Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. september 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/83/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227824
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5116227824.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobkyne: E. D., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom H.. U. XXXX/XX, XXX XX E., štátny občan SR, právne zastúpená: JUDr.
Simona Marcinová, advokátka so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 46 435 115,
proti žalovanej: JUDr. R. F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX W., štátny občan
SR, právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO:
31 074 863, o zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 6C/217/2016-137 zo dňa 4. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej proti žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu a žalovanej proti
žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Ustálil, že žalobkyňa si uplatňovala proti žalovanej nárok na zaplatenie 3.500 € s príslušenstvom, ktoré
skutkovo vymedzila tak, že poskytla žalovanej peňažné plnenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu,

preto uplatnený nárok právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z ust. § 456 Občianskeho zákonníka
(ďalej len OZ) v spojení s § 451 ods. 2 OZ, t.j. ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Kto je v
rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne vecne legitimovaný, vyplýva z § 451 ods. 1 OZ
a je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho nedošlo k zmenšeniu
majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.

3. Žalobkyňa tak, ako to zjavne vyplynulo z jej výpovede ako strany sporu a z výpovede svedka Q.

D., vykonala bankový prevod peňažnej sumy 3.500 € zo svojho bankového účtu na bankový účet
žalovanej nie bez právneho dôvodu a nie ani na základe žiadosti samotnej žalovanej (žalobkyňa najskôr
vypovedala, že ju o to žalovaná požiadala, potom si však v ďalšej časti svojej výpovede už istá nebola,
či vôbec so žalovanou komunikovala a nekomunikovala len so svojim synom Q. D.) a po dohode s
ňou. Ale po dohode s Q. D., ktorý ju o to požiadal, čomu nepochybne predchádzala dohoda medzi Q.
D. a žalovanou o takomto peňažnom plnení (či už dohoda o pôžičke, ako tvrdila žalovaná, s tým že
pohľadávka Q. D. na vrátenie požičanej peňažnej sumy mala byť započítaná voči pohľadávke žalovanej

na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, o nadobudnutie
ktorej mal v tom čase Q. D. s R. H. záujem, alebo dohoda o zaplatení zálohy na kúpnu cenu za prevod
tohto spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.500 €, ako to tvrdil svedok Q. D.; presný obsah tejto dohody
medzi žalovanou a Q. D. o dôvode poskytnutia peňažného plnenia v sume 3.500 € zo strany Q. D.žalovanej sa však nepodarilo v konaní bezpochybne objasniť, čo však nebolo v kontexte rozhodnutia o
žalobe právne významné; právne významné bolo len to, že medzi žalovanou a Q. D. došlo k dohode o
peňažnom plnení v sume 3.500 € ). Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobkyňou a jej synom Q. D. môže

sa javiť, ako to namietala aj žalovaná, že v danom prípade išlo medzi nimi o právny vzťah vyplývajúci
z bezdôvodného obohatenia Q. D., ktoré mu vzniklo plnením žalobkyne v prospech žalovanej, keďže
žalobkyňa zaviazaná na toto plnenie žalovanej nebola a plnila tak len za Q. D. jeho záväzok (§ 454 OZ).
Je však možné, že medzi žalobkyňou a Q. D. existovala iná dohoda o plnení žalobkyne za Q. D. na jeho
žiadosť v prospech žalovanej (dohoda o prevzatí plnenia podľa ust. § 534 OZ).

4. Uvedeným záverom nasvedčuje aj to, že samotná žalobkyňa v žalobe netvrdila, že by sa dohodla
so žalovanou na tom, že jej poukáže prevodom zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej
sumu 3.500 €. Súdu sa javí rovnako nanajvýš nepravdepodobné, aby žalobkyňa previedla zo svojho
bankového účtu na bankový účet žalovanej, ktorú predtým nepoznala a osobne nestretla, bez
akéhokoľvek právneho dôvodu peňažnú sumu 3.500 €. V tejto rovine tak súd vzhliadol ako dôvodnú

argumentačnú líniu obrany žalovanej, že žalobkyňa ani netvrdila, že previedla dotknutú peňažnú sumu
3.500 € na bankový účet žalovanej omylom. Aj takéto prípadné skutkové tvrdenie by však bolo vzhľadom
k zisteným skutkovým okolnostiam nanajvýš nepravdepodobné.

5. Zhoda vo výpovediach strán sporu a svedkov Q. D. a R. H. spočívala v zásade v tom, že k prevodu

peňažnej sumy 3.500 € žalobkyňou na bankový účet žalovanej došlo na podklady dohody medzi
žalovanou a Q. D. a na základe toho, že následne Q. D. požiadal o poskytnutie tejto sumy žalovanej
svoju matku - žalobkyňu, pričom medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo ohľadom poskytnutia tejto sumy
k žiadnej dohode. Na základe uvedeného konštatoval, že žalovaná nebola v danej veci pasívne vecne
legitimovaná, z ktorého dôvodu bolo už bez právneho významu, aby sa súd bližšie zaoberal otázkou,

či zo strany žalovanej došlo/nedošlo k vráteniu peňažnej sumy 3.500 € Q. D. (prostredníctvom tretej
osoby R. H., resp. D. H.).

6. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP).

7. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa. Nestotožňuje sa so
závermi súdu, ktoré sa týkajú toho, že v danej veci žalovaná nemala pasívnu vecnú legitimáciu, že
žalobkyňa plnila žalovanej za svojho syna Q. D. a toho, že tu nie je dôvod na vydanie bezdôvodného
obohatenia zo strany žalovanej. Už samotná skutočnosť, ktorá bola nesporná, že žalobkyňa poskytla

žalovanej žalovanú sumu a zároveň žalovaná túto do dnešného dňa žalobkyni nevrátila, zakladá
právo žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovanej. Jedná sa o bezdôvodné
obohatenie, ktoré žalovaná získala od žalobkyne bez právneho dôvodu. A práve uvedené zakladá
vecnú pasívnu legitimáciu žalovanej. Pasívna vecná legitimácia, ktorá je v danom prípade založená
u žalovanej, ktorá sa bezdôvodne obohatila z dôvodu, že jej zo strany žalobkyne bola poukázaná na

bankový účet suma 3.500 €, ktorú do dnešného dňa žalobkyni nevrátila. So záverom súdu, že plnila
žalovanej na základe príkazu, resp. pokynu Q. D., resp. v jeho mene, absolútne nesúhlasí a takýto záver
z vykonaného dokazovania ani nevyplýva. Nepopiera, že vedela od svojho syna, ako aj od žalovanej o
tom, že žalovaná má finančné problémy a potrebuje súrne peniaze, z ktorého dôvodu jej ich poskytla.
Rovnako mala vedomosť o tom, že jej syn v tom čase so svojou priateľkou (neterou žalovanej) plánovali

spoločnú budúcnosť a diskutovali so žalovanou o možnosti odkúpiť jej spoluvlastnícky podiel na dome.
Tieto okolnosti však s prejednávanou právnou vecou nesúvisia a je potrebné rozlišovať medzi vzťahmi
Q. D. a R. H. a jej matky D. H. a medzi vzťahom žalobkyne a žalovanej. Na naplnenie skutkovej podstaty
bezdôvodného obohatenia je absolútne právne bezvýznamné, kto poskytol žalobkyni bankové číslo účtu
žalovanej. Podstatné je, že vedela, jednak od žalovanej, ako aj od svojho syna o tom, že žalovaná

má finančné problémy a súrne potrebuje peniaze. Žalovanej poskytla vlastné finančné prostriedky
ako pomoc. Samotná žalovaná potvrdila, že v októbri 2014 skutočne potrebovala pomoc s finančnou
hotovosťou. Svedok Q. D. potvrdil, že žalovaná mu telefonicky oznámila, že by chcela zálohu na dom,
či by to bolo možné a vtedy jej dal kontakt na svoju matku a nevie, ako sa dohodli. Z tohto dôvodu
nie je možné urobiť záver, že žalobkyňa plnila žalovanej za svojho syna Q. D. a uvedené nevyplýva

ani z výpovede žalovanej a ani zo svedeckej výpovede. Žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že by
sa poskytnutá suma mala započítať na úhradu zálohy za spoluvlastnícky podiel žalovanej, ktorý mali
nadobudnúť neter žalovanej a syn žalobkyne. Hoci mala vedomosť o tom, že žalovaná prisľúbila predaj
domu svojej neteri a Q. D., žalovanú sumu na bankový účet žalovanej poskytla s tým vedomím, že tátobude zo strany žalovanej vrátená. Taktiež nebolo preukázané, že by suma 3.500 € patrila jej synovi
Q. D.. V konaní sa preukázalo, že tento žiadne stanovené sporenie nemal a že suma 3.500 € patrila
výlučne žalobkyni. Tvrdenie súdu, že žalobkyňa vykonala bankový prevod na účet žalovanej po dohode

s Q. D., ktorý ju o to požiadal, nevyplýva z vykonaného dokazovania. Domnieva sa, že ak by aj skutočne
poskytla žalovanej uvedenú sumu bez vlastnej vôle a iba na základe prosby Q. D., ani táto okolnosť
by nevylučovala jej nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia od žalovanej, pokiaľ by jej poskytla
svoje vlastné finančné prostriedky. Žalovaná v konaní nepreukázala, že by skutočne došlo k uzatvoreniu
zmluvy o pôžičke medzi ňou a Q. D.. Zároveň, ak by išlo o zaplatenie zálohy za prevod spoluvlastníckeho

podielu, v praxi sa bezdôvodné obohatenie v dôsledku dodatočného odpadnutia právneho dôvodu
vyskytuje v prípade poskytnutia preddavku, resp. zálohy na kúpnu cenu. Dohoda medzi žalovanou a
Q. D. o poskytnutí sumy 3.500 € nikdy neexistovala, nikdy uzatvorená nebola a preto súd ani nemohol
objasniť jej obsah. Súd vec nesprávne právne posúdil a navyše z vykonaného dokazovania dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a predovšetkým nesprávne posúdil vôľu žalobkyne, na základe ktorej
táto poskytla žalovanej žalovanú sumu. K úvahám súdu uvedeným v bode 42. odôvodnenia uviedla,

že pokiaľ by medzi žalobkyňou a žalovanou existovala nejaká dohoda, resp. zmluva, tak žalobkyňa by
si podanou žalobou uplatňovala svoj nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu danej zmluvy a nie z
titulu vzniku bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného dokazovania je známe, že žalobkyňa poznala
okolnosti týkajúce sa finančných problémov žalovanej a zároveň aj skutočnosť, že v tom čase si jej
syn Q. D. plánoval budúcnosť s neterou žalovanej. Na naplnenie skutkovej podstaty bezdôvodného

obohatenia je právne bezvýznamné, či by došlo k bankovej transakcii zo strany žalobkyne, na základe
ktorej by suma vo výške 3.500 € bola pripísaná na bankový účet patriaci žalovanej omylom alebo nie. K
námietke pasívnej vecnej legitimácie žalovanej sa domnieva, že pokiaľ by aj skutočne nastala situácia,
že by žalobkyňa zo svojho účtu zaslala žalovanú sumu žalovanej, ktoré by v skutočnosti patrili Q. D.,
v takomto prípade by sa javila ako možná diskutabilná námietka vecnej aktívnej legitimácie samotnej

žalobkyne, avšak je toho názoru, že aj v tomto prípade vecná pasívna legitimácia u žalovanej by bola
stále nepochybne založená. Je toho názoru, že rozsudok trpí nedostatočným odôvodnením a má prvky
arbitrárneho súdneho rozhodnutia. Povinnosť súdu dostatočne odôvodniť svoje rozhodnutie vyplýva
aj zo základného práva na súdnu ochranu, ktoré je zaručené v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky. V tejto súvislosti poukázala na rôzne rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky. Je

názoru,žeodôvodnenierozsudkujenepresvedčivé,zmätočné,chýbajúmulogickéariadnezdôvodnené
závery majúce oporu v zákone, ako aj dostatočná právna argumentácia, čo spôsobilo, že žalobkyňa v
rámci odôvodnenia rozsudku nedostala odpoveď na otázku, z akého dôvodu by nemala byť žalovaná v
predmetnej právnej veci pasívne vecne legitimovaná a na základe čoho aj súd žalobu zamietol. Naproti
tomu poukázala na to, že konajúci súd po vynesení rozsudku na pojednávaní 4.9.2018 v rámci stručného

odôvodnenia uvádzal opak a to, že žalobu súd zamietol z dôvodu absencie vecnej aktívnej legitimácie
žalobkyne. Ďalej poukázala na prieťahy súdneho konania spôsobené neskorým doručením písomného
vyhotovenia rozsudku. Navrhuje napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, resp.
rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

8. Žalovaná sa vyjadrila k odvolaniu žalobkyne a odvolanie považuje za nedôvodné, pričom sa plne
stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie, ktorý považuje za vecne a procesne správny. Zotrváva
na svojom prezentovanom názore. Z vykonaného dokazovania nesporne vyplynulo, že žalobkyňa nie
bez právneho dôvodu, a na pokyn svojho syna zaslala žalovanú sumu na účet žalovanej, ktoré
jej on sám poskytol prostredníctvom SMS. Dohoda o poskytnutí sporných finančných prostriedkov

bola medzi Q. D. a žalovanou a nie medzi žalobkyňou a žalovanou. Z dokazovania vyplynulo, že
žalovaná svoj záväzok voči Q. D. splnila v dvoch splátkach prostredníctvom svojej sestry D. H..
Z komunikácie medzi žalobkyňou a sestrou žalovanej vyplynulo, že žalobkyňa finančné prostriedky
žiadala vrátiť na účet svojho syna Q. D., ktoré boli vrátené prostredníctvom sestry žalovanej. Napokon
však samotná žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že nežiadala vrátenie zaslaných peňazí od syna.

Neoprávnený majetkový prospech v zmysle § 454 OZ v tomto prípade mal ten, za koho sa plnilo
(Q. D.) a preto ten, kto plnil (žalobkyňa) mal právo požadovať neoprávnený majetkový prospech od
toho, za koho plnil a nie od toho, komu plnil (žalovaná). Skutkové tvrdenia žalobkyne neodôvodňovali
jej uplatňovaný nárok voči žalovanej, neprodukovala také dôkazy, na základe ktorých by jej súd mal
priznať síce uplatnený nárok, avšak na základe iného žalobkyňou tvrdeného stavu. Preto žalovaná

nebola pasívne vecne legitimovaná. Nakoľko nedisponuje zvukovým záznamom z pojednávania, nevie
sa vyjadriť ku skutočnosti, že súd mal odôvodniť svoje rozhodnutie nedostatkom aktívnej vecnej
legitimácie. Odôvodnenie rozhodnutia preukázateľne vychádzalo z objektívneho postupu súdu prizisťovaní skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť ako
vecne správny a priznať jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 362 ods. 1 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok v
intenciách ust. § 379 a § 380 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil podľa
§ 387 ods. 1 CSP.

10. Jednou z odvolacích námietok žalobkyne bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí
nedostatočným odôvodnením a má prvky arbitrárneho rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že právo na
určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu
pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl.

46 ods. 1 ústavy ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní,
kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie
súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu.

11. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade

a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné,
neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu
práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť
rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom
a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať

vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi
závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení
svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy
zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu
právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a

presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby
bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II.
ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť
všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou,
že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).

12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria
pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, a preto ho nemožno považovať
za nedostatočne odôvodnený. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne, zakladajú

súhrnne ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Okresný súd jasne a dostatočne
vysvetlilprávnedôvody,prektoréžalobenevyhovel.Rozhodnutiepresvedčivoazrozumiteľneodôvodnil,
a to predovšetkým v bodoch 38. až 43. odôvodnenia. Dôkazy vyhodnotil jednotlivo a aj v ich vzájomnej
súvislosti.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym
skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje

správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

14. V prejednávanej veci nebolo sporné, že z účtu žalobkyne bolo na účet žalovanej dňa 31.10.2014

pripísaná suma 3.500 €. Žalovaná uvádzala, že o poskytnutie predmetnej sumy požiadala Q. D., ktorý
v tom čase s jej neterou R. H. plánovali spoločnú budúcnosť. Akým spôsobom zabezpečil finančné
prostriedky svedok Q. D. pre žalovanú je nepodstatné (či jej ich zaslal sám, zo svojich finančných
prostriedkov, alebo ich zabezpečil od inej osoby). Finančné prostriedky mali byť vrátené formouzapočítania na hodnotu spoluvlastníckeho podielu, ktorý mala žalovaná kúpnou zmluvou previesť
na Q. D. a R. H.. Tieto tvrdenia žalovanej nepriamo potvrdzujú aj žalobkyňa a svedok Q. D. (syn
žalobkyne), keď nepopreli vedomosť o prevode spoluvlastníckeho podielu žalovanej v nehnuteľnostiach

na svedka a jeho priateľku (neter žalovanej). To či napokon došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na prevod
spoluvlastníckeho podielu, alebo ako boli finančné prostriedky vrátene svedkovi Q. D. je pre daný prípad
irelevantné.

15. V konaní nebolo preukázané, že o poskytnutie finančných prostriedkov mala žalovaná požiadať

žalobkyňu,arovnakonebolopreukázanéanito,žeouvedenomspolukomunikovali.Samotnážalobkyňa
sa vyjadrila, že žalovanú nepoznala, nikdy sa s ňou nestretla. Rovnako žalobkyňa nepoprela, že o
zaslanie finančných prostriedkov ju požiadal jej syn. Tvrdenie žalobkyne je navzájom odporujúce, keď
na jednej strane tvrdí, že finančné prostriedky na účet žalovanej nezaslala omylom a na druhej strane,
že išlo o plnenie bez právneho dôvodu. Napokon žalobkyňa potvrdila, že finančné prostriedky zaslala
žalovanej na podnet jej syna (svedka Q. D.) a nie na podnet žalovanej.

16. Z ustáleného skutkového stavu je možné konštatovať, že vznikol právny vzťah medzi žalovanou
a svedkom Q. D.. Tak žalobkyňa, ako aj svedok Q. D. potvrdili, že číslo účtu žalovanej, na ktorý mala
byť finančná čiastka zaslaná poskytol žalobkyni svedok Q. D.. Teda žalovaná mala povinnosť vrátiť
finančné prostriedky svedkovi Q. D.. Následne aký bol vzťah medzi žalobkyňou a svedkom Q. D. nebolo

predmetom preukazovania v danej veci.

17. Vecná legitimácia vyjadruje stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý v konečnom dôsledku vedie k
úspechu alebo neúspechu v konaní. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie sporovej strany v hmotno-
právnom vzťahu. Sporová strana, ktorá je nositeľom tvrdeného hmotného práva alebo oprávnenia má

aktívnu vecnú legitimáciu. Sporová strana, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, má pasívnu
vecnú legitimáciu. Súd môže žalobe vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti. Ak sa v konaní táto skutočnosť nepreukáže, súd žalobu zamietne so
záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie. Z konštatovaného skutkového stavu súd prvej
inštancie správne uzavrel, že žalovaná sa na úkor žalobkyne neobohatila, z ktorého dôvodu jej nevznikla

hmotnoprávna povinnosť plniť žalobkyni, a preto nemá v danom spore pasívnu vecnú legitimáciu.

18. Odvolací súd sa oboznámil i zvukovou nahrávkou z pojednávania 4.9.2018, na ktorom mal byť
vyhlásený rozsudok a v krátkosti ústne odôvodnený, a to vo vzťahu k odvolacej námietke žalobkyne, že
súd mal zamietnutie žaloby odôvodniť nedostatkom aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne a v písomnom

rozsudku sa zaoberal pasívnou vecnou legitimáciou žalovanej. V čase nahrávky 3:58:46 súd prvej
inštancie konštatuje, že primárne sa zaoberal otázkou vecnej legitimácie na oboch sporových stranách,
t.j. či na strane žalobkyne existuje právo, ktoré si žalobou uplatnila voči žalovanej a či tomuto právu
zodpovedá povinnosť žalovanej plniť žalobkyni. V ďalšej časti ústneho odôvodnenia súd prvej inštancie
už len konštatuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej. Z uvedeného dôvodu táto odvolacia

námietka je neopodstatnená a nekorešponduje so zvukovou nahrávkou z pojednávania.

19. Vychádzajúc z konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP
ako vecne správny potvrdil, ako aj závislý výrok o nároku na náhradu trov konania, keď náležite uplanil
zásadu úspechu strán v konaní.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods.
1 CSP. Úspešnou stranou odvolacieho konania bola žalovaná, a to v celom rozsahu, preto jej súd priznal
proti odvolateľke - žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania následne rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

21. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)