Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/113/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117202072
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5117202072.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia
s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 831 154, právne zastúpený
JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v B., F. XX, proti žalovanej: T. O., nar. XX.XX.XXXX,
bytom v I., E. XXXX/XX, o zaplatenie 5.620,51 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku

Okresného súdu Žilina z 2. novembra 2018 sp. zn. 6Csp/15/2017-102, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II. a V. z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu
v r a c i a na ďalšie konanie.

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., III. a IV. zostáva n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu
1.786,63 € s príslušným úrokom z omeškania (výrok I.). Žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.901,66 €
s príslušným úrokom z omeškania zamietol (výrok II.). Konanie v časti o zaplatenie sumy 932,22 € s
príslušným úrokom z omeškania na základe čiastočného späťvzatia žaloby zastavil (výrok III.). Zmenu
žaloby na základe podania žalobcu doručenej súdu dňa 25.10.2018 podľa § 290 CSP v spojení s §
294 CSP nepripustil (výrok IV.). Podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 255 ods. 1 CSP žalovanému náhradu

trov konania nepriznal (výrok V.). Na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že žalovaná
dňa 19.02.2013 v Žiline podpísala predtlač VÚB, a.s. označenú ako „Žiadosť o aktiváciu Autokarty
QuatroCar“ na základe plnej moci, podľa predlače za VÚB a.s. mala zmluvu o používaní kreditnej karty
uzavrieť obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné nám. 12, Kežmarok
(ďalejlen„CFH“).Nauvedenejpredtlačiboliuvedenépodmienkyúveruatoopredschválenomúverovom
rámci 2.400 €, o výške štandardnej mesačnej splátky 80 €, o výške štandardnej úrokovej sadzby

v zmysle platného Cenníka 1,98% p. m. / 23,76% p. a., s ďalšími dohodnutými podmienkami. Z
výpisu z Autokarty QuatroCar zo dňa 11.12.2016 ďalej vyplýva, že žalovaná prostredníctvom karty
vybrala z bankomatu, resp. vykonala úhrady, v celkovej sume 2.616,63 € a žalovaná v prospech
kartového účtu vykonala plnenia v celkovej sume 580 €. Listom zo dňa 7.2.2014 VÚB, a.s. vypovedala
zmluvu č. 0043265631, vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku úveru na karte žalovanej,
ktorý ku dňu 7.2.2014 mal predstavovať 2.719,51 € a vyzvala žalovanú na zaplatenie tejto sumy

bezodkladne. Hodnotiac predložené listinné dôkazy žalobcom dospel k záveru, že v danom prípade
bez najmenších pochybností malo ísť o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d)
zákona č. 129/2010 Z.z. (ďalej len ZoSÚ) v spojení s podmienkami § 497 Obchodného zákonníka.
Hodnotiac výsledky vykonaného dokazovania dospel však k záveru, že medzi právnym predchodcom
žalobcu - bankou VÚB a.s. a žalovanou nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu úverovej zmluvy
písomnou formou. Je zrejmé, že VÚB, a.s. pri uzatvorení úverovej zmluvy bez najmenších pochybností

nekonala osobne a mala tento právny úkon uzavrieť prostredníctvom splnomocnenca CFH podľa §
31 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Úverovú zmluvu za CFH podpisovali dve bližšie neurčené osoby.Žalobca však v konaní neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bez pochybností vyplynulo, že takéto
plnomocenstvo udelené CFH zo strany VÚB, a.s. na uzatváranie úverových zmlúv existovalo. Ak teda
nemal preukázanú existenciu takéhoto písomného plnomocenstva, nemal preukázané platné uzavretie

predmetnej úverovej zmluvy v písomnej forme (§ 272 ods. 1 Obchodného zákonníka). Neunesenie
dôkazného bremena žalobcom o existencii písomného plnomocenstva nemožno nahradiť pre účely
preukázania skutkového tvrdenia žalobcu o platnom uzavretí úverovej zmluvy tým, že pôvodný žalobca
VÚB, a.s. v konaní výslovne tvrdil, že úverovú zmluvu dňa 22.2.2013 so žalovaným uzatvoril a žalovaný
toto skutkové tvrdenie nenamietal. Prejav, ktorým sa dáva splnomocnenie na právne úkony, ktoré

vyžaduje zákon (§ 9 ods. 1 ZoÚS) musí byť urobený takisto ako právne úkony v písomnej forme. Taktiež
žiadosť žalovaného, ktorá bola návrhom na uzavretie úverovej zmluvy (ofertou), mala byť písomne
akceptovaná VÚB, a.s. zaslaním jedného vyhotovenia podpísanej úverovej zmluvy zo strany VÚB, a.s.
spolu s vydaným potvrdzujúcim listom. Ani takéto konanie zo strany VÚB, a.s. nebolo preukázané. Za
danej situácie dospel k záveru, že k uzavretiu zmluvy došlo konkludentným spôsobom, pričom v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. bolo potrebné považovať daný spotrebiteľský úver za

poskytnutý bez úrokov a bez poplatkov. Vzhľadom na skutkové zistenie, že doposiaľ žalovaná uhradila
peňažný záväzok vo výške 830 €, pričom VÚB, a.s. jej boli poskytnuté peňažné prostriedky v sume
2.616,63 € znamená, že žalovaná ako dlžník doposiaľ veriteľovi nesplnila svoj peňažný záväzok do
sumy 1.786,63 € a v tejto časti spolu s príslušným úrokom z omeškania žalobe žalobcu vyhovel. V
ostatnej časti žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca vo výroku
II. Záver súdu, že nedošlo k riadnemu uzatvoreniu zmluvného vzťahu medzi VÚB, a.s. a žalovanou,
považoval za nesprávny. K prijatiu žiadosti o úver žalovanej zo dňa 19.2.2013 došlo jeho právnym
predchodcom dňa 22.2.2013 bez výhrad a dodatkov. Zmluvný vzťah založený úverovou zmluvou

tak vznikol riadne a platne. Zo všeobecných obchodných podmienok (v bode 2) jasne vyplýva, že
zmluva vzniká akceptáciou zo strany banky a potvrdzovací list preto nie je dokladom preukazujúcim
vznik zmluvy. Na základe riadne uzatvorenej úverovej zmluvy žalovaná úver čerpala, čo preukázali
predloženým výpisom, ktorý žalovaná nerozporovala. Zmluvné strany sa podmienkami zmluvy aj v
nasledujúcom období riadili. Pokiaľ v súvislosti s podanou žalobou nebolo predložené plnomocenstvo

splnomocnenca na uzavretie úverovej zmluvy, poukazuje na skutočnosť, že nešlo o spornú skutočnosť,
keď žalovaná platnosť zmluvy nerozporovala a súd ho na predloženie plnomocenstva nevyzýval. Pri
výklade právnych úkonov a ich posudzovaní z pohľadu nárokov na ich platnosť je nevyhnutné brať na
zreteľ ústavný príkaz preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu a dôvody neplatnosti
nerozširovať nad rámec zákonom uvedených prípadov. Je zrejmé, že súd prvej inštancie sa uvedenou

zásadou neriadil, postupoval prehnane formalisticky, keď jeho úlohou v súdnej veci nebolo vyhľadávať
dôvody neurčitosti predmetu zmluvy, ale poskytnúť súdnu ochranu účastníkom občianskeho súdneho
konania. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť a jeho žalobe v zamietajúcej časti vyhovieť.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.

4. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas (§ 362 ods.
1 CSP) strana sporu, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 379 a §

380 CSP, ktorý v napadnutom výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol a súvisiacom
výroku o trovách konania (výrok V.), rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a v tomto rozsahu mu vec vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Záver súdu prvej inštancie, ktorý na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že zmluva o

aktivácii Autokarty QuatroCar č. 43265631 uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu VÚB a.s. ako
veriteľom a žalovanou ako dlžníkom je neplatná z dôvodu, že nemá náležitosti podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ v
spojení s § 497 Obchodného zákonníka je právnym záverom, ktorý nezodpovedá skutkovým zisteniam
na základe takého postupu súdu, na základe ktorého by sa naplnil účel zákona (Civilného sporového
poriadku) pri ústavnej zásade legitímneho očakávania strán sporu v konaní.

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca s podanou žalobou
na plnenie v súvislosti s preukazovaním oprávnenosti uplatneného nároku predložil súdu ako listinné
dôkazy „Žiadosť o aktiváciu Autokarty QuatroCar“ č. 43265631, ktorá podľa obsahu mala byť uzavretámedzi Všeobecnou úverovou bankou, a.s. (ďalej len bankou) ako poskytovateľom používania kreditnej
platobnej karty a žalovanou ako dlžníčkou. O poskytnutie úveru formou používania kreditnej platobnej
karty mala požiadať ako spotrebiteľ žalovaná dňa 19.2.2013 a podaný návrh na uzavretie zmluvy o úvere

mal byť bankou schválený prostredníctvom CFH splnomocnenca dňa 22.2.2013. V súvislosti s podanou
žalobou žalobca ďalej predložil obchodné podmienky pre vydanie a používanie kreditných platobných
kariet vydávaných bankou v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., výpisy z
Autokarty QuatroCar (č.l. 12 - 16 spisu) a poskytol aj skutkové tvrdenia, že na základe uzavretého
zmluvného vzťahu došlo k používaniu kreditnej platobnej karty žalovanou v zúčtovacom období od

2.3.2013 do 30.11.2016 s tým, že listom zo dňa 7.2.2014 banka vypovedala zmluvu o úvere a vyhlásila
okamžitú splatnosť celého zostatku spotrebiteľského úveru ku dňu 7.2.2014 z dôvodu vzniku dlhu na
poskytnutom úvere vo výške 2.719,51 €.

7. Z výsledkov vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že žalovaná sa k podanej žalobe žalobcu
nevyjadrila, na pojednávanie napriek riadnemu doručeniu predvolania na pojednávanie konaného dňa

2.11.2018 sa nedostavila a v priebehu vedenia sporu uzavretie zmluvného vzťahu medzi ňou a bankou
nerozporovala.

8. Na základe uvedeného bolo legitímnym očakávaním žalobcu, aby súd na základe ním tvrdených
skutočnostíazároveňajnazákladepredloženýchlistinnýchdôkazov,preskúmaldôvodnosťuplatneného

nároku na zaplatenie žalovanej istiny s prihliadnutím na okolnosti prejednávanej veci, že banka so
žalovanou mala uzatvorenú písomnú zmluvu, ktorú v priebehu trvania zmluvného vzťahu ako aj
v priebehu tohto konania žalovaná nespochybnila, pričom v celej dobe trvania zmluvného vzťahu
obidve zmluvné strany v zmysle podmienok písomnej uzavretej zmluvy aj postupovali (banka žalovanej
poskytovala úver, ktorý žalovaná čerpala prostredníctvom kreditnej platobnej karty a čiastočne ho aj

uhrádzala na základe zmluvne dohodnutých podmienok). Zo Žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar
vyplýva, že táto bola uzavretá v písomnej forme, v zmysle ktorej banka akceptovala žiadosť o aktiváciu
Autokarty QuatroCar na základe písomnej žiadosti, ktorú žalovaná podpísala dňa 19.2.2013 a banka
prostredníctvom splnomocnenca (Consumer Finance Holding, a.s.) dňa 22. februára 2013.

9. V kontexte uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie preskúmaval podmienky uzavretého zmluvného
vzťahu medzi bankou a žalovanou v uvedenom spotrebiteľskom vzťahu, bolo potrebné vychádzať
zo zákonného rámca ustanovenia § 295 v spojení s § 151 ods. 1 CSP. V danom prípade, ak súd
dospel k záveru o neplatnosti uzavretého zmluvného vzťahu/bezúročnosti poskytnutého úveru podľa
§ 9 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ, v dôsledku nedostatku písomnej formy pre

nepreukázanie splnomocnenia banky udelenej CFH, nebolo dôvodné zo strany súdu prvej inštancie v
zmysle vyššie uvádzaných skutkových okolností uzavretie právneho vzťahu (právneho úkonu v podobe
udelenia splnomocnenia) len spochybniť, ale uvedenú skutočnosť aj preukázať, t.j. že v uvedenom
spotrebiteľskom vzťahu nebola naplnená podmienka uvedená v § 9 ods. 1 ZoSÚ. V takom prípade pre
skutkové zistenie, na základe ktorého bolo možné vyvodiť možné právne závery (ako je vyššie uvedené),

bolo potrebné vyzvať žalobcu na preukázanie uvedenej skutočnosti alebo v zmysle § 295 veta druhá
CSP mal si súd zabezpečiť takýto dôkaz sám. Až na základe riadne vykonaného dokazovania vo veci
by bolo možné vyvodiť, že súd vo vyslovenom právnom závere vychádza zo skutkového zistenia, ktoré
má oporu vo vykonanom dokazovaní. Len na základe takéhoto postupu súdu možno vyhovieť princípu
legitímneho očakávania účastníkov, t.j. aj na spravodlivé prejednávanie veci, keď ustanovenia Civilného

sporového poriadku (vyššie uvádzané) je potrebné aplikovať komplexne a vo vzájomnej súvislosti aj
s okolnosťami prejednávanej veci. V kontexte vyššie uvedeného je potrebné hodnotiť aj záver súdu
prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že banka v súvislosti s právnymi predpismi (v odôvodnení nie
je uvedené s ktorými) riadne neakceptovala žiadosť o uzavretie daného úverového vzťahu na základe
žiadosti o aktiváciu Autokarty QuatroCar.

10. Na základe uvedených skutočností, že súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, ktoré
nemajúoporuvovykonanomdokazovaníanazákladejehopostupuvcivilnomsporovomkonanínedošlo
k naplneniu účelu legitímnych očakávaní účastníkov pri vykonávaní dokazovania, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok V.) zrušil

a v tomto rozsahu mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Toto rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)