Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. september 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/217/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116227824
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5116227824.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobkyne: E. D., F..

XX.XX.XXXX, Q. T. H.. U. XXXX/XX, XXX XX E., Š. Z. J., právne zastúpená JUDr. Simonou Marcinovou,
advokátkou so sídlom Námestie slobody 13, 071 01 Michalovce, IČO: 46 435 115, proti žalovanej: D..
R. F. D., F.. XX.XX.XXXX, Q. T. E. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. Z. J., právne zastúpená Mgr. Dr. Antonom
Kušnírom, advokátom so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina, IČO: 31 074 863, o zaplatenie 3.500,-
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu o zaplatenie sumy 3.500,- eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,-
eur od 31.10.2014 do zaplatenia zamieta.

Žalovanej proti žalobkyni priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 27.10.2016 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 31.10.2016 sa žalobkyňa proti
žalovanej domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo žalovaná zaviazaná zaplatiť jej sumu
3.500,- eur a zároveň nahradiť jej trovy konania.
2. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 31.10.2014 poskytla žalovanej sumu 3.500,- eur, a to
bankovou transakciou zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej. Pri tejto bankovej transakcii
išlo o plnenie bez právneho dôvodu, nakoľko žiadny právny dôvod poskytnutia sumy 3.500,- eur z jej

strany voči žalovanej od samého začiatku neexistoval. So žalovanou nikdy neuzavrela žiadnu zmluvu
o pôžičke, ani ústne a ani písomne, ktorej predmetom by bolo poskytnutie takejto sumy. Vôbec tak
nenastala žiadna právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom
ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté plnenie. Vzhľadom k tomu, že žalovaná do
dňa spísania žaloby jej sumu 3.500,- eur nevrátila, rozhodla sa využiť svoje právo a domáhať sa tak
prostredníctvom súdu vrátenia tejto sumy.
3. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. 6C/217/2016-16 zo dňa

29.11.2016, voči ktorému podala riadne a v zákonnej lehote odôvodnený odpor žalovaná zo dňa
29.12.2016, na základe čoho súd uznesením č. k. 6C/217/2016-26 zo dňa 16.01.2017 v zmysle ust. §
267 CSP platobný rozkaz zrušil v celom rozsahu.
4. Žalovaná v podanom odpore zo dňa 29.12.2016 namietala, že pokiaľ ide o sumu 3.500,- eur, išlo
o pôžičku medzi ňou a Q. D., synom žalobkyne, ktorý v tom čase bol partnerom jej netere R. H..
Táto pôžička bola dohodnutá ústnou formou cez telefón, pretože Q. D. bol v tom čase v zahraničí.
Bolo dohodnuté, že peniaze v uvedenej sume vloží na jej účet jeho mama, ktorá ich mala vybrať

z jeho sporoúčtu, čo sa aj stalo. Žalobkyňu o nič nežiadala, ona podľa jej informácií mala byť len
osobou, ktorá mala peniaze svojho syna vložiť na jej účet. O tomto vedela aj jej neter R. H.. Vrátenie
pôžičky bolo dohodnuté formou započítania na kúpnu cenu za jej spoluvlastnícky podiel o veľkosti
1/4 v nehnuteľnostiach v W., okres Č. v sume 3.500,- eur. Tento podiel podľa dohody mala odpredaťQ.Z. D. a svojej neteri, ktorí plánovali spoločný život. Preto Q. D. patril už fakticky do ich rodiny a
všetci to tak aj vnímali. Avšak, vzťah sa v lete rozpadol a bolo treba preto riešiť vrátenie peňazí iným
spôsobom. Preto sa dohodli s jej neterou R. H. a Q. D., že jej dlh v plnej výške splatí neter, čo jej bude

kompenzovať prevodom jej spoluvlastníckeho podielu o veľkosti 1/4 na predmetných nehnuteľnostiach,
ako bolo pôvodne dohodnuté. Jej dlh z pôžičky v sume 3.500,- eur bol splatený jej neterou R. H. v dvoch
splátkach.Prvásplátkavsume1.000,-eurbolavloženánaúčetQ.D.dňa25.07.2016(vkladnajehoúčet
realizovala jej sestra D. H.) a druhá v sume 2.500,- eur bola uhradená dňa 18.08.2016 z účtu jej sestry
D. H.. V oboch prípadoch peniaze spolu v sume 3.500,- eur poskytla neter R. H. (žijúca v zahraničí). Q.

D. sa intenzívne zdržiaval skôr u ich rodiny v W. viac ako u svojej rodiny v E.. Vzťahy medzi Q.Á. D. a jej
rodinou boli založené na vzájomnej dôvere a pomoci. Pokiaľ ide o jej osobu, snažila sa mu všemožne
pomáhať, a to aj v právnych veciach. Doklady, týkajúce sa jeho vecí, v ktorých mu pomáhala, mu boli
všetky odovzdané v júni 2016 v jej kancelárii za prítomnosti kolegyne, ktorá spracovávala jeho firme
doklady. Žalovaná sa tak domnievala vo svetle uvedených skutočností, že žalobkyňa nemá v danom
prípade aktívnu legitimáciu na podanie žaloby. Pokiaľ ide o podanú žalobu, jedná sa o špekulatívny

návrh, kedy žalobkyňa zneužila situáciu a snaží sa práve ona na jej úkor bezdôvodne obohatiť. Žalovaná
preto žiadala, aby súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.
5. Žalobkyňa sa k podanému odporu vyjadrila podaním zo dňa 03.02.2017, v ktorom vyjadrila svoj
nesúhlas s tvrdeniami žalovanej v podanom odpore proti platobnému rozkazu, ktoré považovala za
nesprávne a zavádzajúce. Žalobkyňa poprela pravdivosť tvrdení žalovanej, že jej dlh voči nej v sume

3.500,- eur je splatený, a to neterou žalovanej, resp. jej sestrou. Žalobkyňa ďalej uviedla, že má síce
informáciu, a to že dňa 25.07.2016 bola zo strany D. H. (sestra žalovanej) vložená suma vo výške 1.000.-
eur na bankový účet Q. D. (syn žalobkyne) a zároveň, že dňa 18.08.2016 bola zo strany D. H. vložená
suma vo výške 2.500.- eur na bankový účet Q. D.. Zároveň si však súdu dovoľuje uviesť, že jej syn Q. D.
počas vzťahu s Veronikou Pištekovou poukázal na bankový účet D. H. (matka R. H. a sestra žalovanej)

spolu sumu 3.730,- eur, a to postupne: dňa 19.08.2013 sumu 500,- eur, dňa 08.10.2013 sumu 350,- eur,
dňa 09.12.2013 sumu 380,- eur, dňa 20.01.2014 sumu 500,- eur, dňa 10.06.2014 sumu 1.000,- eur a dňa
30.06.2014 sumu 1.000,- eur. Ďalej poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať medzi právnym vzťahom
medzi ňou (matkou Q. D.) a žalovanou (sestra D. H. a teta R. H.). Dovoľuje si teda súdu zdôrazniť, že
ide o dva úplne rozličné, spolu nesúvisiace právne vzťahy. Vykonanou platbou dňa 25.07.2016, ktorou

bola zo strany D. H.Q. vložená suma vo výške 1.000,- eur na bankový účet Q. D. a zároveň vykonanou
platbou dňa 18.08.2016, ktorou bola zo strany D. H. vložená suma vo výške 2.500,- eur na bankový účet
Q. D., totiž D. H. iba vrátila Q. D. vyššie uvedené peniaze, čím splatila (čiastočne) svoj dlh voči Q. D.. Na
základeuvedenéhotaknerozumieargumentáciižalovanej,ktorúuvádzavpodanomodpore.Opakovane
si dovoľuje uviesť, že právny vzťah medzi Q. D. a D. H. absolútne nesúvisí s právnym vzťahom medzi

stranami sporu. Nerozumie tak námietke žalovanej týkajúcej sa absencie aktívnej legitimácie žalobkyne
vpredmetnomsúdnomkonaní.Jetohonázoru,žejejaktívnalegitimáciajetudaná,očomsprihliadnutím
na povahu súdneho sporu ani niet žiadnych pochybností. Čo sa týka tvrdení žalovanej o pôžičke 3.500,-
eur medzi žalovanou a Q. D., nemá žiadnu vedomosť o tom, že by bola uzatvorená nejaká zmluva o
pôžičke (či už ústne alebo písomne) medzi jej synom Q. D. a žalovanou, a teda nevie sa k tejto otázke

bližšie vyjadriť. Zároveň výslovne odmieta tvrdenie žalovanej o tom, že ide o špekulatívny žalobný návrh
a že sa chce na úkor žalovanej bezdôvodne obohatiť, nakoľko žalovaná je tým, ktorý sa tu bezdôvodne
obohatil, a to na jej úkor.
6. Žalovaná sa k replike žalobkyne zo dňa 03.02.2017 vyjadrila podaním zo dňa 30.03.2017, v ktorom
uviedla, že sa dá súhlasiť s argumentáciou protistrany, že v predmetnej právnej veci treba rozlišovať

dva právne vzťahy, ktoré spolu nesúvisia. Pokiaľ ide o žalovaný právny vzťah, zotrváva na vyjadrení,
ktoré uviedla už v odpore proti platobnému rozkazu. K novo uvádzaným skutočnostiam žalobkyňou, t.
j. ku vzťahu medzi synom žalobkyne a jej sestrou D. H. sa vyjadriť nemôže, ale nijako to nesúvisí s jej
pôžičkou, ktorá nebola od žalobkyne, ale od jej syna. Táto pôžička bola vrátená.
7. Na pojednávaní dňa 06.04.2018 žalobkyňa rozšírila žalobu o uplatnenie si nároku na zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 3.500,- eur od 31.10.2014 do zaplatenia, čo odôvodnila
tým, že žalovaná sa dostala do omeškania s plnením žalovaného peňažného záväzku dňa 31.10.2014
z dôvodu, že v tento deň boli žalovanej poukázané peňažné prostriedky. Súd na pojednávaní vyhlásila
za prítomnosti strán sporu uznesenie, ktorým v zmysle ust. § 139 v spojení s ust. § 140 ods. 1 a § 142
ods. 1 CSP zmenu žaloby jej rozšírením o tento nárok pripustil.

8.Súdvecprejednal,vovecivykonaldokazovanienapojednávaniachdňa06.04.2018adňa04.09.2018,
pričom na tomto pojednávaní aj vo veci verejne vyhlásil tento rozsudok. Strany sporu na pojednávaniach
zásadne zotrvali na svoje argumentácii v spore, ako vyplýva z ich vyššie uvedených písomných podaní.9. Žalobkyňa svoju argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom jej právneho zástupcu v jeho
záverečnej reči na pojednávaní dňa 04.09.2018, v ktorom právny zástupca žalobkyne uviedol, že
žalobkyňa si podanou žalobou uplatňuje od žalovanej sumu vo výške 3.500,- eur spolu s príslušenstvom,

zároveň žiada, aby súd žalovanú zaviazal na úhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to na takom
právnom a skutkovom základe, že dňa 31.10.2014 poukázala žalobkyňa na účet žalovanej sumu vo
výške 3.500,- eur. Táto skutočnosť je nesporná a v podstate túto skutočnosť potvrdila aj samotná
žalovaná a vyplýva to aj z výpisu ČSOB, a. s. banky. Naproti tomu sa žalovanej doposiaľ nepodarilo
preukázať, že sumu 3.500,- eur skutočne žalobkyni vrátila. Ďalej právna zástupkyňa poukázala na to,

že toto konanie je konaním sporovým, kde strany sporu majú jednak povinnosť tvrdenia, ale jednak
majú aj povinnosť dôkaznú. Ak žalovaná tvrdila, že žalobkyni vrátila sumu vo výške 3.500,- eur, toto
tvrdenie nestačí iba uvádzať, ale bolo potrebné to zo strany žalovanej aj skutočne preukázať. Pokiaľ
žalovaná tvrdí, že sumu vo výške 3.500,- eur vrátila žalobkyni prostredníctvom svojej netere R. H.,
resp. prostredníctvom svojej sestry D. H., na účet Q.I. D., je potrebné rozlišovať právny vzťah medzi
žalobkyňou a žalovanou, ktorý je predmetom tohto sporu a právne vzťahy, ktoré boli medzi Q. D. a

svedkyňou R. H., resp. Q. D. a svedkyňou D. H.. Žalovaná vo svojom odpore proti platobnému rozkazu
zo dňa 29.12.2016 výslovne tvrdila, že s Q. D. uzatvorila zmluvu o pôžičke. Túto skutočnosť sa jej do
dnešného dňa nepodarilo preukázať, nakoľko z výsluchu svedka Q. D. výslovne vyplynulo, že žiadnu
pôžičkusožalovanounasumuvovýške3.500,-eur,aninainúsumu,neuzatvoril.Jeibaťažkouveriteľné,
že by sa žalovaná, ako osoba s právnickým vzdelaním, uspokojila s tým, že má vedomosť o tom, že

jej bola poskytnutá zo strany žalobkyne suma 3.500,- eur a túto nevrátila ona osobne, ale uspokojila sa
iba s tvrdením svojej netere, resp. svojej sestry, že oni túto sumu vrátili Q.Z. D.. K ďalšiemu tvrdeniu
žalovanej o tom, že ona bola presvedčená, že ide o peniaze Q. D., právny zástupca žalobkyne uviedol,
že v prípade, ak niekomu je vložená suma na bankový účet, zároveň je uvedené aj meno odosielateľa.
To znamená jedno, že žalovanej muselo byť od prvej chvíle, kedy jej bola poukázaná suma 3.500,- eur

na jej bankový účet, zrejmé, že tieto nepatria Q. D., ale jeho matke - žalobkyni. Pokiaľ ide o svedeckú
výpoveď svedka R. H., išlo o značne zmätočnú výpoveď s jednotlivými rozporujúcimi tvrdeniami, keďže
kľúčové okolnosti a skutočnosti táto svedkyňa uvádzala rozlične. Čo sa týka svedeckej výpovede druhej
svedkyne, jej matky D. H., ak táto svedkyňa tvrdila, že Q. D. jej posielal peniaze iba za tým účelom,
že ona vyplácala údajne kuriérov a bolo to v období od januára 2014 do roku 2015, z vyjadrenia

žalobkyne zo dňa 03.02.2017 jasne vyplýva, že Q. D. už v roku 2013, a to konkrétne 19.08.2013,
08.10.2013, 09.12.2013 poukazoval finančné prostriedky na bankový účet svedkyne, čiže jedná sa o
klamlivé tvrdenie. Uvedené tak spochybňuje vierohodnosť celých výpovedí týchto svedkov. Pokiaľ ide o
dôkazyscreenshotmikomunikáciepredloženejžalovanou,výpovednáhodnotatýchtolistinnýchdôkazov
je bez nejakej väčšej právnej sily, a to vzhľadom aj na skutočnosť, že z tejto nevyplýva, že by skutočne

či už buď R. H., alebo D. H., si skutočne písali s osobami žalobkyne alebo Q.I. D.. Subjektívne dojmy a
pocity svedkov o tom či si oni mysleli, že peniaze patria žalobkyni alebo či si mysleli, že patria Q. D., či si
žalovaná myslela, že skutočne dlh je splatený alebo nie je splatený, to je absolútne právne bezvýznamné
pre túto vec, lebo skutočnosť je taká, že žalovaná do dnešného dňa žalobkyni nevrátila sumu vo výške
3.500,- eur, ktorú táto jej bez právneho dôvodu poukázala na bankový účet a v prípade ak aj skutočne

dochádzalo medzi bankovými transakciami a určitými právnymi vzťahmi, pôžičkami atď. medzi Q. D. a
D. H., medzi Q. D. a R. H. atď., tak tieto právne vzťahy nemajú absolútne súvis priamy s touto vecou v
tom zmysle, že buď teda nech si tieto osoby uplatňujú potom spätne nárok na vrátenie peňazí od Q. D.,
alebo žalovaná má právo domáhať sa od svojej sestry vrátenia sumy, alebo proste nech využijú nejaké
iné právne inštitúty a nech tieto právne nároky si uplatňujú v inom konaní. Skutočnosť je taká, že naozaj

žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, že by skutočne žalobkyni vrátila žalovanú sumu.
10. Žalovaná svoju argumentáciu v spore zhrnula prostredníctvom jej právneho zástupcu v jeho
záverečnej reči na pojednávaní dňa 04.09.2018, v ktorom právny zástupca žalovanej uviedol, že inštitút
bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 Občianskeho zákonníka pozná niekoľko skutkových
podstát. Má za to, že v tomto prípade súd už od začiatku poukazoval na skutočnosti, ktoré bude skúmať

v rámci konania, v rámci prednesu predbežného právneho názoru, kde poukazoval aj na ust. § 456
Občianskeho zákonníka. Podotýka, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že na základe poskytnutia sumy 3.500,-
eur dňa 31.10.2014 malo vzniknúť bezdôvodné obohatenie u žalovanej, tak tomuto tvrdeniu pripája
skutkovú podstatu, že malo vzniknúť bez právneho dôvodu. Už samotná táto skutočnosť vyvoláva
značnú pochybnosť o tom, prečo kvázi neznáma osoba pošle niekomu inému na jeho bankový účet

sumu 3.500,- eur, ak netvrdí, že tak vykonala omylom alebo teda z inej pohnútky, ktorá by zakladala
dôvod na tvrdenie, že vzniklo bezdôvodné obohatenie na základe neexistujúceho právneho dôvodu. V
prejednávanej veci je skutkovou podstatou skôr, alebo bližšie k tejto skutkovej podstate je bezdôvodné
obohatenie, ktoré mohlo teoreticky vzniknúť z dôvodu, ktorý existoval, ale odpadol. V tomto prípadeje treba, ale povedať, že táto otázka ostala medzi strany sporná, pretože touto skutočnosťou, ktorá
mohla medzi stranami sporu existovať a odpadnúť bolo plnenie žalobkyne v mene svojho syna Q.
D., ktorý na základe ústnej dohody uzavrel, či už zmluvu o pôžičke, alebo iný zmluvný právny vzťah,

ktorý ostal v konaní sporným, na základe ktorého po dohode Q. D. a žalovaná sa dohodli, že bude
žalovanej poskytnutá suma 3.500,- eur. Táto suma aj skutočne bola poskytnutá na jej účet, avšak je
treba poukázať na zásadnú skutočnosť, a to podľa ust. § 454 Občianskeho zákonníka. Pri aplikácii tejto
samostatnej zvláštnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia je dôvodné uviesť na prejednávanú
vec skutočnosť, že matka Q.I. D., teda žalobkyňa, skutočne v jeho mene plnila žalovanej sumu 3.500,-

eur, čo vyplýva priamo z ich samotných vyjadrení. Priamo žalobkyňa vypovedala, že skutočne pokiaľ ju
syn požiadal o to, aby poslala tieto peniaze, tak aj ich poslala a nemala dôvod skúmať prečo ich vlastne
požadoval tam zaslať. Dokonca tvrdila, že tieto peniaze od svojho syna naspäť nežiadala. Skutočne
žalobkyňa plnila za Q. D. po dohode Q. D. a žalovanej na úhradu konkrétnej sumy. To či išlo alebo
nešlo o právny dôvod, ktorý sa prejednával, či teda vznikla zmluva o pôžičke, resp. či došlo k zaplateniu
zálohy na kúpu podielu na nehnuteľnosti, to ostalo samostatne medzi stranami sporu v konaní sporné.

Samotná tá skutočnosť nie je ani tak významná, pokiaľ platí alebo teda je preukázaná skutočnosť,
ktorá bola dokázaná jednak tvrdením sporových strán, a to, že Q. D. obdržal sumu 3.500,- eur na svoj
účet prostredníctvom D. H., ktorá je sestrou žalovanej a ktorej na to dala pokyn jej dcéra Veronika
na základe akejsi dohody, ktorú mali uzavrieť syn žalobkyne a neter žalovanej, ktorí mali v tom čase
spolu vzájomný vzťah. Pokiaľ teda odpadol takýto dôvod na plnenie zo zálohy na kúpu podielu na

nehnuteľnosti, tak v tomto momente je preukázané, že žalovaná splnila svoj záväzok voči osobe, ktorá
splnila záväzok za ňu. To znamená nahradila voči svojmu potenciálnemu spoluvlastníkovi sumu, ktorú
on za nich obidvoch zaplatil ako zálohu. Táto suma bola nesporne poukázaná v dvoch sumách, a to v
sume 1.000,- eur a 2.500,- eur matkou R. H., ktorá je zároveň sestrou žalovanej a zároveň je nesporné
z ich výpovedí, že táto suma bola žalovanou poskytnutá. Ak žalovaná svoj záväzok splnila zaplatením

sumy 3.500,- eur, jej majetok sa nezvýšil a podľa všetkého sa nemal ani znížiť, čiže nie je možné
tvrdiť, že by u nej vzniklo akékoľvek bezdôvodné obohatenie, čo je podstatný materiálny znak inštitútu
bezdôvodného obohatenia. Pokiaľ ide o vrátenie prospechu vznikajúceho bez právneho dôvodu, tak
ako je definovaná žaloba, vrátenie prospechu vzniknutého bez právneho dôvodu zahŕňa nároky získané
tým, že poskytnuté plnenie od počiatku nemalo právny dôvod. Prijatie preddavku na kúpu nehnuteľnosti

sa nedá považovať za neprávny alebo bezprávny dôvod. Týmto je odôvodnená pochybnosť, že nastalo
plnenie bez akéhokoľvek právneho dôvodu, aj keď na začiatku poskytnutia sumy nebol tento dôvod
skutočne zrejmý, asi ani medzi konajúcimi osobami. Pri bezdôvodnom obohatení bez právneho dôvodu
vzniká nárok na vrátenie tomu, kto plnil voči tomu, za koho sa plnilo. Tu dochádza k premise ust. §
454 Občianskeho zákonníka, teda matka Q. D., žalobkyňa, plnila za Q., a preto nárok vznikol žalobkyni

proti Q. D., nie voči žalovanej. To znamená došlo k plneniu za iného a z uvedených dôvodov je žaloba
tým pádom absolútne nedôvodnou, pretože postráda pasívnu legitimáciu žalovanej tak, ako žalovaná
namietala v predchádzajúcich štádiách konania. Samotné komunikácie, ktoré boli prezentované súdu,
a to najmä komunikácia medzi žalobkyňou a sestrou žalovanej zo dňa 04.07.2016 jasne vyjadruje vôľu
žalobkyne, aby žalovaná plnila na účet Q. D.. Uvedenému prejavu vôle samozrejme odporuje celá

žaloba,ktorájeodpočiatkunedôvodná.Spoukazomnavšetkyvykonanédôkazy,spoukazomnaprávnu
kvalifikáciu, ktorú predniesla, žalovaná žiadala celú žalobu zamietnuť a zaviazať žalobkyňu nahradiť jej
trovy konania v plnom rozsahu.
11. Súd tak z listinných dôkazov produkovaných stranami sporu vyvodil nasledovné výslovne v ďalších
odsekoch odôvodnenia tohto rozsudku uvedené skutkové zistenia. Súčasne súd vykonal dokazovanie

výsluchom strán sporu (na pojednávaní dňa 06.04.2018 a svedkov Q.Á. D. (na pojednávaní dňa
06.04.2018), R. H. (na pojednávaní dňa 04.09.2018) a D. H. (na pojednávaní dňa 04.09.2018), pričom
pokiaľ ide o právne relevantné zistenia súdu z týchto dôkazov vyvodené, súd tieto uvedie v časti
odôvodnenia tohto rozsudku týkajúcej sa samotného právneho posúdenia veci.
12. Z histórie na bankovom účte č. XXXXXXXXXX vedeného v Československej obchodnej banke, a.

s. (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l. 9 spisu) vyplýva, že z tohto bankového účtu bola dňa
31.10.2014 odpísaná suma 3.500,- eur v prospech protiúčtu č. XXXXXXXXX/XXXX.
13. Z potvrdenia o vklade hotovosti na účet VÚB, a. s. zo dňa 25.07.2016 (listinný dôkaz predložený
žalovanou na č. l. 20 spisu) vyplýva, že dňa 25.07.2016 vložila D. H. na bankový účet č. XXXXXXXXXX
vedený vo VÚB, a. s. sumu 1.000,- eur.

14. Z výpisu z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. na meno D. H. zo
dňa 31.08.2016 (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 21 spisu) vyplýva, že na tento účet bola
dňa 16.08.2016 pripísaná peňažná suma 2.780,50 eur (poukázané v sume 2.500,- GBP) od platiteľaR. H. a dňa 18.08.2016 bola z tohto účtu odpísaná suma 2.500,- eur v prospech bankového účtu č.
XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s.
15. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou

na č. l. 37 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa
19.08.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma
500,- eur.
16. Z potvrdenia o zrealizovaní transakcie VÚB, a. s. (listinný dôkaz predložený žalobkyňou na č. l.
36 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. na majiteľa účtu

WELDINGTOMS s. r .o. bola dňa 08.10.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného
v Tatra banke, a. s. odpísaná suma 350,- eur.
17. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou
na č. l. 35 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa
09.12.2013 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma
380,- eur.

18. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou
na č. l. 34 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa
20.01.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma
500,- eur.
19. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou

na č. l. 33 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa
10.06.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma
1.000,- eur.
20. Z potvrdenia o vykonanej platbe VÚB, a. s. zo dňa 24.10.2016 (listinný dôkaz predložený žalobkyňou
na č. l. 32 spisu) vyplýva, že z bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného vo VÚB, a. s. bola dňa

30.06.2014 v prospech bankového účtu č. XXXXXXXXXX vedeného v Tatra banke, a. s. odpísaná suma
1.000,- eur.
21.ZpredloženýchscreenshotovkomunikácienaMessengerimedziosobouoznačenouakoQ.aďalšou
na tejto listine nestotožnenou osobou (listinný dôkaz predložený žalovanou na č. l. 41 až 44 spisu)
vyplýva, že osoba označená ako Q. druhej neoznačenej osobe dňa 18. mája napísala: „..chcem sa

opýtať, kedy teda pošleš tých 3.500? a za ten byt 1.000, plus som Ti pomohol s nejakým nájmom tam, ale
to môžeme už nechať tak .. ešte keď by si mohla zobrať tých pár vecí, čo mi tam ostalo v UK, ale to nie je
tak dôležité.. ja mám na sobotu dohodnutých dopravcov, snáď to zoberiem všetko naraz, nerád by som
sa totiž vracal, aby to nevyzeralo, že dobiedzam.. k tým peniažkom, bol by som rád, keby to šlo vyplatiť
jednorazovo.. ak sa bude dať..“, na túto správu dňa 18. mája druhá neoznačená osoba odpovedala:

„Samozrejme TI ich pošlem. Nemusíš sa báť. Môže to byť po výplate? Pošlem ich mame a tá Ti ich
dá na účet. Nechcem i ostať nič dlžná.“. Dňa 09. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej
osobe napísala: „Ahoj ozaj slušne sa chcem opýtať, nie je možné mi poslať aspoň 1.000, potrebujem
si poplatiť nejaké veci. Ozaj by sa mi veľmi zišli. Môžeš ich poslať priamo mne, dám Ti č. účtu? Alebo
nemáš teraz?“, na túto správu dňa 09. júna druhá neoznačená osoba odpovedala: „Tak 1.000 mám, len

Ty si povedal, že to chceš jednorazovo. Nie je problém poslať 1.000.“, na túto správu osoba označená
ako Q. druhej neoznačenej osobe dňa 09. júna napísala: „ Tak tlačia ma peniažky teraz a povedal som,
že bolo by lepšie jednorazovo, ale to nebola podmienka.. nevadí, až by sa teda dalo, tak mi pošli aspoň
tú tisícku teraz..“, na túto správu druhá neoznačená osoba odpovedala: „ Tak nech Ti to vyjde. Vyzerá to
dobre. Zajtra Ti napíšem, keď budem posielať peniaze.“, na túto správu osoba označená ako Q. druhej

neoznačenej osobe napísala: „Oki, tak sa zatiaľ opatruj sa..“. Dňa 10. júna druhá neoznačená osoba
osobe označenej ako Q. napísala: „Ahoj, budem posielať peniaze mame. Môžem tie Tvoje poslať spolu
a ona Ti ich dá na účet. Aspoň nebudem platiť dva krát poplatky. Mama má Tvoje detaily účtu. Môžem tak
urobiť? A hlavne mám to už overené.“, na túto správu osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej
osobe odpovedala: „Ok, šoférujem.“. Dňa 15. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej

osobe dňa 18. mája napísala: „ Čawko, nemením názor, ani nič, ale mám veľmi dobrú ponuku na dom,
ktorý chcem kúpiť, takže by sa mi hodilo momentálne čo najviac peniažkov.. musím doložiť na stavebné
sporenie..“. Dňa 26. júna osoba označená ako Tomáš druhej neoznačenej osobe dňa 18. mája napísala:
„F., vieš mi povedať, kedy mi pošleš tie peniaze, ja ich naozaj potrebujem.. neviem, ak nemáš, tak si ich
požičaj, ja to už chcem mať urovnané.. vieš, že to nie je málo peňazí, tak prosím akceptuj to .. pretože

mi nevieš ani odpovedať.. či na telefonát, či na sms alebo tu..“, „Toto nie je ten správny prístup..“.
22. Z predloženého screenshotu správy odosielateľa označeného ako „D..E.“ zo dňa 04.07.2016 (listinný
dôkaz predložený žalovanou na č. l. 55 spisu) vyplýva, že v tejto správe odosielateľ napísal: „ Ahoj
D., dúfam, že sa na mňa nehneváš, je to rozhodnutie detí... keď budeš potrebovať tie uhorky, kľudnemôžeš zavolať, pošlem Ti ich autobusom. Ale aj tak chcem poprosiť, Q. vrazil u V8s veľké peniaze
do garáže, jedna brána 800,- eur, druhá 300, strecha 500 = 1.600 spolu, potom traktor 1.500. A ešte
som poslala Tvojej sestre 3.500 eur zo svojho účtu v jeden deň, keď to potrebovala. My teraz tiež tie

peniaze potrebujeme a verím, že to nejako doriešite pôžičkou alebo si sestry požičiate, veď ste múdre,
inteligentné a vzdelané. Tak verím, že sa dohodnete a pošlete tie peniaze Q. na účet, aby s tým nebol
nejaký problém. Ja dúfam hlboko v srdiečku, že nebude nijaký problém od vás z vašej stránky. Veľmi
pekne Ti ďakujem D. za porozumenie a pochopenie ako matka, že pochopíš aj Ty mňa. Ďakujem Ti
za dobavenie tých peniažkov a prajem celej rodinke všetko dobre, veľa zdravia, šťastia a úspechov a

F. veľkú ozajstnú lásku, ďakujem, papa.“. (na pojednávaní dňa 06.04.2018 žalobkyňa potvrdila, že túto
správu písala ona D. H.)
23. Z predložených screenshotov komunikácie na Messengeri medzi osobou označenou ako E. a ďalšou
natejtolistinenestotožnenouosobou(listinnýdôkazpredloženýžalovanounač.l.56a57spisu)vyplýva,
že osoba označená ako E. druhej neoznačenej osobe dňa 10. augusta napísala: „Ahoj R.. Chcela by
som Ťa poprosiť o 3.500,- eur, ktoré som poslala Tvojej tete tak, ako ona jeden deň poprosila a na druhý

deň ich mala vcelku, tak aj ja si ich poprosím naspäť, dúfam, že sa nebudeš aj Ty na niečo vyhovárať,
lebo banky existujú, aj pôžičky. Ďakujem Ti za to, že to čo najrýchlejšie dobavíš a prajem Ti len to
najlepšie. Pa.“, „Súdne ich potrebujem, nakoľko sa okolnosti zmenili.“, na túto správu dňa 10. augusta
druhá neoznačená osoba odpovedala: „ Však ja Vám rozumiem, ale takto sa so mnou baviť nemusíte.
Po prvé, ja som Vás o žiadne peniaze neprosila, ja som ani nevedela, že to Vy ste poskytli peniaze a nie

Q.. Ja teraz platím za niečo, čo som ani nechcela. Po druhé, už som mu 1.000 poslala a teraz čakám za
peniazmi, aby som mohla odoslať zbytok. Taktiež som nevedela, že teta Vás prosila o peniaze. Neviem,
ako to myslíte, že sa budem aj ja na niečo vyhovárať. Ja sa na nič nevyhováram.“. (na pojednávaní dňa
06.04.2018 žalobkyňa potvrdila, že túto správu písala ona R. H.)
24. Podľa ust. § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona č.

509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,ktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíobohatenievydať.
25. Podľa ust. § 451 ods. 2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.

26.Podľaust.§454OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,bezdôvodnesaobohatil
aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám.
27.Podľaust.§456OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,predmetbezdôvodného
obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť,
musí sa vydať štátu.

28. Podľa ust. § 534 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, kto sa s dlžníkom
dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi, má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho
veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo nevznikne.
29. Podľa ust. § 216 ods. 1 CSP, súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu.
30. Žalobkyňa si tak žalobou uplatňovala proti žalovanej nárok na zaplatenie 3.500,- eur s

príslušenstvom (úrokmi z omeškania podľa ust. § 121 ods. 3 OZ), ktorý skutkovo vymedzila tak, že
poskytla žalovanej peňažné plnenie v žalovanej sume 3.500,- eur bez akéhokoľvek právneho dôvodu.
Súd tak takto žalobou vymedzený právny nárok právne kvalifikoval ako nárok vyplývajúci z práva
žalobkyne podľa cit. ust. § 456 OZ v spojení s cit. ust. § 451 ods. 2 OZ, t. j. ako nárok vyplývajúci
z práva žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. majetkového prospechu, ktorý mala

získať žalovaná bez právneho dôvodu. Uplatnenému právu žalobkyne tak mala zodpovedať povinnosť
žalovanej podľa cit. ust. § 451 ods. 1 OZ.
31. Na tomto mieste súd považuje za potrebné zdôrazniť, že z cit. ust. § 216 ods. 1 CSP vyplýva, že súd
je pri rozhodovaní viazaný žalobným návrhom. Z tohto potom vyplýva, že súd nemôže priznať žalobcovi
viac, ako požadoval v žalobnom návrhu, avšak nemôže mu priznať ani niečo iné, než požadoval (teda

žalovanému nemôže uložiť inú ako žalobcom navrhovanú povinnosť), alebo nemôže žalobcovi priznať
síce požadované plnenie, avšak z iného skutkového základu, ako bol žalobcom vymedzený. Zároveň
súd poukazuje na znenie cit. ust. čl. 8 Základných princípov CSP, teda na to, že žalobca je v žalobnom
návrhu povinný označiť skutkové tvrdenia, ktoré majú odôvodňovať jeho uplatnený nárok čo do dôvodu,
ako aj výšky a súčasne má dôkaznú povinnosť, t. j. označiť alebo predložiť dôkazy preukazujúce jeho

skutkové tvrdenia. Súd tak nemá povinnosť (a opak by bol v rozpore so zásadou rovnosti strán sporu v
konaní) zo žalobcom predložených a označených dôkazov odvodzovať skutkové tvrdenia, ktoré neboli
žalobcom produkované a na základe týchto žalobcovi priznať síce uplatnený nárok, avšak uplatnený na
základe iného žalobcom tvrdeného skutkového stavu.32. V súvislosti s uplatneným nárokom súd považuje vo všeobecnej rovine poukázať na to, že inštitút
bezdôvodného obohatenia vyjadruje zásadu občianskeho práva, že nikto sa nesmie bezdôvodne
obohatiť na úkor iného, a pokiaľ k tomu dôjde, je povinný takto získaný prospech vrátiť. Predpokladom

vzniku bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 a nasl. OZ je, že jednému z účastníkov takéhoto
právnehovzťahusadostalomajetkovejhodnoty(reálnedošlokuzvýšeniuaktívjehomajetkovéhostavu),
alebo u neho nedošlo k nezmenšeniu majetku, hoci sa zmenšiť mal (napr. ak za neho plnil niekto iný), a
to na úkor toho, koho majetkový stav sa tým znížil, prípadne nedošlo k jeho očakávanému rozmnoženiu.
Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému

dochádza tým, že jednému z účastníkov sa dostalo majetkovej hodnoty plnením, ku ktorému v dobe
jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod. K získaniu bezdôvodného obohatenia v
tomto prípade dochádza okamihom prijatia plnenia.
33. Z hľadiska úspešného uplatňovania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia v sporovom
konaní je tak potrebné, aby žalobca preukázal, že je aktívne vecne legitimovaný a žalovaný subjekt je
pasívne vecne legitimovaný v takomto konaní.

34. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva. Prípadný nedostatok vecnej legitimácie
znamená, že podľa hmotnoprávnych ustanovení nie je žalobca subjektom tvrdeného práva (nedostatok
aktívnej vecnej legitimácie) a/alebo žalovaný subjektom tvrdenej povinnosti (nedostatok pasívnej vecnej
legitimácie) a žaloba žalobcu proti žalovanému nemôže byť preto úspešná.
35. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne vecne legitimovaný, vyplýva z cit.

ust. § 451 ods. 1 OZ. Je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo u koho
nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť.
36. Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie
(§ 456 OZ) je ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané.
37. V spore bolo medzi jeho stranami nesporné (a zároveň aj preukázané žalobkyňou listinnými

dôkazmi), že 31.10.2014 previedla žalobkyňa zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej
peňažnú sumu 3.500,- eur. Táto peňažná suma bola aj nesporne pripísaná v prospech bankového účtu
žalovanej. Žalovaná sa však v spore bránila tým, že k tomuto plneniu zo strany žalobkyne nedošlo
bez právneho dôvodu, ale naopak, že k tomuto došlo na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke,
ktorú uzavrela žalovaná ako dlžník so synom žalobkyne Q. D. ako veriteľom. Podľa ďalšieho tvrdenia

žalovanej mala byť pohľadávka Q. D. na vrátenie pôžičky v sume 3.500,- eur započítaná s budúcou
pohľadávkou žalobkyne na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu žalovanej
na nehnuteľnosti. Podstata obrany žalovanej tak spočívala v tom, že v danom prípade malo dôjsť zo
strany žalobkyne k plneniu peňažného záväzku jej syna Q. D. voči žalovanej vyplývajúceho z uzavretej
zmluvy o pôžičke a teda k plneniu záväzku za iného (Q. D.), v čoho dôsledku žalobkyni mohlo vzniknúť

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie voči žalovanej, ale voči synovi žalobkyne Q.Z. D. v
zmysle cit. ust. § 454 OZ.
38. Súd sa tak primárne zaoberal, a to vzhľadom k skutkovému vymedzeniu žalovaného nároku (teda
v rámci viazanosti žalobným návrhom podľa cit. ust. § 216 ods. 1 CSP), otázkou existencie právneho
dôvodu,nazákladektoréhožalobkyňaposkytlažalovanejpeňažnéplnenievžalovanejsume3.500,-eur.

39. V kontexte s nastolenou otázkou súd dáva do pozornosti niektoré časti výpovede žalobkyne v
rámci jej výsluchu ako strany sporu (§ 195 CSP). Pri svojom výsluchu žalobkyňa výslovne spontánne k
skutkovým okolnostiam sporovej veci uviedla, že žalovanú nepozná a doposiaľ (t. j. do pojednávania)
ju ani nevidela. V tom čase (v čase poskytnutia sporného peňažného plnenia žalobkyne voči žalovanej
v sume 3.500,- eur) ju kontaktovala žalovaná a povedala jej, že jej prišla nejaká faktúra a že by

potrebovala poslať 3.500,- eur, pričom o to isté ju požiadal aj jej syn Q. D.. Na položené otázky
žalobkyňa ďalej uviedla, že predmetná peňažná suma 3.500,- eur bola v jej vlastníctve a bola poukázaná
z jej bankového účtu, pričom túto peňažnú sumu poslala na bankový účet, číslo ktorého jej zaslal
jej syn Q. D. prostredníctvom SMS správy, lebo on sa so žalovanou rozprával, že ona na neho a
jeho vtedajšiu priateľku R. H. prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, za čo žalovaná

požadovala peniaze. V čase, kedy došlo k bankovému prevodu peňažnej sumy 3.500,- eur mala
žalovaná nezaplatenú nejakú faktúru a hovorila, že potrebuje peniaze, pričom o tieto požiadala jej syna
Q. D.. Vzhľadom k tomu, že chcela svojmu synovi Q. D. a v tom čase jeho priateľke R. H. pomôcť, s týmto
súhlasila a peňažnú sumu 3.500,- eur žalovanej poukázala na jej bankový účet. Na položenú otázku,
či žalobkyňa telefonovala so žalovanou dňa 30.10.2014, resp. dňa 31.10.2014, žalobkyňa odpovedala,

že si už nepamätá, či telefonicky volala len so svojim synom Q. D., alebo či išlo o konferenčný hovor
medzi ňou, žalovanou a Q. D.. Syn Q. D. jej vtedy povedal, že žalovaná súrne potrebuje peňažnú sumu
3.500,- eur, tak túto peňažnú sumu žalovanej poukázala. K otázke aká bola dohoda medzi ňou a jej
synom Q. D., žalobkyňa vypovedala, že s jej synom sa o tom nedohadovali, vtedy od nej len chcel,aby peniaze súrne poslala. Syn s jeho vtedajšou priateľkou R. H. mal prisľúbené od žalovanej, že im
prevedie svoj spoluvlastnícky podiel na rodinnom dome, za čo žalovaná požadovala sumu 8.000,- až
12.000,- eur. Teda syn ju poprosil, aby peniaze poslala. Brala to ako výpomoc žalovanej, pričom z

jej strany nešlo o žiadne darovanie. Ďalej súd poukazuje na výpoveď svedka Q. D., ktorý pri svojom
výsluchu uviedol, že z jeho strany nešlo o pôžičku, ktorú mal poskytnúť žalovanej, ale o zálohu na
kúpnu cenu za dom, keďže vtedy nedisponoval žiadnymi peniazmi. Zároveň svedok zopakoval toto svoje
vyjadrenie aj na otázku žalovanej, či si pamätá na to, že si požičala od neho sumu 3.500,- eur, na čo
svedok vypovedal, že to nebola pôžička, ale záloha na kúpnu cenu. Zároveň svedok na otázku, či písal

žalobkyni SMS správu dňa 30.10.2014, alebo 31.10.2014 s údajmi o bankovom účte, odpovedal, že
preposlal SMS správu od žalovanej žalobkyni s bankovým účtom. Týmto výpovediam korešpondovala
aj výpoveď žalovanej v rámci jej výsluchu ako strany sporu (§ 195 CSP), ktorá vypovedala, že v októbri
2014 skutočne potrebovala pomoc s finančnou hotovosťou, pričom nežiadala o pomoc žalobkyňu, ale
obrátila sa na jej syna Q. D.. Zároveň sa s Q. D. rozprávali aj o tom, či sa bude musieť táto suma vrátiť
alebo by sa to započítalo na cenu za prevod jej spoluvlastníckeho podielu na rodinnom dome, o ktorého

kúpu mal Q. D. s jeho vtedajšou priateľkou a neterou žalovanej R. H. záujem. Medzi ňou a Q. D. tak
bolo v tomto prípade dohodnuté, že peňažnú sumu, ktorú jej požičia, nebude musieť vrátiť a že sa táto
jeho pohľadávka zo zmluvy o pôžičke započíta na jej pohľadávku na zaplatenie kúpnej ceny za prevod
jej spoluvlastníckeho podielu. Súčasne súd poukazuje na výpoveď svedkyne R. H., ktorá pri svojom
výsluchu vypovedala zhodne so žalovanou, pokiaľ ide o skutkové okolnosti, na podklade ktorých malo

dôjsť k prevodu peňažnej sumy 3.500,- eur na bankový účet žalovanej. Nepriamo to potvrdila aj výpoveď
svedkyne D. H..
40. Zhoda vo výpovediach strán sporu a svedkov Q. D. a R. H. spočívala v zásade v tom, že k prevodu
peňažnej sumy 3.500,- eur žalobkyňou na bankový účet žalovanej došlo na podklade dohody medzi
žalovanou a Q. D. a na základe toho, že následne Q. D. požiadal po poskytnutie tejto sumy žalovanej

svoju matku - žalobkyňu, pričom medzi žalobkyňou a žalovanou nedošlo ohľadom poskytnutia tejto sumy
k žiadnej dohode.
41. Žalobkyňa tak, ako to zjavne vyplynulo z jej výpovede ako strany sporu a z výpovede svedka Q.
D., vykonala bankový prevod peňažnej sumy 3.500,- eur zo svojho bankového účtu na bankový účet
žalovanej nie bez právneho dôvodu a nie ani na základe žiadosti samotnej žalovanej (žalobkyňa najskôr

vypovedala, že ju o to žalovaná požiadala, potom si však v ďalšej časti svojej výpovede už istá nebola,
či vôbec so žalovanou komunikovala a nekomunikovala len so svojim synom Q. D.) a po dohode s
ňou, ale po dohode s Q. D., ktorý ju o to požiadal, čomu nepochybne predchádzala dohoda medzi Q.
D. a žalovanou o takomto peňažnom plnení (či už dohoda o pôžičke, ako tvrdila žalovaná, s tým že
pohľadávka Q. D. na vrátenie požičanej peňažnej sumy mala byť započítaná voči pohľadávke žalovanej

na zaplatenie časti kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti, o nadobudnutie
ktorej mal v tom čase Q. D. s R. H. záujem, alebo dohoda o zaplatení zálohy na kúpnu cenu za prevod
tohto spoluvlastníckeho podielu vo výške 3.500,- eur, ako to tvrdil svedok Q. D.; presný obsah tejto
dohody medzi žalovanou a Q. D. o dôvode poskytnutia peňažného plnenia v sume 3.500,- eur zo
strany Q. D. žalovanej sa však nepodarilo v konaní bezpochybne objasniť, čo však nebolo v kontexte

rozhodnutia o žalobe právne významné; právne významné bolo len to, že medzi žalovanou a Q. D.
došlo k dohode o peňažnom plnení v sume 3.500,- eur). Pokiaľ ide o právny vzťah medzi žalobkyňou
a jej synom Q. D. môže sa javiť, ako to namietala aj žalovaná, že v danom prípade išlo medzi nimi
o právny vzťah vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia Q. D., ktoré mu vzniklo plnením žalobkyne v
prospech žalovanej, keďže žalobkyňa zaviazaná na toto plnenie žalovanej nebola a plnila tak len za

Q. D. jeho záväzok (§ 454 OZ). Je však možné, že medzi žalobkyňou a Q. D. existovala iná dohoda
o plnení žalobkyne za Q. D. na jeho žiadosť v prospech žalovanej (dohoda o prevzatí plnenia podľa
ust. § 534 OZ).
42. Uvedeným záverom nasvedčuje aj to, že samotná žalobkyňa v žalobe netvrdila, že by sa dohodla
so žalovanou na tom, že jej poukáže prevodom zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej

sumu 3.500,- eur. Súdu sa javí rovnako nanajvýš nepravdepodobné, aby žalobkyňa previedla zo
svojho bankového účtu na bankový účet žalovanej, ktorú predtým nepoznala a osobne nestretla, bez
akéhokoľvek právneho dôvodu peňažnú sumu 3.500,- eur. V tejto rovine tak súd vzhliadol ako dôvodnú
argumentačnú líniu obrany žalovanej, že žalobkyňa ani netvrdila, že previedla dotknutú peňažnú sumu
3.500,- eur na bankový účet žalovanej omylom. Aj takéto prípadné skutkové tvrdenie by však bolo

vzhľadom k zisteným skutkovým okolnostiam nanajvýš nepravdepodobné.
43. Na základe uvedených záverov a opätovne pridržiavajúc sa skutkového vymedzenia žalovaného
nároku žalobkyňou v žalobnom návrhu (ktorým je súd viazaný podľa cit. ust. § 216 ods. 2 CSP) je
možné konštatovať, že žalovaná nebola v danej sporovej veci pasívne vecne legitimovaná, a preto bolopotrebné žalobu žalobkyne pre tento nedostatok bez ďalšieho v celom rozsahu zamietnuť. Preto bolo
už v ďalšom bez právneho významu, aby sa súd bližšie zaoberal otázkou, či zo strany žalobkyne došlo/
nedošlo (prostredníctvom tretej osoby R. H., resp. D. H.Q.) k vráteniu peňažnej sumy 3.500,- eur Q.

D., a to či už titulom vrátenia pôžičky, resp. k vráteniu zálohy kúpnej ceny za prevod spoluvlastníckeho
podielu žalovanej, od ktorého úmyslu zúčastnené osoby (t. j. žalovaná, Q. D. a R. H. upustili). Zároveň
totiž, ak by vznikol žalobkyni žalovaný nárok voči žalovanej, bola by skutková okolnosť, že žalobkyňa
zaplatila Q. D. sumu 3.500,- eur bez právneho významu.
44. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.
45. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

47. Súd napokon rozhodol v zmysle cit. ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania, a to
s poukazom na plný úspech žalovanej vo veci podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanej priznal
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu 100 %.
48. O samotnej výške tejto náhrady trov konania rozhodne súd podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v

elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,

kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).