Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. október 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 11Cb/16/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210473
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Vrbjar
ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7817210473.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudca JUDr. Peter Vrbjar, v spore žalobcu Slovenská republika zastúpená
Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava, IČO:
00 686 832, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821
02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému O.M.D. KOVO, spol. s r.o. Rožňava, so sídlom Krátka
569, 049 51 Brzotín, IČO: 17 080 941, právne zastúpený Puchalla, Slávik & partners s.r.o., so sídlom

Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, v konaní o zaplatenie 342.647,36 Eur s príslušenstvom,
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi 342.647,36 Eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne
od 07.11.2017 do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania a paušálnu náhradu
trov konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 01.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia

342.647,36 Eur s 9,00% úrokom z omeškania ročne od 07.11.2017 do zaplatenia, paušálnu náhradu
výdavkov 40,- Eur a náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia vo výške
2.686,30 Eur.

2. Žalobuodôvodniltým,žedňa28.04.2009uzatvorilžalovanýsMinisterstvomhospodárstvaSlovenskej
republiky v zastúpení Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, so sídlom Bajkalská 27,

827 99 Bratislava, IČO 00002801 (ďalej ako „poskytovateľ“) Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku (ďalej ako „NFP“) č. Y.-W.-XXXX/XXXX/XX v rámci Operačného programu
Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (ďalej ako „ OP KaHR “). Predmetom Zmluvy o poskytnutí
NFP bola úprava zmluvných podmienok, práv a povinností medzi poskytovateľom a žalovaným, pri
poskytnutí NFP zo strany poskytovateľa žalovanému, na realizáciu aktivít projektu, ktorý bol predmetom
schválenej žiadosti o poskytnutie NFP, s názvom „Zvýšenie efektívnosti a konkurencieschopnosti firmy
zavedením inovačnej technológie do výroby“, kód projektu v V. XXXXXXXXXXX (ďalej len „Projekt“). V

zmysle článku 3 ods. 3.1 Zmluvy o poskytnutí NFP sa poskytovateľ zaviazal poskytnúť žalovanému, za
podmienok stanovených v zmluve, NFP do výšky 342.647,93 Eur, čo predstavovalo 50% z celkových
oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít Projektu. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej ako
„NS SR“) Uznesením sp. zn. 3To/6/2016 zo dňa 22.02.2017 zamietol odvolanie prokurátorky Úradu
špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako aj odvolania obžalovaných V..
M.. S., V.. Ľ.. B. a N.. W., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu pracovisko Banská Bystrica

(ďalej ako „ŠTS BB“) z 8.12.2015 sp. zn. BB-3T 16/2013, v trestnej veci pre zločiny poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 zákona č. 3008/2005 Z. z. Trestného
zákona v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Trestný zákon“) a subvenčného podvodu podľa §225 Trestného zákona, spáchané v súvislosti s realizáciou Projektu, a zároveň potvrdil Rozsudok
ŠTS BB sp. zn. BB-3T 16/2013, ktorým boli obžalovaní uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s prečinom

subvenčného podvodu spolupáchateľstvom, ktorých sa dopustili tým, že v úmysle vylákať finančné
prostriedky, napriek porušeniu povinností vyplývajúcich z článku 3 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí
NFP- Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej ako „ VZP“ a článku 14 ods. 1 písm. c), d), g)
ah) VZP, deklarovali ako oprávnené výdavky také, ktoré nespĺňali podmienky oprávnenosti podľa
citovaných ustanovení VZP a svojim konaním uviedli do omylu poskytovateľa NFP ohľadom splnenia

týchto podmienok vyhotovením a predložením účtovných dokladov, ktoré nereflektovali reálny stav a
neumožňovali kontrolu oprávnenosti položiek, a zároveň použili prostriedky NFP na iný ako určený
a schválený účel. V rámci trestného konania pred ŠTS BB bolo zistené a preukázané, že konatelia
žalovaného v súvislosti s realizáciou aktivít Projektu nakúpili strojové zariadenie (laserové rezacie
centrum typ Trulaser 3(BOBE, hydraulický ohraňovací lis CNC typ TruBend 3120 a nožnice na plech
typ TruShear 3103 - ďalej spolu ako „strojové zariadenia“) od spoločnosti TRUMPF Slovakia, s.r.o., so

sídlom Galovacká 7/3665, 040 11 Košice, IČO 36 197 777, na základe Zmluvy o dodávke mechanických,
elektrických a príbuzných výrobkov zo dňa 09.03.2010, ktoré následne v priebehu 7 dní predali
spoločnostiBEKASTs.r.o.,sosídlomJasná5,04801Rožňava,IČO3677413,abyicheštevtenistýdeň
od spoločnosti BEKAST s.r.o. odkúpili, ako od víťaza Obchodnej verejnej súťaže realizovanej v súvislosti
s Projektom, predstierajúc tak dodržiavanie podmienok stanovených Zmluvou o poskytnutí NFP, čím

došlo k navŕšeniu ceny strojových zariadení o 183.482,70 Eur a súčasne k použitiu týchto prostriedkov
na iný účel, než boli určené, pričom dôvodnosť navŕšenia ceny nebola v rámci trestného konania
zdokladovaná a preukázaná. Dňa 08.09.2010 žalovaný predložil poskytovateľovi priebežnú žiadosť o
platbu č. XXXXXXXXXXXXXX a dňa 28.04.2011 záverečnú žiadosť o platbu č. XXXXXXXXXXXXXX,
v rámci ktorých bola oprávnenosť výdavkov Projektu deklarovaná účtovnými dokladmi vystavenými

spoločnosťou BEKAST, s.r.o., ktorá v skutočnosti v účtovných dokladoch uvedené strojové zariadenie
a stavebné práce žalovanému nedodala, čím došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych
predpisov, ako aj ustanovení Zmluvy o poskytnutí NFP. Na základe uvedených žiadostí o platbu
poskytovateľ uhradil žalovanému dňa 02.12.2010 sumu 305.105,66 Eur a dňa 22.12.2016 sumu
37.541,72 Eur. V nadväznosti na právoplatné Uznesenie NS SR sp. zn. 3To/6/2016 a Rozsudok ŠTS

BB sp. zn. BB-3T 16/2013 a nimi preukázané porušenie právnych predpisov v rámci realizácie aktivít
Projektu, poskytovateľ listom zo dňa 30.08.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 04.09.2017, v
zmysle článku 9 VZP odstúpil od Zmluvy o poskytnutí NFP. Na základe Žiadostí o vrátenie finančných
prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX Z. XXXXXXXXXXX/ZXX, obe zo dňa 05.09.2017, ktoré boli
žalovanému doručené dňa 14.09.2017, poskytovateľ vyzval žalovaného, aby z titulu odstúpenia od

Zmluvy o poskytnutí NFP vrátil NFP prijaté do doby odstúpenia od zmluvy v celkovej výške 342.647,36
Eur, v lehote do 06.11.2017. Listom zo dňa 20.09.2017 žalovaný predložil poskytovateľovi svoje
vyjadrenie k odstúpeniu od Zmluvy o poskytnutí NFP, v ktorom deklaruje, že dôvody na odstúpenie podľa
jeho názoru nie sú dané ani preukázané, nakoľko bol naplnený účel Projektu. Žalovaný do dnešného
dňa požadované finančné prostriedky nevrátil.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril tak, že rozporuje celkový postup žalobcu, ktorý zvolil
po zaevidovaní Nezrovnalosti a odstúpení SIEA od Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku č. Y.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX zo dňa 28. 4. 2009 (ďalej len „Zmluva o NFP“). V zmysle
článku 7.8 Zmluvy o NFP: „Všetky spory, ktoré vzniknú zo Zmluvy o poskytnutí NFP, vrátane sporov

o jej platnosť, výklad alebo ukončenie sú Zmluvné strany povinné prednostne riešiť vzájomnými
zmierovacími rokovaniami a dohodami.“ Žalobca sa nikdy o takéto riešenie veci ani len nepokúsil, hoci o
Nezrovnalostiach vedel a zaevidoval ich už v roku 2011. Naopak, po uplynutí 6 rokov bez akéhokoľvek
pokusu o zmier a dohodu v zmysle článku 7.8 Zmluvy o NFP od Zmluvy o NFP, nelogicky a v rozpore
so Zmluvou o NFP odstúpil. Bol to pritom práve sám žalobca, kto na jednej strane „nadiktoval“ znenie

Zmluvy o NFP, jej jednostranné podmienky, vrátane posudzovania okolností, ktoré sú či nie sú dôvodmi
pre odstúpenie od zmluvy či posúdenie charakteru porušenia, rôznych kontrolných mechanizmov a
pod., na druhej strane sa však týmto znením Zmluvy o NFP sám svojvoľne neriadi a vykladá si ju tak,
ako mu to vyhovuje. Napriek ukončenému trestnému konaniu - ktoré žalovaný a jeho konatelia podľa
ich úprimného presvedčenia považujú za daň za neskúsenosť s náležitosťami projektu tak výrazného

rozsahu - je potrebné poukázať na nasledovné. Aj ŠTS Banská Bystrica v rozsudku sp. zn. BB-3T
16/2013 zo dňa 8. 12. 2015 zvýraznil spoločenskú prospešnosť projektu žalovaného a uviedol, že
„zrejme VŠETKY finančné prostriedky boli použité v súvislosti s týmto projektom. To v konečnom
dôsledku okrem iného znamená i naplnenie účelu projektu, ktorým bol vznik zmysluplného, ekonomickyvýhodného a pre spoločnosť prospešného výrobného zariadenia, resp. prostredia, ktoré v konečnom
dôsledku nepochybne relatívne signifikantným spôsobom zvyšuje mieru zamestnanosti v regióne, kde
nezamestnanosť je vskutku vážnym sociálno-spoločenským problémom.“ Aj z tohto dôvodu žalovaný

apeloval na žalobcu a pokúšal sa v súlade s článkom 7.8 Zmluvy o NFP viesť so žalobcom rokovania
o sporných otázkach, resp. o prehodnotení výšky požadovanej časti vráteného NFP (zodpovedajúcej
napríklad zisteniam z trestného konania) tak, aby projekt mohol naďalej plniť svoj cieľ a nedošlo k
fatálnym spoločenským dopadom na zamestnanosť v regióne. Urobil tak napriek tomu, že aj v trestnom
konaní výška Nezrovnalosti - údajného nároku žalobcu na náhradu škody nebola preukázateľne určená

a jej samotná existencia, a o to viac výška bola sporná a nepreukázaná. Urobil tak napriek tomu, že
dôvodynaodstúpenieodzmluvyniesúdanéanipreukázanéavzhľadomnazisteniaztrestnéhokonania
ich podľa názoru žalovaného nemožno považovať za podstatné porušenie zmluvy, rovnako ako nie
je možné z podaného odstúpenia do Zmluvy o NFP a celkového postupu žalobcu zistiť dôvody, ktoré
žalobcu viedli k tomu, aby predmetnú Nezrovnalosť považoval za podstatné porušenie Zmluvy o NFP.
Predovšetkým však tak žalobca urobil napriek tomu, že projekt ako taký funguje, plní ciele projektu a je

prospešným. Žalobca zistil a zaevidoval nezrovnalosť č. T. XXXXXXXX prvýkrát už dňa 15. 6. 2011 na
základe listu doručeného SIEA z ORPZ Rožňava v správe o zistenej nezrovnalosti zo dňa 30. 6. 2011,
ktorú nezrovnalosť následnými správami o zistenej nezrovnalosti zo dňa 4. 1. 2012, zo dňa 18. 4. 2016,
zodňa2.11.2016,zodňa3.11.2016,zodňa23.2.2017anapokonzodňa5.9.2017lenaktualizoval.Je
teda celkom zrejmé, že žalobca o dvoch údajných Nezrovnalostiach vedel už dňa 15. 6. 2011. Žalovaný

pritom zvýrazňuje, že správy o zistenej nezrovnalosti ani nekorešpondujú so závermi trestného konania,
dokonca sú čo sa týka ich výšky v priamom rozpore so závermi trestného konania. Aj samotný ŠTS
Banská Bystrica uviedol, že ANI PREJUDICIÁLNE nemohol riešiť ani neriešil otázku porušenia Zmluvy
o NFP ani otázku, či prípadné porušenie zmluvy zakladá dôvody na odstúpenie od zmluvy či možnosť
uplatňovať poskytnutý príspevok alebo jeho časť. Je preto paradoxné, ak sa odstúpenie od zmluvy

odvoláva len na výsledky trestného konania a cituje rozhodnutia v trestnej veci, ktoré práve okolnosti
podstatné pre prípadnú existenciu dôvodov na odstúpenie od zmluvy a uplatňovanie vrátenia NFP či
jeho časti neskúmali a nemali za preukázané. Naopak, ŠTS Banská Bystrica výslovne uviedol, že „na
vyriešenietejtootázkyjepotrebnévykonaťmnožstvoďalšíchdôkazov“pričomjezrejmé„ževrámcitohto
prípadu - najmä z dôvodu, že v konečnom dôsledku došlo k naplneniu cieľov financovaného projektu,

je zrejmý priestor i na mimosúdne urovnanie prípadne vzniknutých sporov.“ Trestné konanie teda v
tomto smere nepreukázalo nič, hoci je odstúpenie od Zmluvy o NFP založené iba a výlučne na jeho
záveroch, čo ho v naznačenom smere robí len formálnym postupom žalobcu. Žalovanému preto nie je
jasné, ako žalobca bez akejkoľvek ďalšej kontroly a dokazovania dospel k záveru o existencii dôvodov
na odstúpenie, tieto si svojvoľne a v rozpore so Zmluvou o NFP posúdil ako podstatné a dokonca v

tak výraznom rozsahu, že požaduje vrátenie celého NFP. Vyššie uvedené len zvýrazňuje fakt, že aj
závery predchádzajúcich kontrol na mieste SIEA zachytené v Správach z kontroly na mieste č. 1 a č.
2 pritom v zhode konštatovali, že neboli zistené žiadne závažné nezrovnalosti finančného charakteru a
kontrolné skupiny schválili výšku oprávnených výdavkov. Čo je však na celej veci najdôležitejšie, právu
žalobcu uplatnenému v tomto konaní, ktorého základom je práve odstúpenie od Zmluvy o NFP nemožno

z nižšie uvedených dôvodov poskytnúť ochranu. Ako je zrejmé z odstúpenia od Zmluvy o NFP, žalobca
od uzavretej Zmluvy o NFP odstúpil listom zo dňa 30. 8. 2017 z dôvodov podľa článku 9 ods. 2.4, písm.
c) a j) VZP, teda: - z dôvodu preukázaného porušenia Právnych predpisov SR a EÚ v rámci realizácie
aktivít Projektu súvisiacich s činnosťou Prijímateľa, - a z dôvodu porušenia, ktoré je považované za
Nezrovnalosť. V zmysle článku 9 ods. 2.7 VZP „V prípade podstatného porušenia Zmluvy o poskytnutí

NFP je Zmluvná strana oprávnená od Zmluvy o poskytnutí NFP odstúpiť okamžite, len čo sa o tomto
porušení dozvedela.“ Ako už bolo uvedené, žalobca sa o tvrdených pochybeniach žalovaného a vzniku
Nezrovnalostí dozvedel preukázateľne prinajmenšom dňa 15. 6. 2011. V súlade s článkom 9 ods. 2.7
VZP bol žalobca z dôvodu týchto Nezrovnalostí oprávnený od Zmluvy o NFP odstúpiť už dňa 16. 6. 2011.
Právo na odstúpenie od zmluvy je celkom nepochybne právom, ktoré sa premlčuje. V zmysle § 393

ods. 1 OBZ pri právach vzniknutých z porušenia povinnosti začína premlčacia doba plynúť dňom, keď
bola povinnosť porušená, ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava.
V zmysle uvedeného bol žalobca (bez oslabenia prípadného práva odstúpiť od zmluvy premlčaním)
oprávnený od Zmluvy o NFP odstúpiť, z dôvodu vyššie uvedených porušení zakladajúcich Nezrovnalosti
č. T. XXXXXXXX a č. T. XXXXXXXX, najneskôr dňom 16. 6. 2015, čo však neurobil. Vzhľadom na

uvedené vznáša žalovaný námietku premlčania práva odstúpiť od zmluvy, z dôvodu Nezrovnalosti č. T.
XXXXXXXX a č. T. XXXXXXXX. Právo žalobcu odstúpiť do zmluvy z týchto dôvodov (ak pripustíme, že
vzniklo, čo ale žalovaný odmieta) je preto premlčané a nárokom na jeho základe uplatneným v tomtokonaní nemožno vyhovieť. Žalovaný preto navrhuje, aby súd prvej inštancie podanú žalobu zamietol a
žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa zúčastnili len právni zástupcovia strán sporu a ktorý
ospravedlnili neúčasť svojich klientov.

5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinami založenými v spise, a to: žaloba č. l. 1 - 5, systém
riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007-2013 č. l. 6 - 9, schéma

štátnej pomoci na podporu zavádzania inovatívnych a vyspelých technológií v priemysle a službách č.
l. 10 - 17,príručka pre žiadateľa v rámci výzvy na prekladanie žiadostí o NFP č.l. 18 - 38, rozsudok
Špecializovaného trestného súdu sp.zn. BB - 3T 16/2013 č. l. 39 - 57, uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 3To/6/2016 č. l. 58 - 66, odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného fin. príspevku č. l.
67 - 70, doručenka č. l. 71, vyjadrenie k zaslaniu správy o zistenej nezrovnalosti z 20.09.2017 č. l. 72
- 74, operačný program konkurencieschopnosť a hospodársky rast č. l. 75 - 87, všeobecné zmluvné

podmienkykzmluveoposkytnutínenávratnéhofinančnéhopríspevkuč.l.88-89,vyjadreniežalovaného
č. l. 111 - 115, správa o zistenej nezrovnalosti č. l. 135 - 204, vyjadrenie žalobcu č. l. 412 - 419, vyjadrenie
žalovaného č. l. 428-430, z čoho zistil tento skutkový stav:

6. Dňa 28.04.2009 uzatvoril žalovaný s Ministerstvom hospodárstva Slovenskej republiky v zastúpení

Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, so sídlom Bajkalská 27, 827 99 Bratislava, IČO
00002801, ako poskytovateľom, Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Y.-W.-
XXXX/XXXX/XX v rámci Operačného programu Konkurencieschopnosť a hospodársky rast.

7. Dňa 08.09.2010 žalovaný predložil poskytovateľovi priebežnú žiadosť o platbu č.

XXXXXXXXXXXXXX a dňa 28.04.2011 záverečnú žiadosť o platbu č. 2XXXXXXXXXXXXX, v
rámci ktorých bola oprávnenosť výdavkov Projektu deklarovaná účtovnými dokladmi vystavenými
spoločnosťou BEKAST, s.r.o..

8. Na základe uvedených žiadostí o platbu, poskytovateľ uhradil žalovanému dňa 02.12.2010 sumu

305.105,66 Eur a dňa 22.12.2016 sumu 37.541,72 Eur.

9. Žalobca prvýkrát zaevidoval nezrovnalosť č. T. XXXXXXXX dňa 15. 6. 2011 na základe listu
doručeného SIEA z ORPZ Rožňava v správe o zistenej nezrovnalosti zo dňa 30. 6. 2011, ktorú
nezrovnalosť následnými správami o zistenej nezrovnalosti zo dňa 4. 1. 2012, zo dňa 18. 4. 2016,

zo dňa 2. 11. 2016, zo dňa 3. 11. 2016, zo dňa 23. 2. 2017 a napokon zo dňa 5. 9. 2017 aktualizoval
v závislosti s výsledkami trestného konania.

10. Najvyšší súd Slovenskej republiky Uznesením sp. zn. 3To/6/2016 zo dňa 22.02.2017, zamietol
odvolanie prokurátorky Úradu špeciálnej prokuratúry Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako

aj odvolania obžalovaných V.. M.. S., V.. Ľ.. B. Z. N.. W., proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu
pracoviskoBanskáBystricaz8.12.2015sp.zn.BB-3T16/2013,vtrestnejveciprezločinypoškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 zákona č. 3008/2005 Z. z. Trestného zákona
v znení neskorších predpisov a subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona, spáchané v
súvislosti s realizáciou Projektu, a zároveň potvrdil Rozsudok ŠTS BB sp. zn. BB-3T 16/2013, ktorým boli

obžalovaní uznaní za vinných zo zločinu poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev
spolupáchateľstvom v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom,
ktorých sa dopustili tým, že v úmysle vylákať finančné prostriedky, napriek porušeniu povinností
vyplývajúcich z článku 3 Prílohy č. 1 k Zmluve o poskytnutí NFP- Všeobecných zmluvných podmienok

11. Žalobca listom zo dňa 30.08.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 04.09.2017, v zmysle článku
9 VZP odstúpil o Zmluvy o poskytnutí NFP.

12. Na základe Žiadostí o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXXXXXX/ZXX a XXXXXXXXXXX/
ZXX, obe zo dňa 05.09.2017, ktoré boli žalovanému doručené dňa 14.09.2017, žalobca vyzval

žalovaného, aby z titulu odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí NFP vrátil NFP prijaté do doby odstúpenia
od zmluvy v celkovej výške 342.647,36 Eur, v lehote do 06.11.2017.13. Listom zo dňa 20.09.2017 žalovaný predložil žalobcovi svoje vyjadrenie k odstúpeniu od Zmluvy
o poskytnutí NFP, v ktorom deklaruje, že dôvody na odstúpenie podľa jeho názoru nie sú dané ani
preukázané, nakoľko bol naplnený účel Projektu. Žalovaný do dnešného dňa požadované finančné

prostriedky nevrátil no ani žiadnym relevantným spôsobom nepreukázal, že inicioval konanie o určenie
neplatnosti odstúpenia od predmetnej zmluvy. Preto mál súd za to, že došlo k platnému odstúpeniu od
zmluvy.

14. K námietke žalovaného o neplatnosti odstúpenia od zmluvy žalobcom z dôvodu premlčania súd

uvádza, že článok 2 ods.7 Nariadenia Rady ES č. 1083/ 2006 z 11. júla 2006, ktorým sa
ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom
fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 stanovuje:
„nezrovnalosť“: akékoľvek porušenie ustanovení práva Spoločenstva, ktoré vyplýva z konania alebo
opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného
rozpočtu Európskej únie zaťažením všeobecného rozpočtu neoprávnenou výdavkovou položkou, v

danej veci došlo k naplneniu pojmových znakov „nezrovnalosti“ upravenej v čl. 2 ods.7 nariadenia č.
1083/2006, preto došlo zo strany žalovaného k porušeniu citovaného ustanovenia.

V porovnaní so všeobecnou úpravou odstúpenia podľa Občianskeho zákonníka - § 517 ods. 1 je úprava
vObchodnomzákonníkuprísnejšia,umožňujevšakľahšieodstúpenieodzmluvyvprípadejejporušenia.

Občianskyzákonníkumožňujeodstúpiťodzmluvyvovšetkýchprípadochomeškaniadlžníka,akmubola
poskytnutá dodatočná primeraná lehota, ktorá márne uplynula. Obchodný zákonník pripúšťa odstúpiť
od zmluvy aj dlžníkovi pre prípad omeškania sa veriteľa, Občiansky zákonník takúto možnosť dlžníkovi
nedáva, § 522 Občianskeho zákonníka.
Odstúpiť od zmluvy podľa ustanovenia § 345 možno len za tej podmienky, že omeškanie dlžníka alebo

veriteľa malo povahu podstatného porušenia zmluvnej povinnosti, pričom tento pojem je definovaný v
ods. 2 § 345, oprávnená strana je povinná oznámiť vznik dôvodu na odstúpenie od zmluvy účastníkovi,
ktorý je v omeškaní bez zbytočného odkladu potom, ako sa o tomto porušení dozvedela. Zákon
nepredpisuje pre odstúpenie, resp. pre oznámenie o odstúpení písomnú formu, teda môže ísť o
akúkoľvek formu aprobovanú zákonom (§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka), ale strana ktorej je

oznámenie určené, sa musí o odstúpení dozvedieť. Je preto účelné, aby odstúpenie od zmluvy bolo
vykonané písomne a doručené druhej strane nespochybniteľným spôsobom. Výkladovým problémom
v súdnej praxi môže byť v praxi termín, bez zbytočného odkladu. V žiadnom ustanovení Obchodného
zákonníka ani Občianskeho zákonníka nenájdeme legálnu definíciu uvedeného pojmu. Definícia
uvedeného pojmu je uvedená len pri jednom rozhodnutí Parížskej obchodnej komory, kde sa za lehotu

bez zbytočného odkladu považovala lehota ôsmich dní, ale bez akéhokoľvek odôvodnenia (išlo o lehotu
pre odstúpenie od kúpnej zmluvy). Skutočne bude záležať na okolnostiach každého prípadu, t.j. kedy
sa oprávnená strana dozvedela o porušení povinností, ako potom postupovala, čo jej bránilo v skoršom
odstúpení od zmluvy (napr. preverovanie okolnosti prípadu, posudzovanie možnosti odstúpenia, napr. v
kolektívnom štatutárnom orgáne, jednanie s druhou stranou o možnosti nápravy a pod.).

Čo je podstatným porušením zmluvy, to vymedzuje ustanovenie § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Táto norma predstavuje niekoľko hypotéz, možno povedať, že je to hypotéza na hypotézu. Vymedzenie
podstatného porušenia zmluvy vychádza z ustanovenia článku 25 vyhl. č. 160/1995 Zb. - dohovor OSN
o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, podľa ktorého porušenie zmluvy jednou zo strán je podstatné,
ak spôsobuje takú ujmu druhej strane, že ju v značnej miere zbavuje toho, čo táto strana je oprávnená

očakávať podľa zmluvy iba ak by strana porušujúca zmluvu nepredvídala takéto dôsledky a ani rozumná
osoba v tom istom postavení by ich nepredvídala za tých istých okolností.
Podľa Viedenského dohovoru porušenie zmluvy zbavuje oprávneného prospechu, ktorý očakáva, podľa
nášho zákona oprávnený, stráca záujem na plnení. Pravdepodobne každému je zrejmé, čo znamená
nemať očakávaný prospech zo zmluvy, je však vážnejšie ustanovenie strata záujmu na plnení.

Vo formulári hlásenia - Správa o zistenej nezrovnalosti sp. zn. T. XXXXXXXX prvýkrát dňa 15. 6. 2011
na základe listu doručeného SIEA z ORPZ Rožňava zo dňa 16.12.2013, je po prvýkrát zmienka o
vzniknutom podozrení na nezrovnalosť.

Právo na odstúpenie je v režime práv, ktoré podliehajú premlčaniu, a teda odstúpenie musí byť

realizované v príslušnej premlčacej lehote (konkrétna dĺžka sa bude odvíjať od právneho režimu zmluvy,
t.j. či ide o aplikáciu Občianskeho alebo Obchodného zákonníka). Časový moment práva na odstúpenie
od zmluvy je v tomto prípade potrebné vyhodnotiť v nadväznosti na časový moment, kedy sa mohlo
vykonať po prvýkrát - v prípade režimu Občianskeho zákonníka (§ 101), v prípade režimu Obchodnéhozákonníka sa aplikuje obdobné všeobecné pravidlo (§ 391 ods. 2 Obchodného zákonníka), Obchodný
zákonník však rozlišuje aj ďalšiu podrobnejšiu úpravu časových momentov, pre prípad odstúpenia
zrejme najčastejším je situácia, ak ide o právo z porušenia povinnosti, kedy začína premlčacia doba

plynúť dňom, keď bola povinnosť porušená (ak nie je pre premlčanie niektorých týchto práv ustanovená
osobitná úprava) (§ 393 ods. 1).
Premlčanie je márne uplynutie času, v ktorom bolo potrebné zo strany subjektu právneho vzťahu urobiť
určitý úkon.
Podľa § 388 ods. 1 Obchodného zákonníka premlčaním právo na plnenie povinnosti druhej strany

nezaniká, nemôže ho však priznať alebo uznať súd, ak povinná osoba namietne premlčanie po uplynutí
premlčacej doby. To znamená, že oprávnená strana právneho vzťahu sa môže domáhať svojho už
premlčaného práva na súde a súd môže tejto strane toto premlčané právo aj priznať okrem prípadu, že
sa povinná strana právneho vzťahu tohto premlčania dovolá (namietne ho) a dané právo je skutočne
premlčané. Výnimku z tejto fikcie tvorí ustanovenie § 388 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
aj po uplynutí premlčacej doby môže oprávnená strana uplatniť svoje právo pri obrane alebo pri

započítaní, ak sa obe práva vzťahujú na tú istú zmluvu alebo na niekoľké zmluvy uzavreté na základe
jedného rokovania alebo niekoľkých súvisiacich rokovaní alebo ak sa právo mohlo použiť kedykoľvek
pred uplynutím premlčacej doby na započítanie voči nároku uplatneného druhou stranou. Predmet
premlčania definuje Obchodný zákonník v § 387 ods. 2, podľa ktorého premlčaniu podliehajú všetky
práva zo záväzkových vzťahov s výnimkou práva vypovedať zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Ak dlžník splnil svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby nie je oprávnený požadovať vrátenie
toho, čo plnil, aj keď nevedel v čase plnenia, že premlčacia doba už uplynula (§ 389 Obchodného
zákonníka). Znamená to, že ak dlžník splní svoj záväzok po uplynutí premlčacej doby, nemôže žiadať
o vrátenie takéhoto plnenia a veriteľ nie je povinný dlžníkovi toto plnenie vrátiť. Podľa ustanovenia
§ 390 Obchodného zákonníka, ak sa premlčí právo uskutočniť právny úkon, účinky tohto právneho

úkonu nenastanú voči osobe, ktorá namietne premlčanie. V praxi to znamená, že pri premlčaní práva
uskutočniť právny úkon nenastanú účinky tohto právneho úkonu voči osobe, ktorá uplatní námietku
premlčania. Námietka premlčania v tomto prípade faktickým uskutočnením úkonu, na ktorý nie je
potrebné oprávnenie, ktoré by vyplývalo zo zákona, a uplatnenie takejto námietky teda nemožno
premlčať.

Pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia doba odo dňa, kedy sa mohlo právo
uplatniť na súde, ak Obchodný zákonník neustanovuje niečo iné (§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka).
Priprávachvzniknutýchzporušeniapovinnostizačínapremlčaciadobaplynúťdňom,keďbolapovinnosť
porušená, ak nie je premlčanie niektorých týchto práv ustanovená osobitná úprava (§ 393 Obchodného
zákonníka).

15. Z trestného konania je preukázané, že konatelia žalovaného spáchali zločin poškodzovania
finančných záujmov Európskych spoločenstiev spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 261 ods. 1, ods. 3
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom subvenčného podvodu spolupáchateľstvom podľa
§20k§225ods.1,ods.2Trestnéhozákonavúmyslevylákaťfinančnéprostriedkynapriekpovinnostiam
vyplývajúcim z:

čl. 3 Všeobecných zmluvných podmienok ako neoddeliteľnej súčasti Zmluvy, podľa ktorých je prijímateľ
povinný postupovať pri zadávaní zákaziek na dodanie tovarov, prác a služieb potrebných pre Realizáciu
aktivít projektu podľa ustanovení § 281 až § 288 Obchodného zákonníka o Obchodnej verejnej súťaži
v súlade s podmienkami stanovenými v Príručke pre žiadateľa,
čl. 14 ods. 1/ Všeobecných zmluvných podmienok, podľa ktorých oprávnené výdavky sú všetky výdavky,

ktoré sú nevyhnutné na Realizáciu aktivít Projektu tak, ako je uvedený v článku 2 Zmluvy, ktoré spĺňajú
podmienky:
písmenoc/oprávnenostivýdavkovvzmyslepríslušnejVýzvynapredkladaniežiadostíoNFP,definujúcej
oprávnené výdavky ako výdavky, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti reálne, správne, aktuálne, a
ktoré sa navzájom neprekrývajú,

písmeno d/ zodpovedajú cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku,

písmenog/vprípadeprác,tovarovaslužiebodtretíchsubjektovboliobstaranévsúladesustanoveniami
Zmluvy a všeobecne záväznými prepismi SR a EU,

písmeno h/ boli vynaložené v súlade so Zmluvou, právnymi predpismi SR a EÚ, čo v konečnom dôsledku
znamená porušenie povinností právnickej osoby, ktorej sa poskytujú verejné prostriedky v zmysle § 19
ods. 3 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy v nadväznosti na ustanovenia §
1 ods. 2 Obchodného zákonníka a § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka.16. Niet preto možnosti pochybovať, že konatelia žalovaného svojim konaním naplnili všetky základné
znaky skutkových podstát úmyselných trestných činov subvenčného podvodu a poškodzovania

finančných záujmov Európskych spoločenstiev a v tejto súvislosti ako aj so samotnou viazanosťou
vysloveným právnym názorom vysloveným rozsudkom ŠTS BB 3T/16/2013 v spojení s uznesením
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3To/6/2016, zároveň z obsahu rozhodnutí je zrejmé, že
žalobca si svoj nárok „na náhradu škody“ uplatnil v trestnom konaní včas, čím sa plynutie premlčacej
doby zastavilo. Žalobca bol so svojím uplatneným nárokom odkázaný na občiansko-právne konanie.

Napriek vyslovenému názoru ŠTS v BB, že zrejme všetky finančné prostriedky boli použité v súvislosti s
týmto projektom, čo v konečnom dôsledku okrem iného znamená i naplnenie účelu projektu, ktorým bol
vznik zmysluplného, ekonomicky výhodného a pre spoločnosť prospešného výrobného zariadenia, resp.
prostredia, ktoré v konečnom dôsledku nepochybne relatívne signifikantným spôsobom zvyšuje mieru
zamestnanosti v regióne, kde nezamestnanosť je vskutku vážnym sociálno-spoločenským problémom,
musel v danom prípade súd vychádzať aj zo skutočností, že boli splnené dôvody na odstúpenie

od zmluvy zo strany žalobcu, ako aj to že zo strany žalovaného došlo k porušeniu § 19 ods. 3
Zákona 523/2004 použitím NFP na iný účel, ako bol stanovený v Zmluve o poskytnutí NFP. Zároveň
je daná zodpovednosť žalobcu aj v zmysle článku 70 NARIADENIE RADY (ES) č. 1083/2006 z 11.
júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja,
Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999

(ďalej ako „Všeobecné nariadenie 1083/2006), je Slovenská republika ako členský štát zodpovedná za
riadenie a kontrolu operačných programov, a v rámci toho za predchádzanie, zisťovanie a naprávanie
nezrovnalostí, ako aj za vymáhanie neoprávnene vyplatených súm. Ak sa sumy neoprávnene prijaté
prijímateľom nedajú vymôcť, členský štát je zodpovedný za vrátenie stratených súm do všeobecného
rozpočtu EÚ. Zodpovednosť členského štátu je pritom daná vždy, bez ohľadu na to, kto nezrovnalosť

spôsobil. V zmysle vyššie citovaných trestných rozhodnutí je zodpovednosť konateľov žalovaného daná
a žalobca si vzniknutú „škodu“ ktorú je potrebné chápat v širšom zmysle a v súlade s eurokomformným
výkladom aj ako neoprávnene prijaté plnenie uplatnil už v rámci trestného konania.

17. Súd na základe vyššie uvedeného dokazovania, citovanej právnej úpravy a úvah ktorými sa pri

hodnotení dôkazov riadil, žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal na úhradu sumy vo výške 342.647,36
Eur.

18.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať

z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia.

19. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník
je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

20. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia vlády 21/2013 Z.z. sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. 15. Podľa potvrdenia Európskej centrálnej banky,

ktoré mal súd k dispozícii bola základná úroková sadzba v rozhodujúcom období, t.j. ku dňu vzniku
omeškania 0,05% ročne a preto súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9,% z dlžnej sumy.

21. Výrok o náhrade trov konania sa je v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady
trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Náhrada trov konania bola žalobcovi priznaná vo výške 100 % podľa pomeru úspechu vo veci.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prípustné odvolanie výlučne z dôvodu,
že neboli splnené podmienky na jeho vydanie. /§356 písm. b) CSP/

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený

sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 373 ods. 4 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 277 ods. 1 CSP ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie

vyjadrenia podľa § 273 písm. a), môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s
vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie
uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.
U p o z o r n e n i e : ak nebude súdu doručený potrebný počet rovnopisov s prílohami, jeho kópie súd
vyhotoví na náklady odvolateľa.

Podľa§277ods.3CSPnávrhpodľaodsekov1a2môžežalovanýpodaťdo15dníodkedysaorozsudku
pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).