Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. november 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12Csp/63/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119244577
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:6119244577.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti
žalovanému: O. P., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom N., W.. G. XXXX/XX, o zaplatenie 2.283,69 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.476,23 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.476,23 Eur od 07. 09. 2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

III. Súd p r i z n á v ažalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 22,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia sumy
2.283,69 Eur spolu s úrokmi vo výške 5 % ročne zo sumy 2.283,69 Eur od 07. 09. 2018 do zaplatenia
a náhrady trov konania.

2. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 06. 09.

2018 medzi postupcom Tatra banka, a. s., a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči
žalovanému. Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 05. 12. 2014 zmluvu č. XXXXXXXXXXXXXXXX,
na základe ktorej poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Žalovaný neplnil splátky v stanovených
termínoch, čím porušil svoju povinnosť podľa zmluvy. Pohľadávka žalobcu predstavuje sumu 2.283,69
Eur a pozostáva z istiny vo výške 2.283,69 Eur, z riadneho úroku vo výške 0 Eur, z úroku z omeškania
vo výške 0 Eur a z poplatkov vo výške 0 Eur. Žalobca si súčasne uplatňuje zákonný úrok z omeškania
počnúc dňom 07. 09. 2018, t. j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26. 03. 2019 platobný rozkaz, sp. zn. 22Up/281/2019, na
sumu 2.283,69 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.283,69 Eur od 07.
09. 2018 do zaplatenia.

4. Žalovanému sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil,
či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní

na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3
Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd
postúpil žalobu na tunajší súd dňa 08. 07. 2019.5. Žalovaný sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba mu bola doručená v zmysle § 116 Civilného
sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadril.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, pričom pojednával v neprítomnosti žalovaného, ktorý
svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, o odročenie pojednávania nepožiadal.

7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä
sadzobníkom poplatkov Tatra banky, a. s., zmluvou o pôžičke, zmluvou o postúpení pohľadávok,

oznámením o postúpení pohľadávky, platobnou históriou, prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok,
pokusom o zmier, podaním žalobcu doručeným tunajšiemu súdu dňa 04. 11. 2019, vyjadrením právneho
zástupcu žalobcu na pojednávaní, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu, keď pojednával v
neprítomnosti žalovaného, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

8. Právny predchodca žalobcu (ZUNO BANK AG) a žalovaný uzatvorili dňa 05. 12. 2014 Zmluvu o

pôžičke č. XXXXXXXXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 2.400
Eur, pričom celková čiastka spojená s úverom mala predstavovať sumu 3.874,23 Eur pri výške mesačnej
splátky 64,79 Eur k 1. dňu kalendárneho mesiaca a počte splátok 60. Ročná úroková sadzba bola
dojednaná vo výške 20,90 %, RPMN vo výške 23,04 % a priemerná RPMN vo výške 18,66 %. Žalobca si
uplatňuje nárok na zaplatenie istiny vo výške 2.283,69 Eur. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok

zo dňa 06. 09. 2018 došlo k postúpeniu pohľadávky z Tatra banky, a. s., na žalobcu. Právny predchodca
žalobcu oznámil žalovaného postúpenie pohľadávky podaním zo dňa 13. 09. 2018. Žalobca pokusom o
zmier zo dňa 13. 02. 2019 vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 2.333,74 Eur najneskôr
do 22. 02. 2019.

9. Z platobnej histórie je zrejmé, že žalovaný plnil na zmluvu celkom 923,77 Eur.

10. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby, má za
to, že uplatnený nárok je jednoznačný čo do existencie, odôvodnenosti a výšky, na základe čoho žiada,
aby súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu. Poukázal na to, že žalovaný je počas celého konania pasívny,

pričom procesná pasivita strany nemôže slúžiť na jej prospech. Tiež dal do pozornosti, že v zmysle
bankových výpisov žalovaný svoj záväzok čiastočne plnil, čím de facto uznal odôvodnenosti vymáhanej
pohľadávky.

11. Podľa § 657 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy

(ďalej len „Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

14. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

16. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy

(ďalejlen„Zákonospotrebiteľskýchúveroch“)spotrebiteľskýmúveromnaúčelytohtozákonajedočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.17. Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

18. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať
písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo

na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

19. Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

20. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považujezabezúročnýabezpoplatkov,akzmluvaospotrebiteľskomúvereneobsahujenáležitostipodľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

22. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo

bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriť právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinná

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

24. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z.“) výška úrokov z omeškania je o 5

percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) ku dňu 07. 09.
2018 bola vo výške 0,00 %.

26. Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do
Občianskeho zákonníka Zákonom č. 150/2004 Z. z. s účinnosťou od 01. 04. 2004 v piatej hlave
začlenené ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici
Rady č. 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba je dôvodná len sčasti.28. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah účastníkov založený na základe predmetnej zmluvy o
pôžičke spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka.

29. Strany sporu uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle
ustanovenia § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch. Na základe uzatvorenej úverovej zmluvy
žalobca poskytol žalovanému z titulu pôžičky sumu 2.400 Eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté
peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o pôžičke
uzatvorená medzi veriteľom a spotrebiteľom však neobsahuje náležitosti požadované Zákonom č.

129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, konkrétne podľa
ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, údaj o výške, počte a termínoch
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho
splatenia. V zmluve je uvedená len suma splátky vo výške 64,79 Eur, t. j. nie je uvedená výška splátky v
členenínaistinu,úrokapoplatky.Zákonomstanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverunie

je svojvoľné, ale predstavuje prehľadné vymedzenie povinností dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať
v ponuke a aby zároveň nebolo možné, aby si veriteľ voči dlžníkovi uplatňoval nároky, na ktoré nemá
právo. Dlžník musí mať od začiatku prehľad, z akých položiek pozostávajú jednotlivé splátky a ako dlho
bude úver splácať, čo z jednotlivých splátok predstavuje istinu, koľko úrok a odmena veriteľa a kedy
je v prípade riadneho splácania úveru splatná posledná splátka. Účelom náležitostí ustanovenia § 9

ods. 2 písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť,
aká časť splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, pretože potom je dostatočne určité, akú
časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou naložené a akú časť úveru platí na úroky a iné poplatky,
teda odplatu veriteľa. Uvedené nemožno nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných
ustanovení zmluvy vyplýva výška úrokov a poplatkov. Citované ustanovenie má za cieľ v zrozumiteľnej

forme informovať spotrebiteľa, ako bude s jeho splátkou naložené a najmä, aká časť úveru bude ňou
splatená, okrem odplaty veriteľa. Uvedené údaje zmluva uzatvorená medzi stranami neobsahuje, ide
pritom o absenciu podstatnej náležitosti zmluvy.

30. Zmluva tiež neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. c) Zákona o spotrebiteľských úveroch,

t. j. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. I keď v
zmluve je uvedená adresa právneho predchodcu žalobcu v jej záhlaví, zo žiadneho ustanovenia zmluvy
nevyplýva, že adresa právneho predchodcu žalobcu je tou, na ktorej má spotrebiteľ právo uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. K otázke neuvedenia tzv. reklamačnej a sťažnostnej adresy predávajúceho
v zmluve je potrebné uviesť, že za splnenie tejto povinnosti nemožno považovať uvedenie adresy sídla

právneho predchodcu žalobcu v záhlaví zmluvy v rámci jej ďalších identifikačných údajov. Tieto údaje
vyplývajúce z výpisu z obchodného registra len umožňujú identifikovať právneho predchodcu žalobcu
nezameniteľným spôsobom ako poskytovateľa úveru žalovanému. Z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c)
Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva, že by adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ
uplatniťreklamáciualebosťažnosť,malabyťtotožnásosídlomtohtosubjektu.Navyševprípadežalobcu

pôsobiaceho na území celého Slovenska, zohľadniac tiež, že zmluva bola uzatvorená v Bratislave, nie je
zrejmé, na ktorej adrese môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Predmetná zmluva teda
obsahovala len formálne označenie poskytovateľa úveru (právneho predchodcu žalobcu) ako zmluvnej
strany (v úvodnej časti zmluvy), čo nepredstavuje obsahovú informáciu pre spotrebiteľa, na akej adrese
môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť (takýto údaj nebol uvedený v žiadnej časti predmetnej zmluvy).

Zákon o spotrebiteľských úveroch v § 9 ods. 2 jednoznačne odlišuje obsahové náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere podľa písm. b), teda obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak
ide o právnickú osobu a podľa písm. c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť
reklamáciu alebo sťažnosť. Z citovaných ustanovení teda vyplýva, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
musíobsahovaťobeuvedenénáležitosti.Pokiaľtedavpredmetnejúverovejzmluvejevzáhlavíuvedené

obchodné meno, sídlo a IČO veriteľa, ide o údaje identifikujúce veriteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. b)
Zákona o spotrebiteľských úveroch.

31. Rovnako chýba v zmluve aj obsahová náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o
spotrebiteľských úveroch, a síce termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Lehota splatnosti je

určená iba termínom poslednej anuitnej splátky, a to 60 mesiacov od prvej anuitnej splátky, vo vybraný
deň splatnosti. Zmyslom § 9 ods. 2 písm. f) Zákona o spotrebiteľských úveroch je, aby spotrebiteľ už
pri podpise zmluvy bol informovaný o tom, ako dlho je povinný plniť si svoje povinnosti vyplývajúce
mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené ustanovenie preto vyžaduje presnú dátumovúšpecifikáciu konečnej splatnosti úveru, pričom k uvedenému záveru možno dôjsť aj gramatickým
výkladom dotknutého ustanovenia, ktoré rozlišuje pojem „doba trvania zmluvy“ a pojem „termín konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru“.

32. Súd ďalej zistil, že v zmluve nie je v zmysle § 9 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch uvedený
pravdivý údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť.
V zmluve sa uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov činí 23,04 %. Podľa výpočtu vykonaného
súdom pri výške poskytnutého úveru 2.400 Eur, počte splátok 60 a mesačnej splátky vo výške 64,79

Eur sa ročná percentuálna miera nákladov rovná 23,15 %-ám. Z uvedeného potom vyplýva, že v zmluve
je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Nesprávne je
vypočítaná aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, teda v zmluve je uvedené, že žalovaný
musí zaplatiť spolu 3.874,23 Eur, čo je nepravdivý údaj, nakoľko podľa zmluvy bol povinný zaplatiť 60
splátok po 64,79 Eur, t. j. 3.887,40 Eur (60 x 64,79 Eur), teda viac ako je uvedené v úverovej zmluve.

33. Naviac súd uvádza, že z predložených listinných dôkazov pripojených k žalobe nie je preukázané,
že pri poskytnutí úveru konal právny predchodca žalobcu s odbornou starostlivosťou, resp. že z jeho
strany neprišlo k porušeniu povinností v zmysle § 7 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď
veriteľ/právny predchodca žalobcu je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere povinný posúdiť
s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy

najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru; žalobca totiž nepredložil žiadny doklad o posudzovaní
spôsobilosti dlžníka splácať úver.

34. Nakoľko v zmluve neboli splnené základné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c), písm. f), písm. j)

a písm. k) Zákona o spotrebiteľských úveroch, keďže zmluva obsahovala nesprávne uvedenú ročnú
percentuálnu mieru nákladov v neprospech spotrebiteľa, a pretože žalobca hrubo porušil povinnosti
pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať úver, je potrebné považovať úver za bezúročný a bez
poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b), písm. d), § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch.

35. Nebolosporné,žežalovanémubolaztitulupôžičkyposkytnutáčiastka2.400Eur.Natútoplnil923,77
Eur, keď súd žalovanému pripočítal všetky úhrady vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru
na istinu. Žalobca požadoval tiež úrok z omeškania vo výške 5,00 %. Vychádzajúc z uvedeného má
žalobca nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov viac ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu,

teda odo dňa 07. 09. 2018. Keďže súd dospel k záveru, že opodstatnená je požiadavka žalobcu len
na zaplatenie sumy 1.476,23 Eur (2.400 Eur - 923,77 Eur), bolo možné priznať žalobcovi nárok na
zaplatenie zákonného úroku z omeškania len z tejto sumy. Žalovaný sa dostal do omeškania dňa 07.
09. 2018, keď výška základnej úrokovej sadzby k uvedenému dňu bola 0,00 %. Žalobca má tak popri
dlžnej istine aj nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % (5 + 0,00 %) ročne zo sumy

1.476,23 Eur od 07. 09. 2018 do zaplatenia.

36. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vo zvyšku žalobu z dôvodov
uvedených vyššie vo výroku II. tohto rozsudku zamietol, a to v časti uplatnenej istiny vo výške 807,46
Eur (2.283,69 Eur - 1.476,23 Eur) a k nej prislúchajúceho príslušenstva.

37. Podľa § 255 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

39. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalobcovi bola priznaná suma 1.476,23 Eur s príslušenstvom. V danom prípade hrubý
úspech žalobcu predstavuje 61,51 % a hrubý úspech žalovaného 38,69 %, teda čistý úspech žalobcuvo veci predstavuje 22,82 %. Súd potom prevažne úspešnému žalobcovi priznal vo výroku III. rozsudku
náhradu trov konania v rozsahu 22,82 % v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet

rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu

sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu

vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdnerozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.