Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 16C/7/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417201329
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1417201329.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Luciou Tóth v právnej veci žalobcu:

T.S.,nar.XX.XX.XXXX,A.XX,Bratislava,zastúpenýadvokátskoukanceláriouBardačs.r.o.,Lovinského
22, Bratislava, IČO 47 243 252, proti žalovanej: V. S., nar. XX.XX.XXXX, U. XX, Bratislava, zastúpená
advokátskou kanceláriou ADVOKA, s.r.o., Komárnická 36, Bratislava, IČO 44 449 615, o zaplatenie
60.000,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.02.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.02.2017, domáhal voči

žalovanej zaplatenia 60.000,- eur titulom vzniknutej ujmy spolu s 5 % úrokom z omeškania od druhého
dňa po doručení žaloby žalovanej a náhrady trov konania.

2. Uviedol, že je
- výlučným vlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV XXXX, kat. úz. W. D. S., a to stavby rodinného
domu so súp. č. XXXX, pozemkov pri rodinnom dome - parc. č. XXXX/X záhrada a parc. č. XXXX/XX
zastavané plochy a nádvoria

- spoluvlastníkom v podiele 1/6 na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, kat. úz. W. D. S. - záhrada
- výlučným vlastníkom bytu č. XX na X. poschodí bytového domu na Z. X., zapísaného na LV XXXX
- spoluvlastníkom v podiele X na nehnuteľnostiach zapísaných na LV XXXX, kat. úz. O. U. - pozemok
parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria a stavba súp. č. XXXX - F. F. postavenej na uvedenom
pozemku.

3. V právnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.zn. 6C/526/1996 o vyporiadanie BSM medzi

rovnakými stranami sporu došlo na základe návrhu žalovanej k vydaniu:
- uznesenia č. k. 6C/526/1996 - 136 zo dňa 10.07.2002, ktorým sa žalobcovi nariadilo predbežné
opatrenie, ktorým sa mu zakázalo predať alebo iným spôsobom scudziť rodinný dom na A. X. XX v
Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „predbežné opatrenie 1“).
- uznesenia č. k. 6C/526/1996 - 416 zo dňa 31.03.2008, ktorým bolo žalobcovi nariadené predbežné
opatrenie, ktorým sa mu uložila povinnosť umožniť žalovanej užívať byt v rodinnom dome na A. X. XX
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku len „predbežné opatrenie 2“).

- uznesenia č. k. 6C/526/1996 - 778 zo dňa 23.05.2012, ktorým sa žalobcovi predbežným opatrením
zakázalo pozemok a stavbu F. F. scudziť na základe kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy, a to či už
priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie alebo dražby alebo akýmkoľvek iným
spôsobomzánikuvlastníctvaabolomuzakázanéuvedenénehnuteľnostiakýmkoľvekspôsobomzaťažiťa prikázané nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením alebo
scudzením (ďalej v texte rozsudku len „predbežné opatrenie 3“).

4. V konaní o vyporiadanie BSM bol tunajším súdom vydaný rozsudok č. k. 6C/516/1996 - 928 dňa
06.12.2012, ktorý po jeho potvrdení rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/198/2013 - 973,
5Co/199/2013 - 973, 5Co/200/2013 - 973 zo dňa 12.11.2013 nadobudol právoplatnosť a po uplynutí
jednomesačnej paričnej lehoty aj vykonateľnosť, na základe čoho došlo podľa § 77 ods. 1 písm. c) OSP k
zániku uvedených predbežných opatrení. Na základe dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením sp.

zn. 8Cdo/180/2014 zo dňa 30.03.2015 rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 5Co/215/2015 - 1231 zo dňa 17.05.2016 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 6C/526/1996 - 928 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Po vrátení veci tunajší súd na základe návrhu žalovanej vydal uznesenie 6C/526/1996 zo dňa
29.06.2015, ktorým sa žalobcovi zakázalo rodinný dom, pozemky pri rodinnom dome, záhradu, byt

č. XX a pozemok a stavbu F. F. scudziť na základe kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy, a to či
už priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie, predajom na dobrovoľnej dražbe
alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva a bolo mu zakázané uvedené nehnuteľnosti
akýmkoľvek spôsobom zaťažiť a prikázané nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením,
poškodením, zničením alebo odcudzením (ďalej v texte rozsudku len „predbežné opatrenie 4“). Na

odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave uvedené uznesenie zmenil uznesením sp. zn. 5Co/446/2015
zo dňa 30.09.2015 tak, že žalobcovi sa zakázalo scudziť alebo zaťažiť pozemok a stavbu F. F. a
prikázalo sa pozemok a stavbu F. F. chrániť pred znehodnotením, poškodením alebo odcudzením.
Vo veci vyporiadania BSM tunajší súd rozhodol ďalším rozsudkom č. k. 6C/526/1996 - 1274 zo dňa
25.10.2016, ktorým priznal žalovanej desatinu ňou požadovanej sumy.

6. Žalobca mal za to, že predbežnými opatreniami sa mu neustále bránilo v nakladaní a užívaní
jeho jediného reálneho majetku a prikazovali sa mu povinnosti starať sa o tento majetok takmer 15
rokov nedôvodne, čo ho priviedlo do stavu materiálnej núdze. Zrušením rozsudku krajského súdu
dovolacím súdom nedošlo k obnoveniu zaniknutých predbežných opatrení, pričom tieto zanikli, avšak

vzhľadom na zrušenie rozsudku okresného súdu, inak ako vyhovením návrhu vo veci samej alebo
uspokojením nároku, nakoľko v danej veci (vyporiadanie BSM) nebolo doposiaľ rozhodnuté; v tejto
súvislosti žalobca poukazoval na § 77 ods. 3 OSP. Vo vzťahu k predbežnému opatreniu 4 vydanému
tunajším súdom dňa 29.06.2015, šlo o celkom zjavne neproporcionálny zásah do práv žalobcu, a teda
právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/446/2015 zo dňa 30.09.2015 - t.j.

zrušením predbežného opatrenia v časti, vzniklo právo na náhradu ujmy podľa § 77 ods. 3 OSP. Toto
ustanovenie zakladá osobitnú objektívnu zodpovednosť za škodu - ujmu, koncipovanú bez liberačných
dôvodov. K naplneniu podmienky, aby konkrétne predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu, než preto, že sa žalobe vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo žalobcu bolo
uspokojené, dochádza aj zmenou predbežného opatrenia odvolacím súdom resp. aj iným zánikom, keď

sa neskôr ukáže, že konanie vo veci samej právoplatne neskončilo. Žalobca v konaní uplatnil právo voči
žalovanej, ktoré mu vzniklo zánikom resp. zmenou (t. j. čiastočným zrušením) predbežných opatrení. Z
titulu opatrnosti žalobca uplatnil pohľadávku aj podľa § 420 a 424 Občianskeho zákonníka.

7.Žalobcovibolavpríčinnejsúvislostispredbežnýmiopatreniamispôsobenáškodaspoluvovýškeistiny

najmenej 63.139,05 eur. Predbežným opatrením 1 sa žalobcovi de facto zakázalo nakladať s rodinným
domom, ktoré obmedzenie vlastníckeho práva trvalo odo dňa vykonateľnosti predbežného opatrenia 1
(09.08.2008) až do jeho zániku (uplynutím 30. dňa po nadobudnutí vykonateľnosti prvého zrušeného
rozsudku tunajšieho súdu), teda minimálne po dobu 2012 dní. Predbežným opatrením 3 sa žalobcovi
de facto zakázalo zaťažiť a/alebo nakladať s pozemkom a stavbou - F. F., ktoré obmedzenie trvalo

odo dňa vykonateľnosti uznesenia (31.05.2012) až do jeho zániku (uplynutím 30. dňa po nadobudnutí
vykonateľnosti prvého zrušeného rozsudku tunajšieho súdu), teda minimálne 682 dní.

8. Predbežné opatrenia 1 a 3 celkom vylúčili možnosť žalobcu získať finančné prostriedky nakladaním
s uvedenými nehnuteľnosťami, čoho dôsledkom sa dostal do materiálnej núdze, ktorá vyžadovala

prenájom rodinného domu, čo však nebolo možné z dôvodu predbežného opatrenia 2, keďže bolo
znemožnené prenechať nielen byt v rodinnom dome ale aj rodinný dom ako taký do nájmu tretej osobe.
Uvedené obmedzenie vlastníckeho práva trvalo odo dňa vykonateľnosti uznesenia (03.04.2008) do jeho
zániku (uplynutím 30. dňa po nadobudnutí vykonateľnosti prvého zrušeného rozsudku tunajšieho súdu),minimálne po dobu 2140 dní. Predbežným opatrením 4 sa žalobcovi de facto zakázalo zaťažiť (vrátane
zaťaženia užívacím právom - nájmom) a/alebo nakladať so všetkými nehnuteľnosťami (rodinný dom s
pozemkami, záhrada, byt č. XX, pozemok a stavba F. F.), a to od vykonateľnosti predbežného opatrenia

(06.07.2015) až do právoplatnosti uznesenia Krajského súdu v Bratislave do dňa 30.09.2015 (najskôr
02.11.2015), minimálne po dobu 119 dní.

9. Porovnateľné rodinné domy s rodinným domom v lokalite W. D. S. sa prenajímajú za nájomné 1.500,-
eur/mesiac, teda 18.000,-eur ročne resp. 49,31 eur/denne. Z pripojeného vyjadrenia odborne spôsobilej

osoby vyplýva, že cena nájmu sa v rokoch 2002 - 2003 pohybovala okolo 10.200,- eur/ročne, teda 27,95
eur/denne. Žalobcovi v dôsledku predbežných opatrení vydaných na návrh žalovanej bola spôsobená
škoda titulom ušlého zisku minimálne vo výške 63.139,05 eur, a to predbežným opatrením 2 - po dobu
jeho trvania 59.813,- eur a predbežným opatrením 4 vo výške 3.326,05 eur.

10. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. K

vzťahu k predbežnému opatreniu 2 uviedla, že ani pomocou dvoch exekúcií sa do uvedeného rodinného
domu nedostala a týmto uznesením nebolo zakázané rodinný dom prenajať, a teda žiadne nájomné
žalobcovi nemohlo unikať. Celú nehnuteľnosť od roku 1996 využíval žalobca výlučne pre seba, pri
škode vo výške 59.813,- eur ide o zjavne neopodstatnenú žalobcu a súčasne žalovaná vzniesla v tejto
súvislosti námietku premlčania, nakoľko počiatok premlčacej doby sa musí rátať od 13.12.2013, teda od

právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu č. k. 6C/516/1996 - 928 dňa 06.12.2012 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co/198/2013 - 973, 5Co/199/2013 - 973, 5Co/200/2013 - 973 zo dňa
12.11.2013. Rovnako vo vzťahu k predbežnému opatreniu 4 žalovaná zdôraznila, že toto nezakazovalo
objekt rodinného domu prenajať, a teda niet, čo by uniklo na prospechu žalobcu. Predbežné opatrenia
1 až 3 zanikli, pretože návrhu vo veci samej sa vyhovelo, nakoľko súd rozhodol o vyporiadaní BSM,

pričom je irelevantné, kto z bývalých manželov má bývalému manželovi čo platiť resp. prenechať na
hodnotách, nejde o peňažné plnenie, ale o osobitný spor o vyporiadanie majetkových hodnôt po zániku
BSM; v prípade súdneho vyporiadania neexistuje víťazná strana.

11. Žalobca v replike uviedol, že predbežné opatrenia 1 - 4 bezdôvodne (len s úmyslom uškodiť

žalobcovi) takmer 15 rokov pôsobili na majetkovú sféru žalobcu a dopĺňali sa, čoho výsledkom
bolo vyvolanie psychických útrap žalobcu a jeho materiálnej núdze, pričom zdôraznil (vo vzťahu k
predbežnému opatreniu 2), že žalovanej umožnil užívať rodinný dom, teda sa podriadil predbežnému
opatreniu. Povinnosť uložená žalobcovi predbežným opatrením 2, mu súčasne bránila dať rodinný dom
do prenájmu tretej osobe. Je nereálne, že by si niekto prenajal rodinný dom, ktorý môže užívať tretia

osoba. Predbežné opatrenie 4 zakazovalo žalobcovi akýmkoľvek spôsobom dotknuté nehnuteľnosti
zaťažiť, pričom pod zaťažením sa bežne rozumie aj zaťaženie napríklad nájomným alebo užívacím iným
právom inej osoby. Zmenou vlastníctva prenajatej veci vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia
prenajímateľa priamo z § 680 ods. 2, 3 Občianskeho zákonníka. K vznesenej námietke premlčania
žalobca uviedol, že vo vzťahu k predbežným opatreniam 1 - 3 nárok na náhradu škody vznikol až

právoplatnosťou uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/180/2014 zo dňa 30.03.2015, a preto
nedošlo k uplynutiu subjektívnej ani objektívnej premlčacej doby. Pokiaľ ide o predbežné opatrenie 4,
nárok žalobcu na náhradu škody vznikol až právoplatnosťou uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 5Co/446/2015 zo dňa 30.09.2015, a preto ani v tejto časti nie je nárok žalobcu premlčaný. K plynutiu
premlčacej lehoty nemôže dôjsť skôr ako nastane stav žalovateľnosti práva na náhradu škody alebo inej

ujmy. Rovnako úspech vo veci v zmysle § 77 ods. 3 OSP sa posudzuje individuálne, pretože pre účel
daného ustanovenia musí byť vždy v prípade právoplatného rozhodnutia vo veci samej daná odpoveď
na otázku, kto uspel a kto nie. Je tomu tak aj z dôvodu požiadavky na proporcionalitu obmedzenia
vyplývajúceho z nariadeného predbežného opatrenia a s tým súvisiacu zodpovednosť navrhovateľa
predbežného opatrenia za neproporcionálny zásah na jeho nariadenie. Vo veci neexistuje právoplatné

rozhodnutie vo veci samej, no predbežné opatrenia 1 - 3 už zanikli a predbežné opatrenie 4 bolo v
rozhodujúcej časti zrušené (zmenou).

12. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom pojednávaní vykonal dokazovanie
oboznámením listinných dôkazov z obsahu súdneho spisu a to najmä: LV č. XXXX, XXXX, XXXX,

XXXX, uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 6C/526/1996 zo dňa 10.07.2002, 31.03.2008, 23.05.2012,
29.06.2015, rozsudok tunajšieho súdu č. k. 6C/526/1996 - 928 zo dňa 06.12.2012, rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa 12.11.2013, sp. zn. 5Co/198/2013, 5Co/199/2013, 5Co/200/2013,
uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 8Cdo 180/2014, uznesenia Krajského súdu vBratislave zo dňa 17.05.2016 sp. zn. 5Co/215/2015 a zo dňa 30.09.2015 sp. zn. 5Co/446/2015, výňatok
z internetovej stránky reality.sk, potvrdenie o prenájme domu z 25.01.2017.

13. Na základe stranami navrhnutých dôkazov a nesporných skutkových tvrdení súd prvej inštancie zistil
nasledujúci skutkový stav:

14. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat. úz. W. D. S., a to stavby
rodinného domu so súp. č. XXXX, pozemkov pri rodinnom dome - parc. č. XXXX/X záhrada a parc. č.

XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria
15. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X nehnuteľností vedených na LV č. XXXX kat.
úz. W. D. S., a to pozemkov parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXX - záhrady a stavby
so súp. č. XXXX postavenej na parc. č. XXX (ďalej súhrnne len „záhrada“)

16. Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX, kat. úz. G. S., bytu č. XX na

X. poschodí bytového domu, vchod Z. X. X v Bratislave.

17. Žalobca je podielovým spoluvlastníkom v podiele X/X nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat.
úz. O. U., a to pozemku parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria, stavby so súp. č. XXXX - F. F.
postavenej na uvedenom pozemku.

18. Medzi stranami sporu sa na tunajšom súde vedie konanie o vyporiadenie BSM vedené pod sp.zn.
6C/526/1996 (v ktorom konaní vystupuje žalobca v procesnej pozícii žalovaného a žalovaná v procesnej
pozície žalobkyne), pričom v tomto konaní:

19. Okresný súd vydal na návrh žalovanej dňa 10.07.2002 uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým
bolo žalobcovi zakázané predať alebo iným spôsobom scudziť rodinný dom v Bratislave, A. XX, až do
skončenia konania 6C/526/1996. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 09.08.2002.

20. Okresný súd vydal na návrh žalovanej dňa 31.03.2008 uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým

bola uložená žalobcovi povinnosť umožniť žalovanej užívať byt v rodinnom dome nachádzajúcom sa
v Bratislave na A. X. XX, až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM. Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 19.04.2008.

21. Okresný súd vydal na návrh žalovanej dňa 23.05.2012 uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým až

do právoplatného skončenia konania 6C/526/1996 až do uhradenia celého dlhu voči žalovanej, zakázal
žalobcovi nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX scudziť na základe kúpnej alebo inej scudzovacej
zmluvy, a to či už priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie alebo dražby
alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva a súčasne bolo žalobcovi zakázané akýmkoľvek
spôsobomuvedenénehnuteľnostizaťažiť.Žalobcovibolotiežprikázanéuvedenénehnuteľnostinasvoje

nákladychrániťpredznehodnotením,poškodením,zničenímaleboscudzením.Uvedenéuzneseniebolo
potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 5Co 469/2012 - 887 zo dňa 26.10.2012.

22. Okresný súd vydal dňa 06.12.2012 rozsudok č. k. 6C/526/1996 - 928, ktorým rozhodol o vyporiadaní
BSM medzi stranami sporu, ktorý rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa

12.11.2013, sp. zn. 5Co/198/2013, 5Co/199/2013, 5Co/200/2013. Rozsudok okresného súdu v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave nadobudol právoplatnosť dňa 13.12.2013.

23. Najvyšší súd SR na dovolanie žalobcu rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.11.2013,
sp. zn. 5Co/198/2013, 5Co/199/2013, 5Co/200/2013 zrušil uznesením zo dňa 30.03.2015 sp. zn. 8Cdo

180/2014 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

24. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 17.05.2016 č. k. 5Co/215/2015 - 1231 zrušil rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 6C/526/1996 - 928 zo dňa 06.12.2012 a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

25. Okresný súd vydal na návrh žalovanej dňa 29.06.2015 uznesenie o predbežnom opatrení, ktorým
až do právoplatného skončenia konania o vyporiadanie BSM sp. zn. 6C/526/1996, až do uhradenia
celého dlhu žalovanej (vyplývajúceho z právoplatného rozhodnutia), zakázal žalobcovi scudziť na
základe kúpnej alebo inej scudzovacej zmluvy, a to či už priamym predajom, darom, predajomprostredníctvom exekúcie, predajom na dobrovoľnej dražbe alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku
vlastníctva nehnuteľnosti vedené na LV XXXX, XXXX, XXXX, XXXX a súčasne bolo žalobcovi
zakázané akýmkoľvek spôsobom dané nehnuteľnosti zaťažiť. Súčasne bolo žalobcovi prikázané

uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením alebo
odcudzením. Uvedené uznesenie bolo zmenené uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa
30.09.2015 sp. zn. 5Co/446/2015 tak, že žalobcovi až do právoplatného skončenia konania sp. zn.
6C/526/1996 bolo zakázané, aby nehnuteľnosti vedené na LV č. XXXX scudzil na základe kúpnej alebo
inej scudzovacej zmluvy, a to či už priamym predajom, darom, predajom prostredníctvom exekúcie,

predajom na dobrovoľnej dražbe alebo akýmkoľvek iným spôsobom zániku vlastníctva a súčasne
bolo žalobcovi zakázané akýmkoľvek spôsobom dané nehnuteľnosti zaťažiť. Žalobcovi bolo prikázané
uvedené nehnuteľnosti na svoje náklady chrániť pred znehodnotením, poškodením, zničením alebo
odcudzením a v prevyšujúcej časti bol návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý.

26. Z výňatku z internetovej stránky F. (č. l. 60) vyplýva, že cena prenájmu rodinného domu o rozlohe

150 - 155 m2 v W. D. S. sa vo februári 2017 pohybovala v sume 1500 - 1700 eur/mesiac.

27. Z potvrdenia V. L. V. (č. l. 61) vyplýva, že cena prenájmu rodinného domu na A. X. XX v Bratislave
sa v rokoch 2002 - 2003 pohybovala v priemere okolo 850,- eur vrátane energií.

28. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
Podľa § 423 Občianskeho zákonníka, za škodu zodpovedá aj ten, kto ju spôsobil úmyselným konaním

proti dobrým mravom.
Podľa § 442 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.
Podľa § 77 ods. 1 OSP (účinného do 30.06.2016), predbežné opatrenie zanikne, ak

a) navrhovateľ nepodal v súdom určenej lehote návrh na začatie konania;
b) sa návrhu vo veci samej nevyhovelo;
c) sa návrhu vo veci samej vyhovelo a uplynulo 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia o veci;
d) uplynul určený čas, po ktorý malo trvať.
Podľa § 77 ods. 2 OSP (účinného do 30.06.2016), predbežné opatrenie súd zruší, ak pominú dôvody,

pre ktoré bolo nariadené
Podľa § 77 ods. 3 OSP (účinného do 30.06.2016), ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z
iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo
uspokojené,navrhovateľjepovinnýnahradiťujmytomu,komupredbežnýmopatrenímvznikli.Rozhodne
o tom na návrh súd, ktorý nariadil predbežné opatrenie.

Podľa čl. 5 CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd môže v rozsahu ustanovenom
v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie
práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva, alebo vedú k nedôvodným
prieťahom v konaní.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.

29. § 77 ods. 3 OSP upravuje povinnosť navrhovateľa predbežného opatrenia nahradiť ujmu tomu,
komu predbežným opatrením vznikla, a to v prípade, ak predbežné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené

z dôvodov v tomto ustanovení uvedených, pričom toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúce
ustanovenia § 77 ods. 1 a 2 OSP, upravujúce zánik predbežného opatrenia a jeho zrušenie v prípade,
ak pominú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Aj zo samotného znenia ods. 3 § 77 OSP vyplýva, že toto
ustanovenie sa vzťahuje na prípady, ak došlo k zániku predbežného opatrenia, alebo k jeho zrušeniu
z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa

bolo uspokojené. Žalobca prvotne vychádzal z premisy, že uplynutím 30 dňovej lehoty od právoplatnosti
rozsudku tunajšieho súdu (prvého) o vyporadaní BSM medzi stranami sporu zanikli aj predbežné
opatrenia v konaní vydané (predbežné opatrenia 1 - 3), teda platí dôvod zániku podľa § 77 ods. 1 písm.
c) OSP, avšak súčasne dôvodil, že bola splnená podmienka podľa § 77 ods. 3 OSP, a teda že k zánikupredbežných opatrení došlo z iného dôvodu, než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto,
že právo navrhovateľa bolo uspokojené.

30. V danom prípade podľa názoru konajúceho súdu neboli splnené zákonom stanovené podmienky
§ 77 ods. 3 OSP pre vznik povinnosti navrhovateľky predbežného opatrenia nahradiť ujmu tomu,
komu predbežným opatrením vznikla, a teda toto ustanovenie nemožno aplikovať nadaný prípad, keď
predbežné opatrenia nariadené súdom (predbežné opatrenia 1 - 3) nezanikli z iného dôvodu, než preto,
že sa návrhu vo veci samej vyhovelo alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, nakoľko

pokiaľ predbežné opatrenia zanikli v zmysle § 77 ods. 1 písm. c) OSP, nemožno až ex post v následnom
rozhodnutí dovolacieho súdu vzhliadnuť kvalifikačný znak, v zmysle ktorého (v čase rozhodovania
dovolacieho súdu už neexistujúce súdne rozhodnutia) zanikli už skôr, avšak už z dôvodu, že návrhu
vo veci samej sa nevyhovelo. Na tomto mieste súd uvádza, že sa stotožňuje s námietkou žalovanej,
že vo veci konania o vyporiadanie BSM nejde o konanie o splnenie povinnosti, ale o osobitný druh
civilnej žaloby, ktorou sa ktorýkoľvek z bývalých manželov môže domáhať, aby v prípade, že sa bývalí

manželia nedohodnú na vyporiadaní zaniknutého BSM, rozhodol súd, pričom ide o tzv. konanie iudicium
duplex, v ktorom majú obe strany tak postavenie žalobcu ako aj postavenie žalovaného a rovnako
spôsob vyporiadania sa týka oboch strán sporu. Preto v uvedenej veci nemožno hovoriť o úspechu
resp. neúspechu vo veci, keďže žalovaná sa v konaní domáha vyporiadania BSM a okresný súd v
poradí prvým rozsudkom zaniknuté BSM manželov vyporiadal. Uvedený záver však nemá vplyv na

zodpovednosť žalovanej za vzniknutú škodu v zmysle § 420 a nas. Občianskeho zákonníka.

31. Predpokladmi všeobecnej zodpovednosti za škodu vyplývajúcimi primárne z Občianskeho
zákonníka, sú protiprávny úkon, ujma (škoda), Príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou
a zavinenie. Všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

32. Škodu vo všeobecnosti treba chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je
vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu
pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie

veci do predošlého stavu, pokiaľ to nie je vylúčené. Ušlým ziskom rozumieme ujmu spočívajúcu v tom,
že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodovej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa
to s ohľadom na pravidelný beh vecí sa dalo očakávať. Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku
poškodeného (úbytkom aktív, ako je to u skutočnej škody), ale stratou očakávaného prínosu (výnosu).
Nestačí pritom iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí byť naisto postavené, že pri

pravidelnom behu vecí (nebyť protiprávneho konania škodcu alebo škodnej udalosti) mohol poškodený
dôvodne očakávať zväčšenie svojho majetku, ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu -
škodnej udalosti (z uznesenia Najvyššieho súdu, sp. zn. 4 Cdo 319/2008, zo dňa 28. apríla 2010)

33. Pojem príčinnej súvislosti Občiansky zákonník nevymedzuje; preto treba ju chápať ako súhrn na

seba nadväzujúcich okolností, ktoré priamo viedli k určitému negatívnemu výsledku - k vzniku škody.
O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide vtedy, ak je medzi protiprávnym konaním škodcu a
vznikom škody vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za
škodu nevznikne. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže
byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti je treba škodu izolovať zo

všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala a je rozhodujúca iba vecná súvislosť príčiny
a následku.

34. Podanou žalobou sa žalobca domáhal od žalovanej náhrady škody - ušlého zisku 60.000,- eur,
ktorá škoda spočívala vtom, že na základe predbežných opatrení vydaných na základe návrhu žalovanej

žalobcovi ušiel zisk v podobe nájmu za rodinný dom na A. X. v Bratislave, nakoľko v rozhodnom čase
(rok 2002 - 2003) sa cena nájmu za tento rodinný dom pohybovala v sume 850,- eur za mesiac resp.
27,95 eur/denne.

35. Prvotne je potrebné uviesť, že žalobcovi označenými predbežnými opatreniami nebolo obmedzené

právo vlastníka vec užívať, žalobca z užívania nehnuteľností vylúčený nebol, pričom do užívacieho
práva nepochybne patrí aj oprávnenie vec dať do nájmu, ktoré sa realizuje prostredníctvom právneho
úkonu - zmluvy o nájme. Nemožno sa stotožniť s argumentom žalobcu, že pokiaľ v predbežných
opatreniach bol použitý výraz „zaťažiť“, tento vyjadruje zaťaženie nájmom, a to z dôvodu, že prizmene vlastníctva sa dostáva nadobúdateľ veci do právnej pozície nájomcu, nakoľko uvedené je v
danej veci irelevantné, keďže žalobca nemohol vec v intenciách vydaných predbežných opatrení vec
žiadnym spôsobom scudziť,. čiže k zmene vlastníctva by beztak nemohlo dôjsť. Uvedený pojem je

bežne v právnej terminológii používaný pre vyjadrenie takej dispozície s vecou, na základe ktorej bude
vec predmetom záložného práva, vecného bremena prípadne predkupného práva, z podstaty ktorých
úkonov je zrejmé, že pokiaľ nastane zákonom resp. zmluvou predpokladaná skutočnosť, môže dôjsť
k zmene subjektu vlastníckeho práva, napr. pri výkone záložného práva. Zmluvu o nájme nemožno v
zásadepovažovaťzadruhzmluvy,nazákladektorejbybežnedochádzalokscudzeniuveci(samozrejme

nemožno vylúčiť prípadné dispozitívne dojednanie zmluvných strán, ktoré by smerovalo aj k zaťaženiu
veci napr. predkupným právom). Žalobca tak žiadnym spôsobom nebol vylúčený z užívania veci.

36. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že primárne v konaní
nebolo preukázané, že žalobcovi skutočne vznikla akákoľvek škoda titulom ušlého zisku a následne
ani to, že tento ušlý zisk by v priamej príčinnej súvislosti s rozhodnutiami o predbežných opatreniach,

nebolo preukázané, že bez škodlivého zásahu, ktorý žalobca videl v rozhodovaní o návrhoch žalovanej
na vydanie predbežných opatrení, by žalobca mohol titulom nájmu rodinného domu na A. X. v Bratislave
získaťprávenímpožadovanúsumu.Vkonanínebolipredloženéanioznačenétakédôkaznéprostriedky,
ktoré by osvedčovali, že žalobca mohol pri pravidelnom behu vecí t. j. bez nariadenia predbežných
opatrení (1 - 4) dosiahnuť príjem z nájmu rodinného domu v ním žalovanej sume. Len tvrdenie, že

nájom v čase rokov 2002 - 2003 bol v sume 850,- eur/mesiac nie je preukázaním skutočnosti, že
skutočne žalobca by bol býval uvedený príjem bez konania žalovanej dosiahol. Uvedené ostalo v rovine
nepreukázaných tvrdení.

37. K základným právam strany sporu obsiahnutým v práve na spravodlivý proces, patrí právo na

uvedenie dostatočných dôvodov, na ktorých je rozhodnutie založené. Porušením práva na spravodlivý
proces môže byť aj situácia, kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností,
ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností
nezhodnotil. (nález ÚS SR sp. zn. III.ÚS 36/2010.). V súvislosti s riadnym odôvodnením je potrebné
uviesť, že vychádzajúc z konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (o. i. veci García

Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 21.01.1999 týkajúci sa sťažnosti č. 30544/96, Ruiz Torija proti
Španielsku,rozsudokzodňa09.12.1994,týkajúcisasťažnostič.18390/91,VandeHurkprotiHolandsku,
rozsudok zo dňa 19.04.1994, týkajúci sa sťažnosti č. 16034/90), judikatúry Ústavného súdu SR (sp.
zn. I. ÚS 226/03 zo dňa 12.05.2004, III. ÚS 209/04 zo dňa 23.06.2004, sp. zn. III. ÚS 95/06 zo dňa
15.03.2006, sp. zn. III. ÚS 260/06 zo dňa 23.08.2006), nie je nutné, aby na každú žalobnú námietku

bola daná súdom podrobná odpoveď a rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť
podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzovaný s ohľadom na okolnosti každého prípadu.

38. Na základe uvedených dôvodov sa súd v ďalšom nezaoberal existenciou ostatných predpokladov
pre vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, a to ani za škodu úmyselným konaním proti dobrým

mravom, ako aj vznesenou námietkou premlčania, ani aplikovateľnosťou § 77 ods. 3 OSP pre škodu
spôsobenú vydaním predbežného opatrenia 4, nakoľko len záver o nepreukázaní existencie akejkoľvek
ujmy na majetkových hodnotách u žalobcu je dostatočným pre rozhodnutie o podanej žalobe. Akákoľvek
odpoveď na vyššie nastolené námietky je vo vzťahu k prijatému záveru o nepreukázaní existencie škody
irelevantná.

39. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

40. Pokiaľ sa žalobca pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania domáhal aplikácie § 257 CSP,
v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného

zreteľa, súd dospel k záveru, že skutkové okolnosti prejednávanej veci neumožňujú prijať záver, že
u žalobcu sa jedná o preukázané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by v konaní úspešná
žalovaná, mal znášať ňou účelne vynaložené trovy konania.

41. Dôvody hodné osobitného zreteľa žalobca videl v dôvodoch vyplývajúcich z rozhodnutia Centra

právnej pomoci, pričom žalobca je invalidný dôchodca, ktorý poberá mesačný dôchodok vo výške
cca 200,- eur (v tomto smere súdu naviac žiaden dôkazný prostriedok predložený nebol), pričom na
druhej strane žalovaná zdôraznila, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania, keď žalobca disponuje majetkom značnej hodnoty, čo vyplynulo aj z vykonanéhodokazovania, kedy súd oboznamoval jednotlivé listy vlastníctva a trvala na priznaní náhrady trov konania
v prípade úspechu vo veci.

42. Pri závere o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa je potrebné vziať do úvahy všetky
okolnosti prejednávanej veci. V takýchto prípadoch súd zohľadňuje osobné, majetkové, zárobkové
a iné pomery oboch účastníkov, prihliada na postoj účastníkov v konaní a prípadne iné okolnosti a
môže dospieť k záveru o nepriznaní trov konania úspešnej strane, a to práve s ohľadom na intenzitu
preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa (mutatis mutandis uznesenie Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 563/2011-14 zo dňa 08.12.2011).

43. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci, ktorým bol žalobcovi priznaný nárok na poskytovanie
právnej pomoci vyplýva, že žalobca spĺňa stav materiálnej núdze, čo malo centru vyplynúť z dokladov
predložených žalobcom. Súčasne súd uvádza, že výlučne len existencia rozhodnutia Centra právnej
pomoci o priznaní nároku na právnu pomoc nemá bez ďalšieho vplyv na povinnosť žalobcu v prípade

neúspechu nahradiť trovy konania protistrany.

44. Postup podľa § 257 CSP je na mieste výnimočne, pričom len nepriaznivá finančná situácia
jednej strany nemôže byť dôvodom pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnej strane.
Samotná nepriaznivá finančná situácia jednej zo strán by tak vo veľkej časti súdmi prejednávaných vecí

odôvodňovala postup v zmysle § 257 CSP, čo však nemožno považovať jednak za cieľ tohto ustanovenia
a ani za zákonom požadovanú výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov konania v konaní úspešnej
strane. Samotný nízky príjem žalobcu súd nepovažoval za dôvod hodný osobitného zreteľa, pričom aj z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca disponuje aj iným majetkom, okrem príjmu z dôchodku.

45. Súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania prihliadal aj na tú skutočnosť, že stranami
sporu sú bývalí manželia, ktorí medzi sebou vedú niekoľko súdnych konaní (čo je súdu známe z jeho
úradnej činnosti) a je nepochybné, že vzťahy medzi nimi sú narušené, pričom v podaní prejednávanej
žaloby možno vidieť aj šikanózny výkon práva, ktorý v zmysle čl. 5 nemôže požívať právnu ochranu, v
tom smere, že žalobca podá proti žalovanej žalobu o zaplatenie nie zanedbateľnej sumy, spoliehajúc

sa, že v prípade neúspechu nebude musieť nahrádzať trovy konania, pretože mu bol priznaný nárok na
priznanie právnej pomoci a jeho deklarovaným príjmom je len invalidný dôchodok.

46. Žalobca mal a má v konaní postavenie tzv. dominus litis - pán sporu v tom zmysle, že môže
kedykoľvek za konania zobrať žalobu späť resp. ju meniť, pričom pokiaľ žalobca uplatnil nárok na

zaplatenie60.000,-eur,bolotoprejavomjehodispozičnéhooprávnenia,pričomnemožnospravodlivood
žalovanej, ktorá žiadnym spôsobom nedala príčinu na podanie žaloby, aby len z dôvodu, že žalobca mal
Centrom právnej pomoci priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti žiadateľa,
ktoré rozhodnutie neprináleží súdu v tomto konaní preskúmavať, a nízkeho príjmu žalobcu, sama
znášala trovy konania, ktoré účelne vynaložila pri bránení sa v konaní.

47. O trovách konania tak súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď
v konaní úspešnej žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne,
dvojmo, na Okresnom súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 C. s. p. ) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávneobsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 C. s. p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania ( § 365 ods. 3 C. s. p.).