Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. október 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6618200933
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6618200933.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.

Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, vo veci
obmedzenia spôsobilosti na právne úkony D. U., nar. XX. I. XXXX, bytom: Ul. F. XXXX/XX, XXX XX
A., t.č. Domov sociálnych služieb LIBERTAS, Tuhárske námestie 11, XXX XX A., zastúpený procesným
opatrovníkom: I. G., nar. XX. E. XXXX, bytom S. I. XXXX/XX, N. XX A., o návrhu navrhovateľky: E.. O.
Q., rod. M., nar. XX. E. XXXX, trvale bytom: Ul. F. XX, N. XX A., a navrhovateľa: D. U., nar. XX. D. XXXX,
bytom H. C. XXX, XXX XX H. C., o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony D. U., nar. XX. augusta
XXXX a o ustanovenie mu opatrovníka, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu A. č.k.

5Ps/3/2XX8-93 zo dňa 30. novembra 2XX8, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v tretej, štvrtej, piatej a šiestej výrokovej vete a závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania (výrok VIII.) p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Lučenec (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k.
5Ps/3/2018-93 zo dňa 30. novembra 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok“ alebo „napadnuté
rozhodnutie“) rozhodol nasledovne:

„I. Súd obmedzuje spôsobilosť na právne úkony D. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. F. XX,
XXX XX A., toho času Domov sociálnych služieb LIBERTAS, Tuhárske námestie 11, XXX XX
A. v oblasti samostatného nakladania s finančnými prostriedkami, majetkovoprávnych rozhodnutí,
prevode, predaja či kúpe hnuteľného i nehnuteľného majetku, vykonávania administratívnych úkonov
na úradoch a inštitúciách, pri uzatváraní zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych
alebo finančných povinností, rozhodovania o poskytovaní sociálnych služieb alebo pomoci, zaistenia
zdravotnej starostlivosti a liečebnej spolupráce;

II. Súd upúšťa od doručenia rozsudku D. U., nar. J.III. Súd ustanovuje D. U., nar. XX.X.XXXX, bytom
H. C. XXX, XXX XX H. C. za opatrovníka osobe obmedzenej spôsobilosti na právne úkony D. U., nar.
XX.X.XXXX, ktorý je oprávnený a povinný zastupovať obmedzeného spôsobilosti na právne úkony D.
U., nar. XX.X.XXXX, nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami, pri vykonávaní
administratívnych úkonov na úradoch a inštitúciách, v nakladaní s hnuteľným i nehnuteľným majetkom,
pri uzatváraní zmlúv a dohôd, ktoré by ho zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností,
pri rozhodovaní o poskytovaní sociálnych služieb alebo pomoci a pri zaistení zdravotnej starostlivosti

a liečebnej spolupráce.
IV. Opatrovník je oprávnený hospodáriť s finančnými prostriedkami a majetkom opatrovanca v rozsahu
bežnej správy majetku, v podstatných veciach potrebuje súhlas súdu.V. Opatrovník je povinný vyhotoviť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozsudku súpis spravovaného
majetku opatrovanca a doručiť ho súdu. Opatrovník je povinný najmenej dvakrát ročne, vždy k 30.06. a
31.12. príslušného kalendárneho roka za predchádzajúce polročné obdobie, predkladať súdu správu o

opatrovancovi, o nakladaní s jeho majetkom a po skončení jeho funkcie uložil opatrovníkovi povinnosť
do dvoch mesiacov predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku opatrovanca.
VI. Návrh navrhovateľky Mgr. Ivety Q., rod. M., nar. XX.X.XXXX za jej ustanovenie za opatrovníka osobe
obmedzenej spôsobilosti na právne úkony D. U., nar. XX.XX.XXXX zamieta.
VII. Trovy dôkazu platí štát.

VIII. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

1.1 Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľka podala na okresnom súde návrh
na obmedzenie spôsobilosti na právne úkony svojho druha D. U., nar. XX. augusta XXXX (ďalej aj
„posudzovaný“ alebo „opatrovanec“). Zároveň navrhla, aby mu bola ustanovená za opatrovníčku. Vec
bola na okresnom súde vedená pod sp.zn. 5Ps/3/2XX8. Dňa 06.03.2XX8 bol doručený okresnému súdu

návrh navrhovateľa D. U., nar. XX.W. XXXX, na obmedzenie spôsobilosti jeho otca na právne úkony.
Zároveň navrhol aby bol ustanovený súdom ako opatrovník svojmu otcovi. Vec bola pôvodne vedená
pod sp.zn. 6Ps/3/2XX8. Okresný súd uznesením č.k. 5Ps/3/2XX8-11 zo dňa 15.03.2XX9 veci vedené
pod sp.zn. 5Ps/3/2XX8 a 6 Ps/3/2XX8 spojil na spoločné konanie a rozhodnutie s tým, že konanie na
Okresnom súde A. bude vedené pod sp.zn. 5Ps/3/2XX8.

1.2 Súd prvej inštancie vo veci vykonal znalecké dokazovanie; zo znaleckého posudku č. 68/2XX8 z
vyšetrenia duševného stavu posudzovaného D. U., nar. XX.XX.XXXX znalcom z odboru Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie Psychiatria E.. W. J., zo dňa 09.08.2XX8, mal za preukázané, že u posudzovanej
osoby sa jedná o ťažkú demenciu pri Alzheimerovej chorobe s výrazným kognitívno-mnestickým

deficitom. Alzheimerova demencia je porucha trvalá, stav menovaného vykazuje progresívny charakter,
dostupnými liečebnými metódami je prakticky neovplyvniteľný. Menovaný pri Alzheimerovej demencii
ťažkého stupňa sa nevie hodnotne so znalosťou súvislostí orientovať ani v bežných životných situáciách,
je odkázaný na pomoc a opateru druhej zdravej osoby aj pri zabezpečení základných potrieb, nie
je schopný organizovať si svoj život, samostatne si zaistiť svoje základné životné potreby, hájiť

svoje osobné záujmy, nedokáže sa rozhodovať správne, s domyslením dôsledkov ani v bežných
životných situáciách, zodpovedne nakladať s hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ani disponovať
s finančnými prostriedkami a majetkovými hodnotami. Znalkyňa v znaleckom posudku odporučila
obmedziť spôsobilosť na právne úkony u posudzovanej osoby na všetky právne úkony.

1.3 Navrhovateľka na pojednávaní dňa 30.11.2XX8 uviedla, že nemôže byť opatrovníčkou
posudzovaného vzhľadom k tomu, že momentálne je zamestnaná a jeho zdravotný stav vyžaduje
nepretržitú 24-hodinovú starostlivosť, ktorú by nevedela zodpovedne zabezpečiť ako opatrovník.

1.4 Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 231 písm. a), § 233 ods. 1, ods. 2, § 236, §

239, § 243 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 244, § 248 ods. 1, ods. 2, § 274, § 275, § 276, § 277 ods. 1,
ods. 2 zákona č. 161/2XX5 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „C.m.p.“), ďalej ustanovenia §
10 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka; súd prvej inštancie konštatoval, že pri rozhodovaní
o obmedzení posudzovaného v spôsobilosti na právne úkony vychádzal najmä z výsluchu znalca a
zo záverov znaleckého posudku, ktoré si osvojil. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie

preukázané, že osoba, o spôsobilosti na právne úkony ktorej sa koná, trpí duševnou poruchou, ktorá
nie je prechodná, pričom zdravotný stav posudzovaného odôvodňuje obmedzenie jeho spôsobilosti na
právne úkony. Z toho dôvodu súd prvej inštancie rozhodol o obmedzení spôsobilosti na právne úkony
X.XU., nar. XX.XX.XXXX v rozsahu, ktorý zároveň vymedzil vo výroku rozsudku. V zmysle záverov
znaleckého posudku, podľa ktorého posudzovaný nedisponuje takými psychickými funkciami, ktoré by

mu umožnili pochopiť význam súdneho rozhodnutia, upustil od doručenia rozsudku posudzovanému.
Obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony ustanovil opatrovníka v osobe jeho syna D. U., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý o výkon tejto funkcie prejavil záujem, a ktorý ho bude zastupovať. Opatrovníkovi
vymedzil rozsah opatrovníckych práv a povinností.

1.5 Súd prvej inštancie účastníkom konania nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie
§ 52 C.m.p. nepriznal a o trovách znaleckého dokazovania rozhodol v zmysle § 251 ods. 1 C.m.p. tak,
že tieto platí štát.2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka.
Uviedla v ňom, že syn posudzovaného ju od neho odlúčil. Podľa jej názoru ide o dôchodok
posudzovaného, aby ho nedostala ona. Jeho syn nemá k nemu taký silný vzťah, je od neho odcudzený.

Nemajú citové väzby. Z uvedených dôvodov navrhla zmenu opatrovníka z jeho syna na ňu.

2.1 V doplnení odvolania uviedla, že s návrhom D. U. ml. - syna posudzovaného na jeho ustanovenie
opatrovníka jeho otcovi súhlasila, pretože menovaný na tom trval, pričom vedela, že syn nepracuje a jej
sa medzičasom podarilo zamestnať. Následne zistila, že menovaný sa o otca nestará a že ho nechce

vyňať ani z ústavu, vôbec ho nenavštevuje a nerieši jeho zdravotný stav. Syn otca nenavštevuje, pretože
chodí do Nemecka, kde sa už aj presťahoval a kde si našiel aj družku. Keďže v súčasnej dobe syn
T. U. ml. už vôbec nechodí domov a mieni žiť v Nemecku, rozhodla sa podať nový návrh na zmenu
opatrovníka. Navrhla, aby Krajský súd v Banskej Bystrici zmenil rozsudok okresného súdu a ustanovil
ju za opatrovníka posudzovanej osoby, ktorý bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. Záverom
zdôraznila, že ustanovený opatrovník, syn posudzovaného, za otcom vôbec nechodí a tým, že od

februára žije v zahraničí, si ani neplní opatrovateľské povinnosti.

3. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, preskúmal vec bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v zmysle § 385 C.s.p., z dôvodov uvedených v odvolaní a v rozsahu
ustanovenia § 65 a § 66 C.m.p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu, v tretej, štvrtej,

piatej a šiestej výrokovej vete podľa § 387 ods.1, ods. 2 C.s.p., potvrdil ako vecne správny.

4. V zmysle § 387 ods. 1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

5. Z ustanovenia § 10 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak fyzická osoba pre duševnú poruchu,
ktorá nie je len prechodná, alebo pre nadmerné požívanie alkoholických nápojov alebo omamných
prostriedkov, či jedov je schopná robiť len niektoré právne úkony, súd jej obmedzí spôsobilosť na právne

úkony a rozsah obmedzenia určí v rozhodnutí.

6. Civilný mimosporový poriadok v ustanovení § 248 definuje, že konanie o obmedzenie spôsobilosti
na právne úkony je vždy spojené s konaním o ustanovení za opatrovníka podľa § 272 až § 277
C.m.p.. Vo výroku rozsudku o obmedzení spôsobilosti na právne úkony súd vymedzí presný rozsah, v

akom sa spôsobilosť osoby na právne úkony obmedzuje. Obmedzenie spôsobilosti na právne úkony
súd vymedzí pozitívne alebo negatívne. Súd vo výroku rozsudku ustanoví aj opatrovníka a vymedzí
rozsah opatrovníckych práv a povinností v súlade s účelom, na ktorý bol opatrovník ustanovený. Jedná
sa o ustanovenie opatrovníka podľa hmotného práva, ktorý je zároveň zákonným zástupcom osoby,
o spôsobilosti ktorej sa rozhodovalo. Súdom ustanovený opatrovník je povinný vykonávať svoje práva

a povinnosti riadne a dbať na pokyny súdu. Na spôsob výkonu funkcie opatrovníka dohliada súd.
Rozhodnutím súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony sa mení právne postavenie osoby v tom
smere, že nie je spôsobilá nadobúdať svojimi právnymi úkonmi práva a povinnosti v rozsahu, aký je
uvedený vo výroku rozsudku. Rozsudok, ktorým sa rozhodlo o obmedzení spôsobilosti na právne úkony,
treba považovať za rozsudok o osobnom stave, ktorý nemá spätnú účinnosť.

7. Odvolanie nie je dôvodné.
Odvolanie navrhovateľky nepovažoval odvolací súd za dôvodné, keďže vecne na napadnutý rozsudok
nereagovala a navrhovateľka v ňom neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozhodnutia okresného súdu, ktorým za opatrovníka posudzovaného ustanovil jeho syna X.X U., nar.

XX. O.. XXXX, bytom H. C. XXX, XXX XX H. C.. Navrhovateľkou v odvolaní uvádzané skutočnosti o tom,
že D. U. ml. žije v Nemecku nepovažoval odvolací za tak právne relevantné, aby k zmene opatrovníka
došlo v odvolacom konaní. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že odvolateľka s ustanovením D. U. za
opatrovníka súhlasila, naopak, vyjadrila sa, že ona nemôže byť opatrovníkom posudzovaného z dôvodu,
že by nedokázala zabezpečovať posudzovanému 24-hodinovú osobnú starostlivosť, ktorú jeho stav

vyžaduje. Skutočnosti, ktoré ako odvolací dôvod uvádza navrhovateľka, jej boli pred rozhodnutím súdu
prvej inštancie známe. Rovnako bolo aj okresnému súdu známe, že navrhovateľ nepracuje v mieste
trvalého bydliska, z jeho výsluchu ako aj z tvrdení odvolateľky. Naopak, pokiaľ súd prvej inštancienavrhovateľku neustanovil za opatrovníka, vychádzal z jej vlastných tvrdení, podľa ktorých „momentálne
nevie vziať na seba opatrovníctvo vzhľadom k tomu, že je zamestnaná, nemala by čas sa o neho starať“.

7.1 V súvislosti odvolací súd uvádza, že súdom ustanovený opatrovník nie je povinný sa osobne starať
o osobu, ktorej spôsobilosť na právne úkony bola obmedzená. V konečnom dôsledku nie len v čase
vydania napadnutého rozhodnutia ale aj v čase znaleckého dokazovania bol posudzovaný umiestnený v
zariadení domova sociálnych služieb. S poukazom na výpovede navrhovateľa, procesného opatrovníka
I. G. a svedka R. U. považoval odvolací súd návrh na zmenu opatrovníka zo strany navrhovateľky za

účelový, existovali pochybnosti o tom, či navrhovateľka svojím návrhom za ustanovenie opatrovníka
posudzovanému sledovala skutočný záujem posudzovaného a nie vlastný majetkový prospech.

7.2 V konečnom dôsledku rozsah opatrovníckych práv a povinností súd prvej inštancie vymedzil vo
výrokunapadnutéhorozhodnutiastým,žeustanovenýopatrovníkjeoprávnenýapovinnýobmedzeného
v spôsobilosti na právne úkony zastupovať, konkrétne v nakladaní s finančnými prostriedkami a

majetkovými hodnotami, pri vykonávaní administratívnych úkonov na úradoch a inštitúciách, nakladaní s
hnuteľnýmanehnuteľnýmmajetkom,priuzatváranízmlúvadohôd,ktorýbyobmedzenéhovspôsobilosti
na právne úkony zaväzovali k plneniu materiálnych alebo finančných povinností, pri rozhodovaní
o poskytovaní sociálnych služieb alebo pomoci a pri zaistení zdravotnej starostlivosti a liečebnej
spolupráce; bez povinnosti osobnej starostlivosti o obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony.

Súdom ustanovený opatrovník podlieha dohľadu súdu pri výkone funkcie opatrovníka; v prípade zistenia
porušenia povinností opatrovníka resp. pri zneužívaní jeho oprávnení, súd opatrovníka odvolá. Z
napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že súdom ustanovený opatrovník v podstatných veciach týkajúcich
sa pozbaveného potrebuje súhlas súdu; súd prvej inštancie ustanovenému opatrovníkovi uložil tiež
povinnosť dvakrát ročne predkladať správu o opatrovancovi a o nakladaní s jeho majetkom. V

konečnom dôsledku opatrovníkovi bola uložená povinnosti aj v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia vyhotoviť súpis spravovaného majetku opatrovanca a doručiť ho súdu. Podľa názoru
odvolacieho súdu takto koncipované povinnosti opatrovníka poskytnú súdu, ktorý na výkon funkcie
opatrovníkadohliada,dostatočnépodkladypreposúdenie,čisaustanovenýopatrovníkriadneujalsvojej
funkcie, či svoje povinnosti riadne plní a či využíva svoje oprávnenia vo vzťahu k zastupovaniu osoby,

ktorá bola obmedzená v spôsobilosti na právne úkony.

8. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v tretej, štvrtej, piatej a šiestej
výrokovej vete (ktorými súd za opatrovníka obmedzeného v spôsobilosti na právne úkony ustanovil D.
U., nar. XXXX a vymedzil rozsah jeho oprávnení a povinností a návrh navrhovateľky na jej ustanovenie

za opatrovníka obmedzenému v spôsobilosti na právne úkony zamietol) a závislom výroku o nároku na
náhradu trov konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 C.m.p. v spojení s § 58 C.m.p. tak,
že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

10. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho
prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba

zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor

môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).