Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 15. august 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/54/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116011907
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3116011907.2

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Beáty
Javorkovej a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému Q. G., nar. XX.XX.XXXX,
pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139
odsek 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí dňa 15. augusta 2017 prejednal odvolanie prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej

len prokurátorka) v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa
20. júna 2017, sp. zn. 3Tk/2/2016 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie prokurátorky z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 20. júna 2017, sp. zn. 3Tk/2/2016, bol obžalovaný Q. G.
uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s

poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného
zákona na skutkovom základe, že

dňa 18.07. 2016 v čase asi od 02.00 hod. do 02.10 hod. v byte č. X v X. nad X., Ul. T. č. XXXX/X, pod
vplyvom alkoholu po predchádzajúcich verbálnych a fyzických útokoch v spálni bytu na svoju manželku
Q. G., ktorú bránil pred útokom syn Q. G., nar.XX.X.XXXX, došlo medzi ním a synom k vzájomnému

fyzickému zápasu, ktorý vyvrcholil tým, že obvinený vytiahol kuchynský nôž o celkovej dĺžke 19 cm, s
dĺžkou čepele asi 8 - 9 cm a svojho syna Q. G., nar.XX.X.XXXX, opakovane najmenej päťkrát bodol
do oblasti hrudníka, čím mu spôsobil bodnú ranu dĺžky 2 cm v strednej tretine hrudníka vpravo v línii
strednej kľučkovej čiary, v úrovni V. rebra zasahujúcu do podkožia, penetrujúcu do dutiny hrudnej a
s poškodením osrdečníkového vaku, ktorý sa nachádza vo veľmi tesnej blízkosti od svaloviny srdca /
bodné poranenie č. 1/, 1 bodnú ranu dĺžky 1 cm pri hrudnej kosti vpravo v úrovni IV. rebra zasahujúcu

do podkožia /bodné poranenie č. 2/, 1 bodnú ranu na bočnej strane hrudníka vľavo v línii prednej
pazuchovej čiare v úrovni VIII. rebra zasahujúcu do podkožia /bodné poranenie č. 3/, bodnú ranu v
strednej lopatkovej čiare hrudníka vľavo zasahujúcu do podkožia /bodné poranenie č. 4/, nábod kože
v strednej lopatkovej čiare vľavo, ktorý vznikol pri miernom nabodnutí kože nožom, podkožný emfyzém
v oblasti hrudníka, čiastočný kolaps pravých pľúc a krvácanie do pravej pohrudničnej dutiny, pričom v
dôsledku týchto bodných poranení poškodený Q. G., nar.XX.X.XXXX, bol hospitalizovaný vo Fakultnej

nemocnici v Trenčíne v čase od 18.07.2016 do 26.07.2016, s dobou liečenia v trvaní 3-4 týždňov, čím
mu na základe bodového ohodnotenia vznikla škoda na zdraví vo výške 2030,90 €.

Okresný súd obžalovaného odsúdil podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods.
3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov, na
výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu pre výkon trestu

s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovanému
uložil trest prepadnutia veci - kuchynský nôž keramický s čiernou rukoväťou a bielou čepeľou o dĺžke 19cm a kuchynský nôž s plastovo čierno - červenou rukoväťou o dĺžke 19 cm. Podľa § 73 ods. 2 písm. d)
Tr. zákona mu zároveň uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 287 ods.
1, ods. 2 Tr. poriadku obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Q. G., nar. XX.XX.XXXX,

tr. bytom X. nad X., ul. T. č. XXXX/X škodu vo výške 2030,90 Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1434,50 Eur.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej lehote včas
podaným odvolaním napadla prokurátorka v neprospech obžalovaného Q. G. pre nesprávnosť výrokov

o vine a o uloženom treste. V jeho písomnom vyhotovení poukázala na to, že v podanej obžalobe
bol spáchaný skutok právne posúdený ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1,
odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona
v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Od uvedenej právnej kvalifikácie sa súd v
napadnutomrozsudkuodchýlilsodôvodnením,žekonanieobžalovanéhonaplnilovšetkypojmovéznaky
tak objektívnej ako aj subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa §

155 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona. Súd poukázal na rozdiel v subjektívnej
stránke oboch uvedených trestných činov spočívajúci v tom, že pokiaľ pri trestnom čine ublíženia na
zdraví smeruje úmysel páchateľa k spôsobeniu ťažkej ujmy na zdraví, pri trestnom čine vraždy úmysel
smeruje k spôsobeniu smrti. Obžalovaný podľa názoru súdu konal vo forme nepriameho úmyslu, teda

vedel,žesvojímkonanímmôžepoškodenémuspôsobiťťažkúujmunazdravíapreprípad,žejuspôsobí,
bol s tým uzrozumený. Pri dokazovaní úmyslu súd vychádzal z vonkajších prejavov trestného činu,
teda zo samotného spôsobu konania ako aj z okolností, za ktorých k útoku došlo. Obžalovaný konal až
následne po tom, ako poškodený vyrazil dvere do spálne a napadol obžalovaného. V minulosti medzi
nimi už došlo k fyzickým konfliktom, kde naposledy bol syn aktívnejší a silnejší a preto z dôvodu obrany

si nechal obžalovaný v spálni dva nože. Súd skúmal aj akým motívom bol obžalovaný vedený, pričom
bolo preukázané, že bol vyprovokovaný útokom svojho syna, ktorý bránil matku. Zároveň súd skúmal
aj ako bol útok vedený, čo sa nepodarilo zistiť vzhľadom na to, že vzájomné postavenie obžalovaného
a poškodeného sa menilo. Súd však zistil, že intenzita útokov zo strany poškodeného bola stredná
až mierna. S predmetnou zmenou právnej kvalifikácie súdom sa nestotožňuje, nakoľko sa domnieva,

že výsledky dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní pred súdom prvého stupňa preukazujú
nepriamy úmysel obžalovaného spôsobiť poškodenému svojím konaním smrť, nie ťažkú ujmu na zdraví,
v dôsledku čoho malo byť konanie obžalovaného správne právne kvalifikované ako obzvlášť závažný
zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek
1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1

Trestného zákona. Za najpodstatnejší dôkaz v tomto smere považuje výsluch MUDr. H. V., PhD., znalca
z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, chirurgia v spojení so závermi znaleckého
posudku č. 157/2016 z 19.11.2016 v znení jeho doplnenia zo dňa 07.12.2016. Znalec potvrdil, že
poškodený utrpel bodnú ranu dĺžky 2 cm v strednej tretine hrudníka vpravo v línii strednej kľučkovej čiary,
vúrovniV.rebrazasahujúcudopodkožia,penetrujúcudodutinyhrudnejaspoškodenímosrdečníkového

vaku, ktorý sa nachádza vo veľmi tesnej blízkosti od svaloviny srdca (bodné poranenie č. 1), bodnú
ranu dĺžky 1 cm pri hrudnej kosti vpravo v úrovni IV. rebra zasahujúcu do podkožia (bodné poranenie
č. 2), bodnú ranu na bočnej strane hrudníka vľavo v línii prednej pazuchovej čiary v úrovni VIII. rebra
zasahujúcu do podkožia (bodné poranenie č. 3), bodnú ranu v strednej lopatkovej čiare hrudníka vľavo
zasahujúcu do podkožia (bodné poranenie č. 4), nábod kože v strednej lopatkovej čiare vľavo, ktorý

vznikol pri miernom nabodnutí kože nožom, podkožný emfyzém v oblasti hrudníka, čiastočný kolaps
pravých pľúc a krvácanie do pravej pohrudničnej dutiny. Poranenia poškodeného zo súdnolekárskeho
hľadiskaznalecvyhodnotilakostredneťažképoranenia,ktorésivyžadujúvystaveniepráceneschopnosti
v trvaní 3-4 týždňov s rovnakou dobou liečenia. Zároveň ich označil za zranenia potencionálne priamo
ohrozujúceživot.Zanajzávažnejšiemožnopovažovaťbodnéporanenieoznačenéakoč.1,ktorýmdošlo

k prebodnutiu hrudnej steny a vniknutiu do dutiny hrudnej, a to v mieste nachádzajúcom sa v tesnej
blízkosti svaloviny srdca. Obžalovaný použil na útok kuchynský nôž o celkovej dĺžke 19 cm, s dĺžkou
čepele asi 8 - 9 cm. Dĺžka bodného kanála bodného poranenia č. 1 bola 45 mm, čo znamená, že v danom
prípade bola prebodnutá hrudná stena a približne jedna polovica čepele noža vnikla do dutiny hrudnej.
Podľa názoru znalca, by hypoteticky, pri použití väčšej intenzity bodnutia, nepochybne došlo k poraneniu

svaloviny srdca, čo by potenciálne predstavovalo priame ohrozenie srdca ako životne dôležitého orgánu.
Aj z nákresu vyhotoveného znalcom (č.1. 180 vyšetrovacieho spisu) je zrejmé, že bodná rana č. 1
bola zasadená veľmi blízko srdca. Skutočnosť, že ňou nedošlo k zásahu srdca možno pripísať iba
šťastnej náhode, o ktorú sa obžalovaný žiadnym spôsobom nepričinil. Naopak, koncentrácia viacerýchbodnutí do hornej polovice hrudníka poškodeného naznačuje, že útok bol cielene smerovaný do tejto
oblasti tela poškodeného a vylučuje ich náhodné umiestnenie v priebehu fyzického stretu s poškodeným.
Obžalovaný si musel byť vedomý, že v oblasti tela poškodeného, do ktorej smeroval bodné poranenia,

sa nachádzajú životne dôležité orgány, ktorých porušením by mohol poškodenému spôsobiť smrť.
Výpovede poškodeného Q. G. ml. a svedkyne Q. G., ako aj ďalšie vykonané dôkazy potvrdzujú skutkové
zistenia tak, ako ich súd zhrnul v napadnutom rozsudku, preto v tejto časti nemá proti rozhodnutiu súdu
žiadne námietky. Napadnutý rozsudok však považuje za nedostatočne odôvodnený v časti týkajúcej
sa záveru o úmysle obžalovaného spôsobiť poškodenému ťažkú ujmu na zdraví. Súd sa obmedzil na

konštatovanie, podľa ktorého vychádzal z vonkajších prejavov trestného činu, ktorými mal byť samotný
spôsob konania a okolnosti, za ktorých k útoku došlo. Práve vonkajšie prejavy konania obžalovaného
v podobe počtu bodných rán, ich umiestnenia a intenzity, ako boli priblížené vyššie, však svedčia o
uzrozumení obžalovaného so spôsobením smrti poškodenému. S uvedenými skutočnosťami sa okresný
súd žiadnym spôsobom nevysporiadal. Navodenú obranu obžalovaného, založenú na tvrdení, podľa
ktorého sa iba bránil útoku poškodeného, vyvracia umiestnenie bodného poranenia č. 4 a tiež nábodu

kože v strednej lopatkovej čiare vľavo, ktoré boli smerované do chrbta poškodeného. Je preto zrejmé, že
obžalovaný aj aktívne útočil na poškodeného v situácii, kedy bol poškodený k nemu otočený chrbtom,
teda ho nemohol žiadnym spôsobom fyzicky ohrozovať ani sa účinne brániť jeho útokom. Rovnako
nie je relevantné ani tvrdenie obžalovaného, že si na priebeh útoku nepamätá, nakoľko podľa záverov
znaleckéhoposudkuč.83/2016vypracovanéhoMUDr.H.L.,znalcomzodboruzdravotníctvoafarmácia,

odvetvie psychiatria, bol obžalovaný v dobe spáchania trestného činu v stave jednoduchej opitosti
stredne ťažkého stupňa, v tomto stave však mohol rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre
spoločnosť a mohol ovládať svoje konanie. Obžalovaný mal rozpoznávacie a ovládacie schopnosti
v dobe spáchania trestného činu plne zachované. Zavinenie obžalovaného neznižujú ani sprievodné
okolnosti spáchania činu, teda aktívny zásah poškodeného do prebiehajúceho konfliktu obžalovaného s

jeho manželkou, či predchádzajúce nezhody obžalovaného s poškodeným. Skutočnosť, že poškodený
v snahe brániť svoju matku zaútočil na obžalovaného ako prvý, čím ho mal vyprovokovať k útoku,
neovplyvňuje prítomnosť vôľovej zložky zavinenia v následnom konaní obžalovaného, ktorý nepochybne
musel byť uzrozumený s tým, že následkom viacerých bodnutí nožom do hornej polovice hrudníka môže
byť smrť poškodeného. Zohľadňujúc povahu útočného nástroja, ktorým bol nôž s čepeľou najmenej 8

cm, oblasť tela poškodeného, do ktorej obžalovaný smeroval útok, chrániacu životne dôležité orgány,
počet spôsobených bodných rán, ich intenzitu a život ohrozujúci charakter poškodenia osrdcovníkového
vaku, ktorý je vo veľmi tesnej blízkosti od svaloviny srdca vyplýva jednoznačný záver, že obžalovaný si
bolvedomýmožnostispôsobiťsvojímkonanímsmrťpoškodenéhoapreprípad,žesatakstane,bolstým
uzrozumený.Vzhľadomkuvedenémuvyslovilanázor,žeskutok,ktorýjepredmetomobžalobybolotreba

pri správnom použití zákona posudzovať ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek
2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v štádiu
pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona tak, ako to bolo intervenujúcou prokurátorkou navrhované
na hlavnom pojednávaní dňa 20.06.2017. Uvedenej právnej kvalifikácii je potrebné prispôsobiť aj trest,
pričom zotrváva na pôvodne navrhovanom treste odňatia slobody v dolnej hranici trestnej sadzby. Na

základevyššieuvedenýchskutočnostínavrhla,abyKrajskýsúdvTrenčínepodľa§321odsek1písmeno
b), písmeno d), písmeno e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Trenčín
sp. zn.3Tk/2/2016 zo dňa 20.06.2017 a aby podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol
tak, že upraví skutkovú vetu spôsobom, ako bola uvedená v obžalobe sp. zn. 1 Kv 45/16/3300 zo
dňa 27.12.2016 a uzná obžalovaného Q. G. vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145

odsek 1, odsek 2 písmeno c) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Trestného zákona a uloží mu trest odňatia slobody na
dolnej hranici trestnej sadzby podľa § 145 odsek 2 Trestného zákona so zaradením pre výkon trestu
do ústavu s maximálnym stupňom stráženia, a zároveň mu uloží ochranný dohľad v trvaní 2 rokov,
ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, ďalej mu uloží trest prepadnutia veci a zaviaže

ho k náhrade spôsobenej škody Q. G. ml. a Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s. Bratislava.

Obžalovaný Q. G. v písomnom vyjadrení k odvolaniu prokurátorky poukázal na to, že rozsudok súdu
prvého stupňa považuje za správny, pretože skutok sa stal tak, že keď sa on chcel večer s manželkou
pobaviť a tá ho odmietla, nastala hádka, ktorú počul ich syn - poškodený Q. G. - ktorý na to reagoval

vyrazením dverí, nakoľko boli zamknutí. Poškodený pri útoku nebránil svoju mamu, ale hneď začal biť
jeho a keďže on už má svoj vek a syn je fyzicky zdatnejší a mladší, on odišiel do obývačky, kde ho však
poškodený znovu začal biť a on sa preto bránil ako sa mu len dalo a stále si myslí, že svojho syna pichol
iba raz a aj to len preto, že za nimi prišiel a že ho už napadol aj pred štyrmi mesiacmi a vtedy mal tiežproblémy so svojím zdravím. Dodal, že poškodený sa lieči na schizofréniu, ale napriek tomu čo sa medzi
nimi stalo, sa nehnevajú a syn aj s manželkou mu do väzby píšu častejšie ako on im a ani jeden z nich
nechce, aby bol odsúdený na nepodmienečný trest, lebo tým, že je vo väzbe, oni dvaja trpia viac ako on.

On pracoval poctivo 47 rokov a za celých 67 rokov svojho veku nespáchal ani žiadny priestupok a podľa
jeho názoru, syn otca, ktorý ho vychoval, biť nesmie. Prostredníctvom svojho obhajcu poukázal tiež na
to, že prokurátorkou napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v plnom rozsahu korešponduje aj s jeho
postojom, ktorý bol po celý čas trestného konania jednotný a nemenný a z ktorého dôvodu sa on aj hneď
po vyhlásení rozsudku vzdal práva na podanie odvolania. Pokiaľ je odvolanie prokurátorky založené

nesúhlasom so zmenou právnej kvalifikácie a nesúhlasom s interpretáciou úmyslu obžalovaného tak,
ako ku nemu dospel okresný súd, prokurátorka svoj záver zakladá iba na hypotéze vyslovenej znalcom
MUDr. H. V. v znaleckom posudku, podľa názoru ktorého by pri použití väčšej intenzity bodnutia
hypoteticky došlo k poraneniu svaloviny srdca, čo by potencionálne predstavovalo priame ohrozenie
srdca ako životne dôležitého orgánu. Ku skutku pritom nepopierateľne došlo tak, že poškodený napadol
jeho a nie naopak a on sa z dôvodu neúmernej fyzickej prevahy poškodeného a negatívnych skúseností

s jeho správaním z predchádzajúcich útokov bránil spôsobom spôsobilým podľa neho odvrátiť útok, teda
s nožom v ruke a práve z tohto dôvodu za účelom odvrátenia útoku bodol nožom poškodeného slabou
až stredne slabou intenzitou a poškodeného prestal bodať okamžite po tom, ako ten ukončil útok proti
nemu. Aj tieto skutočnosti jednoznačne nasvedčujú tomu, že jeho úmyslom určite nebolo spôsobenie
smrti poškodenému. Rozsudok súdu prvého stupňa je dostatočne odôvodnený aj v časti týkajúcej sa

zmien v ňom uvedených o jeho vine oproti podanej obžalobe a odvolanie prokurátorky preto navrhol
zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr.por.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu obžalovaný Q. G. v konečnom návrhu uviedol, že to čo sa stalo
veľmi ľutuje a poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni už celú škodu vo výške 1.434,50 € nahradil.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie podaného odvolania podľa
§ 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por.,
na verejnom zasadnutí dňa 15. augusta 2017 na podklade odvolania prokurátorky, ktoré mu spolu
so spisom bolo predložené dňa 12. júla 2017, preskúmal podľa § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť

a odôvodnenosť len prokurátorkou napadnutých výrokov o vine a treste rozsudku, ako aj správnosť
postupukonania,ktoréimpredchádzalo,prihliadajúcpritomajnachyby,ktoréneboliodvolanímvytýkané
a mohli by pritom odôvodňovať podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Uvedeným postupom zistil,
že odvolanie prokurátorky nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré
by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné
dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil
jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a
dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Svoje skutkové zistenia podrobne, vecne

správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval
odvolacie námietky prokurátorky, pretože boli v rozpore s vo veci vykonanými dôkazmi, včítane
dôkazmi listinnými, ktoré boli pritom zadovážené zákonným procesným postupom tak, ako na to správne
poukázal v napadnutom rozsudku už okresný súd. Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na
uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako okresný súd, pretože dôkazy, ktoré

vykonal, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie
sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktoré jednoznačne a nepochybne usvedčujú
obžalovaného Q. G. zo spáchania žalovaného skutku tak, ako je tento (po jeho úprave oproti podanému
obžalobnému návrhu) uvedený vo výroku napadnutého rozsudku.
Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení

konania obžalovaného Q. G. len ako zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1
Trestného zákona, pričom svoje závery v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež zodpovedajúcim
spôsobom odôvodnil. Zo skutočnosti, že obžalovaný po tom, ako na neho jeho psychicky chorý a
fyzicky oveľa zdatnejší syn - v tom čase tiež pod vplyvom alkoholu - zaútočil, poškodeného opakovane

najmenej päťkrát bodol do oblasti hrudníka a spôsobil mu zranenia podrobne popísané v znaleckom
posudku Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o. Zvolen, za ktorú na hlavnom pojednávaní vypovedal k
označenému znaleckému posudku znalec MUDr. H. V., PhD., nemožno bez ďalšieho, konkrétne bez
podrobného rozboru vonkajších prejavov trestného činu a okolností, za ktorých bol spáchaný, vyvodiťjednoznačný záver o úmysle obžalovaného Q. G. spôsobiť svojím konaním poškodenému - svojmu
synovi - smrť a v dôsledku toho jeho konanie právne kvalifikovať ako obzvlášť závažný zločin vraždy
podľa § 145 ods.1, 2 písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1 písm.c) Tr.zák. v štádiu pokusu

podľa § 14 ods.1 Tr.zák., ako to vo svojom odvolaní navrhovala prokurátorka. Aj keď podľa záverov už
vyššie spomenutého znaleckého posudku znalca Znaleckej lekárskej organizácie, s.r.o. Zvolen, ktorý na
hlavnom pojednávaní predniesol MUDr. H. V., PhD., znalec z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie
súdne lekárstvo, chirurgia, podľa ktorého útokom bodno-rezným nástrojom mohla u poškodeného
vzniknúť aj závažná porucha zdravia a k poraneniu životne dôležitých orgánov nedošlo z dôvodu, že

intenzita útoku nebola dostatočne vysoká a hrany hrudníka boli plytké, je aj podľa názoru krajského súdu
okresným súdom vyvodený právny záver v tom smere, že obžalovaný spáchal len zločin ublíženia na
zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písm. c) Trestného
zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, správny z dôvodu ním v odôvodnení
napadnutého rozsudku uvedených skutočností spočívajúcich v správnom posúdení subjektívnej stránky
trestného činu a majúcich svoje opodstatnenie v skutočnostiach, že obžalovaný konal až po tom, čo

poškodený po vyrazení dverí spálne jeho napadol - pritom k jeho fyzickému napadnutiu zo strany
zdravotne postihnutého syna nedošlo po prvýkrát - išlo pritom o útok na poškodeného oveľa mladšou
osobou so zjavnou fyzickou prevahou a nebol vyvrátený záver, že obžalovaný s útokom prestal ihneď
po tom, ako útok proti nemu ukončil poškodený - jeho syn. Z okolností, za ktorých bol trestný čin
spáchaný a za ktorých došlo k útoku obžalovaného na poškodeného, nevynímajúc pritom ich vzájomný,

preukázateľne nie zlý vzájomný vzťah, nebol preto ani podľa krajského súdu jednoznačne preukázaný
záver v tom smere, že prejednávaný skutok by bolo treba pri správnom použití zákona posudzovať
ako obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods.1, 2 písm.c) Tr.zák. s poukazom na § 139 ods.1
písm.c) Tr.zák. v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Tr.zák, preto okresný súd vecne správne neakceptoval
prokurátorkou navrhované takéto právne posúdenie konania obžalovaného Q. G.. Odvolací súd dospel

nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto
ani v tomto smere nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky prokurátorky
v tomto smere nepovažoval preto za opodstatnené.

Posplneníprieskumnejpovinnostiodvolacísúdzistil,žeokresnýsúd,vychádzajúczo správnezisteného

skutkového stavu a právnej kvalifikácie konania obžalovaného Q. G., nepochybil ani vo výroku o určení
druhu trestu a jeho výmery. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa § 155 ods. 2 Tr. zákona
s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zákona, § 36 písm. j), písm. l) Tr. zákona (správne
zistené poľahčujúce okolnosti spočívajúce v riadne vedenom živote obžalovaným pred spáchaním
trestného činu a v jeho priznaní sa k jeho spáchaniu a prejavenej úprimnej ľútosti), vo výmere 5 rokov,

na výkon ktorého obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona zaradil do ústavu pre výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia, zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre
jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného
činu vyplývajúcej z jeho povahy, zo spôsobu spáchania i z jeho následkov, pomerom obžalovaného
a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom

uložený trest je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zákona okresný súd obžalovanému správne uložil aj trest prepadnutia veci
- kuchynského noža keramického s čiernou rukoväťou a bielou čepeľou o dĺžke 19 cm a kuchynského
noža s plastovo čierno - červenou rukoväťou o dĺžke 19 cm, pretože predmetné nože boli použité

na spáchanie trestného činu. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona obžalovanému tiež správne
uložil ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou (uvedený výrok je súladný aj so záverom
znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatrie - liečba alkoholizmu
a toxikománie - MUDr. H. L.). Krajský súd nezistil pochybenie okresného súdu ani vo výroku, ktorým
súd prvého stupňa obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Q. G., nar. XX.XX.XXXX, tr.

bytom X. nad X., ul. T. č. 1296/8 škodu vo výške 2030,90 Eur a poškodenej Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a.s. so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava škodu vo výške 1434,50 Eur, pretože ten má
svoje opodstatnenie v § 287 ods.1 Tr.por.

Krajský súd vzhľadom na už uvedené nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o

vine a o treste v neprospech obžalovaného tak, ako sa domáhala vo svojom odvolaní prokurátorka, jej
odvolacie námietky neakceptoval a preto podľa § 319 Tr. por. odvolanie prokurátorky ako nedôvodné
zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.