Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Námestovo

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Gabriela Kyseľová

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 5C/3/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814200392
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Kyseľová

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2017:5814200392.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Námestovo v spore žalobcov: v rade 1/ U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. č. XX,

v rade 2/ Y. T., rod. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, obaja zastúpení U.. E. D., advokát so
sídlom O., P. č. 3, proti žalovaným: v rade 1/ F. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, v rade 2/ L. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom D. č. XX, obaja zastúpení P.. P. L., advokát so sídlom W. XX, W., v spore o
vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í na vlastné náklady odstrániť z pozemku parc. KN-C č. XXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 415 m2, zapísaného na LV č. XXX pre obec a k.ú. D., všetky
veci a zariadenia, ktorých sú vlastníkmi (najmä zámkovú dlažbu, stĺpik vstupnej brány) a v tej istej lehote

odovzdať žalobcom časť pozemku parc. KN-C č. XXX/X od hranice s pozemkom parc. KN-C č. XXX/X
tak, ako je táto časť vymedzená vytyčovacím náčrtom č. X/XXXX vyhotoveným spoločnosťou W., s. r.
o., Ul. I. a P. XXX/X, XXX XX A., IČO: 36 43X XXX, ktorý je prílohou rozsudku v lehote do 30 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcom 1/ a 2/ sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku
na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

III. Štátu sa proti žalovaným priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške nároku
na náhradu týchto trov súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na súd dňa 20.01.2014 sa žalobcovia domáhali, aby súd uložil žalovaným povinnosť
na vlastné náklady odstrániť z pozemku parc. KN-C č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere
XXX mX nachádzajúceho sa v obci a k.ú. D., všetky veci a zariadenia, ktorých sú vlastníkmi (najmä
zámkovú dlažbu, stĺpik vstupnej brány) a v tej istej lehote odovzdať žalobcom časť pozemku KN-C parc.
č. XXX/X od hranice s pozemkom KN-C parc. č. XXX/X podľa jej vymedzenia vytyčovacom náčrte č.

X/XXXX vyhotovenom spoločnosťou W., s.r.o., Ul. I. a P. č. XXX/X, G.: XX XXX XXX, A., ktorý tvorí
prílohu rozsudku.

X. Žalobu odôvodnil tým, že naliehavý právny záujem žalobcov na určení vlastníckeho práva je
daný potrebou ochrany žalobcových vlastníckych práv proti žalovaným, ktorí do nich neoprávnene
zasahujú tým, že časť ich pozemku užívanú bez právneho dôvodu. Domôcť sa svojich práv inak ako na
základe rozhodnutia súdu o tom, že žalovaní sú povinní vypratať časť pozemku, nie je možné, pretože

na niekoľkonásobné výzvy /aj písomné/ o riešenie mimosúdnou cestou žalovaní nereagovali. N. sú
bezpodielovými spoluvlastníci pozemku KN-C parc. č. XXX/X, ktorý sa nachádza v obci a k.ú. D. a
je zapísaný na LV č. XXX. Časť predmetného pozemku - v šírke od X,X m do X,X m tak, ako je to
zakreslené na vytyčovacom náčrte č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhotovenom W., s.r.o. I. a P., G.:XX XXX XXX, A. užívajú žalovaní. Žalovanými užívaná časť pozemku parc. KN-C č. 128/7 je vydláždená
zámkovou dlažbou a na časti majú zhotovenú aj vstupnú bránu, resp. stĺp tejto brány je osadený na ich
pozemku. Žaloba o vypratanie je jednou z vlastníckych žalôb, ktorej skutkový základ je daný spôsobom

ako žalovaní do vlastníckych práv zasahujú. Právne odôvodnil svoj nárok ustanovením § 126 ods. 1 OZ.
K žalobe predložil vytyčovací náčrt vyhotovený geodetom.

3. Strana žalobcov zotrvala na podanej žalobe a poukázala na to, že aj závery znaleckého posudku
potvrdili správnosť vytyčovacieho náčrtu predloženého k žalobe a ďalej poukázal na to, že U. P. postavil

drevenú bráničku, resp. oplotenie, ktoré existovala do času, kým ho žalovaný neposunul a neprestaval.
F. časť pozemku dovtedy užívali takým spôsobom, že tam mali dažďový zvod, ktorý ústil do potoka, čistil
malý rigol a podobne. V súčasnosti k nemu prístup nemajú, lebo im v tom žalovaní bránia. Žalovaní
bez jeho súhlasu obkopali zeminu zo základov rodinného domu, pôvodné oplotenie zbúrali, postavili
nové a položili zámkovú dlažbu a vtedy nastal problém - dažďový zvod vyúsťoval do potoka, pričom v
súčasnosti je obkopaný zeminou.

4. Strana žalovaných nesúhlasila s podanou žalobou, keď poukázala na to, že spor sa začal tým, že od
U. P. ako darcu dostali rodinný dom, ktorý žalobcovia mienili kúpiť za XXX XXX Sk, ale U. P. požadoval
cenu XXX XXX Sk. V čase, keď sa stali vlastníkmi rodinného domu, pôvodný vlastník U. P. upozornil
žalobcov, aby odstránili nesprávne vedené, resp. postavené oplotenie za domom (vzadu), za čo mu

nadali a začal sa spor. O. išli upratovať dvor vyzvali žalobcov, aby si dali do poriadku maštaľ (steny sa
lúpili), pretože chcú upravovať dvor. Popreli, že by bránili žalobcom v úpravách na rodinnom dome, ale
nesúhlasiil s tým, aby títo chodili po jeho dvore v čase jeho neprítomnosti. Oplotenie vybudoval presne
ako bolo postavené staré oplotenie a na vlastné náklady kúpil rúry a vyústil vodu z dažďových zvodov na
stavbe žalobcov do potoka, ktorý tečie popred ich dom. Starosta s pracovníkmi úradu v čase výstavby

oplotenia im určili hranice od suseda. Hranice oboch rodinných domov a aj dvora boli vždy v stave v
akom sa nachádzajú. Iná hranica tu nebola. Užívajú nehnuteľnosti nepretržite od roku 2014, kedy ich
nadobudli od právneho predchodcu, ktorý ich zdedil v roku XXXX od U. P., ktorý ich užíval až do prevodu
žalovaným, preto pozemok mohli nadobudnúť aj vydržaním.

X. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, vykonal výsluch strán a znalecké
dokazovanie, pričom zistil, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná.

6. V konaní nebolo sporným, že žalobcovia sú v celosti bezpodieloví spoluvlastníci pozemku
zobrazeného ako C KN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, na ktorom stojí

rodinný dom súp. č. XX, ktorý susedí s rodinným domom a dvorom žalovaných stojacom na pozemku
zobrazenom ako parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, čo napokon vyplýva aj z kópie katastrálnej mapy a
LV č. XXX pre obec a k.ú. D..

7. Sporným v danom prípade bolo to, či žalovaní vybudovaním oplotenia zasahujú do pozemku žalobcov

v rozsahu podľa vytyčovacieho náčrtu č. X/XXXX. Toto skutkové a aj deklarované tvrdenie žalovaní
podľa názoru súdu ani žiadnym spôsobom nespochybňovali, avšak odôvodňovali to úpravou dvora a
zvedenímzvodovnaichnáklady.Žalovanívybudovalioplotenieapoložilizámkovúdlažbu,čopreukazujú
nielen tvrdenia oboch sporových strán, ale aj predložené fotografie, z ktorých je okrem iného zrejmé
zvedenie vody zo zvodov stavby žalobcov.

8. Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX znalca G.. U. F. mal súd preukázané, že namerané údaje
vo vytyčovacom náčrte č. X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX sú v rámci povolených odchýlok a zhodné s
údajmi evidovanými v katastri nehnuteľnosti, resp. s údajmi nameranými v teréne. Plocha, ktorú užívajú
žalovaní (vybudovaním oplotenia a položením zámkovej dlažby) predstavuje XX m2. N. vytýčil v teréne

hranicu medzi spornými parcelami KN-C parc. č. 128/7 a KN-C parc. č. XXX/X, ktorú tvorí spojnica bodov
XX-XXX a XXX-X, a ktorá je v teréne signalizovaná farebnými sprejmi. Z jeho prílohy č. X (znaleckého
náčrtu)vyplýva,žežalovaníužívajúvmiesteoplotenia(osadeniastĺpika)pozemokošírkeX,Xm,ktorého
časť sa zužuje až k lomovému bodu č. XX-XXX, kde predstavuje od hranice šírku X,XX m. Priebeh
hranice približne v jej strede smeruje na roh rodinného domu žalobcov, kde predstavuje šírku X,XX m.

Ide v podstate o časť pozemku, ktorá sa nachádza za rodinným domom žalobcov a v priestore dvora
žalovaných.9. Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je
neprávom zadržuje.

10. Z ustanovenia § 126 OZ vyplýva, že žalobca sa môže domáhať vypratania pozemku proti tomu,
kto jeho pozemok bez právneho dôvodu užíva. Žaloba na vypratanie pozemku je prostriedkom, ktorý
poskytuje vlastníkovi pozemku ochranu proti tomu, kto má neoprávnene na tomto pozemku umiestnené
veci hnuteľné, prípadne tento pozemok užíva.

11. Dokazovaním bolo preukázané, že žalovaní zriadili na časti pozemku patriacom ešte žalobcom
úpravy dvora - položenie zámkovej dlažby a vybudovali oplotenie v rozsahu podľa vytyčovacieho náčrtu
č. 2/2014, resp. v rozsahu určenom znaleckým posudkom č. 18/2016 a to od lomového bodu 176-5 do
pozemku žalobcov v šírke X,X m až ku lomovému bodu XX-XXX o šírke, X,XX m, čo predstavuje celkovo
plochu XX m2. N. túto časť pozemku zriadením zámkovej dlažby a osadením stĺpika oplotenia užívajú.

Žalobcovia sa preto dôvodne domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva podľa § 126 ods. 1 OZ -
vyprataním časti pozemku vlastnícky im patriaceho, na ktorom majú žalovaní umiestnené hnuteľné vecí
a tiež tej časti, ktorú žalovaní neoprávnene užívajú. Keďže ide o jednu z vlastníckych žalôb, žalobcovia
majú na jej určení naliehavý právny záujem daný § 137 písm. c) CSP (resp. do 30.06.2016 daný
ustanovením § 80 písm. c/ OSP), keďže sledujú ochranu svojho vlastníckeho práva, pretože vlastník

môže mať záujem na tom, aby pozemok sám užíval.

12. Pokiaľ žalovaní v rámci svojej procesnej obrany uvádzali, že žalovaní užívajú časť dvora presne
tak, ako ho užíval ich právny predchodca, a teda, že hranice oboch rodinných domov a aj dvora
boli vždy v stave v akom sa toho času nachádzajú, sa súdu javí uviesť, že uvedená skutočnosť ani

nebola sporná a v podstate ani v celej časti nemohlo dôjsť k posunutiu hranice, keďže ju v prevažnej
väčšine tvorí dom žalobcov, za ktorým majú žalobcovia pozemok majúci tvar úzkeho dlhého pása, ale
to, že žalovaní užívajú časť pozemku vybudovaním oplotenia a položením zámkovej dlažby aj na časti
pozemku, ktorá im práve za týmto rodinnom domom ešte patrí. Tieto skutkové tvrdenia žalobcov sa
dokazovaním ukázali ako pravdivými. Dokazovaním vykonaným súdom bolo preukázané, že žalovaní

užívajú časť pozemku žalobcov o celkovej výmere 12 m2 a to tým, že naň položili zámkovú dlažbu a
tiež tým, že stĺpik, na ktorom je osadené oplotenie posunuli do pozemku žalobcov (len v tejto časti ide
o posunutie hranice), čo im znemožnilo prístup k jarku, resp. pôvodne tam nachádzajúcemu sa rigolu.
Takýmto spôsobom ani právni predchodcovia a ani žalovaní pozemok žalobcov do vybudovania nového
oplotenia a položenia zámkovej dlažby neužívali a pozemok neužíval takýmto spôsobom ani ich právny

predchodca, od ktorého nadobudli spornú nehnuteľnosť (rodinný dom spolu s dvorom a pozemkom).
V podstate ide o priestor, ktorý sa nachádza za rodinným domom žalobcov - popri jeho múre a vo
dvore žalovaných, ktorí vždy patril žalobcom, resp. ich právnym predchodcom. Preto je súd názoru,
že otázka vydržania, ku ktorej smerovali žalovaní je bez právneho významu, keďže bolo nesporné, že
nové oplotenie a aj položenie zámkovej dlažby vykonali žalovaní a nie ich právny predchodca. Otázkou

zostáva,čižalobcoviavypratanímtejtočastipozemku,zamúrmirodinnéhodomuavodvorežalovaných,
ktorí to efektne upravili, dosiahnu účel (užívanie pôvodne tam situovaného jarku).

13. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalobcom
priznal právo proti žalovaným nárok na náhradu trov v plnom rozsahu - 100 %. O výške náhrady trov

konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením podľa § 262 ods. 2 CSP.

14. Štátu ako inej strane sporu súd priznal nárok na náhradu trov s poukazom na ustanovenie § 255
ods. 1 CSP v spojení s § 259 CSP v plnom rozsahu - 100 %. Ide o trovy štátu vynaložené v súvislosti
so znaleckým dokazovaním nekryté zloženými zálohami vo výške 5,44 Eur, ktoré boli uhradené z

rozpočtových prostriedkov súdu (štátu).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1,2 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)(§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.