Rozsudok – Zodpovednosť za škodu ,
Potvrdené, Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. máj 2011

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 21C/205/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1307217902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2011:1307217902.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou

v právnej veci navrhovateľa : W. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž. Č.. XXX, C..Č.. Ú. P. C. R., zast.
Advokátskou kanceláriou Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova 10, Bratislava, proti odporcovi : MAC TV
s.r.o., IČO: 00 618 322, Brečtanova 1, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou Bugala-Ďurček, s.r.o.,
Drotárska cesta 102, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 2.284,60 eur do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd priznáva právnemu zástupcovi navrhovateľa Advokátskej kancelárii Ivan Syrový, s.r.o., Sartorisova
10, Bratislava náhradu trov konania vo výške 2.771,88 eur, ktoré mu budú vyplatené
zo štátnych finančných prostriedkov prostredníctvom učtárne tunajšieho súdu po právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 5.4.2007 domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
2.000.000,- Sk /66.387,83 eur/, rozšíreným dňa 19.6.2008 na sumu 165.969,59 eur z dôvodu, že
odporca svojim postupom odvysielaním reportáže dňa 17.1.2007 neoprávnene zasiahol do osobnosti
navrhovateľa tým, že zverejnenie údajov o ňom bolo spôsobilé negatívne ovplyvniť výsledok jeho

trestného konania nerešpektujúc prezumpciu neviny a ochranu jeho mena, čím znásobil následky a
spôsobil mu ujmu, pretože tak rodina navrhovateľa ako aj široké okolie sa dozvedeli, že navrhovateľ
mal byť brutálnym vrahom. Požadovaná výška nemajetkovej ujmy je podľa navrhovateľa primeraná s
poukazom na vysokú sledovanosť spravodajstva televízie JOJ, po odvysielaní predmetnej reportáže
ostalaapodporovalanavrhovateľalennajbližšiarodina,všetciostatnísnímprerušilikontakty,spoluväzni
ho oslovujú „brutálny vrah“ a rodičia iných detí zakazovali hrať sa so synom navrhovateľa.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil, návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že pri údajnom
zverejnení záberov navrhovateľa v spravodajskej relácii TV JOJ NOVINY o 19,30 hod., ktorá je typovo
zaradená medzi spravodajské programy s údajným zverejnením celého mena navrhovateľa v súvislosti
so spáchaným trestným činom a jeho označením ako brutálny vrah, v zmysle § 12 ods. 3 Obč. zák. boli
odporcom dodržané podmienky zákonnej licencie, preto konaním odporcu nemohlo dôjsť pri spracovaní
príspevku k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vypočul právnych zástupcov účastníkov
konania, výsluchom svedkov: W. R. /otca navrhovateľa/, T. R. / brata navrhovateľa/, Q. K., obsahom
spisu OR PZ Bratislava III ČVS : ORP-535/OVK-B3-2007, zápisnicou z výsluchu Q. K. v konaní pred
Okresným súdom Bratislava II č.k. 19C 49/2007 zo dňa 22.10.2008, prepisom relácie TV JOJ, Noviny o19,30 zo dňa 17.1.2007 Monitoringom médií zo dňa 21.10.2008, rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 1T 1/2005 zo dňa 17.1.2007 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu SR Bratislava č. 1To 12/2007,
právoplatného dňa 7.11.2007, pričom zistil nasledovný skutkový stav :

Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 1T 1/2005 zo dňa 17.1.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho
súdu SR Bratislava č.k. 1To 12/2007 zo dňa 7.11.2007, bol navrhovateľ uznaný za vinného z trestných
činov vraždy a nedovoleného ozbrojovania, za čo mu bol uložený súhrnný trest odňatia slobody na
doživotie s výkonom v III. nápravnovýchovnej skupine tým, že

a/ dňa 23.7.2001 po predchádzajúcej vzájomnej dohode s Q. A. a Ľ. P. pod hrozbou použitia strelnej
zbrane, predmetov zo žltého kovu, spoločne prišli do N. V. N. M. na osobnom motorovom vozidle, kde po
príchode navrhovateľ vybral spod sedačky krátku strelnú zbraň a spoločne odišli do predajne Zlatníctvo-
Panaks, pričom navrhovateľ a Q.. A. vošli do predajne, kde navrhovateľ bez vedomia a dohody s Q.. A.
P. Ľ.. P. štyrikrát vystrelil na predavača K. a spôsobil mu tak strelné poranenia hlavy, na následky ktorých
predavač zomrel počas prevozu do nemocnice, následne z predajne odcudzili predmety zo žltého kovu,

b/dňa 25.8.2001 po predchádzajúcej vzájomnej dohode zmocniť sa, pod hrozbou použitia strelnej
zbrane, predmetov nachádzajúcich sa v predajni Šperk v Š., vošli navrhovateľ P. Q. A. do predajne, kde
Q.. A. požiadal predavačku Y. R. o otvorenie výstavných vitrín, v ktorých sa nachádzali predmety zo
žltého kovu a hodinky rôznych značiek, následne vošiel do predajne navrhovateľ, ktorý bez vedomia a
dohody s J. A. bez vyzvania zozadu strelil z malokalibrovej zbrane do zátylku predavačku R., čím jej

spôsobil strelné rozdrtenie a pomliaždenie mozgu s vnútrolebečným krvácaním vedúce k jej okamžitej
smrti na mieste. Následne prikázal Q.. A., aby zobral predmety zo žltého kovu spolu s hodinkami, čo
tento učinil,
c/ v presne nezistenom časte v mesiacoch máj 2001 až jún 2001 vylákal do lesného porastu katastra
obce Ž. pod zámienkou návštevy rybníka K. S., kde ju zozadu udrel nezisteným predmetom do hlavy,

následkom čoho S. spadla na zem, kde jej strelil do čela hlavy z nezistenej malokalibrovej zbrane a
spôsobil jej tak pomliaždenia mozgu, úrazové poškodenie klenby a spodiny lebečnej, tvrdého obalu
mozgu a krvácanie do mozgu, čo viedlo k jej okamžitej smrti, po ktorej ešte strelil poškodenú do pravého
vonkajšieho ucha, následne ju povyzliekal donaha a zakopal do vykopanej jamy o hĺbke 50 cm a
oblečenie neskôr spálil.

Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 7.11.2007.

Zo spisu Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III, úradu justičnej a kriminálnej polície ČVS : ORP-535/
OVK- B3-2007 súd zistil, že navrhovateľ dňa 14.5.2007 podal trestné oznámenie pre podozrenie zo
spáchania prečinu ohovárania, ktorého sa mali dopustiť reportéri TV Markíza, TV JOJ a TV TA3 dňa

17.1.2007 a dňa 18.1.2007 tým, že vo svojich reportážach mali uvádzať o jeho osobe : „také výroky,
ako že som vrah, že som brutálny vrah, že koho som zavraždil, kde, uviedli celé moje meno, ukazovali
moje podobizne a pod.“
Na základe skutočnosti, že uvedené televízie v júli 2001 už nedisponovali záznamami vysielania t.j.
predmetných reportáží, boli dňa 25.7.2001 prostredníctvom monitoringu tlače, televízie a rozhlasu

Ministerstva vnútra SR získané prepisy predmetných reportáží odvysielaných uvedenými televíziami.
V TV JOJ dňa 17.1.2001 o 19,30 hod v hlavnej spravodajskej relácii Noviny bola odvysielaná reportáž v
nasledovnom znení : Moderátor : „Na doživotie odsúdil Krajský súd v Nitre brutálneho vraha. 34-ročný
W. R. v roku 2001 brutálne zavraždil troch nevinných ľudí...“ Redaktor : „Na výnimočný trest doživotie
dnes súd v Nitre odsúdil 34-ročného W. R. zo Ž., ktorý obzvlášť brutálnym spôsobom zavraždil troch

nevinných ľudí. W. R. mal aj so svojimi dvoma kumpánmi pred 6 rokmi v N. V. N. M. lúpežne prepadnúť
zlatníctvo, pričom zastrelil predavača Q.. Zavraždiť mal aj priateľku 17-ročnú K.. V Š. zase zastrelil
predavačku Y.. Chladnokrvne odzadu jej strelil do hlavy“.
V TV TA3 dňa 17.1.2001 o 18,45 hod v Hlavných správach a v priebehu dňa 18.1.2001 bola odvysielaná
reportáž s nasledovným obsahom : Moderátor : „Krajský súd v Nitre odsúdil za tri vraždy 34-ročného

W. R. v III. nápravnovýchovnej skupine. Ešte v roku 2001 zastrelil predavača klenotníctva v N. V. N. M.,
predavačku zlatníctva v Š. a tiež svoju priateľku“. Redaktor : „Senát nitrianskeho krajského súdu odsúdil
W. R. na výnimočný trest doživotia aj preto, lebo všetky tri vraždy spáchal obzvlášť brutálne. Predavačke
priložil zozadu k hlave zbraň a zastrelil ju. Podľa predsedu senátu to bola doslova poprava. Podobnej
postupoval aj pri svojej 16-ročnej priateľke K., ktorú vylákal do lesa pri obci Ž., najskôr ju udrel a potom

strelil do čela. Nasledovala aj rana istoty a potom ju v lese zakopal“.
V TV Markíza dňa 17.1.2001 o 19, 00 hod bola v hlavnej spravodajskej relácii Televízne noviny
odvysielaná reportáž : Moderátor : „Krajský súd v Nitre dnes odsúdil 33-ročného W. R. na doživotie. Ešte
v roku 2001 zavraždil pri lúpeži dvoch predavačov v zlatníctve. Neskôr brutálnym spôsobom zabil svoju16-ročnú priateľku“. Redaktor : „Podľa súdu spáchal W. R. vraždy surovým spôsobom a zo zištných
dôvodov. Jedného z predavačov v zlatníctve strelil do zátylku, čo podľa senátu pripomína popravu. Svoju
priateľku zavraždil preto, že ho chcela udať. Vylákal ju do lesa pri obci Ž., udrel zozadu a keď spadla

na zem tak ju dvakrát strelil do hlavy“.
Uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave III ČVS : ORP-535/1-OVK-B3-2007 zo dňa 27.7.2007
bolo odmietnuté trestné oznámenie navrhovateľa podané na základe podozrenia zo spáchania prečinu
dňa 14.5.2007 z dôvodu, že porovnaním výrokov a údajov uvádzaných v jednotlivých reportážach TV
JOJ, TV TA3, TV Markíza dňa 17.1.2001 o 19,00 hod, 19,30 hod, 18:45 hod a v priebehu dňa 18.1.2001

vyšetrovateľ PZ dospel k záveru, že nedošlo k spáchaniu prečinu ohovárania, nakoľko informácie
šírené prostredníctvom uvedených médií boli založené na výrokoch KS v Nitre a neboli v rozpore so
skutočnosťou. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. 1 Pn 590/07-8 zo dňa 3.9.2007 bola
sťažnosť navrhovateľa voči uzneseniu zo dňa 27.7.2007 zamietnutá ako nedôvodná.
Z odpisu z registra trestov navrhovateľa súd zistil, že tento bol v minulosti viackrát trestne stíhaný,
nepodmienečne na 30 mesiacov v I. NVS v roku 1997, nepodmienečne na 9 rokov v II. NVS v roku 2005.

Z prepisu relácie TV JOJ dňa 17.1.2001 o 19:30 hod Noviny vyhotoveného Mediálnim archivom Newton
Media a.s.-Mediasearch súd zistil, že okrem skutočností konštatovaných v uznesení OR PZ Bratislava
III ČVS : ORP-535/1-OVK-B3-2007 zo dňa 27.7.2007 boli konštatované výroky moderátora A. Y. i
redaktorky F. W. v znení zhodnom ako v uznesení s tým, že na záver relácie redaktorka uviedla : „Jeho

komplici boli tiež odsúdení. Jeden na 7 a druhý na 9 rokov. Proti tomuto rozhodnutiu sa W. R. ešte môže
odvolať na Najvyšší súd Slovenskej republiky“.

Z výpovede navrhovateľa súd zistil, že tento sa od odporcu domáha náhrady nemajetkovej ujmy
titulom ochrany osobnosti, keďže odporca zasiahol do jeho práv na ochranu súkromia, ochranu

dobrého mena, nerešpektovanie prezumpcie neviny, neoprávnené zverejnenie jeho osobných údajov,
a to dňa 17.1.2001 v hlavnom spravodajstve odvysielanom odporcom o 19,30 hod. Odporca v
predmetnej reportáži informoval o prebiehajúcej trestnej kauze navrhovateľa, avšak odporca prekročil
medze prípustného prejavu v spravodajstve, nakoľko pred právoplatne skončenou trestnou vecou, v
ktorej bol navrhovateľ odsúdený na doživotie, odporca nerešpektujúc prezumpciu neviny, uvádzal v

spravodajstve určité tvrdenia ako fakty, konkrétne : „34-ročný W. R. v roku 2001 brutálne zavraždil troch
nevinných ľudí obzvlášť brutálnym spôsobom. Je potrebné rozlíšiť medze prípustného spravodajstva,
kde médiá objektívne informujú v záujme informovania verejnosti. V konkrétnom prípade odporca
osobu navrhovateľa špecifikoval vekom, menom, priezviskom, bydliskom, čím sa jeho osoba stala
nezameniteľnou.

Ako ďalej uviedol navrhovateľ, predmetnú reláciu na TV JOJ dňa 17.1.2001 videl osobne s tým, že návrh
na ochranu osobnosti odôvodňoval tým, že odporca v predmetnej reportáži použil nesprávne slová alebo
výrazy v rozpore so skutočnosťou, keď uvádzal, že zavraždil jeho priateľku K., ktorá osoba však nebola
jehopriateľkou,ďalejženavrhovateľútočilnazaujatosťsúdu,čímmuodporcapripísalopovrhnutiahodné
vlastnosti a postoje, špecifikoval správanie navrhovateľa ako nedôstojné a nečestné, v dôsledku čoho

mohol byť vystavený opovrhnutiu alebo poníženiu v očiach verejnosti. Odporca taktiež zverejnil bez
súhlasu navrhovateľa jeho podobizeň na videu v trvaní 5 minút, zverejnil tvár aj postavu navrhovateľa
ponižujúcich jeho ľudskú dôstojnosť tým, že ho zverejnili v pózach, ako ho „nesú“ príslušníci ZVJS,
dávajú mu dole putá alebo mu ich nasadzujú. Podobizeň tváre navrhovateľa bola odporcom zverejnená
na celú obrazovku.

Požadovanú výšku nemajetkovej ujmy považuje navrhovateľ za adekvátnu s prihliadnutím na
množstvo porušení jeho práv odporcom, závažnosť a formu porušení. Porušenie ochrany práv
navrhovateľanevyžadujevyvolanienásledkov,vprípadenavrhovateľavšakkvyvolaniunásledkovdošlo.
Predovšetkým bolo porušené jeho právo na ochranu pred publicitou, pretože odporca zverejnením jeho
podobizne, osobných údajov spôsobil, že navrhovateľ stratil akékoľvek právo na súkromie s tým, že

sa jedná o trvalý zásah, ktorý si ľudia pamätajú. Zásah odporcu do osobnostných práv navrhovateľa
malo negatívne následky tak voči navrhovateľovi ako i voči jeho blízkym. V prípade jeho blízkych
sa jednalo o spôsobenie negatívnych následkov odvysielaním relácie tým, že jeho otec W. R., nar.
XXXX, brat T. s manželkou a dieťaťom, ako i synmi navrhovateľa W., nar. XXXX /s ktorým nie je v
kontakte od roku 1996/ a K., nar. XXXX, sa stali terčom ohovárania, útokov, urážok, rodičia iných

detí zakazovali svojim deťom hrať sa so synmi navrhovateľa, v dôsledku čoho sa zhoršil i prospech
syna navrhovateľa v škole. Syn K. bol v roku 2001 zverený do výchovy otcovi navrhovateľa, nakoľko
jeho matka je od januára 2001 nezvestná. Navrhovateľ je od septembra 2001 nepretržite vo väzbe
pre podozrenie z vraždy, vo výkone trestu odňatia slobody bol v období od 1997-2000 za trestné činyvydierania, ublíženia na zdraví a nedovoleného ozbrojovania. Po prepustení z výkonu trestu v decembri
2000 býval v rodičovskom dome v Ž. s otcom a so synom, bratom T., jeho ženou a synom. V období
od roku 2000 do septembra 2001 bol navrhovateľ nezamestnaný, jeho otec bol zamestnaný v SBS.

Uvedeným odvysielaním predmetnej reportáže otec navrhovateľa bol nútený zmeniť zamestnanie v SBS
z dôvodu správania sa spolupracovníkov voči nemu. Obyvatelia Ž. mali vedomosť, že od roku 2001
bol navrhovateľ vo väzbe z dôvodu podozrenia z trestného činu vraždy, čo bolo v tom čase i mediálne
zverejnené, avšak negatívne správanie sa iných osôb voči najbližším navrhovateľa v roku 2001 nebolo
také intenzívne ako v roku 2007 v dôsledku odvysielania predmetnej relácie odporcom. Od roku 2007

ho navštevoval vo väzbe a následne vo výkone trestu výlučne jeho otec, brat, švagriná, ich syn a syn
navrhovateľa. Ujmu navrhovateľových najbližších osôb tento pociťuje ako ujmu vlastnú.
Ako ďalej navrhovateľ uviedol, od roku 2001 v ÚVV a TOS väzni mali možnosť sledovania televízie
denne. Po odvysielaní predmetnej relácie odporcom začali väzni resp. spoluobvinení pokrikovať na
navrhovateľa „brutálny vrah“, čím bolo kopírované vyjadrenie odporcu v predmetnej relácii, ako i v
reláciách TV Markíza a TV TA3, ktoré odvysielanie spôsobilo i to, že žiaden zo spoluväzňov nechcel

byť s navrhovateľom na izbe, odmietali sa s ním stretávať vo vychádzkových dvorcoch. Po preložení
navrhovateľa v novembri 2007 do ÚVTOS Leopoldov tu tento nemal žiadne problémy. Skutočnosť
odvysielania predmetnej relácie odporcom spôsobila u navrhovateľa utrpenie citovej ujmy, zhoršenie sa
jeho zdravotného stavu tým, že bol nervózny. V iných súdnych konaniach za odvysielanie skutočností a
porušenie namietaných práv navrhovateľa dňa 17.1.2007 a 18.1.2001 žaluje z totožných porušení práv

okrem odporcu aj televíziu TA3 a TV Markízu, ktoré médiá spoločne s odporcom spôsobili navrhovateľovi
ujmu spoločne. V deň odvysielanie predmetnej relácie odporcom dňa 17.1.2007 spravodajské relácie
s podobným obsahom ohľadne osoby navrhovateľa a jeho odsúdenia nasledovali v poradí : televízia
TA3, televízia Markíza a televízia JOJ. Keďže sa jednalo o reportáže uverejnené v časovom slede
bezprostredne po sebe, možno ich zodpovednosť za spôsobenú škodu navrhovateľovi považovať za

solidárnu. Zo strany odporcu išlo o zásah najintenzívnejší z dôvodu uvádzania slovného spojenia
„brutálny vrah“, „otec brutálneho vraha“. Ujma spôsobená navrhovateľovi a členom jeho rodiny bola o to
závažnejšia, že po odvysielaní predmetnej relácie odporcom, ich ľudia označovali pojmami spojenými
so slovom „brutálny“.
Od odporcu nežiadal navrhovateľ ako formu zadosťučinenia ospravedlnenie z dôvodu, že vynútené

ospravedlnenie nemá pre neho žiadnu hodnotu.

Z výpovede právneho zástupcu odporcu súd zistil, že k zverejneniu záberov navrhovateľa malo dôjsť
pravdepodobne v spravodajskej relácii TV JOJ Noviny o 19:30 hod dňa 17.1.2007 v programe typovo
zaradenom medzi spravodajské programy, pričom navrhovateľ tvrdí, že bolo údajne zverejnené celé

jeho meno v súvislosti so spáchaným trestným činom, pričom mal byť označený ako „brutálny vrah“.
Občianskyzákonníkv§12ods.3poskytujemožnosťbezprivoleniafyzickejosobyvyhotoviťalebopoužiť
primeraným spôsobom podobizne, obrazové snímky, obrazové a zvukové záznamy na spravodajské
účely, čím odporca v súlade so zákonom dodržal podmienky zákonnej licencie, v dôsledku čoho
nemohlo dôjsť k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa. Navrhovateľ na preukázanie skutočností

odvysielaných v spravodajskej relácii odporcom dňa 17.1.2001 nepredložil žiaden dôkaz, konkrétne
zvukovo-obrazový záznam z vysielania konkrétnej spravodajskej relácie 17.1.2001, v dôsledku čoho nie
je možné ustáliť obsah odvysielanej relácie.
Podľa vyjadrenia zástupcu odporcu, odporca nespôsobil navrhovateľovi žiadnu ujmu na jeho dobrom
mene a súkromí, ak došlo k následku, ktorý navrhovateľ popisuje, tento nie je následkom konania

odporcu, ale samotného navrhovateľa, ktorý podľa právoplatného rozsudku spáchal aj trestný čin
vraždy úmyselne, plánovane, premyslene. Ohľadne tvrdení navrhovateľa, že sa v dôsledku odvysielanej
relácie zhoršilo spoločenské postavenie navrhovateľa vo väzbe, následne vo výkone trestu, príp. sa
zhoršilo vnímanie jeho rodiny verejnosťou, odporca tvrdí, že odsúdenie navrhovateľa verejnosťou bolo
nie v dôsledku odvysielania reportáže odporcom, ale v dôsledku spáchania trestného činu vraždy

navrhovateľom troch osôb. Odporca odvysielal prostredníctvom spravodajskej relácie v rámci tzv.
spravodajskej licencie skutočnosti o navrhovateľovi z dôvodu existencie verejného záujmu. Čo sa týka
prezumpcie neviny, odsudzujúci výrok Krajského súdu v Nitre, ktorým bol navrhovateľ odsúdený, nemá
váhu len nezáväzného konštatovania, informovanie o počínaní fyzickej osoby opierajúcej sa o okolnosti,
o ktorých je uverejňovaný pravdivý údaj, nie je možné pokladať za odporujúce § 11 Obč. zák.

K navrhovateľom požadovanému primeranému zadosťučineniu v peniazoch, aby navrhovateľovi mohol
takýto nárok vzniknúť, muselo by dôjsť zo strany odporcu nielen ku konaniu, ktorým by bolo zasiahnuté
doosobnostnýchprávnavrhovateľa,alemuselobydôjsťkukonaniutakéhovysokéhostupňazávažnosti,
v rámci ktorého by primerané zadosťučinenie v nepeňažnej forme nepostačovalo. Aj napriek tomu,že navrhovateľ nepreukázal úplné, správne a konkrétne znenie odvysielanej reportáže odporcom, v
ktorej mali odznieť informácie, ktorými malo byť zasiahnuté do osobnostných práv navrhovateľa, ak by
došlo aj k takémuto konaniu zo strany odporcu, jednalo by sa len o informovanie verejnosti o skutočne

spáchaných brutálnych činoch navrhovateľa pred právoplatnosťou odsudzujúceho rozsudku, a teda
došlo by k zverejneniu pravdivej informácie. V tomto zmysle by v skutočnosti niky nemohlo dôjsť k
následku, kedy by bol navrhovateľ v plnej miere zbavený všetkých obvinení, v dôsledku ktorých bol
prezentovaný ako brutálny vrah, ak by navrhovateľa verejnosť vnímala negatívne, nebolo to v dôsledku
zverejnenia tejto informácie odporcom, ale v dôsledku spáchaných troch vrážd navrhovateľom, za

ktoré bol odsúdený. Berúc v úvahu právoplatne odsudzujúci rozsudok KS v Nitre, potvrdený Najvyšším
súdom SR v Bratislave, navrhovateľ má oproti bežnému človeku posunutú mieru citového prežívania a
vnímania, preto jeho tvrdenie o jeho negatívnych postojoch okolia sú účelové. Keďže navrhovateľ nemá
záujem o satisfakciu voči odporcovi v nepeňažnej forme, čím nepovažuje za potrebné očistiť svoje dobré
meno a priamo požaduje nemajetkovú ujmu v peniazoch, jeho nárok voči odporcovi považuje odporca
za špekulatívny s poukazom i na skutočnosť, že voči ďalším médiám - televízii TA3 a televízii Markíza

sa taktiež domáha náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch z dôvodu, že to-ktoré konkrétne médium
zasiahlo do jeho osobnostných práv, do dobrého mena, následkom čoho došlo k rovnakému následku
zhoršenia jeho vnímania zo strany okolia, spoluväzňov, verejnosti v obci Ž., ako v tomto konaní č.k.
21C 205/2007.Aj v prípade, ak by aj skutočne došlo ku konaniu odporcu porušením prezumpcie neviny
navrhovateľa, odporca len uviedol pravdivú informáciu a k odsúdeniu navrhovateľa verejnosťou by určite

došlo po právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku v dôsledku konaní navrhovateľa.
Ako ďalej vo svojej výpovedi uviedol zástupca odporcu, svedok K. vypovedal v súvislosti s konaním
spoluväzňov navrhovateľa bezprostredne po odvysielaní spravodajskej reportáže televíziou TA3, v
dôsledku odvysielania ktorej už spoluväzni začali pokrikovať na navrhovateľa nadávkami, čo preukazuje
skutočnosť, že spoluväzni sa o odsúdení navrhovateľa dozvedeli už pred odvysielaním reportáže

odporcom.

Z výpovede svedka W. R., otca navrhovateľa, súd zistil, že býva v obci Ž., kde sa obyvatelia navzájom
poznajú.ObyvateliaŽ.eštepredvzatímnavrhovateľadoväzbyvroku2001malivedomosťzaakétrestné
činy je navrhovateľ stíhaný, aj za čo bol odsúdený v roku 2007. Navrhovateľa navštevujú raz mesačne či

už predtým vo väzbe, teraz vo výkone trestu, a to svedok W. R., syn navrhovateľa K., brat navrhovateľa s
manželkou a synom, Pri návštevách sa navrhovateľ sťažoval výlučne na stravu, nespomínal nikdy, žeby
sa k nemu niekto nevhodne správal. V deň 17.1.2001 sledoval viac spravodajských relácií na televíznych
staniciach TA3 a Markíza a odporcu. Po odvysielaní predmetnej reportáže odporcom pociťoval určitý
odstup a narážky obyvateľov Ž.. Svedok si spomínal, ako sa vrátil syn navrhovateľa s plačom, že mu

deti nadávali a nechceli sa s ním hrať, že má otca vo väzení a že nemá otca. V zamestnaní sa svedok
dopočul, že kolega s ním nechcel pracovať na nočnej z dôvodu, že je vrahovým otcom, ktoré skutočnosti
všaksvedkoviniktozkolegovnepovedalpriamo.Negatívne správanieinýchosôbvočisvedkoviasynovi
navrhovateľa pripisuje svedok väčšinou odvysielanej reportáži odporcom, kde navrhovateľa označili ako
brutálneho vraha.

Z výpovede svedka T. R., brata navrhovateľa, súd zistil, že tento býva v obci Ž., pričom obyvatelia Ž. mali
vedomosť o trestných činoch navrhovateľa až po odsúdení navrhovateľa zo spravodajských relácií a z
novín, pričom o vzatí navrhovateľa do väzby v roku 2001 vedeli o tejto skutočnosti z dôvodu vyšetrovania
polície v mieste bydliska navrhovateľa. Navrhovateľa svedok navštevoval vo výkone väzby i vo výkone

trestu, navrhovateľ sa sťažoval na stravu, o priateľských vzťahoch s inými spoluväzňami nehovoril. V
deň 17.1.2007 sledoval spravodajské relácie televízie Markíza i odporcu, kde bolo odvysielaní, že W.
R. zo Ž. 34-ročný bol odsúdený za obzvlášť brutálny trestný čin na doživotie, za lúpež, brutálne vraždy.
Navrhovateľ bol v odvysielanej reportáži zobrazený celou postavou, bola zverejnená jeho tvár v čase,
keďhoviedlipochodbedopojednávacejmiestnosti.Poodvysielanípredmetnejreláciesavzťahysvedka

na pracovisku zmenili, spolupracovníci ho ohovárali, ukazovali na neho prstom, okolie ho nazývalo
brutálnym vrahom. Takáto situácia pretrvávala najintenzívnejšie po dobu 3 mesiacov od odvysielania
reportáže. Vzťahy s navrhovateľom mal a má svedok dobré.

Z výpovede svedka Q. K. v ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove dňa 22.10.2008 v konaní vedenom Okresným

súdom Bratislava II č. k. 19C 49/2007 vo veci navrhovateľa c/a CNN / televízia TA3/, o náhradu
nemajetkovejujmy,súdzistil,ževpolovicijanuára2007natelevíznejstaniciTA3sledovalreláciu,vktorej
bola odvysielaná reportáž o navrhovateľovi, na presný dátum si nespomínal. Reportáž bola odvysielaná
ajnasledujúcideňabolavysielanávpravidelnýchhodinovýchintervaloch.Napodrobnostiodvysielanýchskutočností si svedok K. nespomínal, spomenul si, že bolo odvysielané celé meno navrhovateľa W. R.,
bol označený za brutálneho vraha za jednu alebo viac vrážd, presne si nespomenul svedok. Odvysielané
skutočnosti budili v svedkovi dojem, že sa jedná o odporného človeka, ktorý mal spáchať také veci.

Vedomosť, že práve odvysielaná reportáž bola na TA3 vedel z dôvodu, že v ľavom hornom rohu
obrazovky sa nachádzalo logo TA3. Po odvysielaní predmetnej reportáže na TA3 počul na vlastné uši
reakcie spoluväzňov, ktoré sa rozliehali po celom dvore, bezprostredne po odvysielaní ho spoluväzni
častovali neslušnými nadávkami : smrad, vražedník, k...t. Takéto verbálne útoky pretrvávali po dobu 2
mesiacov. Vzťahy ostatných spoluväzňov k navrhovateľovi po odvysielaní predmetnej reportáže na TA

3 boli také, že vznikli dva tábory, jedni ho zatracovali, iní ľutovali.

ZvýpovedesvedkaQ.K.vtomtokonanízodňa16.12.2010súdzistil,žeotrestnýchčinochnavrhovateľa
sa dozvedel v priebehu dňa 17.1.2007 z rozhlasu a podrobnosti z relácie televízie JOJ o 19:30 hod,
pričom v tento deň sledoval i spravodajské relácie televízie TA3 a Markíza. Pamätal si na odvysielané
reportáže v deň 17.1.2011 na televíznych staniciach Markíza a TV JOJ. Na TV JOJ reportáž o

navrhovateľovi svedok „podrobne popísal“ s uvedením mien hlásateľa i redaktorky s citáciou prepisu
reportáže týkajúcej sa navrhovateľa zo dňa 17.1.2007. Svedok ďalej uviedol, že odporca a televízia
Markíza ukázali v rámci obrazových šotov navrhovateľa, ako ho viedli dvaja policajti v putách, ako mu
putá nasadzujú a dávajú mu ich dole, ako ho vlečú zdvihnutého vo vzduchu pod pazuchy v budove súdu.
Taktiež boli ukázané ilustračné zábery záznamov pojednávaní na dverách pojednávacej miestnosti. Čo

sa týka správania sa iných väzňov k navrhovateľovi pred odvysielaním predmetnej relácie, sa svedok
nevedel vyjadriť z dôvodu, že v ÚVTOS a ÚVV v Leopoldove bol len od 15.12.2006, po jej odvysielaní
bol dvakrát svedkom pokrikovania na navrhovateľa neznámych väzňov ako: hajzel špinavý, smradľavý,
skurvený k..t a vulgarizmov v tomto zmysle, čo sa udialo týždeň-dva po odvysielaní relácie. V deň
17.1.2001 pozeral spravodajské relácie o 19,00 hod televíziu Markíza, o 19,30 televíziu JOJ, v tento

deň o 18,40 hod nepozeral spravodajskú reláciu televízie TA3. Zmenu správania ostatných väzňov voči
navrhovateľovi spôsobili spravodajské relácie TV JOJ a TV Markíza v deň 17.1.2007.
Pri opätovnom výsluchu svedka Q. K. dňa 10.3.2011 tento uviedol, že s navrhovateľom sa stýka
príležitostne vo voľnočasových aktivitách, pozná ho z prostredia výkonu trestu. V deň 17.1.2007 sa o
obsahu odvysielanej relácie odporcu dozvedel už skôr z vysielania správ rozhlasu v popoludňajších

hodinách, následne sledoval aj večerné spravodajstvo o 19,40 hod televíziu TA3, o 19,00 hod televíziu
Markíza a o 19,30 hod televíziu JOJ. S presnosťou sa však svedok nevedel vyjadriť, či spravodajstvo o
18,40 hod na TA3 sledoval dňa 17.1.2007 alebo 18.1.2007. Vzťah svedka k navrhovateľovi sa od doby
ich spoznania v roku 2007 doposiaľ nezmenil.

Podľa čl. 19 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
Podľa § 11 Obč. zák. fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
Podľa § 12 ods. 1 Obč. zák. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a

zvukové záznamy, týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.
Podľa § 12 ods. 3 Obč. zák. podobizne, zvukové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez
privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké
účely a pre tlačové, filmové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s

oprávnenými záujmami fyzickej osoby.
Podľa § 13 ods. 1 Obč. zák. fyzická osoba má právo domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených
zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo
dané primerané zadosťučinenie.
Podľa § 13 ods. 2 Obč. zák. pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto,

že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická
osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 3 Obč. zák. výšku náhrady podľa ods. 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej
ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo.

Predmetom ochrany osobnosti podľa § 11 Obč. zák. sú také rýdzo osobné práva občana, ktoré
ovplyvňujú rozvoj jeho osobnosti a sú s ním úzko späté, pričom cieľom a zmyslom tejto občianskoprávnej
ochrany je všestranný rozvoj a uplatnenie osobnosti človeka. V prejednávanej veci je predmetom
ochrany občianska česť, ľudská dôstojnosť, meno navrhovateľa. Predpokladom úspešného uplatneniapráva na ochranu osobnosti je preukázanie skutočností, že došlo k neoprávnenému zásahu a jednak
to, že tento neoprávnený zásah bol objektívne spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených
ustanoveniami § 11 a nasl. Obč. zákonníka. Obe náležitosti musia byť splnené, aby vznikol právny vzťah,

ktorého obsahom je právo domáhať sa ochrany podľa citovaných zákonných ustanovení a povinnosť
súdom uložené sankcie znášať. Neoprávneným zásahom do práv chránených týmito zákonnými
ustanoveniami malo byť podľa navrhovateľa odvysielanie zvukovoobrazového záznamu a zverejnenie
jeho mena, podobizne bez udelenia súhlasu navrhovateľa, ktoré sa dotýka intímnej sféry jeho života a
ktoré je objektívne spôsobilé narušiť alebo ohroziť jeho práva chránené § 11 a nasl. Obč. zák. ako aj

zásahdosúkromia,ktoréhonedotknuteľnosťjegarantovanáÚstavouSR. Niekaždýneoprávnenýzásah
do práv chránených je spôsobilý splniť tieto náležitosti a je potrebné neoprávnený zásah posudzovať
s prihliadnutím na prostredie, v ktorom k zásahu došlo, na subjekt zásahu, objekt zásahu, na jeho
obsah, pokiaľ spočíval v skutkových tvrdeniach, na intenzite a na ostatných okolnostiach, za ktorých
bol vykonaný. Obrazové a zvukové snímky ktorejkoľvek fyzickej osoby môžu byť v zmysle § 12 ods.
1 Obč. zák. použité a vyhotovené len so súhlasom tejto osoby. Ustanovenie § 12 ods. 3 Obč. zák.

však zakotvuje, kedy možno bez súhlasu oprávnenej osoby vyhotoviť a následne použiť podobizne,
obrazové snímky, obrazové alebo zvukové záznamy na vedecké a umelecké účely a v tlačovom,
filmovom, rozhlasovom a televíznom spravodajstve. Jedná sa o tzv. spravodajskú licenciu. Najbežnejšou
formou zásahov do občianskej cti a ľudskej dôstojnosti sú skutkové tvrdenia a hodnotiace úsudky /
kritika/. V prípade skutkového tvrdenia ide o fakt, ktorého pravdivosť možno objektívne verifikovať tzv.

dôkazom pravdy; v prípade kritiky ide o tzv. hodnotiace úsudky, t.j. názory, ktoré sú svojou povahou
subjektívne, sú výrazom názorov toho, kto ich prednáša a ich správnosť nie je možné objektívne
preukázať; dôkaz pravdy je v prípade kritiky vylúčený. Zákon poskytuje ochranu proti takýmto zásahom
len vtedy, ak ide o zásah neoprávnený. K neoprávnenému zásahu do práva fyzickej osoby na česť
a dôstojnosť dôjde nepochybne nepravdivými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú zároveň objektívne

spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutej fyzickej osoby. Neoprávnenosť zásahu do občianskej cti a
dôstojnosti je spravidla vylúčená v prípade, ak tvrdenia, ktorými malo dôjsť k zásahu do osobnostných
práv, sú pravdivé. Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť práva chránené § 11 Obč. zák. je
okrem skutočnosti, že došlo k neoprávnenému zásahu ďalším dôvodom potrebným k uplatneniu práva
na ochranu osobnosti. Objektívna spôsobilosť nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí aby zásah bol

objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva navrhovateľa. Nespôsobilosť zásahu je daná hlavne
v prípadoch, kedy zásah spočíval v tvrdeniach, ktorý svojim obsahom nevyvolávali obavy zo vzniku
prípadného následku alebo bola prenesená do takých okolností, za ktorých nehrozilo zverejnenie a
nemohla sa žiadnym spôsobom znížiť vážnosť občana medzi spoluobčanmi. Pre priznanie finančnej
náhrady sa okrem podmienok uvedených vyžaduje vznik nemajetkovej ujmy na osobnosti fyzickej

osoby, predstavujúcej zníženie jej dôstojnosti alebo vážnosti v značnej miere a príčinná súvislosť medzi
neoprávneným zásahom a vznikom tejto kvalifikovanej ujmy, kedy nepostačuje vzhľadom na intenzitu
zásahu a ním spôsobenú majetkovú ujmu na osobnosti iba priznanie morálnej satisfakcie, aká forma
zadosťučinenia má podľa zákona prednosť. Občiansky zákonník nevylučuje možnosť použitia rôznych
prostriedkov súdnej ochrany vedľa seba, napr. je možné uložiť odstránenie následkov neoprávneného

zásahu odvolaním tvrdených údajov a zároveň priznať účastníkovi aj zadosťučinenie vo forme
ospravedlnenia, príp. i náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za predpokladu, že ospravedlnenie
nepostačuje vzhľadom na vážne následky neoprávneného zásahu, ako aj na zníženie dôstojnosti
navrhovateľa, na jeho vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Zadosťučinenie nemá charakter peňažnej
náhrady, ale je výlučne prostriedkom morálneho imateriálneho plnenia.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ bol rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č.k.1T 1/2005 zo dňa 17.1.2007 uznaný za vinného z trestných činov vraždy troch
ľudí a nedovoleného ozbrojovania, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody na doživotie s
výkonom v III. nápravnovýchovnej skupine. V tento deň bola táto skutočnosť odvysielaná v televíznych

spravodajstvách viacerých médií, či už v priebehu dňa v rozhlase, ako i v televíziách o 18:40 hod na
TA3, o 19:00 hod na Markíze a o 19:30 hod na TV JOJ -odporcovi. Navrhovateľ sa podaným návrhom
domáha v tomto konaní od odporcu zaplatenia nemajetkovej ujmy vo výške 165.969,59 eur z dôvodu, že
odvysielaním predmetnej reportáže o navrhovateľovi dňa 17.1.2007 o 19:30 hod neoprávnene zasiaholdo osobnosti navrhovateľa, tým že zverejnil údaje o navrhovateľovi pri nerešpektovaní prezumpcie
neviny, keďže trestné konanie voči nemu v tento deň nebolo právoplatne ukončené, bolo spôsobilé
negatívne ovplyvniť výsledok trestného konania voči nemu, došlo k zásahu do ochrany jeho dobrého

mena, ochrany súkromia zverejnením podobizne navrhovateľa, osobných údajov, nepravdivých tvrdení.
Spravodajstvo predstavuje ochranu verejného záujmu len vtedy, ak sa týka veci oprávneného verejného
záujmu a ak tomuto oprávnenému verejnému záujmu tiež slúži. Oprávnenému verejnému záujmu slúži
tiež aj kritika za podmienky, že sa jedná o kritiku vecnú a konkrétnu, primeranú svojim obsahom a
formou, nevybočujúcou z medzí nutných k dosiahnutiu sledovaného a spoločensky uznávaného cieľa.

Závažnou problematikou spravodajstva vo vzťahu k ochrane osobnosti fyzickej osoby je spravodajstvo
v trestných veciach, kedy musí byť dodržaná zásada primeranosti, musí sa dbať na oprávnené záujmy
spojené s dôstojnosťou dotknutej osoby. Je preto treba rozlišovať jednak osoby označené ako podozrivé
z trestného činu, páchateľov trestných činov, za ktoré boli právoplatne odsúdení, a jednak obete týchto
trestných činov /poškodení/. Ak sa jedná o spravodajstvo v prebiehajúcej trestnej veci, je z hľadiska
uverejňovania správ a zaistenia účinnej ochrany fyzickej osoby rozhodujúcim kritériom ústavný princíp

prezumpcie neviny, ktorý sa premieta do trestného konania. Platí, že pokiaľ právoplatným odsudzujúcim
rozsudkom súdu nebola vyslovená vina, nemožno na toho, proti komu sa vedie trestné stíhanie, hľadieť,
ako by bol vinný. Zákon teda hľadí na osobu, proti ktorej sa vedie trestné stíhanie, ako na nevinnú
osobu až do tej doby, pokiaľ právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nebola vyslovená jej vina.
Ako s nevinnou osobou teda preto musia všetci, aj novinári pri uverejňovaní akýchkoľvek správ o tejto

osobe, v trestnom konaní nakladať. Preto s osobou, proti ktorej sa vedie trestné konanie, sa s ohľadom
na prezumpciu neviny a zaistenie ochrany jej osobnosti nemožno až do právoplatnosti odsudzujúceho
rozsudku konať ako s páchateľom, nemožno teda ani o neprávoplatnom odsúdenom referovať ako o
páchateľovi trestného činu a označovať ho ako kriminálnika, zločinca, podvodníka, násilníka a pod. V
tomto štádiu je potrebné zdržať sa akejkoľvek spravodajskej úvahy, ktorá by sa dotýkala viny tejto osoby,

lebo vina je vec hodnotenia, ktoré prináleží výlučne súdu. V prejednávanej veci mal súd za preukázané,
že v odvysielanej reportáži zo zistení prepisu reportáže, ako i z trestného spisu OR PZ Bratislava III
ČVS: ORP-535/1-OVK-B3-2007, odporca odvysielal dňa 17.1.2007 o 19:30 hod v spravodajskej relácii
NOVINY, že došlo odporcom k odvysielaniu reportáže, v ktorej ešte pred právoplatnosťou rozsudku,
ktorým bol navrhovateľ uznaný za vinného z trojnásobnej vraždy a odsúdený na doživotie /právoplatnosť

nadobudolrozsudokaždňa7.11.2007/,označilnavrhovateľazabrutálnehovraha,ktorýobzvlášťhrubým
spôsobom zavraždil troch nevinných ľudí s tým, že navrhovateľ bol označený menom, priezviskom,
bydliskom. Keďže v tomto prípade došlo k odvysielaniu uvedených skutočností v predmetnej relácii v
rozpore s princípom prezumpcie neviny spôsobom vyššie uvedeným, z ktorého je zrejmé, že v tomto
prípade sa nejedná o spravodajskú licenciu a nepochybné, že odporca v tomto smere pochybil a porušil

§ 11 Obč. zák.

Z vykonaného dokazovania mal súd teda preukázaný obsah odvysielanej relácie dňa 17.1.2007 o 19:30
hod v spravodajskej relácii Noviny odporcom v znení prepisu reportáže vyhotovenej Mediálním archívem
Newton Media a.s. - Mediasearch, ako i Monitoringom médií, kedy navrhovateľ bol označený celým

menom, priezviskom, vekom, bydliskom. Čo sa však týka zverejnenia jeho podobizne, túto skutočnosť
súd v konaní preukázanú jednoznačne nemal, keďže navrhovateľ, na ktorom je dôkazné bremeno, súdu
dôkaz o odvysielanej reportáži obrazovým záznamom súdu nepredložil. Odvysielanie jeho podobizne
preukazoval navrhovateľ výpoveďou svedkov, pričom však svedok W. R. - otec navrhovateľa výlučne
uviedol,že „sispomína,ževjanuári2007odvysielalodporcacelúpodobizeňnavrhovateľa“bezbližšieho

popisu; svedok T. R. - brat navrhovateľa uviedol, že v odvysielanej reportáži bol navrhovateľ zobrazený
celou postavou, bola zverejnená jeho tvár v čase, keď ho viedli po chodbe do pojednávacej miestnosti;
svedok Q. K. uviedol, že v reportáži bolo odvysielané, ako dvaja policajti viedli navrhovateľa v putách,
putá mu nasadzovali, odstraňovali, vliekli ho zdvihnutého vo vzduchu pod pazuchy v budove súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že výpovede všetkých svedkov sú odlišné, navyše súd neuveril výpovedi

svedka K., ktorý si po 4 rokoch pamätal na detaily odvysielanej reportáže /v porovnaní s jeho
výpoveďou v súvislosti s odvysielanými skutočnosťami v tento deň na TA3, kedy si na podrobnosti
odvysielanej relácie nepamätal v roku 2008/, súd nemohol preto posúdiť zásah odporcu do osobnostnej
sféry navrhovateľa v dôsledku odvysielaných obrazových záznamov, pretože navrhovateľ v tomto smere
neuniesol dôkazné bremeno, preto jeho nárok týkajúci sa ochrany súkromia z dôvodu zverejnenia jeho

podobizne, zníženia jeho vážnosti a dôstojnosti vyhodnotil za nedôvodný.
Navrhovateľ, ako je už vyššie uvedené, sa podaným návrhom domáhal ďalej ochrany osobnosti, a to
ochrany mena, osobných údajov, uvádzania nepravdivých tvrdení.Zverejnením zvukového /i tvrdeného obrazového/ záznamu navrhovateľa v televíznom vysielaní, ktoré
je z hľadiska rozsahu jeho pôsobenia jedným z najdostupnejších zdrojov informácií širokej verejnosti,
treba vždy vychádzať z toho, že mal širokú publicitu. To, že zásah bol spojený so znížením dôstojnosti

fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti, o ktorý zásah v konkrétnom prípade ide, zakladá nárok
oprávnenej osoby domáhať sa ochrany osobnosti . Objektívna spôsobilosť zásahu narušiť alebo ohroziť
právachránené§11Obč.zák.jeokremskutočnosti,žedošlokneoprávnenémuzásahuďalšímdôvodom
potrebným k uplatneniu práva na ochranu osobnosti.
Zásah a následky spôsobené navrhovateľovi odporcom v dôsledku odvysielanej reportáže dňa

17.1.2007 o 19:30 hod preukazoval navrhovateľ porušením jeho práva na ochranu pred publicitou,
pretože odporca zverejnením jeho podobizne a osobných údajov spôsobil, že navrhovateľ stratil
akékoľvek právo na súkromie s tým, že sa jedná o trvalý zásah, na ktorý si ľudia pamätajú; taktiež zásah
zo strany odporcu mal negatívny vplyv i voči blízkym navrhovateľa, ktorých ujmu pociťuje navrhovateľ
ako ujmu vlastnú.
Na základe vykonaného dokazovania súd teda dospel k záveru, že odporca porušil svoju právnu

povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 Obč. zák., tým že odvysielaním reportáže v spravodajskej relácii
Noviny dňa 17.1.2007 o 19:30 hod, v ktorej označil navrhovateľa za brutálneho vraha, menom,
priezviskom, bydliskom, vekom , nerešpektujúc prezumpciu neviny pred právoplatným rozhodnutím
súdu, ktorým by bol navrhovateľ odsúdený za trestný čin trojnásobnej vraždy na doživotie s tým, čím
zasiahol do osobnosti navrhovateľa a jeho práva na ochranu mena, súkromia, ktoré konanie - zásah

odporcu bol objektívne spôsobilý narušiť a ohroziť práva navrhovateľa chránené v zmysle § 11 a nasl.
Obč. zák. Zásah odporcu do práv navrhovateľa uverejnením nepravdivých informácií týkajúcich sa
označenia navrhovateľa ako vrah, zabil a pod. z dôvodu, že vraždy pripisované mu v predmetnej
reportáži nespáchal. Túto skutočnosť mal však súd vyvrátenú rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
1T 1/2005 zo dňa 17.1.2007 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR č.k. 1To 2/2007 zo dňa

7.11.2007, ktorým bol navrhovateľ dňa 7.11.2007 právoplatne uznaný za vinného z trojnásobnej vraždy
a odsúdený na doživotie, pričom vraždy spáchal obzvlášť brutálnym spôsobom. Taktiež súd v konaní
nemal preukázané, žeby v dôsledku odvysielania predmetnej reportáže dňa 17.1.2007 odporcom mohlo
dôjsť k ovplyvňovaniu svedkov v odvolacom konaní pred Najvyšším súdom SR, nakoľko ako vyplýva
z uznesenia Najvyššieho súdu SR č.k. 1To 12/2007 zo dňa 7.11.2007, navrhovateľ v odvolaní proti

rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 1T 1/2007 zo dňa 17.1.2007 nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy,
výsluchy svedkov.
Čo sa týka nároku navrhovateľa na ochranu osobnosti v dôsledku spôsobenej ujmy na jeho
dobrom mene a zásahu do súkromia tým, že v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom sa
zhoršilo jeho spoločenské postavenie vo väzbe, vo výkone trestu, zhoršilo sa vnímanie jeho rodiny

verejnosťou, bola znížená jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti, z vykonaného dokazovania súd
nemal preukázané, žeby ujmy uvádzané navrhovateľom boli spôsobené práve konaním odporcu t.j.
odvysielaním predmetnej reportáže. Ako mal súd preukázané predovšetkým výpoveďami svedkov W.
R. - otca navrhovateľa, T. R. - brata navrhovateľa, obyvatelia obce Ž., kde do doby vzatia navrhovateľa
do väzby 2001 navrhovateľ býval, mali vedomosť už v tomto čase o trestnom stíhaní navrhovateľa, so

synom navrhovateľa sa iné deti odmietali hrať a nadávali mu, že má otca vo väzení a že nemá otca, čo
nesvedčí o tom, že práve odvysielaná reportáž bola dôsledkom správania sa iných osôb voči príbuzným
navrhovateľa. Odhliadnuc od týchto skutočností mal súd však jednoznačne preukázané, že v deň
17.1.2007 boli odvysielané v spravodajských reláciách reportáže týkajúce sa odsúdenia navrhovateľa
na doživotie Krajským súdom v Nitre, a to o 18:45 hod v televízii TA3, o 19:00 hod v televízii Markíza

a o 19:30 hod v televízii JOJ /odporca/. Vo všetkých troch médiách boli v deň 17.1.2007 zverejnené
skutočnosti v podstate rovnakého obsahu tak, že navrhovateľ označený celým menom a priezviskom,
vekom obzvlášť brutálnym spôsobom, resp. brutálnym spôsobom spáchal tri vraždy, za ktoré bol
odsúdený na doživotie v III. nápravnovýchovnej skupine. Slovné spojenia : brutálny spôsob, obzvlášť
brutálnebolivyslovenévreportážachodvysielanýchvovšetkýchtrochmédiách,slovnéspojeniebrutálny

vrah bolo použité výlučne odporcom. Navrhovateľ svoj nárok odvodzuje predovšetkým zo skutočnosti,
že odporca ho pred právoplatným odsúdením označil za „brutálneho vraha“, ktoré označenie spôsobilo
ujmu na jeho strane a strane jeho blízkej rodiny, ktorú pociťuje ako vlastnú. Ako však mal súd z výsluchov
svedkov W. P. T. R. preukázané, títo pri návšteve navrhovateľa vo väzbe, následne vo výkone trestu,
po odvysielaní relácie, sa nikdy nebavili o správaní sa iných osôb vo vzťahu k blízkym navrhovateľa,

teda svedkovia sa pred navrhovateľom nesťažovali nikdy na negatívne správanie sa iných osôb voči
nim v dôsledku odsúdenia navrhovateľa na doživotie zverejnené dňa 17.1.2007, z ktorého dôvodu preto
ich ujmu nemohol navrhovateľ pociťovať ako ujmu vlastnú. Ako svedkovia uviedli, obyvatelia sa k nim a
dieťaťu navrhovateľa ,ako i k manželke brata navrhovateľa začali po odvysielaní relácie správať horšie,svedok W. R. potvrdil, že mu obyvateľ dediny výsmechom odporučil, aby si svedok kúpil noviny a prečítal
o svojom synovi /navrhovateľovi/, avšak vzhľadom na skutočnosť, že v rovnaký deň boli o navrhovateľovi
v spravodajských reláciách televízie TA3 a Markíza odvysielané reportáže v podstate s totožným

obsahom ako bolo odvysielané v reportáži odporcu s vyjadreniami a slovnými spojeniami: obzvlášť
brutálnym spôsobom zavraždil = brutálny vrah, brutálne zabil a pod., navrhovateľ v konaní nepreukázal,
žeby práve v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom o 19:30 hod bola spôsobená ujma na dobrom
mene, súkromí navrhovateľa, jeho vážnosti a dôstojnosti. Skutočnosť, že navrhovateľ označuje odporcu
ako osobu, ktorá v reportáži svojim označením navrhovateľa za „brutálneho vraha“ spôsobila negatívne

správanie sa iných osôb a vnímanie navrhovateľa a jeho blízkych v negatívnom zmysle, čo spôsobilo
negatívne správanie sa voči synovi navrhovateľa, s ktorým sa deti odmietali hrať /svedok W. R. uviedol,
že to bolo len raz po návrate zo školy synom navrhovateľa/, voči svedkovi W. R., s ktorým odmietol
spolupracovník pracovať raz v službe, voči svedkovi T. R., ktorého spolupracovníci ohovárali po dobu 3
mesiacov po odvysielaní relácie, okolie ho nazývalo brutálnym vrahom, však súd taktiež nemal vôbec
preukázané už s prihliadnutím na vyššie uvedené, že v spravodajských reláciách dvoch iných televízií

boli skutočnosti ohľadne odsúdenia navrhovateľa na doživotie za tri vraždy brutálnym spôsobom už
deklarované. A slovné spojenie obzvlášť brutálnym spôsobom, spáchanie vraždy obzvlášť brutálne =
brutálny vrah. Taktiež skutočnosti, z ktorých navrhovateľ odvíja svoj nárok z dôvodu, že spoluväzni sa
po odvysielaní predmetnej reportáže odporcom začali voči navrhovateľovi správať tak, že pokrikovali
na neho „brutálny vrah“, čím bolo kopírované slovné spojenie odporcu, čo u neho spôsobilo zhoršenie

zdravotného stavu v dôsledku nervozity, utrpenie citovej ujmy. Svedok Q. K. však vo svojej výpovedi
v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava II, v ktorom sa navrhovateľ domáha taktiež náhrady
nemajetkovej ujmy voči CNN / odvysielanej reportáže dňa 17.1.2007 televíziou TA3/ z dôvodu rovnakých
skutkových okolností ako v tomto konaní voči odporcovi, uviedol, že práve v reportáži spravodajskej
relácie na TA3 bola v polovici januára 2007 odvysielaná reportáž televíziou TA3, na podrobnosti ktorej

si už nepamätal /dňa 22.10.2008/, ale pamätal si na odvysielanie celého mena navrhovateľa a jeho
označenie za brutálneho vraha. Po odvysielaní predmetnej reportáže televíziou TA3 /začatej o 18:45
dňa17.1.2007/počulspoluväzňovnadávaťnavrhovateľovivulgárnymislovami:smrad,vražedníkapod.,
ktoré verbálne útoky pretrvávali po dobu 2 mesiacov, pričom vzťahy vo väzbe so spoluväzňami boli také,
že jedna skupina ho zatracovala, iná ľutovala. Výpovedi svedka Q. K. v tomto konaní dňa 16.12.2010

a 10.3.2011 však súd neuveril a vyhodnotil ju za nevieryhodnú a účelovú s prihliadnutím predovšetkým
na skutočnosť, že v porovnaní s jeho výpoveďou v roku 2008, kedy si v súvislosti s odvysielanými
reportážami o navrhovateľovi v deň 17.1.2007 nepamätal na podrobnosti, v konaní pred tunajším súdom
si po 2-3 rokoch prekvapivo spomenul na špeciálne detaily s uvedením mien moderátora a redaktora
odvysielanej relácie odporcom; navyše účelovo poprel, žeby pozeral v deň 17.1.2007 spravodajskú

reláciu na TA3. Podľa svedka zmenu správania ostatných spoluväzňov voči navrhovateľovi spôsobili
odvysielané reportáže v televízii Markíza i v televízii JOJ /odporcom/. Taktiež navrhovateľ sa pri návšteve
blízkych - svedkov W. P. T. R., švagrinej, syna nikdy nesťažoval na správanie sa ostatných spoluväzňov
voči nemu, sťažoval sa len na jedlo. Je dôležité taktiež uviesť, že sám navrhovateľ vo svojej výpovedi
uviedol, že ujma, ktorá mu bola spôsobená v dôsledku odvysielania skutočností o jeho odsúdení

pred nadobudnutím právoplatnosti odsudzujúceho rozsudku bola spôsobená spoločne všetkými troma
televíziami : TA3, Markíza i odporcom, o čom svedčí i to, že navrhovateľ si návrhmi na súd uplatnil
náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu odvysielaných reportáží o ňom dňa 17.1.2007 voči všetkým trom
médiám, ktoré vo svojich odvysielaných reportážach použili slovo, slovné spojenie : brutálny, brutálny
spôsob, brutálne zavraždil. Keďže hlavným predpokladom úspešného uplatnenia si práva navrhovateľa

na ochranu osobnosti je preukázanie skutočnosti, že a/ došlo k neoprávnenému zásahu, čo preukázané
v konaní bolo tým, že odporca pred právoplatným odsudzujúcim rozsudkom, ktorým bol navrhovateľ
uznaný za vinného nerešpektujúc prezumpciu neviny, zverejnil jeho osobné údaje -a to celé meno,
priezvisko, vek bydlisko, v rozpore s § 11 a čl. 19 Ústavy SR,
b/ tento zásah bol spôsobilý privodiť ujmu na právach chránených § 11 Obč. zák. navrhovateľovi, ktorú

skutočnosť však súd nemal preukázanú, žeby takýto zásah do práv navrhovateľa bol spôsobený práve
odporcom v dôsledku ním odvysielanej relácie zvlášť s prihliadnutím na to, že v rovnaký deň ešte
v čase pred odvysielaním predmetnej reportáže odporcu boli v iných dvoch televíziách odvysielané
reportáže s informáciami o navrhovateľovi taktiež s uvedením jeho mena, priezviska, veku a jeho činov
vraždy označovaných ako: obzvlášť brutálnym spôsobom zavraždil, spáchal obzvlášť brutálne, ktoré

slovné spojenia sú typické pre označenie brutálny vrah. Svedok K. nepotvrdil, že na navrhovateľa po
odvysielaní reportáže 17.1.2007 spoluväzni pokrikovali „brutálny vrah“, potvrdil, že po odvysielaní už
predchádzajúcichreportážívtelevíziáchTA3aMarkízananehopokrikovalivulgárne.Výpovedesvedkov
W. R. a T. R. taktiež nepotvrdili, žeby zhoršené správanie sa iných osôb voči nim po dni 17.1.2007 bolospôsobené práve v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom zvlášť, keď v tento deň obaja sledovali
aj skôr odvysielanú reportáž o navrhovateľovi televíziou Markíza.

Právnym prostriedkom súdnej ochrany všeobecných osobnostných práv je teda priznanie primeraného
zadosťučinenia - satisfakcia. Zadosťučinenie nemá charakter peňažnej náhrady, ale je výlučne
prostriedkom morálneho imateriálneho plnenia.
Čo sa týka požadovanej náhrady nemajetkovej ujmy 165.969,59 eur, priznanie zadosťučinenia v
peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 Obč. zák. predpokladá splnenie zákonom kvalifikovaných podmienok :

a/ morálne zadosťučinenie sa javí ako nepostačujúce, b/ neoprávneným zásahom došlo k zníženiu
dôstojnosti fyzickej osoby alebo jej vážnosti v spoločnosti v značnej miere. Pre určenie výšky
primeraného zadosťučinenia v peniazoch v zmysle § 13 ods. 3 Obč. zák. sú taxatívne stanovené dve
kritériá, z ktorých musí súd pri svojom rozhodovaní vychádzať ex offo : a/ závažnosť vzniknutej ujmy,
b/ okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu do osobnosti fyzickej osoby došlo. Pritom závažnosť
vzniknutej nemajetkovej ujmy sa posudzuje najmä so zreteľom na jej intenzitu, rozsah, ohlas, ako aj na

dĺžku trvania. Navrhovateľ v predmetnom konaní však nepreukázal splnenie zákonných predpokladov
pre priznanie mu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Správanie sa osôb z jeho okolia, ktoré po odvysielaní
reportáže mali znížiť jeho vážnosť a dôstojnosť nepreukázal navrhovateľ ničím vzhľadom na to, že sa
nachádza nepretržite vo väzbe od roku 2001 a od novembra 2007 vo výkone trestu na doživotie, taktiež
blízke osoby navrhovateľa nepreukázali, žeby v dôsledku odvysielanej reportáže odporcom im vznikla

nejaká závažná ujma na ich právach, integrite, ktorú by navrhovateľ mohol pociťovať ako ujmu vlastnú,
zvlášť keď mu o zhoršenom správaní príp. ohováraní blízkych inými osobami tieto pri návštevách vo
väzbe a následne vo výkone trestu ani nehovorili, v dôsledku čoho tento takého vedomosti nemohol
mať. Preto vzhľadom na skutočnosť, že v zmysle citovaného zákonného ustanovenia navrhovateľ ani
neuniesol dôkazné bremeno na priznanie mu náhrady nemajetkovej ujmy, súd návrh zamietol, keďže

nemal za preukázané, že konaním odporcu došlo k takému zásahu do práv navrhovateľa, ktoré by v
značnej miere spôsobili ublíženie na jeho dobrom mene, cti a ľudskej dôstojnosti, súkromí. Podmienkou
priznania navrhovateľovi práva na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch v zmysle § 13 ods. 2 O.s.p.
je taký zásah do jeho práv, ktorý v značnej miere /nielen v bežnej miere/ znižuje jeho dôstojnosť
alebo vážnosť v spoločnosti. Prípustnosť peňažnej satisfakcie je teda opodstatnená všade tam, kde

je osobnostná ujma spojená s osobitne citeľným znížením postavenia navrhovateľa v spoločenských
kruhoch, kde sa pohybuje, a kde zmenšenie a vyváženie nemajetkovej ujmy nemožno napraviť inak ako
cestou primeraného zadosťučinenia vo forme peňažného plnenia. Predpokladom vzniku tohto práva je
teda preukázanie, že zásah do osobnostných práv mal skutočne za následok zníženie dôstojnosti alebo
vážnosti dotknutého navrhovateľa v spoločnosti v značnej miere, čo zaťažuje navrhovateľa dôkazným

bremenom. Keďže tieto skutočnosti však navrhovateľ nepreukázal v konaní, ako už súd vyššie uviedol,
jeho nároku na náhradu nemajetkovej ujmy mu súd nemohol priznať úspech, navyše keď právoplatné
odsúdenie navrhovateľa na doživotie mu bráni v styku a pohybe na verejnosti a jeho život je obmedzený
výlučne na pobyt vo výkone trestu a ako sám uviedol, ospravedlnenie zo strany odporcu nemá pre neho
žiaden význam. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s § 11, § 13 ods. 1,2,3 Obč. zák.

návrh navrhovateľa zamietol a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Čo sa týka návrhu navrhovateľa na doplnenie dokazovania zabezpečením zo strany súdu záznamu z
vysielania reportáže odporcu v spravodajskej relácii Noviny televízie JOJ dňa 17.1.2007 o 19:30 hod,
tento návrh súd zamietol z dôvodu, že v zmysle zákona 308/2002 Z.z. o vysielaní a retransmisii je
TV JOJ povinná archivovať záznamy z vysielania po dobu jedného mesiaca od dátumu vysielania, a

tento záznam pre uplynutie doby nebol poskytnutý TV JOJ ani v trestnom konaní ČVS : ORP-535/OVK-
B3-2007.

Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľa§142ods.lvetaprváO.s.p.tak,ževkonaníúspešnémuodporcovi
priznal ich náhradu predstavujúcu trovy právneho zastúpenia vo výške 2.284,60 eur vypočítané v

zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení nesk. predpisov nasledovne : Z hodnoty veci 2.000.000
Sk /66.387,83 eur/, nakoľko rozšírenie návrhu bolo pripustené na sumu 165.969,59 eur až 6.5.2011, v
zmysle § 10 ods. 1 účinnej do 31.5.2009 predstavuje hodnota 1 úkonu právnej pomoci 552,67 eur. V
zmysle cit. Vyhlášky účinnej od 1.6.2009 predstavuje hodnota 1 úkonu právnej pomoci podľa § 10 ods.
8 sumu 91,29 eur. Odporcovi súd teda priznal náhradu za 3 úkony á 552,67 eur / 1. prevzatie a príprava

zastúpenia; 2. vyjadrenie k návrhu 13.6.2008; 3. vyjadrenie k zmene návrhu 9.7.2008/ + 3 x 6,31 eur
režijný paušál; náhradu za 5 úkonov á 91,29 eur / 1. účasť na pojednávaní dňa 4.9.2009; 2. účasť na
pojednávaní dňa 27.11.2009; 3. písomné podanie - vyjadrenie k veci; 4.účasť na výsluchu svedka dňa
16.4.2010; 5. účasť na pojednávaní dňa 6.5.2011/ + 3x6,95 eur režijný paušál; 1x7,21 eur režijný paušál;2x 7,41 eur režijný paušál; 1 úkon á 22,82 eur za účasť na pojednávaní dňa 27.5.2011; + 20% DPH
vo výške 104,44 eur. Súd odporcovi nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za písomné podanie -
predloženie otázok na svedka, nakoľko sa nejedná o podanie vo veci samej.

O trovách právneho zástupcu navrhovateľa, ktorý bol navrhovateľovi ustanovený v zmysle § 138 ods.
1 O.s.p. rozhodol súd podľa § 140 ods. 2 O.s.p. tak, že zástupcovi navrhovateľa priznal náhradu trov
konania v zmysle Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení nesk. predpisov vo výške 2.771,88 eur zo
štátnych finančných prostriedkov. Hodnota veci v zmysle § 10 ods. 1 cit. Vyhlášky účinnej do 31.5.2009

predstavuje sumu za 1 úkon právnej pomoci 552,67 eur, v zmysle § 10 ods. 8 cit. Vyhlášky účinnej od
1.6.2009 predstavuje sumu za 1 úkon právnej pomoci 91,29 eur. Právnemu zástupcovi navrhovateľa tak
súd priznal náhradu za 3 úkony á 552,67 eur / 1.prevzatie, príprava pojednávania; 2. návšteva klienta
vo výkone trestu Leopoldov; 3. zmena návrhu/ + 3x6,30 eur režijný paušál; 7 úkonov á 91,29 eur / 1.
účasť na pojednávaní dňa 4.9.2009; 2. účasť na pojednávaní dňa 27.11.2009; 3. písomné podanie na
súd 23.4.2010; 4. účasť na výsluchu svedka 16.12.2010; 5. návšteva klienta vo výkone trestu Leopoldov

dňa 14.1.2011; 6. účasť na pojednávaní dňa 6.5.2011/ + 2x6,95 eur režijný paušál; 3x7,21 eur režijný
paušál; 3x7,41 eur režijný paušál + 1 úkon za účasť na pojednávaní dńa 27.5.2011 vo výške 22,82
eur. Súd nepriznal zástupcovi navrhovateľa odmenu za rozšírenie petitu zo dňa 4.2.2011 vzhľadom
na jeho nedôvodnosť / nepripustená zmena/ z dôvodu účelovosti. Súčasne súd priznal ustanovenému
zástupcovi navrhovateľa náhradu cestovného za použitie osobného motorového vozidla KIA Ceed SW :

a/ 30.5.2008 Bratislava-Leopoldov-Bratislava /návšteva klienta/: spotreba x cena PHM/100+koeficient
0,183x počet km t.j.6,5x1,346/100+0,183x140..................37,86 eur
b/ 16.4.2010 Bratislava - OS Nitra - Bratislava /výsluch svedkov/
6,5x1,262/100+0,183x189......................................................................................50,09
c/ 16.12.2010 Bratislava-Leopoldov- Bratislava /výsluch svedka/ t.j.

6,5x1,310/100+0,183x140.....................................................................................37,54 eur
d/ 14.1.2011 Bratislava-Leopoldov-Bratislava /návšteva klienta/
t,j.6,5x1,382/100+0,183x140.................................................................................... 38,19 eur
Cestovné náhrady spolu..........................................................................................163,68 eur.
Súd taktiež priznal ustanovenému zástupcovi navrhovateľa náhradu straty času :

- cesta 30.5.2008 ...............4 polhodiny...................................................................42,08 eur
- cesta 16.4.2010................6 polhodín.....................................................................72,12 eur
- cesta 16.12.2010..............4 polhodiny...................................................................48,08 eur
- cesta 14.1.2011................4 polhodiny...................................................................49,40 eur
Strata času spolu.....................................................................................................211,68 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v
dvoch vyhotoveniach na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom podpísaného súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.