Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. október 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/35/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2718200256
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2718200256.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: Mesto Holíč,
Bratislavská 5, Holíč, IČO: 00309541, zastúpený advokátkou: JUDr. Júlia Horváthová, Potočná 65,
Skalica, proti žalovanej: J. J., nar. XX.XX.XXXX, C. P. XXXX/XX, Y., o vypratanie bytu, na odvolanie
žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 1C 4/2018-80 zo dňa 20. novembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. žalovanej uložil povinnosť spolu

s osobami, ktoré žijú s ňou v spoločnej domácnosti vypratať byt č. X, na ulici C. P. s.č. XXXX, vchod č.
XX v Y. a byt odovzdať žalobcovi v lehote do 1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. súd
priznal žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. Výrokom III. rozhodol,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil citáciou § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, §

151 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku a vecne tým, že súd pri svojom rozhodovaní vychádzal
zo skutočností uvedených žalobcom ako zo zhodných skutočností, ktoré žalovaná nepopierala,
nenamietala okolnosti zániku nájomnej zmluvy t.j. uplynutím času. Žalobca riadne a včas vyzval
žalovanú, aby odovzdala nájomný byt nakoľko už nemá platnú nájomnú zmluvu. Žalovaná i napriek
výzve žalobcu byt naďalej užívala a je žalobcovi dlžná za nájomné a na úhradách za plnenia
poskytované s užívaním bytu. Žalobca mal záujem na mimosúdnom vyriešení veci v prípade dodržania
sľubu žalovanou o začatí splácania vzniknutého dlhu.

Súd vo veci rozhodol v zmysle ustanovenia § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka tak, že žalovaná je
povinná spolu s osobami, ktoré žijú s ňou v spoločnej domácnosti vypratať byt č. X, na ulici C. P. s.č.
XXXX, vchod č. XX v Y. a byt odovzdať žalobcovi, čím vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.
Súd o splnení povinnosti vypratať byt žalovanou rozhodol s použitím ustanovenia § 232 ods. 2 C.s.p.,
keďlehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnostirozsudku.Súdmôževodôvodnenýchprípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Súd má za to, že v prejednávanej veci je namieste určiť na plnenie dlhšiu lehotu
na plnenie vzhľadom na povahu prejednávanej veci, keď sa jedná o vypratanie a odovzdanie bytu, v

ktorom žalovaná spolu s osobami tvoriacimi spoločnú domácnosť uspokojujú svoje potreby na bývanie.
Vzhľadom k týmto konkrétnym dôvodom súd uložil žalovanej splnenie povinnosti v dlhšej lehote a to do
1 mesiaca od právoplatnosti rozsudku.3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi proti
žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 C.s.p,
o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná. Domáhala sa pozdržania daného rozsudku.
Sľúbila,žedlhvyplatívčonajkratšomčaseažesaznejstanelepšiaosoba,ktorásiplnísvojepovinnosti.
Dôvodila tým, že momentálne skladá peniaze, pracovala v Rakúsku na dohodu, bola v zlej finančnej

situácii, v tom období riešila aj zdravotný stav. V súčasnosti si však našla pevné zamestnanie a vie sa
postaraťoto,abyboldlhvyplatený.Priložilapracovnúzmluvusnástupomdozamestnaniaz10.12.2018.

5. Žalobca odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalovanej sa nevyjadril.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie

bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný
skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie
(§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanej nie je možné

priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli
splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

7. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, keď dospel k záveru, že žalovaná užíva byt č.
X vo vlastníctve žalobcu bez právneho dôvodu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalovanej je

predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie právne správne posúdil nárok žalobcu.

8. Z obsahu spisu bolo zistené, že žalobca je vlastníkom bytu č. X s príslušenstvom na ulici C. P. s.č.
XXXX, vchod č. XX, v Y.. Žalovaná tento byt užívala na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 30.11.2016,
pričom nájom bytu bol dohodnutý s účinnosťou od 1.12.2016 na dobu určitú do 28.2.2017. Žalovaná bola

žalobcom vyzvaná na odovzdanie bytu vlastníkovi ku dňu 18.8.2017. Žalovaná byt neodovzdala, užíva
byt bez riadnej zmluvy a nemá podľa žalobcu záujem usporiadať si vzťah k bytu, neplatí za byt nájom
ani plnenia spojené s užívaním bytu. Žalovaná v konaní uviedla, že má záujem nedoplatok zaplatiť a za
týmto účelom žiadala pojednávanie odročiť.

9. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti
právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci vo

vzťahu k nároku na vypratanie pivnice č. X a vybudovanie deliacej priečky medzi pivnicou č. X a č.
X, keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 Civilného sporového
poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu žalovanej. K odvolaniu žalovanej sa potom

žiada dodať už len nasledovné:

10. Žaloba na vypratanie bytu je právnym prostriedkom vlastníka na ochranu svojho vlastníckeho
práva. Základnými predpokladmi úspešnosti takejto žaloby sú preukázanie vlastníckeho práva žalobcu
a skutočnosť, že žalovaná predmet vlastníctva neprávom zadržuje. Bez preukázania vlastníckeho

práva nie je daná aktívna legitimácia žalobcu domáhať sa ochrany, ktorá mu ako vlastníkovi prislúcha.
Vlastnícke žaloby uvedené v ustanovení § 126 Občianskeho zákonníka sú hmotnoprávnym inštitútom,
na základe ktorého sa realizuje subjektívny nárok vlastníka na ochranu jeho vlastníctva. Súčasne ide
o relatívne právo vlastníka na vydanie neprávom zadržiavaného predmetu vlastníctva, resp. právo vočirušiteľovi tohto práva. Jednou zo základných foriem vlastníckej žaloby uvedených v ustanovení § 126
ods. 1 Občianskeho zákonníka je žaloba na vydanie (actio reivindicatio), ktorá má charakter žaloby
na plnenie (§ 137 písm. a) Civilného sporového poriadku). Zmyslom tejto žaloby je dosiahnuť faktický

výkon vlastníckeho práva k predmetu vlastníctva, t. j. aby vlastník mohol s predmetom vlastníctva
nielen právne, ale aj fakticky disponovať (aby ho mal vo svojej moci). Z toho dôvodu sa môže vlastník
(prípadne oprávnený držiteľ) domáhať žalobou na vydanie predmetu vlastníctva od toho, kto mu ho
neprávom zadržiava. Vydanie môže byť tiež realizované formou vypratania. Medzi žalujúcim vlastníkom
a žalovaným v prípade, že je reivindikačná žaloba uplatnená dôvodne, existuje hmotnoprávny relatívny

vzťah, ktorého obsahom je predovšetkým povinnosť vydať predmet vlastníctva a právo žalobcu vydanie
požadovať.

11. K odvolacej námietke o žiadosti žalovanej o poskytnutí časového priestoru na zaplatenie
nedoplatkov vzniknutých z nezaplateného nájmu, odvolací súd uvádza, že uvedená námietka nemôže
ovplyvniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žiada sa iba dodať, že žalovaná mala dostatok

času od vzniku dlhu až do rozhodnutia súdu prvej inštancie, aby si svoje povinnosti splnila. Navyše
otázka zaplatenia dlhu žalovanej voči žalobcovi nie je predmetom konania.

12. Súd prvej inštancie správne žalobe v celom rozsahu vyhovel a to z dôvodu, že za základnú
otázku pre rozhodnutie správne považoval preukázanie skutočnosti, či žalobca je vlastníkom bytu, ktorý

žalovaná užíva bez právneho titulu, teda že žalovaná nemá žiaden právny titul, ktorý by ju oprávňoval
byt užívať. Odvolací súd riadiac sa uvádzaným, preto rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého
výroku o náhrade trov konania (osobitne odvolaním nenapadnutého), podľa ustanovenia § 387 ods. 1
Civilného sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti vo výrokoch potvrdil.

13. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 262
ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom konaní
úspešnému žalobcovi priznal v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku nárok
na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie samostatným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku

po právoplatnom skončení veci.

14. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).