Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. júl 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/278/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414209048
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414209048.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.
r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného advokátskou
kanceláriou, TOMÁŠ KUŠNÍR s. r. o. , so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému D. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. XX/XX, XXX XX F. T., právne zastúpeného Advokátska

kancelária Špireková&Partners, s. r. o., so sídlom Nám. Matice Slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom,
IČO: 47 232 811, pôvodne za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu
občana spotrebiteľa HOOS, občianske združenie, so sídlom Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO 42
175 778, právne zastúpeného JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom J.
Kráľa5/A,98401Lučenec,vkonaníozaplatenie633,59€sprísl.,oodvolanížalovanéhoprotiuzneseniu
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C /30/2015 -84 zo dňa 04. 04. 2016, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť, aby v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia zaplatil súdny poplatok za podané odvolanie vo výške 5 € aplikujúc ust.
§ 6 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov (ďalej v texte
len „Zákon o súdnych poplatkoch“).

2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Má za to, že súd prvej inštancie
vychádzal pri rozhodovaní z nesprávneho právneho posúdenia veci. V prejednávanej veci vystupuje
žalovaný ako spotrebiteľ, v dôsledku čoho je od platenia súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 2 písm.
za) Zákona o súdnych poplatkoch osobne oslobodený. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 4 Obdo 45/2012.

3. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

4. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie a konanie, ktoré mu predchádzalo
viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 CSP a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 (a contrário) CSP uznesenie okresného súdu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. d/ CSP

zrušil, keď v prejednávanej veci nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané
neexistovali.

5. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, zák. č. 160/2014 Z. z.
(ďalej len „CSP“), ktorý nadobudol účinnosť 01. 07. 2016 platí, že ak nie je ustanovené inak platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá

CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.6. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil
tým, že nesprávne aplikoval príslušné normy a nesprávne ich vyložil.

7. Ustanovenie § 4 ods. 2 Zákona o súdnych poplatkoch upravuje tzv. osobné oslobodenie od súdneho
poplatku, kde v zmysle písmena za), je od poplatku oslobodený spotrebiteľ domáhajúci sa ochrany
svojho práva podľa osobitného predpisu. V poznámke pod čiarou je uvedené ako príklad ustanovenie §
3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Zákon však v poznámke pod čiarou uvádza

len príkladmo takýto osobitný predpis, pričom poznámka nemá všeobecný záväzný charakter, ale iba
informatívnu hodnotu, pričom z uvedeného nie je možné vylúčiť, aby sa pod týmto osobitným predpisom
považoval aj iný právny predpis, než je zákon o ochrane spotrebiteľa. Takto úzko chápaný výklad
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, je súčasne aj v rozpore so základnou
funkciou a cieľom právnych noriem regulujúcich ochranu spotrebiteľa, ktorou je ochrana spotrebiteľa
ako tzv. slabšej strany v právnych vzťahoch s dodávateľmi tovaru a služieb. Postavenie spotrebiteľa ako

slabšej strany vychádza z toho, že spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym
dodávateľom,atosohľadomnaokolnosti,zaktorýchdochádzakukontraktáciianaväčšiuprofesionálnu
skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a lepšiu dostupnosť právnych služieb, a napokon
možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne, cestou formulárových zmlúv. Pre takýto vzťah je
charakteristické, že podnet na zmluvné konanie pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ

nie je na to pripravený, pri kontraktácii je využívaný aj moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa.
Odvolací súd poukazuje na to, že spotrebiteľské právo patrí k dynamicky sa rozvíjajúcim oblastiam
súkromného práva a nadväzuje naň i rozsiahla judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr.
rozhodnutie 6Cdo 1/2012, 6Cdo 7/2013, v ktorých uviedol, že princíp „vigilantibus iura scripta sunt“
v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach, teda v závislosti od konkrétnych okolností,

ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa, ak je predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu.
8. V prejednávanom prípade sa žalobca ako dodávateľ domáhal zaplatenia svojej pohľadávky voči
žalovanému, ako spotrebiteľovi v zmysle zmluvy o pôžičke uzavretej dňa 16. 12. 2010, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 696 €. Z obsahu spisu taktiež nesporne vyplýva, že

predmetná zmluva o poskytnutí pôžičky je zmluvou formulárovou v spojení so všeobecnými obchodnými
podmienkami, ako aj podmienkami v zmluve o poskytnutí pôžičky uzavretej medzi stranami sporu dňa
13. 12. 2010. Skutočnosť, že žalovaný vystupoval v konaní ako spotrebiteľ len potvrdzuje uznesenie
Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 6C 30/2015-42 zo dňa 22. 04. 2015 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15Co 530/2015-66 zo dňa 09. 02. 2016, v zmysle ktorých do

konania vstúpil vedľajší účastník na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS ako Občianske združenie za účelom ochrany práv spotrebiteľa - žalovaného. Z obsahu zmluvy
vyplýva,žemáformulárovýcharakter,ktorýžalovanýnemoholpodstatnýmspôsobomovplyvniť,nakoľko
text takýchto úkonov bol predtlačený. Zo zmluvy nevyplýva, že by úver bol poskytnutý žalovanému na
výkon zamestnania povolania alebo výkon podnikateľskej činnosti, pričom žalovaný mohol zmluvu o

pôžičke podpísať alebo odmietnuť ako celok, pričom nemohol ovplyvniť spôsob resp. obsah jednotlivých
dojednaní.

9. Osobné oslobodenie v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, sa preto
nevzťahuje len na prípady, ak sa žalobca - spotrebiteľ domáha ochrany svojho práva podľa ust. § 3

ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa, dokonca sa nevzťahuje len na prípady, kedy je spotrebiteľ v
pozícii žalovaného. Oslobodenie sa týka aj prípadov, kedy spotrebiteľ uplatňuje svoje práva v pozícii
žalovaného, napr. formou odporu proti platobnému rozkazu, námietok proti exekúcii, či ako je tomu
i v tejto veci, formou obrany v spore, v ktorom dodávateľ uplatňuje svoju pohľadávku. Účelom tohto
ustanovenia § 4 ods. 2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch je, že súdny poplatok v spotrebiteľských

veciach nemá odrádzať spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky na súde, napr. podať žalobu, ale aj
brániť svoje práva v pozícii žalovaného alebo povinného, pretože spotrebitelia často rezignovali pred
uplatňovaním svojho práva aj kvôli súdnym poplatkom. Cieľom bolo práve dosiahnuť oslobodenie
spotrebiteľa od súdnych poplatkov v sporoch, ktoré vznikli zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je spotrebiteľ,
ako strana sporu oslobodený od súdnych poplatkov v každom konaní, ktoré má základ v právnom vzťahu

vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa svojho práva domáha na základe osobitného predpisu.
Keďže výpočet takýchto konaní by bol problematický, preto je aj v zákone uvedený len príkladmý
výpočet možných právnych predpisov, na základe ktorých spotrebiteľ môže uplatniť svoje práva na súde.
Osobitným predpisom však môže byť každý predpis, podľa ktorého môže spotrebiteľ uplatniť svoje právovrátane predpisov, ktoré majú povahu kódexu. Ide teda o osobné oslobodenie, ale o oslobodenie s
vecným obmedzením.
10. V danom prípade je zrejmé, že žalovaný ako spotrebiteľ sa v konaní o zaplatenie 633,59 € s prísl.

bránil účelne, keď v konaní vo veci samej došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia návrhu
žalobcom - dodávateľom, v celom rozsahu.
11.Zaplatenie súdneho poplatku patrí k vecným procesným podmienkam vzhľadom na
právne následky jeho nezaplatenia spočívajúceho v zastavení konania. V čl. 46 Ústavy SR sa ako
základné ľudské právo zaručuje právo na súdnu a inú právnu ochranu. Zákon o súdnych poplatkoch

novelizoval ust. § 4 tohto zákona s tým, že oslobodenie spotrebiteľa od súdnych poplatkov spočíva
v tom, že platenie súdnych poplatkov práve odrádzalo spotrebiteľov uplatňovať svoje nároky súdnou
cestou, resp. brániť svoje práva, či v pozícii žalovaného alebo povinného. Uvedené ustanovenia preto
nemožno vykladať formalisticky, ale prihliadať i na účel, na ktorý má slúžiť, teda umožniť spotrebiteľovi
domôcť sa ochrany svojho práva bez toho, aby bol odrádzaný povinnosťou platiť súdny poplatok. Keďže
žalovaný sa ochrany svojho práva podľa osobitného predpisu ( Občiansky zákonník - ust. § 53 ods.

1 Občianskeho zákonníka) domáhal ako spotrebiteľ, je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah a
konanie malo základ vo vzťahu medzi stranami sporu, ktorý bol spotrebiteľským vzťahom. Preto sa na
žalovanéhoakospotrebiteľavzťahujezákonnéoslobodenieodsúdnychpoplatkovpodľa§4ods.2písm.
za) Zákona o súdnych poplatkoch.
12. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR, ktorý vymedzil skutkovú

podstatu formalizmu tak, že orgánom verejnej moci a predovšetkým
súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý
vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona,
ale môže a musí sa od neho odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická
súvislosť alebo niektorý z ústavných princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno

opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho ktorého zákonného
predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu (nález ÚS SR. sp. zn. I. ÚS 306/2010 zo dňa
08. 12. 2010).

13. Odvolací súd preto zastáva názor, že k vyrubeniu súdneho poplatku došlo zo strany súdu prvej

inštancie v dôsledku nesprávneho aplikovania príslušných noriem a ich nesprávneho vyloženia v
dôsledku čoho napadnuté uznesenie zrušil.

14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon v § 420 až § 423 CSP pripúšťa (§
419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), intervenient,

ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP (§ 425 CSP)
a prokurátor, ak sa konanie začalo jeho žalobu, alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 § 429 CSP neplatí za podmienok ustanovených v ods. 2 § 429 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) -§ 428 CSP.