenia) priznal proti žalobcom I. a II. podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom v zmysle cit.

ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).