Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. jún 2018

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 5C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204183
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Kalanin

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2018:8816204183.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Matúšom Kalaninom v spore žalobcu: C.. L. V., V. XXXX,

X. O. Z., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, Košice,
proti žalovanému: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO:35 807 598, o zaplatenie
sumy 2.601,54 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2428,61 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 820,61 eur od 25.7.2017 do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne
zo sumy 1608 eur od 25.7.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti žalobu žalobcu zamieta.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 87%.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 30.5.2016 domáhal proti žalovanému zaplatenia
sumy 2601,21 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 993,21 eur od 28.5.2016

až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.608,- eur od 28.5.2016
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodil tým, že žalobca a žalovaný uzatvorili
dňa 26.10.2014 zmluvu o úvere č.632007, dňa 14.07.2006 zmluvu č.8600101, dňa 31.01.2007 zmluvu
č.8341336, dňa 12.07.2012 zmluvu č.803401475, dňa 28.11.2012 zmluvu č.803401689, dňa 12.02.2013
zmluvu č.803401689, dňa 27.03.2013 zmluvu č. 803401907, dňa 07.05.2013 zmluvu č.803401983 a
dňa 04.06.2013 zmluvu o úvere č.8034002015. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa
26.10.2014, č.632007 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo

výške 331,94 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 418,24 eur, zmluvy zo dňa 14.07.2006, č.8600101
došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 663,88 eur,
žalobca vrátil žalovanému sumu 836,49 eur, zmluvy zo dňa 31.01.2007, č.8341336 došlo k poskytnutiu
finančnýchprostriedkov žalobcovizostranyžalovaného vovýške331,94eur,žalobcavrátilžalovanému
sumu 418,24 eur, zmluvy zo dňa 12.07.2012, č.803401475 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov
žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1000 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 1270 eur, zmluvy
zo dňa 28.11.2012, č.803401689 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany

žalovaného vo výške 1400 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 1778 eur, zmluvy zo dňa 12.02.2013,
č.803401805 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške
1600 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 2032 eur, zmluvy zo dňa 27.03.2013, č.803401907 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 2000 eur, žalobca vrátilžalovanému sumu 2540 eur, zmluvy zo dňa 07.05.2013, č.803401983 došlo k poskytnutiu finančných
prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 350 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 446
eur, zmluvy zo dňa 04.06.2013, č.8034002015 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi

zo strany žalovaného vo výške 2000 eur, žalobca vrátil žalovanému sumu 540 eur. Podľa žalobcu
uvedené zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti podľa zákona o spotrebiteľských úveroch účinného
v čase uzavretia jednotlivých zmlúv. Zmluvy je tak potrebné považovať za bezúročné a bez poplatkov,
teda žalovaný mal nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny a nemal nárok na úroky a poplatky
v zmluve označené ako odplata. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.

17Co/26/2015 zo dňa 14.7.2015 na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 17Co/313/2010-99.
Žalobca tiež uviedol, že aj v prípade, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou o nutnosti aplikovania
zákona o spotrebiteľských úveroch, Uplatnený nárok zodpovedajúci bezdôvodnému obohateniu by aj v
takom prípade bol odôvodnený s poukazom na rozpor odplaty s dobrými mravmi. Výšku bezdôvodného
obohatenia žalovaného vyplývajúce z úhrad prevyšujúcich istinu úverových zmlúv žalobca vyčíslil vo
výške 2601,21 eur.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, písomnými podaniami žalobcu ako
aj žalovaného spoločne s ich prílohami, zmluvami o úvere uzavretými medzi žalobcom a žalovaným č.

6320077, č. 8341336, č. 803401475, č. 803401689, č. 803401805, č. 803401907, č. 803401983, č.
8034002015, výsluchom žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Výzvou zo dňa 25.05.2016 vyzval žalobca žalovaného na vrátenia plnenia prijatého bez právneho
dôvodu do 27.05.2016.

5. Z dokladov o úhrade jednotlivých zmlúv z klientskej zóny, je zrejmé, že na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zo dňa 26.10.2014 žalobca vrátil žalovanému sumu 418,24 eur, zmluvy zo
dňa 14.07.2006, č.8600101 žalobca vrátil žalovanému sumu 836,49 eur, zmluvy zo dňa 31.01.2007,
č.8341336 žalobca vrátil žalovanému sumu 418,24 eur, zmluvy zo dňa 12.07.2012, č.803401475

žalobca vrátil žalovanému sumu 1270 eur, zmluvy zo dňa 28.11.2012, č.803401689 žalobca vrátil
žalovanému sumu 1778 eur, zmluvy zo dňa 12.02.2013, č.803401805 žalobca vrátil žalovanému sumu
2032 eur, zmluvy zo dňa 27.03.2013, č.803401907 žalobca vrátil žalovanému sumu 2540 eur, zmluvy
zo dňa 07.05.2013, č.803401983 žalobca vrátil žalovanému sumu 446 eur, zmluvy zo dňa 04.06.2013,
č.8034002015 žalobca vrátil žalovanému sumu 2540 eur.

6. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 09.08.2017 uviedol, že žalobca nebol pri uzatváraní všetkých
zmlúv o úvere spotrebiteľom, úverová zmluva nemala charakter spotrebiteľskej zmluvy v zmysle
ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 o ochrane spotrebiteľa a ani charakter
zmluvy o úvere v zmysle zákona. Žalobca ako spotrebiteľ uzatvoril dňa 07.05.2013 zmluvu o úvere č.

803401983 a dňa 04.06.2013 zmluvu o úvere č. 803402015, z uvedeného dôvodu podľa žalovaného
Okresný súd Vranov nad Topľou je miestne príslušný na prejednanie iba týchto zmlúv o úvere. V prípade
ostatných zmlúv o úvere žalovaný žiadal postúpiť vec na miestne príslušný súd podľa § 41 zák. č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a §13, §15 ods. 1 a 19 a nasl. CSP. Z toho
dôvodu podal pri prvom úkone podľa § 41 námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Vranov

nad Topľou, keďže žalobcovi nemožno priznať postavenie spotrebiteľa. Žalovaný je právnická osoba,
a preto v zmysle ustanovenia § 13 a § 15 ods. 1 je na prejednanie veci miestne príslušný súd v obvode
ktorého má právnická osoba svoje sídlo, t. j. Okresný súd Bratislava I. Žalobca ďalej uviedol že žalobca
podal žalobu na vecne príslušný, nie však miestne príslušný všeobecný súd. K otázke naliehavého
právneho záujmu žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca na vydanie bezdôvodného obohatenia

nemá naliehavý právny záujem podľa § 137 CSP, žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v
povinnostipreukázať,ženaurčeníprávnehovzťahualeboprávavčaserozhodovaniasúdumánaliehavý
právny záujem, ktorý žalobca nepreukázal. Žalovaný v podaní dal do pozornosti aj právnu úpravu účinnú
pred nadobudnutím CSP, keď podľa §137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a)
splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania

vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavýprávnyzáujem;naliehavýprávnyzáujemniejepotrebnépreukazovať,akvyplývazosobitného
predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Podľa žalovaného
ustanovenie § 137 C.s.p. písm. c/ pripúšťa určovacie žaloby len vo vzťahu k právam ( nie právnymvzťahom ako § 80 písm. c zákon č. 99/1963 Zb a vo vzťahu k právnym skutočnostiam len v prípade,
ak to predpokladá osobitný predpis, keď podľa žalovaného podľa predchádzajúcej právnej úpravy bolo
možné zo strany súdov (pri rozhodovaní či je možné určiť zmluvu alebo je časť za neplatnú použiť

ustanovenia § 80 písm. c/ OSP „právny vzťah“. V prípade súčasnej právnej úprave sa takéto slovné
spojenie sa nenachádza. Žalobca uviedol že zastáva názor že CSP vôbec nepripúšťa žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 52C/135/2014
zo dňa 25.05.2016 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikované v časopise zo súdnej praxe pod
č.40/1996).“IV. K zmluvám o úvere uzatvorených so žalobcom uviedol, že zmluvy o úvere nemožno

považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný
uviedol, že dňa 29.10.2004 uzatvoril ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 6320077,
na základe ktorej poskytol žalobcovi úver vo výške 331,94 eur, dňa 14.07.2006 uzatvoril ako veriteľ
so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 8600101, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi
úver vo výške 663,88 eur, dňa 31.01.2007 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom
zmluvu o úvere č. 8341336, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 331,94 eur, dňa

12.07.2012 uzatvoril ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 803401475, na základe
ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 000 eur, dňa 28.11.2012 uzatvoril žalovaný ako
veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č. 803401689, na základe ktorej žalovaný poskytol
žalobcovi úver vo výške 1 400 eur, dňa 12.02.2013 uzatvoril ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom
zmluvu o úvere č. 803401805 , na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1 600 eur,

dňa 27.03.2013 uzatvoril žalovaný ako veriteľ so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere č.803401907,
na základe ktorej žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 2 000 eur. Zmluvy sa uzatvorili v zmysle
§ 269 ods. 2 a nasl. Obchodného zákonníka z čoho podľa žalovaného vyplýva, že iný zákon ani na
daný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať. Podľa žalovaného je nepochybné, že zmluva o úvere sa
bez ohľadu na dohodu zmluvných strán riadi Obchodným zákonníkom (§ 261 ods. 3 písm. d) pričom

vzťah Obchodného a Občianskeho zákonníka je založený na subsidiárnom základe, čo znamená,
že Občiansky zákonník je vo vzťahu k Obchodnému zákonníku všeobecným a podporným právnym
predpisom. Vylúčiť aplikáciu Občianskeho zákonníka ako všeobecnej občianskoprávnej úpravy možno
v obchodno-právnom vzťahu pokiaľ: - Obchodný zákonník danú problematiku komplexne (v danej časti)
upravuje osobitným spôsobom, - Obchodný zákonník vylučuje aplikáciu Občianskeho zákonníka alebo

jeho konkrétneho ustanovenia (napr. § 267 ods. 2 vylučujúci aplikáciu § 49 Občianskeho zákonníka),-
dohoda zmluvných strán vylúči aplikáciu dispozitívneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Podľa
žalovaného Obchodný zákonník aplikáciu právnej úpravy inštitútu spotrebiteľských zmlúv nevylučuje,
ani komplexne neupravuje osobitným spôsobom a ide o kogentné ustanovenie Občianskeho zákonníka,
je nevyhnutné ju v skutkovo relevantných právnych vzťahoch aplikovať, pričom nie je relevantné, či

ide o relatívny obchodný záväzkový vzťah, absolútny obchodný záväzkový vzťah alebo fakultatívny
obchodný záväzkový vzťah. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014, teda pokiaľ
bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.05.2014, podľa

názoru žalovaného obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. K otázke termínu konečnej
splatnosti žalovaný poukázal na Rozsudok Súdneho dvora z 09.11.2016 C - 42/15. Žalovaný v podaní
ďalej uviedol že žalobca v žalobe uviedol, že nedisponuje žiadnou zo žalovaných zmlúv o úvere a
napriek tomu tvrdí, že zmluvy o úvere neobsahujú náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. K otázke premlčania poukázal na § 451

OZ a je toho názoru, že zo zmluvy o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia
ustanovená zákonom. Žalobca plnil na základe platne uzavretej zmluvy o úvere, ktorá nebola nikdy
právoplatne vyhlásená za neplatnú, rovnako tak aj právny dôvod na plnenie z tejto zmluvy o úvere
nikdy neodpadol (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.) a majetkový prospech
získal žalovaný z poctivých zdrojov, teda k bezdôvodnému obohateniu nedošlo a akýkoľvek nárok

na jeho vydanie podlieha zákonnej objektívnej premlčacej lehote. Vydania bezdôvodného obohatenia
sa žalobca v zmysle ustanovení zákona môže domáhať v subjektívnej (dvojročnej) lehote, teda od
okamihu keď sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel a podľa žalovaného rozhodujúce pre určenie
začatiaplynutiasubjektívnejpremlčacejlehoty.Žalovanýpoukázal narozsudokOkresnéhosúduPrešov
sp. zn. 12C/110/2016-38 zo dňa 18.05.2017. Žalovaný uviedol, že pri premlčaní práva na vydanie

bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to kratšia subjektívna a
dlhšia objektívna. Ich začiatok je upravený odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a
končia sa nezávisle od seba. Ich vzájomný vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa
premlčí, a to aj napriek tomu, že poškodenému ešte plynie druhá premlčacia doba. Žalovaný uvádza, žeeviduje úhradu zmlúv o úvere v uvedených dátumoch: Zmluva o úvere č. 6320077 bola uhradená dňa
22.12.2004, Zmluva o úvere č. 8341336 bola uhradená dňa 23.02.2007, Zmluva o úvere č. 8600101
bola uhradená dňa 09.08.2006, Zmluva o úvere č. 803401475 bola uhradená dňa 14.09.2012, Zmluva

o úvere č. 803401689 bola uhradená dňa 06.02.2013, Zmluva o úvere č. 803401805 bola uhradená dňa
26.03.2013,Zmluvaoúvereč.803401907bolauhradenádňa03.06.2013,Zmluvaoúvereč.803401983
bola uhradená dňa 26.08.2013, Zmluva o úvere č. 803402015 bola uhradená dňa 26.08.2013. Žalovaný
poukazuje na to, že požadovaný nárok žalobcu sa stal premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote.
Pri zmluvách o úvere č. 6320077 dňa 22.12.2006, zmluve č. 8341336 dňa 23.02.2009, zmluve č.

8600101dňa09.08.2008,zmluveč.803401475dňa14.09.2014, zmluveč.803401689dňa06.02.2015,
zmluve č. 803401805 dňa 26.03.2015, zmluve č.803401907 dňa 03.06.2015, zmluve č. 803401983 dňa
26.08.2015 zmluve č. 803402015 dňa 26.08.2015, teda v celom rozsahu Žalobca svoj návrh na súde
uplatnil až dňa 30.05.2016.

7. Žalobca v podaní zo dňa 03.10.2017 uviedol, že zmluvné strany konali v čase uzavretia predmetnej

zmluvy v postavení dodávateľa a spotrebiteľa, žalovaný konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej
zmluvy, žalobca nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a teda
je potrebné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských úveroch. Žalobca ďalej uviedol, že v predmetnom
spore ide o spotrebiteľský spor a žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že od keď sa žalobca
dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a tom kto sa na jeho úkor obohatil, do momentu podania

žaloby neuplynula 2 ročný subjektívna lehota. Žalobca poukázal na bohatú judikatúru týkajúcu sa
uvedenej problematiky. K námietke príslušnosti uviedol, že sa jednoznačne jedná o spor spotrebiteľský,
preto je daná príslušnosť konajúceho súdu. V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadne naliehavého
právneho záujmu žalobcu, žalobca uviedol, že v predmetnom konaní nejde o určovaciu žalobu.

8. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 2.11.2017 uviedol, že podľa § 7 ods. 12 zák. č. 129/2010
podľa ktorého sa údaje o spotrebiteľovi a jeho spotrebiteľských úveroch , ktoré veriteľ poskytol do
registra uchovávajú 5 rokov od zániku záväzkov spotrebiteľa zo spotrebiteľských zmlúv voči veriteľovi.
Žalovaný preto nedisponuje zmluvami o úvere č. 6320077, č.8600101, č. 8341336, č. 803401475.
Zároveň doručil súdu kópiu zmluvy o úvere č. 803401689, č. 803401805, č. 803401907, č. 803402015.

Zo zmluvy o úvere č. 803401689 vyplýva, že účastníci konania uzavreli 28.11.2012 zmluvu o úvere.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1400 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 378 eur v 2 mesačných splátkach po 889 eur. Zo zmluvy o úvere č.
803401689 vyplýva, že účastníci konania uzavreli 28.11.2012 zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo
poskytnutie úveru v sume 1400 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok

vo výške 378 eur v 2 mesačných splátkach po 889 eur. Zo zmluvy o úvere č. 803401907 vyplýva,
že účastníci konania uzavreli 27.03.2013 zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru
v sume 2000 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 540
eur v 1 mesačnej splátke, pri RPMN 319,59%. Zo zmluvy o úvere č. 803401983 vyplýva, že účastníci
konania uzavreli 07.05.2013 zmluvu o úvere. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 350 eur.

Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 96 eur, pri RPMN 328,15%.
Zo zmluvy o úvere č. 803402015 vyplýva, že účastníci konania uzavreli 04.06.2013 zmluvu o úvere.
Predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 2000 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi túto
sumu zvýšenú o poplatok vo výške 540 eur pri RPMN 319,59%.

9. Žalovaný v podaní zo dňa 20.11.2017 uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalobcu o absencii príslušného
vzdelania a skúsenosti žalobcu, pretože mal so žalovaným uzatvorených viacero zmlúv od roku 2004
do roku 2013 a jeho tvrdenia považuje za účelové s cieľom vyhnúť sa povinnostiam vyplývajúcich
z predmetných zmlúv o úvere . Žalovaný ďalej uviedol, že sa pri uzatváraní zmluvy o úvere spravuje
podľa požiadaviek klientov, ktorí ho oslovia a môžu ovplyvniť obsah zmluvy prostredníctvom informácii

dôležitých pre neho a jeho záväzok ako napr. výšku úveru, poplatok vypočítavaný v závislosti od výšky
úveru, dobu splatnosti úveru, počet splátok, dátum ich splatnosti a v neposlednom rade aj účel použitia
úveru. Žalobca mal možnosť slobodnej voľby uzavrieť so žalovaným zmluvu. Zmluva o úvere plní
funkciu návrhu na uzavretie zmluvy, môže obsahovať dodatky, výhrady či iné zmeny, ako ich ale klient
navrhne. Žalovaný uviedol, že zo zmlúv o úvere nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia,

ktorú ustanovuje zákon v § 451. Žalobcove povinnosti vyplývali s platne uzatvorených zmlúv o úvere
ktoré podľa žalovaného neboli nikdy právoplatne vyhlásené za neplatné rovnako ako právny dôvod na
plnenie z tejto zmluvy (nedošlo k odstúpeniu od zmluvy, zrušeniu zmluvy a pod.). Žalovaný nesúhlasí s
žalobcom, že z jeho strany ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie ako aj s tvrdením, že zmluva o úverebola bezúročná a bez poplatkov, poukázal na rozhodnutie Okresného súdu v Liptovskom Mikuláši sp.
zn. 5C/49/2016-67 zo dňa 14.06.2016. Žalovaný uzatvoril so žalobcom zmluvy o úvere v zmysle zákona
č. 513/1991 nepoprel že požadoval za poskytnutie peňažných prostriedkov odplatu vo forme úrokov za

poskytnutý úver, keďže mal v predmete podnikania túto obchodnú činnosť ( aj poskytovanie úverov z
vlastnýchzdrojov)čovšakpodľažalovanéhonedokazujejeho úmyselzískaťbezdôvodnéobohatenie.K
úmyselnému konaniu žalovaný uviedol, že zastáva názor, že Občiansky zákonník podstatu úmyselného
konania nevymedzuje teda pri skúmaní úmyslu konania osoby sa vychádza z právnej úpravy zavinenia
v trestnom práve, ktoré sa skladá z dvoch zložiek vedomostnej a vôľovej a podľa stupňa vôľovej zložky

sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy a na preukázanie úmyslu konajúcej osoby získať bezdôvodné
obohateniepodľažalovaného nestačiavšeobecnétvrdeniaozaužívanejpraxižalovanéhopriuzatváraní
zmlúv o úvere, ale je nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom na okolnosti uzatvorenia úverovej
zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzatvorenia zmluvy a prijatia plnenia na základe tejto zmluvy
skutočne vedel alebo aspoň bol uzrozumený s tým, že sa bezdôvodne obohacuje.

10. Žalobca podaní zo dňa 22.12.2017 uviedol, že žalobca nemal dostatočné vzdelanie a potrebné
skúsenosti na to, aby bol schopný posúdiť uzavreté zmluvy z právneho hľadiska, či neobsahujú
neprijateľné zmluvné podmienky resp. či uzavreté zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov. Fakt, že
žalobca uzavrel viacero zmlúv so žalovaným neznamená, že ich dokáže plnohodnotne právne posúdiť
alebo tým nadobudne potrebné vzdelanie. O nedostatkoch zmlúv sa dozvedel od svojho právneho

zástupcu.

11.Žalobcavpodanízodňa29.01.2018doručilsúdušpecifikáciuposkytnutýchauhradenýchpeňažných
prostriedkov z ktorého vyplýva že z úverovej zmluvy č. 6320077, bol žalovaným poskytnutý úver v
sume 331,94 eur, poplatok 86,3 eur, spolu 418,24 eur, splatené žalobcom 418,24 eur, z úverovej zmluvy

č.8341336, bol žalovaným poskytnutý úver v sume 331,94 eur, poplatok 86,3 eur, spolu 418,24 eur,
splatené žalobcom 418,24 eur, z úverovej zmluvy č. 6320077, bol žalovaným poskytnutý úver v sume
663,88 eur, poplatok 172,61 eur, spolu 836,49 eur, splatené žalobcom 836,49 eur, z úverovej zmluvy č.
803401475, bol žalovaným poskytnutý úver v sume 1000 eur, poplatok 270 eur, spolu 1270 eur, splatené
žalobcom 1270 eur, z úverovej zmluvy č.803401689, bol žalovaným poskytnutý úver v sume 1400 eur,

poplatok 378 eur, spolu 1778 eur, splatené žalobcom 1778 eur, z úverovej zmluvy č.803401805, bol
žalovaným poskytnutý úver v sume 1600 eur, poplatok 432 eur, spolu 2032 eur, splatené žalobcom
2032 eur, z úverovej zmluvy č.803401907, bol žalovaným poskytnutý úver v sume 2000 eur, poplatok
540 eur, spolu 2540 eur, splatené žalobcom 2540 eur, z úverovej zmluvy č.803401983, bol žalovaným
poskytnutý úver v sume 350 eur, poplatok 96 eur, spolu 446 eur, splatené žalobcom 446 eur, z úverovej

zmluvy č.803402015 bol žalovaným poskytnutý úver v sume 2000 eur, poplatok 540 eur, spolu 2540
eur, splatené žalobcom 2540 eur. Zároveň doručil súdu zmluvy č.803401475, 803401689, 803401907,
803401983, 803402015.

12. Žalovaný podaním zo dňa 13.04.2018 doručil súdu fotokópiu zmluvy o úvere č. 803401805zo

dňa 12.02.2013 predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 1600 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 432 eur.

13. Podaním doručeným súdu 05.06.2018 žalobca doručil súdu fotokópiu zmluvy o úvere č. 63200077
zo dňa 29.10.2004 predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 331,94 eur. Dlžník sa zaviazal

vrátiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 41,82 eur a fotokópiu zmluvy o úvere č.8600101
dňa 14.07.2006 predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru v sume 663,88 eur. Dlžník sa zaviazal vrátiť
veriteľovi túto sumu zvýšenú o poplatok vo výške 172,61 eur.

14. Na pojednávaní konanom dňa 18.01.2018 právny zástupca žalobcu poukázal na skutočnosť, že

pokiaľ ide o charakter úverových zmlúv, všetky majú charakter zmlúv spotrebiteľských, nakoľko finančné
prostriedky, ktoré boli jemu poskytnuté na základe týchto zmlúv, nepoužil na účely povolania alebo
podnikania ale išlo teda iba o bežnú spotrebu a žalovaný tieto zmluvy uzatváral ako dodávateľ, poukázal
na to, že jednotlivé zmluvy neobsahujú obligatórne náležitosti, či už podľa zákona č. 258/2001 Z.z.
alebo podľa zákona č. 129/2010 Z.z. Konkrétne chýbajúce údaje v niektorých zmluvách a nezrovnalosti

vo výpočtoch RPMN, o čom súdu doložil aj kalkulačku pre výpočet RPMN, respektíve jednotlivé výpočty
podľa tejto kalkulačky k zmluve č. 803401983 a k zmluve číslo 803401907. Právny zástupca ďalej
poukázalnatúskutočnosť,žeajzmluvy,ktorénebolipredloženémajúformulárovýcharakter,napodporu
svojho tvrdenia žalobca predložil súdu iné zmluvy, ktoré žalovaný v uvedenom období uzatváral sinými spotrebiteľmi, kde odplata prevyšuje priemerné úrokové miery na finančnom trhu, minimálne
dvojnásobne, čiže je v súlade s judikatúrou, že takéto dvojnásobné prekročenie je neprípustné. Čo sa
týka námietky premlčania, uviedol že žaloba žalobcu môže premlčaná v subjektívnej premlčacej dobe z

toho dôvodu, že žalobca sa dozvedel o týchto skutočnostiach, ktoré odôvodnil vydaním bezdôvodného
obohatenia, alebo kto zodpovedá za bezdôvodné obohatenie a v akej výške od svojho právneho
zástupcu po tom, čo ho navštívil, teda dňa 19.5.2016, kedy právnemu zástupcovi udelil plnú moc
a následne bola podaná žaloba na súde. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, právny zástupca
žalobcu poukázal na to, že v danom prípade išlo o získanie bezdôvodného obohatenia úmyselne o čom

teda tiež svedčí početná judikatúra súdov v obdobných prípadoch.

15. Na pojednávaní konanom dňa 29.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že pokiaľ sa týka
predložených zmlúv, ktoré neuzatvoril žalobca s žalovaným, žalobca chcel poukázať na úmysel
žalovaného získavať bezdôvodné obohatenie aj v iných prípadoch uzatváraných zmlúv s inými klientmi
a väčšina zmlúv, ktoré žalovaný uzatvára ako dodávateľ so svojimi klientmi neobsahuje zákonom

požadované náležitosti zmlúv o spotrebiteľskom úvere. Taktiež chcel poukázať na skutočnosť, že vo
všetkých zmluvách teda odplata za poskytnutý úver je v rozpore s dobrými mravmi.

16. Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že si požičiaval ako súkromná osoba, na osobné veci, potom
splácal pôžičku a aj nejaké omeškanie. Po nejakom čase začal žalovaný znova vyvolávať, suma stúpala

enormne rýchlo, preto mu to už bolo čudné. Z uvedeného dôvodu začal situáciu riešiť a podal žalobu.
Žalobca ďalej uviedol, že v čase keď podpisoval zmluvy, ktoré sú predmetom tohto konania nemal
živnostenské oprávnenie, nevykonával žiadne povolanie, jeho jediný príjem bol výsluhový dôchodok. O
skutočnosti, že predmetné zmluvy sú bezúročné a bez poplatkov sa žalobca dozvedel, až na základe
toho, že kontaktoval advokátsku kanceláriu, ktorá mu tieto skutočnosti uviedla, prípadne potvrdila.

Dovtedy mal iba podozrenie, že sumy, ktoré musí platiť z predmetných úverových zmlúv podstatne
vysoké a stále sa navyšujú tieto poplatky. Finančné prostriedky z predmetných zmlúv použil na bežnú
spotrebu, na bežné opravy doma, napríklad opravu dverí a podobne.

17. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Ako vyplýva z § 458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo

bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo
výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

19. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto

sa na jeho úkor obohatil.

21. V zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

22. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo
účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

23.Vzmysle§41Občianskehozákonníkaaksadôvodneplatnostivzťahujelennačasťprávnehoúkonu,

je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.24. Ako vyplýva z § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať

aj len jednotlivých plnení.

25. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

26. V zmysle § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

27. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, platného a účinného pre záväzkové vzťahy vzniknuté pred 1.februárom
2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa

výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu
omeškania s plnením peňažného záväzku.

28. Podľa §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., platného a účinného pre záväzkové vzťahy vzniknuté
po 31. januári 2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

29. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v

právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné, a preto neplatné. Vychádza sa z
toho,žepredovšetkýmspotrebiteľvdobrejviereuzatvárazmluvusdodávateľom,odktoréhosaočakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

30. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za
neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

31. V tomto prípade všetky zmluvy uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným boli zmluvami

spotrebiteľskými v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ich uzatváral žalovaný ako
dodávateľ a žalobca ako spotrebiteľ, pričom obsah zmlúv, ako aj obsah všeobecných obchodných
podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobcu privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné
predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka. Súd má za to,že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu
postavenia žalobcu ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

32. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok

(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

33. Nepochybne zmluvy uzavreté medzi stranami sporu sú zmluvami spotrebiteľskými v zmysle zákona
o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

34. Pokiaľ ide o námietku premlčania vznesenú žalovaným, súd považuje za potrebné uviesť
nasledovné:

35. Ustanovenie § 107 ods. 1 OZ upravuje začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a súčasne
určuje dĺžku tejto premlčacej doby v trvaní dvoch rokov. Pre začiatok jej plynutia je rozhodujúci deň, keď
sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor
a subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

36. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, kedy oprávnený zistí skutkové okolnosti, z
ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia na strane zodpovedného subjektu a orientačne
aj jeho rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku náhrady v peniazoch (Ro NS ČR z 26. 9. 2001,
sp. zn. 25 Cdo 1960/1999).

37. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil,
vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t. j. keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného
obohatenia, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto skutočnostiach mohol dozvedieť aj skôr. To, kedy

sa oprávnený dozvedel (dospel k záveru), ako takýto nárok vyplývajúci z týchto skutkových okolností
možno právne kvalifikovať, nie je pri posudzovaní okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby
vôbec relevantné (Ro NS SR, sp. zn. 1 Cdo 67/2011).

38. Pri posudzovaní začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby podľa § 107 ods. 1 OZ je potrebné

vychádzať z preukázanej, skutočnej, nie teda len predpokladanej vedomosti oprávneného o tom, že na
jeho úkor došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal; ustanovenie § 107 ods. 1 OZ nemá
touto vedomosťou na mysli znalosť právnej kvalifikácie, ale iba skutkových okolností, z ktorých možno
vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie (Ro NS ČR z 15. 6. 2010, sp. zn. 21 Cdo 3433/2008
a 21 Cdo 3434/2008).

39. V danom prípade bolo preukázané, že najskôr sa dozvedel žalobca, že na jeho úkor došlo k získaniu
bezdôvodného obohatenia a kto ho získal až vtedy, keď navštívil svojho právneho zástupcu, ktorý ho
oboznámil s nedostatkami uzavretých zmlúv so žalovaným a žalobca udelil plnú moc svojmu právnemu
zástupcovi na zastupovanie, teda dňa 19.5.2016. Nie je teda podstatná a rozhodujúca okolnosť, kedy

sa žalobca pri náležitej starostlivosti musel alebo mohol dozvedieť, že na jeho úkor došlo k vzniku
bezdôvodného obohatenia. Rozhodujúce je vždy to, kedy sa o tejto okolnosti skutočne dozvedel. Z §
107 ods. 1 OZ totiž vyplýva, že pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci subjektívny moment, kedy sa oprávnený
dozvie o skutkových okolnostiach, ktoré sú rozhodujúce pre uplatnenie tohto práva. Vzhľadom na

skutočnosť, že subjektívna premlčacia doba je kategóriu subjektívnou a zo žaloby a jej príloh možno
preukázateľne určiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel dňa 19.5.2016 a je na žalovanom, aby
preukázal, že sa žalobca dozvedel o bezdôvodnom obohatení už skôr. Aj na výpisoch z klientskej zónyna internetovom portáli žalovaného je zobrazený dátum 19.5.2016, pričom ide o vyobrazenie dátumu
priamo z operačného systému počítača, prostredníctvom ktorého boli výpisy zobrazené.

40. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu, súd poukazuje na názor vyslovený v rozsudku Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 3Co/138/2016 zo dňa 03. 11. 2016 z ktorého je zrejmé, že „je nepochybné, že ide
o bezdôvodné obohatenie získané úmyselne, nakoľko žalovaný je nebankovým subjektom pôsobiacim
na finančnom trhu na Slovensku, ako taký je si vedomý toho, aké právne predpisy regulujú jeho činnosť
a neuvedenie RPMN do zmluvy o predmetnom spotrebiteľskom úvere je nepochybne úmyselným

porušením zákona, čo spôsobuje záver, že bezdôvodné obohatenie, ktoré takýmto spôsobom vzniklo
je bezdôvodným obohatením získaným úmyselne. Je nesporné, že spoločnosť HOME CREDIT, a. s.
zneužíva svoje právo ako veriteľ, viackrát v priebehu rokov boli judikované všetkými súdmi rôznych
stupňov porušenia práv spotrebiteľov, vrátane upozornenia Európskej komisie vo vzťahu k Slovenskej
republike na riešenie ochrany spotrebiteľov práve v otázke zneužívania veriteľských práv touto
spoločnosťou. Preto v obdobných spotrebiteľských veciach je potrebné vychádzať zo všeobecnej 10-

ročnej objektívnej premlčacej lehoty, kde úmysly žalovaného obohacovať sa na úkor spotrebiteľov sú
zrejmé, kde táto spoločnosť žalovaného má vedomosť z judikovaných rozhodnutí o svojom zneužití
práva či využívaní neprijateľných zmluvných podmienok.“

41. V prejednávanom prípade je potrebné aplikovať objektívnu 10-ročnú premlčaciu dobu na vydanie

bezdôvodného obohatenia v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko vyššie konštatované
nedostatky posudzovaných formulárových zmlúv sú nepochybne úmyselným porušením zákona o
spotrebiteľských úveroch ako aj Občianskeho zákonníka.

42. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že zmluvou o úvere č. 6320077 uzavretou medzi

žalobcom a žalovaným dňa 29.10.2004 došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany
žalovaného vo výške 331,94,- eur. Žalobca vrátil žalovanému sumu vo výške 418,24,- eur. Žalobou
uplatnené bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu 86,30 eur. Nárok žalobcu z uvedenej zmluvy je
premlčaný aj v 10-ročnej objektívnej premlčacej dobe. K bezdôvodnému obohateniu zo strany žalobcu
došlo dňa 29.10.2004, pričom 10-ročná objektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 30.10.2004 a

uplynula dňa 30.10.2014. Žaloba však bola na súde podaná až dňa 30.5.2016. Súd preto žalobu v časti
o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 86,30 eur zamietol.

43. Na základe zmluvy o úvere č. 8600101 uzavretej medzi žalobcom a žalovaným dňa 14.07.2006 došlo
k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 663,88,-eur. Žalobca

vrátil žalovanému sumu vo výške 836,49 eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie predstavuje
sumu 172,61 eur.

44. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi stranami
sporu ako spotrebiteľskú zmluvu napriek tomu, že zmluva bola uzavretá 14.7.2006, teda za účinnosti

Občianskeho zákonníka, ktorý v ustanovení § 52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu ako kúpnu
zmluvu, zmluvu o dielo alebo inú odplatnú zmluvu upravenú v ôsmej časti tohto zákona a zmluvu podľa
§ 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

45. Na uvedený právny vzťah je totiž potrebné aplikovať zákon č. 634/1992 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a vychádzať pritom z ustanovenia § 23a ods. 1, ods. 2, podľa
ktorého spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo
viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa § 52 až 60 Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

46. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na
ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

47. Z § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy vyplýva, že
spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a nadruhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.

48. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka ).

49.Neprijateľnépodmienkyupravenévspotrebiteľskýchzmluváchsúneplatné(§53ods.4Občianskeho

zákonníka).

50. Z § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

51. Aj keď v zmysle § 1 ods. 2 písm. f) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
účinného v čase uzavretia zmluvy zákon sa nevzťahuje na zmluvy na ktorých základe sa vyžaduje, že
spotrebiteľ úver splatí v lehote nepresahujúcej tri mesiace alebo maximálne štyrmi splátkami v lehote
nepresahujúcej 12 mesiacov, je potrebné uviesť, že z pohľadu zmluvy o úvere a celkového vyčíslenia

poplatku je zrejmé, že pri poskytnutom úvere v sume 663,88 eur, ktorý je potrebné splatiť v lehote troch
mesiacov, poplatok predstavujúci 172,61 eur je v rozpore s dobrými mravmi.

52. Z predmetného formulára zmluvy totiž nie je zrejmé o aký poplatok sa jedná, pričom v prípade,
že ide o určitú formu odplaty (úroku) za úver za obdobie troch mesiacov, ročne by táto odplata

predstavovala 690,44 eur (172,61:3 mesiace x 12 mesiacov =690,44 eur), čo je 104% poskytnutého
úveru. Z predmetného formulára nie je zrejmé za aké iné služby bol uvedený poplatok žalobcovi ako
spotrebiteľovi účtovaný.

53. Ak išlo o administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou a predstavuje 104% poskytnutého

úveru, takýto poplatok je v rozpore s dobrými mravmi. Zo zmluvy však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento
poplatok platí, pričom výška administratívneho poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu
zmluvyoúverezdôvodu,žemuzabezpečujedosiahnutierozhodujúcejčastiziskuzúverovéhoobchodu,
ktorý uzaviera, čo je jeho základným cieľom, pričom miera zisku plynúca z tohto výnosu prevyšuje
samotnú istinu poskytnutého úveru. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa bez toho, aby

bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatok platí. V prípade poplatku takéhoto typu
zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie a predstavuje finančný záväzok spotrebiteľa
za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je preto možné považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

54. Krajský súd v Prešove vo veci 18Co/109/2011 konštatoval, že cit. ,,neprijateľnou zmluvnou
podmienkou je podmienka,, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany,
hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je
neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá

je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná
(napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú považuje odvolací
súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po
materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného
plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

55. Naviac je potrebné uviesť, že v danom prípade v závere zmluvy je drobným písmom uvedená
netransparentná inkorporačná doložka v znení „Dlžník vyhlasuje, že súhlasí so Všeobecnými
podmienkami pre poskytnutie úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať“. O netransparentnú inkorporačnú doložku ide aj vtedy, ak ju

dodávateľ uvedie menším písmom ako zmluvné podmienky predstavujúce podstatné zložky zmluvy.

56. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaníktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo
môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie
zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý

úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález
I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší
význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s
rozsiahlymi podmienkami písané takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

57. Neprijateľná inkorporačná doložka (uvedená drobným písmom v závere zmluvy) v danom prípade
nemohla privodiť viazanosť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sa prostredníctvom nej
mali stať súčasťou zmluvy.

58. Vyhlásenie neplatnej inkorporačnej doložky má rovnaký dopad vo vzťahu k všetkým nárokom

uplatňovaným na jej základe. Ustanovenia obsiahnuté v jednotlivých dokumentoch, sa v prípade
neprijateľnej inkorporačnej doložky nestávajú súčasťou zmluvy.

59. Na základe uvedeného je možné predmetný poplatok považovať za úrok poskytnutého úveru
(nakoľko iný účel poplatku nie je zo zmluvy zrejmý). Za daných okolností bol potom žalobcovi úver

poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 104%.

60. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (3 mesačné splátky) v júli 2006 činil úrok 13,29%
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako

sedemnásobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch.

61. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

62. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

63. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými
mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty
neplatným právnym úkonom.

64. „Aj keď podľa slovenskej právnej úpravy nie je civilnoprávna úžera explicitne upravená, odporuje
dobrým mravom a ustanoveniu § 39 OZ. Absolútne neplatným právnym úkonom je aj úver, poskytnutý
pri zneužití tiesne alebo aj ľahkovážností za neprimerané protiplnenie (úroky, poplatky). V konečnom
dôsledku ide o skutkovú podstatu trestného činu úžery, len na trestnoprávny postih chýba úmysel.
Ľahkomyseľnosť síce nie je v § 235 Trestného zákona súčasťou skutkovej podstaty, ale na účely tzv.

civilnoprávnej úžery okruh kvalifikačných kritérií nie je taxatívny (porov. rozhodnutie rak. Najvyšší súdny
dvor OGH 3Ob 816/53). K otázke tzv. civilnoprávnej úžery a z tohto dôvodu neplatnosti zmluvy úverovej
povahy teda k skutkovej podstaty trestného činu úžery pri nepreukázaní úmyslu odvolací súd poukazuje
na rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004. Pre tzv. civilnoprávnu úžeru je právny úkon absolútne neplatný
pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ).“ Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 25. septembra

2013 č. k. 3Co 151/2013

65. Z vyššie citovaného rozhodnutia tiež vyplýva, že „Odvolací súd považuje za rozporné s
dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu o 100% priemernú
cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami a ak veriteľ využije tieseň spotrebiteľa, jeho

neskúsenosť, ľahkomyseľnosť, rozrušenie, prípadne slabomyseľnosť. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide
o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva neplatná v celom rozsahu.
Poskytovanie úverov je citlivá agenda a pre odbornú starostlivosť veriteľa sa musí vyžadovať proaktívnyprístup k zisteniu vhodnosti úverových podmienok (starostlivosť o hospodárske záujmy spotrebiteľov;
čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie).“

66. „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom
úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti
priemeruúrokovzaúveryposkytovanébankamijenetolerovateľnézažiadnychokolnostíapretosprávne
postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 %
oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti

odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov
nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu.
Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa
v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o
výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo

dňa 05.11.2014

67. Vo vyššie uvedených rozhodnutiach tak súd považoval za rozporné s dobrými mravmi poskytnutie
úveruspotrebiteľovizacenuprevyšujúcuo100%priemernúcenuporovnateľnýchúverovposkytovaných
bankami. V danom prípade ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 782,54% z

ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 682,54% prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

68. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov za absolútne neplatnú
(§41 Občianskeho zákonníka).

69. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne
pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ Uznesenie Ústavného

súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19

70. Žalobca si tak dôvodne uplatnil nárok bezdôvodné obohatenie v sume 172,61 eur proti žalovanému
na základe predmetnej zmluvy a v uvedenej časti súd žalobe vyhovel.

71. Zmluvou o úvere č. 8341336 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 31.01.2007 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 331,94,- eur. Žalobca
vrátil žalovanému sumu vo výške 418,24, eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie predstavuje
sumu 86,30 eur. Nakoľko uvedená zmluva nebola predložená ani žalobcom ani žalovaným, súd nemohol
preskúmať obsah predmetnej zmluvy. Žalobcom tvrdené a namietané skutočnosti nebolo možné

overiť a o týchto žalobca neuniesol dôkazné bremeno, nakoľko bolo povinnosťou žalobcu uvedenú
zmluvu predložiť a preukázať tvrdené skutočnosti. Aj napriek zo strany žalobcu predloženým úverovým
zmluvám, kde ako dodávateľ vystupuje žalovaný, pričom tieto zmluvy sú z rovnakého obdobia ako
zmluva č. 8341336, pričom je pravdepodobné, že uvedená zmluva obsahovala neprijateľné podmienky,
súd nemôže rozhodovať iba na základe pravdepodobnosti. Súd preto žalobu v časti uplatneného nároku

na bezdôvodné obohatenie predstavuje v sume 86,30 eur zamietol.

72. Zmluvou o úvere č. 803401475 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.07.2012 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.000,- eur. Žalobca vrátil
žalovanému sumu vo výške 1.270,- eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu

270,- eur. Úver bol splatný v dvoch splátkach od 15.8.2012 do 15.9.2012.

73. Zmluvou o úvere č. 803401689 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 28.11.2012 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.400,- eur. Žalobca vrátil
žalovanému sumu vo výške 1.778,- eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie predstavuje sumu

378 eur. Úver bol splatný v dvoch splátkach od 7.1.2013 do 7.2.2013.

74. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v
čase uzavretia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bezohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné

dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

75. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

76. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

77. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

78. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

79. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

80. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

81. Podľa § 2 ods. 1. písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch iným veriteľom fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským

úverom,vrámcisvojejpodnikateľskejčinnosti,svýnimkoubanky,pobočkyzahraničnejbankyafinančnej
inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie
na činnosť Národnou bankou Slovenska.

82.Vzmysle§24ods.1.zákonaospotrebiteľskýchúverochnainýchveriteľovanazmluvyoúverealebo

pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa
vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, 23 a 25 a tohto paragrafu.

83. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

84. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,

b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvomfinančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,

d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva
k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo
ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,

ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,

n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej

úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,

t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.85. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa §
9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v

zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

86. Pokiaľ ide o poplatok v sume 270,- eur, z predmetného formulára zmluvy č.803401475 nie je zrejmé
o aký poplatok sa jedná, pričom v prípade, že ide o určitú formu odplaty (úroku) za úver za obdobie dvoch

mesiacov, ročne by táto odplata predstavovala 1620,- eur (270:2 mesiace x 12 mesiacov =1620,- eur),
čo je 162% poskytnutého úveru. Z predmetného formulára nie je zrejmé za aké iné služby bol uvedený
poplatok žalobcovi ako spotrebiteľovi účtovaný.

87. Poplatok v sume 378,- eur z predmetného formulára zmluvy č.803401689 tak isto nie je zrejmé o
aký poplatok sa jedná, pričom v prípade, že ide o určitú formu odplaty (úroku) za úver za obdobie dvoch

mesiacov, ročne by táto odplata predstavovala 2268,- eur (378:2 mesiace x 12 mesiacov =2268,- eur),
čo je 162% poskytnutého úveru. Z predmetného formulára nie je zrejmé za aké iné služby bol uvedený
poplatok žalobcovi ako spotrebiteľovi účtovaný.

88. Ak išlo o administratívny poplatok, ktorý je určený pevnou sumou a predstavuje 162% poskytnutého

úveru, takýto poplatok je v rozpore s dobrými mravmi a platí pre neho, čo už bolo uvedené
vyššie pre poplatky daného typu. Uplatňovanie uvedeného poplatku je preto možné považovať za
priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Súd poukazuje na závery
vyššie citovaného rozhodnutia Krajského súdu v Prešove vo veci sp.zn. 18Co/109/2011 a Uznesenie
Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19.

89. V závere oboch zmlúv je drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka, ktorá
v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sa
prostredníctvom nej mali stať súčasťou zmluvy. V súvislosti s netransparentnou inkorporačnou doložkou
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku uvedené vyššie.

90. Na základe uvedeného je možné predmetný poplatok považovať za úrok poskytnutého úveru
(nakoľko iný účel poplatku nie je zo zmluvy zrejmý). Za daných okolností bol potom žalobcovi úver
poskytnutý pri ročnej úrokovej sadzbe 162%.

91. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že
pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (2 mesačné splátky) v júli 2012 činil úrok 7,06%
p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako
22-násobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch. V
danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore dobrými mravmi,

preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným
právnym úkonom. Ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje 2294,62% z ročnej
miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 2194,62% prevyšuje miery úrokov
poskytovaných v tomto období bankami.

92. Pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka (2 mesačné splátky) v novembri 2012 činil úrok
7,67% p.a. Z toho je zrejmé, že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade
viac ako 21-násobne prevyšuje mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných
úveroch. V danom prípade teda ide o neprimerané vysoké úroky, ktoré boli dojednané v rozpore
dobrými mravmi, preto je s poukazom na ust. §39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti

odplaty neplatným právnym úkonom. Ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi predstavuje
2112,13% z ročnej miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami, takže o 2012,13% prevyšuje
miery úrokov poskytovaných v tomto období bankami.

93. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov v oboch zmluvách za

absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka).94. Formulárové zmluvy o úvere zo dňa 12.7.2012 a dňa 28.11.2012 taktiež neobsahujú údaj RPMN,
tak ako to vyžaduje ust. § 9 ods. 2 písm. j) zák. o spotrebiteľských úveroch, preto je možné považovať
poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 písm. a) zákona.

95. Žalobca si tak dôvodne uplatnil nárok bezdôvodné obohatenie v sume 270,- eur proti žalovanému
na základe zmluvy č. 803401475 a nárok bezdôvodné obohatenie v sume 378,- eur proti žalovanému
na základe zmluvy č. 803401689 a v uvedenej časti súd žalobe vyhovel.

96. Zmluvou o úvere č. 803401805 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 12.02.2013 došlo k
poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 1.600,- eur, Žalobca vrátil
žalovanému sumu vo výške 2.032,-eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
sumu 432,- eur. Úver bol splatný jednou splátkou splatnou dňa 17.4.2013.

97. Zmluvou o úvere č. 803401907 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 27.03.2013 došlo k

poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 2.000,- eur, Žalobca vrátil
žalovanému sumu vo výške 2,540,-eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
sumu 540 eur. Úver bol splatný jednou splátkou splatnou dňa 5.6.2013.

98. Zmluvou o úvere č. 803401983 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 07.05.2013 došlo k

poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 350,- eur. Žalobca vrátil
žalovanému sumu vo výške 446,-eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie tak predstavuje sumu
96 eur. Úver bol splatný jednou splátkou splatnou dňa 10.8.2013.

99. Zmluvou o úvere č. 8034002015 uzavretou medzi žalobcom a žalovaným dňa 04.06.2013 došlo

k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného vo výške 2.000,- eur. / Žalobca
vrátil žalovanému sumu vo výške 2540,-eur. Žalobou uplatnené bezdôvodné obohatenie tak predstavuje
sumu 540 eur. Úver bol splatný jednou splátkou splatnou dňa 11.8.2013.

100. Vzmysle§52ods.1,ods.2zákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníkavzneníúčinnomvčase

uzavretia zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

101. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne

a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

102. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne
dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť
sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné

ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

103. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

104. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ
sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

105. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmlúv ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákonaje dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

106. Podľa § 1 ods. 3 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie je úver,
ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.

107. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba,
ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,

povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

108. Podľa § 2 ods. 1. písm. c) zákona o spotrebiteľských úveroch iným veriteľom fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré
spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo

pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

109. V zmysle § 24 ods. 1. zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy

o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi
spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, 3 a 4, § 9 ods. 1 a 2, § 6 až 8, § 11, 12, 14, 16, 17, 19,
23 a 25 a tohto paragrafu.

110. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

111. Ako vyplýva z § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa
amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek
počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a
nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo
uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej
výpočtu,

x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

112. V zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa

považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1, b)zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až k), r) a y), c)zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí
splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d)v
zmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladovvneprospech

spotrebiteľa.

113. Pokiaľ ide o administratívny poplatok v sume 327,60 eur z formulára zmluvy č. 803401805,
tento bol žalobca povinný uhradiť okrem úroku a bol určený pevnou sumou 327,60 eur, čo predstavuje
313,79% úroku poskytnutého úveru (výpočet: 327,60x100:104,40 = 313,79%), teda predmetný poplatok

trojnásobne prevyšuje úrok z úveru žiadaný žalovaným za obdobie poskytnutia úveru. Tak isto
bol žalobca povinný uhradiť administratívny poplatok v sume 409,50 eur na základe zmluvy č.
803401907, čo predstavuje 313,79% úroku poskytnutého úveru (výpočet: 409,50 x100:130,50 =
313,79%), administratívny poplatok v sume 73,16 eur na základe zmluvy č. 803401983, čo predstavuje
320,32% úroku poskytnutého úveru (výpočet: 73,16 x100:22,84 = 320,32%) a administratívny poplatok v

sume 409,50 eur na základe zmluvy č. 8034002015, čo predstavuje 313,79% úroku poskytnutého úveru
(výpočet: 409,50 x100:130,50 = 313,79%).

114. Zo zmlúv však nevyplýva, za čo spotrebiteľ tento poplatok platí, pričom výška administratívneho
poplatku je pre žalobcu nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že mu zabezpečuje

dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku z úverového obchodu, ktorý uzaviera, čo je jeho základným
cieľom, pričom miera zisku plynúca z úrokového výnosu je vo vzťahu k tomuto poplatku porovnateľná,
dokonca výška poplatku prevyšuje dojednaný úrok. Uvedený poplatok značne navyšuje odplatu veriteľa
spočívajúcu v úrokoch bez toho, aby bolo zrejmé, za čo spotrebiteľ uvedený administratívny poplatokplatí. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie.
Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom
v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Dojednanie o administratívnom poplatku je vágnym

ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide, pričom takto
neúmerne vysoký poplatok bez bližšej špecifikácie jeho výšky a účelnosti je v rozpore s dobrými
mravmi. Spotrebiteľ by mal platiť administratívny poplatok len za dodané skutočné plnenie. Preto
musí byť predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty
nie sú splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v

neprospech spotrebiteľa; ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, teda neplatnú podmienku v zmluve
v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V konaní absentuje dôkaz, že žalobca ako spotrebiteľ
bol s podstatou poplatku oboznámený, poplatok nie je náležite špecifikovaný a viaže sa na bližšie
neurčité náklady na vypracovanie a uzavretie zmlúv spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.
Žalobca ako spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu vôbec nebolo dodané a
slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (takzvaná teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v

súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pri spotrebiteľských úveroch je pritom
nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme.
Je pritom za hranicou rozumného úsudku, aby poplatok dosahujúci výšku polovice sumy poskytnutého
úveru sledoval výdavky spojené s administratívnou činnosťou. (porovnaj vyššie citovaný rozsudok
Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011 z 21.11.2011). Zároveň porovnaj rozsudok Krajského

súdu v Prešove sp.zn. 18Co/116/2016 zo dňa 26.6.2017 v obdobnej veci.

115. V zmysle jednotlivých zmlúv bol žalobcovi poskytnutý úver pri ročnej úrokovej sadzbe 39,15%.

116. Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery obdobných úverov v bankách a zistil, že

pri spotrebiteľskom úvere so splatnosťou do 1 roka vo februári 2013 činil úrok 8,18% p.a., v marci 2013
činil úrok 8,12% p.a., v máji 2013 činil úrok 8,46% p.a., v júni 2013 činil úrok 8,52% p.a. Z toho je zrejmé,
že ročná sadzba úroku dohodnutého medzi účastníkmi v danom prípade viac ako 4-násobne prevyšuje
mieru úrokov poskytovaných v tomto období bankami pri obdobných úveroch. V danom prípade teda ide
oneprimeranévysokéúroky,ktorébolidojednanévrozporedobrýmimravmi,pretojespoukazomnaust.

§39 OZ (Občianskeho zákonníka) zmluva o úvere v časti odplaty neplatným právnym úkonom. Ročná
sadzba úroku dohodnutého medzi stranami sporu na základe zmlúv č. 803401805, č. 803401907, č.
803401983, č. 8034002015 sa pohybuje od 459,51 % do 482,14% z ročnej miery úrokov poskytovaných
v tomto období bankami, takže o viac ako 300% prevyšuje miery úrokov poskytovaných v tomto období
bankami.

117. Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov vo všetkých zmluvách
za absolútne neplatnú (§41 Občianskeho zákonníka).

118. V závere všetkých zmlúv je drobným písmom uvedená netransparentná inkorporačná doložka,

nakoľko formuláre zmlúv obsahujú predtlačený text o tom, že dolupodpísaný dlžník vyhlasuje, že sa
oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere, ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených
a súhlasí so Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy,
nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Netransparentná inkorporačná doložka
v danom prípade nemohla privodiť viazanosť Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sa

prostredníctvom nej mali stať súčasťou zmluvy. V súvislosti s netransparentnou inkorporačnou doložkou
súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku uvedené vyššie.

119. Žalobca si tak dôvodne uplatnil nárok bezdôvodné obohatenie v sume 1608,- eur proti žalovanému
na základe zmlúv č. 803401805, č. 803401907, č. 803401983, č. 8034002015 a v uvedenej časti súd

žalobe vyhovel.

120. V súlade s § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“)
súd zohľadňuje aj ustálenú rozhodovaciu prax súdov a poukazuje na vyššie cit. ust. § 54 ods. 2
Občianskeho zákonníka a najmä na interpretačné pravidlo citované v rozhodnutí Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 4 Obdo 45/2012 zo dňa 24. júna 2013, podľa ktorého „pri nejednoznačnom
výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné uprednostniť vždy ten
výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa“.121. Súd preto pri výbere ustálenej rozhodovacej praxe priklonil sa k tej, ktorá uprednostňuje výklad
sledujúci záujem spotrebiteľa, teda výklad pre spotrebiteľa jednoznačne výhodnejší, nakoľko princíp
ochrany práv spotrebiteľa patrí podľa ustálenej praxe medzi jeden z najdôležitejších princípov právneho

poriadku. V súvislosti s významnosťou tohto princípu súd poukazuje na názor vyslovený v rozhodnutí
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6 Cdo 1/2012, podľa ktorého „princíp „vigilantibus iura
scripta sunt“ v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych
okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa.“

122. Súd tiež poukazuje na ďalšie rozhodnutia, nakoľko neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej
sa administratívneho poplatku už bola judikovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11C
42/2012 zo dňa 13.9.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 5Co 219/2013 zo
dňa 21.8.2014, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov, sp. zn. 17C 212/2014 zo dňa 15.12.2014 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 15Co 118/2015 zo dňa 22.7.2015.

123. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa naliehavého právneho záujmu žalobcu s poukazom
na § 137 písm. c) CSP, súd poznamenáva, že v danom prípade nejde o určovaciu žalobu, ale o žalobu
na vydanie bezdôvodného obohatenia, teda žalobu na plnenie. Naliehavý právny záujem žalobcu -
spotrebiteľa na určení neprijateľnosti zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve vyplýva priamo zo
zákona (§ 53a Občianskeho zákonníka). Takýmto určením sa napĺňa cieľ Smernice Rady č. 93/13/EHS

z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zabrániť neustálemu používaniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Naliehavý právny záujem je daný aj z dôvodu právnej istoty v otázke
skutočnej výšky dlhu. Preto ho spotrebiteľ nemusí preukazovať.

124. K námietke žalovaného, že žalobca uzatvoril ako spotrebiteľ iba zmluvu č. 803401983 a č.

803402015 a zároveň k námietke miestnej príslušnosti súd udáva, že táto je nedôvodná.

125. Aj za použitia všeobecného interpretačného ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka týkajúceho
sa spotrebiteľských zmlúv je totiž namieste pri pochybnostiach o obsahu zmlúv výklad priaznivejší pre
spotrebiteľa, čím treba podľa názoru odvolacieho súdu dospieť k záveru, že dôkazné bremeno na

preukázanie toho, že úver bol poskytnutý na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania úverového
dlžníka ťaží toho, kto tvrdí takúto výnimku (majúcu za následok potrebu kvalifikácie úveru za tzv. iný a
teda nespotrebiteľský úver majúci sa takto riadiť výlučne úpravou v zmluve a Obchodnom zákonníku),
čiže veriteľa. (uznesenie Krajského súdu Trnava z 23. 2. 2010, sp. zn. 10CoE/5/2010-46)

126. V predmetnej veci výsluchom žalobcu bolo zistené, že tento nepodnikal v čase uzavretia
predmetných úverových zmlúv a jeho jediným príjmom bol výsluhový dôchodok. V súvislosti s
vyznačením účelu poskytnutia úveru v jednotlivých zmluvných formulároch súd poukazuje na uznesenie
Krajského súdu Prešov z 26. mája 2011, sp. zn. 6Co 84/2011 podľa ktorého, konanie, ktorým sa
presviedča, navádza alebo inak pôsobí na spotrebiteľov, s cieľom dosiahnuť, aby sa ako účel úveru

vyznačil účel na zamestnanie, povolanie alebo podnikanie, teda aby sa vyznačoval ako účel úveru, účel,
ktorý nie je pravdivý, je v rozpore so smernicou č. 2005/2009 ES z 11. 5. 2005 o nekalých obchodných
praktikách voči spotrebiteľovi na vnútornom trhu, pretože takéto konanie možno zaradiť pod nekalú
praktikuazároveňmôženapĺňaťatribútyagresívnejobchodnejpraktiky,čoznamená,žeaksapodstatne
zhoršuje sloboda výberu alebo správanie priemerného spotrebiteľa, každá nekalá praktika sa považuje

za neprijateľnú voči spotrebiteľovi.

127. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že aj v čase uzavretia zmlúv bol žalobca spotrebiteľom,
nakoľko nebolo preukázané, že by pri uzavieraní zmlúv konal v rámci predmetu svojho povolania, ani
zamestnania, či inej podnikateľskej činnosti.

128. Konajúci súd je tak miestne príslušný rozhodovať o žalobe žalobcu ako spotrebiteľa v zmysle
§ 19 písm. d) CSP.

129. Vzhľadom na uvedené závery bol žalobca povinný žalovanému uhradiť iba sumu poskytnutých

peňažných prostriedkov.

130. Nakoľko žalobca žalovanému uhradil naviac sumu prevyšujúcu istinu poskytnutých úverov o
2428,61 eur, uvedená suma predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, ktoré je povinnývydaťžalobcovi.Súdžalobcovinepriznalnároknabezdôvodnéobohateniezozmluvyč.6320077vsume
86,30 eur, nakoľko tento bol premlčaný a zo zmluvy č. 8341336 v sume 86,30 eur, nakoľko predmetnú
zmluvustranysporunepredložiliasúdjutaknemoholpreskúmaťažalobuvčastiozaplatenie172,60eur

spolusúrokomzomeškaniazamietol.Súdtakvyhovelžalobcoviohľadnepožadovanéhobezdôvodného
obohatenia v sume 2428,61 eur.

131. Bezdôvodné obohatenie predstavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
naúkorkohosainýbezdôvodneobohatil,adlhtomu,ktoobohateniezískal.Aktentodlh(povinnosťvydať

bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v platobnej povinnosti, je nepochybné,
že ide o peňažný dlh, s riadnym a včasným nesplnením ktorého spája ustanovenie § 517 OZ nepriaznivý
následok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia aj úroky z
omeškania (Ro NS ČR z 29. 3. 2001, sp. zn. 25 Cdo 2895/1999).

132. V zmysle § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym

predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

133. Výzva veriteľa na plnenie podľa § 563 Občianskeho zákonníka zakladá splatnosť záväzku dlžníka
v týchto prípadoch, keď nebola splatnosť záväzku dohodnutá ani nevyplýva zo zákona. Toto ustanovenie

satýkaazáväzkunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia.Bezvýzvyveriteľanaplnenienevznikávtýchto
prípadoch dlžníkovi povinnosť plniť a dlžník nemôže byť v omeškaní.

134. Forma žiadosti veriteľa o plnenie (jeho výzvy dlžníkovi, aby plnil) nie je podľa § 563 OZ predpísaná;
najčastejšie ide o písomnú upomienku, stačí však ústny prejav. Vždy však musí ísť o určitý prejav vôle

veriteľa, ktorý je adresovaný dlžníkovi a ktorý mu dôjde (§ 45 ods. 1 OZ). Bremeno tvrdenia i dôkazné
bremeno ohľadne skutočností podstatných pre vznik splatnosti pohľadávky (t. j. existencia výzvy na
plnenie a dôjdenie tohto prejavu vôle dlžníkovi) znáša veriteľ, ktorý sa domáha plnenia v súdnom konaní
(Ro NS ČR z 23. 11. 2006, sp. zn. 33 Odo 1384/2004).

135. Oznámenie veriteľa sa môže uskutočniť i podaním žaloby. Podanie žaloby na zaplatenie
pohľadávky sa aj podľa judikatúry považuje za kvalifikovanú upomienku (za žiadosť veriteľa o plnenie)
(Ro NS ČR z 27. 2. 2003, sp. zn. 28 Cdo 1853/2002). Ak veriteľ namiesto výzvy podá žalobu na plnenie,
považuje sa za deň oznámenia ten deň, kedy bola dlžníkovi doručená žaloba veriteľa (Štenglová, I.,
Plíva, S., Tomsa, M. a kol.: Obchodní zákoník. Komentár. 13. vyd. Praha: C. H. Beck, 2010, s. 1006).

136. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, zaviazal ho súd aj na
zaplatenie úroku z omeškania z dlžnej sumy v žalobcom požadovanej výške 5% ročne, ktorá výška je
v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády zo sumy
820,61 eur a zo sumy 1608,- eur, avšak nie odo dňa 28.5.2016 ako to požaduje žalobca, ale až odo dňa

nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému, teda od 25.7.2017. Žalobca totiž nepreukázal doručenie
výzvy zo dňa 25.5.2016 žalovanému, pričom žalovaný namietal a spochybňoval celý nárok žalobcu a
žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V časti úroku z omeškania požadovaného od 28.5.2016 do
24.7.2017 súd žalobu žalobcu zamietol.

137. Výšku úroku súd priznal s poukazom na ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia
Vlády SR č. 87/95 Z.z. V čase vzniku záväzkových vzťahov pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013, preto zo zmlúv uzavretých dňa 14.7.2006, dňa 12.7.2012 a dňa 28.11.2012 výška úrokov z
omeškaniajeo7percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbanky

platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie, preto žalobcovi priznal
nároknaúrokzomeškaniavovýške8%ročneazozmlúvuzavretýchdňa12.2.2013,dňa27.3.2013,dňa
7.5.2013, dňa 4.6.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,
preto žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania vo výške 5% ročne. Uvedené sadzby neprevyšujú

zákonné sadzby úrokov z omeškania.

138. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.139. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

140. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

141. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie

po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

142. Z pôvodne uplatnenej sumy 2601,21 eur s príslušenstvom, žalobcovi súd priznal sumu 2428,61
eur.

143. Žalobcov úspech tak predstavoval 93,36 % a neúspech 6,64%. Úspešnejšiemu žalobcovi tak po
odrátaní neúspechu žalobcu od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 87 %
(93,36 -6,64= 86,72%), pričom uvedenú náhradu mu súd aj priznal. V zmysle platnej právnej úpravy
o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.