Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 21. október 2019

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218205709
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Gilányi
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2019:1218205709.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdBratislavaIIvkonanípredsudcomJUDr.FilipomGilányimvsporežalobcu:Prváružinovská
spoločnosť, a.s., IČO: 35 768 266, Jarošova 2961/1, Bratislava zast.: JUDr. Vladimír Kán, advokát,
nám. Martina Benku 9, 811 07 Bratislava proti žalovanej: Z. H., J.. XX.XX.XXXX, H. XX, XXX XX G. o
zaplatenie 4 214,54 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 3 547,68 € spolu s poplatkom z omeškania vo výške 0,5

promile za každý i začatý deň omeškania, najmenej však 0,83 € za každý i začatý mesiac omeškania,:
-zo sumy 62,24 € od 31.08.2012 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.10.2012 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.10.2012 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.12.2012 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.12.2012 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.01.2013 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 03.03.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.03.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.05.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.05.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.07.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.07.2013 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.08.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.10.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.10.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.12.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.12.2013 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.01.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 03.03.2014 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.03.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.05.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.05.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.07.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.07.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.08.2014 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 01.10.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.10.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.12.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.12.2014 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.01.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 03.03.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.03.2015 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 01.05.2015 do zaplatenia,-zo sumy 62,24 € od 31.05.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.07.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.07.2015 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.08.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.10.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.10.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.12.2015 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.12.2015 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.01.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 02.03.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.03.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.05.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.05.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.07.2016 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.07.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.08.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.10.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.10.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.12.2016 do zaplatenia,

-zo sumy 62,24 € od 31.12.2016 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.01.2017 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 03.03.2017 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 31.03.2017 do zaplatenia,
-zo sumy 62,24 € od 01.05.2017 do zaplatenia,

a to všetko v lehote troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 68,36 %, pričom o výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 29.06.2018 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej
zaplatenia sumy 4 214,54 € spolu s príslušenstvom ako aj náhrady trov konania titulom dlžného

nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca vykonáva správu bytového domu na ulici H. XX I. G. na základe
uznesenia Miestneho zastupiteľstva mestskej časti G. - V. č. XX/II L. XX.XX.XXXX, ktorým bol zverený
majetok v správe Bytového podniku V.F. do správy žalobcu. Žalovaná užíva byt č. X nachádzajúci sa

v suteréne bytového domu na ulici H. XX na základe Zmluvy o nájme bytu č. K.,G. XXXX/XXXX-X zo
16.12.2010 uzatvorenej Mestskou časťou G. - V.Ž. ako prenajímateľom a žalovanou ako nájomcom.
Žalovaná dlhuje za obdobie od 08/12 do 04/17 na nájomnom, vrátane služieb spojených s užívaním
bytu, spolu sumu vo výške 4 214,54 €. Pohľadávka vznikla v dôsledku neuhradenia nájomného, vrátane
služieb spojených s užívaním bytu, ktoré bola žalovaná povinná uhrádzať na základe Zmluvy o nájme

bytu žalobcovi ako pravidelné mesačné platby. Žalobca v konaní ďalej uviedol, že aktívna legitimácia
žalobcu plynie z Protokolu o zverení majetku vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky
Bratislava v správe Mestskou časťou G. - V. do správy Prvej ružinovskej spoločnosti, a.s. zo 17.09.1999.
Predmetným protokolom a na základe uvedeného uznesenia zastupiteľstva zveruje Mestská časť G. -
V. obecný majetok, ktorý vlastní Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava a spravuje Mestská časť

G. - V. poverenou organizáciou Bytový podnik Ružinov do správy žalobcu, a to so všetkými právami a
záväzkami. Prílohu č. 1 tohto dokumentu tvorí súpis zvereného majetku pod názvom Stavebné objekty.
Ide o všetky bytové domy, ktoré boli uznesením a protokolom zverené do správy žalobcu. Súčasťou
zvereného majetku je aj byt na H. W. XX I. G., ktorý na základe nájomnej zmluvy užíva žalovaná. K
navýšeniu nájomného vrátane ceny služieb spojených s užívaním bytu vo výške 62,24 €, tak ako je to

uvedené v nájomnej zmluve, na výšku 71,75 € došlo s platnosťou od mesiaca jún 2014. K uvedenémunavýšeniu došlo podľa čl. III ods. 7 Zmluvy o nájme bytu č. K.,G. XXXX/XXXX-X zo 16.12.2010, teda
na základe skutočností rozhodujúcich pre určenie nájomného alebo ceny služieb spojených s užívaním
bytu mal žalobca nárok na navýšenie prostredníctvom jednostranného právneho úkonu doručeného

nájomcovi.

3. Žalobca argumentoval, že ochrana spotrebiteľa sa zaviedla v rámci ochrany tzv. slabšej strany, t. j.
osoby, ktorá pri uzatváraní zmluvy nevystupuje vo svojej podnikateľskej činnosti. Vo vzťahu k slabšej
strane je nevyhnutné, aby bola druhým koherentom strana silnejšia, avšak táto osoba musí vstupovať

do záväzkového vzťahu so spotrebiteľom v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Ak však druhá strana
nevstupuje do záväzkového vzťahu za účelom výkonu svojej podnikateľskej činnosti, nie je dôvod
poskytovať vyššiu mieru ochrany len jednej strane. V takomto prípade nie je princíp ochrany slabšej
strany na mieste, nakoľko sa bude (rovnako ako v predmetnom spore) uplatňovať princíp zmluvnej
slobody v plnej miere. Ďalšiu definíciu pojmu dodávateľ/silnejšia strana, ktorú obsahuje smernica
Rady č. XX/XX/EHS, za silnejšiu stranu považuje podnikateľa, fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v

spotrebiteľských zmluvách jedná v rámci svojej obchodnej alebo profesionálnej činnosti. Z uvedeného
vyplýva, že záväzkové vzťahy medzi právnickými osobami a fyzickými osobami, ktoré nekonajú v
rozsahusvojejobchodnejaprofesijnejčinnostisúzaplikácieochranyslabšejstranyvylúčené.Vzhľadom
na to, že nájomnú zmluvu, z titulu ktorej žaluje žalobca žalovanú, uzavrela Mestská časť G. - V. so
žalovanou bez toho, aby konala v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nemožno

považovať spor medzi žalobcom, ktorý je správcom bytového domu povereným Mestskou časťou G. -
V. a žalovanou za spotrebiteľský vzťah.

4. Na preukázanie ním tvrdených skutočností ako dôkazy označil a predložil súdu Zmluvu o nájme bytu
č. K., G. XXXX/XXXX-X (č. l. 10-15), Sumárnu analýzu platieb (č. l. 7-9), Protokol o zverení majetku vo

vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky s prílohou (č. l. 47-60).

5. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, žalovaný nárok nespochybnila a v konaní ostala nečinná.

6. Z tvrdení žalobcu a z predložených listinných dôkazov uvedených v odseku 4 tohto odôvodnenia, s

ktorými sa súd oboznámil, považuje súd za preukázané nasledovné podstatné skutočnosti.

7. Dňa 02.03.1999 prijalo Miestne zastupiteľstvo mestskej časti G. - V. uznesenie č. XX/II, na základe
ktorého mal byť zverený do správy žalobcu majetok Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava
spravovaný Mestskou časťou G. - V..

8. Dňa 17.09.1999 svojimi podpismi prejavili Mestská časť G. - V. a žalobca zhodne vôľu, aby
bol žalobcovi daný do správy majetok Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava spravovaný
Mestskou časťou G. - V., a to okrem iného obytný dom na H. W. Č.. XX I. G., a to podpísaním Protokolu
o zverení obecného majetku vo vlastníctve Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava v správe

mestskou časťou G. - V. zo 17.09.1999. V protokole o zverení majetku v článku I ods. 4 bolo uvedené:
"Mestská časť G. - V. zveruje Prvej Ružinovskej, a.s. zverený majetok do správy bezplatne a na čas
neurčitý.", v článku IV ods. 2 bolo uvedené: "Určenie nájomníka obecného bytu, nebytového priestoru
alebo iného obecného majetku v správe Prvej Ružinovskej, a. s. podlieha právomoci vlastníka, t. j.
obce a bude sa vykonávať v súlade so zákonom č. 47/1992 Zb. v znení úpravy, zákonom č. 189/1992

Zb. v znení úpravy, zákonom č. 116/1990 Zb. v znení úpravy a VZN hl. m. SR Bratislavy č. 5/1992 zo
dňa 10.12.1992 v znení dodatkov." a "Určenie podmienok nájomných zmlúv a ich plnenie realizuje a
sleduje Prvá Ružinovská, a.s. v súlade s platnými právnymi predpismi a obchodnými zvyklosťami. Ak
vlastník určí za nájomníka právnickú alebo fyzickú osobu, na ktorú sa vzťahuje zákon č. 116/1990 Zb. /
napr. zo zdravotnej, sociálnej a pod. oblasti/ nižší výnos z nájomného sa bude uhrádzať z výnosov z

nájomného ostatných nebytových priestorov.", v článku V ods. 1 bolo uvedené: "Správca je povinný
hospodáriť so zvereným majetkom v prospech rozvoja mestskej časti a jej obyvateľov, ako aj ochrany a
tvorbyživotnéhoprostredia,zveľaďovať,chrániťazhodnocovaťho.Jepovinnýnajmä:udržiavaťaužívať
majetok, chrániť majetok pred poškodením, zničením a zneužitím, používať všetky právne prostriedky
na ochranu majetku, vrátane uplatňovania práv pred príslušnými orgánmi, viesť majetok v evidencii.",

a v článku V ods. 3 bolo uvedené: "Správca je oprávnený majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať
s ním so starostlivosťou hospodára. V rámci toho uzatvárať nájomné zmluvy na prenájom zvereného
majetku a určovať podmienky nájmu."9. Dňa 16.12.2010 svojimi podpismi prejavili Mestská časť G. - V. a Z. H. zhodne vôľu uzavrieť zmluvu o
nájme bytu č. K.,G. XXXX/XXXX-X, predmetom ktorej bol prenájom bytu č. X na ulici H. XX I. G., a to na
dobu neurčitú. V zmluve v článku III ods. 1 bolo uvedené: "Nájomné je stanovené v zmysle ustanovenia

§ 11 a 20 zákona č. 18/1996 Z. z. o cenách v platnom znení a podľa príslušných vykonávacích predpisov
a predstavuje pri podpise tejto zmluvy 31,17 EUR mesačne.", v článku III ods. 2 bolo uvedené: "Úhrada
za plnenia poskytované s užívaním bytu (ďalej len úhrada za služby) je stanovená v súlade s platnými
právnymi predpismi a cenníkmi dodávateľov (napr. OLO, ZEZ, Vak a pod.) a predstavuje pri podpise
tejto zmluvy 31,07 EUR mesačne a túto je nájomca povinný platiť preddavkovo v súlade s nasledujúcim

odsekom tohto článku zmluvy.", v článku III ods. 3 bolo uvedené: "Nájomné a úhradu za služby (predpis)
vo výške 62,24 EUR je nájomca povinný platiť mesačne Prvej ružinovskej spoločnosti a.s., Mlynské Nivy
61, 827 11, ďalej "PRS", ktorá je podľa Zmluvy o komplexnom prenájme majetku a poskytovaní služieb
zo dňa 1.1.2003 v znení jej platných dodatkov č. 1 až 10 povinná plniť vo vzťahu k nájomcovi práva a
povinnosti prenajímateľa a zabezpečiť dodávku služieb", v článku III ods. 4 bolo uvedené: "Vyúčtovanie
preddavkov za služby za kalendárny rok vykoná PRS po skončení kalendárneho roka po vykonaní

kontroly správnosti vyúčtovania mesačných preddavkových platieb za služby poskytované v súvislosti
s predmetom nájmu doručeným správcom bytového domu. V prípade zistených rozdielov PRS uplatní
ich reklamáciu a následne doručí vyúčtovanie nájomcovi do 30. júna nasledujúceho roka a vysporiada s
nájomcom a následne aj so správcom v mene a na účet nájomcu preplatky a nedoplatky za tieto služby v
lehote 30 dní odo dňa doručenia vyúčtovania prípadne doručenia opravného vyúčtovania správcom, ak

budeprenajímateľusprávcupredmetunájmureklamovaťsprávnosťvykonanéhovyúčtovania.",včlánku
III ods. 5 bolo uvedené: "Nájomca je povinný uhrádzať nájomné a úhradu preddavku za služby najneskôr
do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platia.", v článku III ods. 6 bolo uvedené: "Ak
sa zmenia skutočnosti rozhodujúce pre určenie nájomného a ceny služieb (počet členov domácnosti,
cena energií, služieb a pod.), PRS zmení jednostranným právnym úkonom výšku nájomného a/alebo

úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. Účinnosť zmeny nájomného a ceny služieb nastáva
prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bol nájomcovi doručený nový
predpis nájomného a preddavkov za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu." a v článku III
ods. 8 bolo uvedené: "Nájomca je povinný uhradiť PRS nedoplatok podľa celoročného vyúčtovania cien
služieb najneskôr do 15 dní od doručenia vyúčtovania nájomcovi.".

10. Žalovaná od podpisu nájomnej zmluvy užíva byt, ktorý je predmetom nájmu.

11. Žalovaná v období od 15.11.2011 nevykonala žiadne platby v prospech žalobcu titulom dlžného
nájomného, úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu alebo ich príslušenstva.

12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. v znení účinnom k 17.09.1999 obec môže zveriť svoj
majetok do správy organizáciám, ktoré založila alebo zriadila.

13. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 138/1991 Zb. pod správou obecného majetku sa rozumie oprávnenie

majetok obce držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním v súlade s týmto zákonom a zásadami
hospodárenia s majetkom obce; mestské časti tiež v súlade so štatútom mesta.

14. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

15. Podľa § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej
užívania.

16. Podľa § 685 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ
prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby
užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je
chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

17. Podľa § 696 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. spôsob výpočtu nájomného, úhrady za plnenia
poskytované s užívaním bytu, spôsob ich platenia, ako aj prípady, v ktorých je prenajímateľ oprávnený
jednostranne zvýšiť nájomné, úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu, a zmeniť ďalšie
podmienky nájomnej zmluvy, ustanovuje osobitný právny predpis.18. Podľa § 696 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. úhrada za plnenia poskytované s užívaním bytu alebo
preddavok na ne sa platí s nájomným, ak sa účastníci nedohodnú alebo právny predpis neustanovuje

inak.

19. Podľa § 697 zákona č. 40/1964 Zb. ak nájomca nezaplatí nájomné alebo úhradu za plnenia
poskytované s užívaním bytu do piatich dní po jej splatnosti, je povinný zaplatiť prenajímateľovi poplatok
z omeškania.

20. Podľa § 495 zákona č. 40/1964 Zb. platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe
ktorého je dlžník povinný plniť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných
papierovhromadnevydanýchaleboinýchcennýchpapierov,prektoréjezákonomustanovené,ževeriteľ
túto povinnosť nemá.

21. Podľa § 559 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. dlh musí byť splnený riadne a včas.

22.Podľa§563zákonač.40/1964Zb.akčassplnenianiejedohodnutý,ustanovenýprávnympredpisom
alebourčenývrozhodnutí,jedlžníkpovinnýsplniťdlhprvéhodňapotom,čohooplnenieveriteľpožiadal.

23. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania,
poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

24. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Zb. dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

25. Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. poplatok z omeškania je za každý deň omeškania 0,5
promile dlžnej sumy, najmenej však 0,83 eura za každý i začatý mesiac omeškania.

27. Vo vzťahu k posúdeniu, či vzťah medzi žalobcom a žalovanou má charakter spotrebiteľského vzťahu,

ku ktorému uvádzal svoju právnu argumentáciu aj žalobca, súd uvádza, že v prejednávanej veci nie je
rozhodujúce, či ide alebo nejde o spotrebiteľský vzťah, keďže súd neidentifikoval žiadne práva žalovanej
(či už hmotné alebo procesné), ktoré by mohli byť dotknuté, ak by išlo o spotrebiteľský vzťah. Preto sa
súd s touto otázkou v rámci procesnej ekonómie nezaoberal.

28. Pre posúdenie veci bolo podstatné v prvom rade posúdenie aktívnej legitimácie žalobcu. Podľa
ustálenejsúdnejpraxepodpojmomaktívnavecnálegitimáciasarozumietakéhmotnoprávnepostavenie
žalobcu, z ktorého mu z hmotného práva vyplýva uplatňovaný nárok uplatnený žalobou v sporovom
konaní; skúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu)
alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého

súdneho konania; súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán
konanianenamieta.Nedostatokaktívnejvecnejlegitimáciežalobcuvedievždykzamietnutiujehožaloby.

29. V konaní bolo preukázané, že žalovaná uzavrela s Mestskou časťou G. - V. nájomnú zmluvu, ktorej
predmetom bol nájom bytu č. X v bytovom dome na H. W. XX I. G.. Preto súd zisťoval, či žalobcovi

svedčí nárok uplatňovaný titulom predmetnej nájomnej zmluvy. Podľa citovaných ustanovení zákona
č. 138/1991 Zb. a na základe zisteného skutkového stavu Mestská časť G. - V. zverila žalobcovi do
správy okrem iných aj predmetný byt č. X v bytovom dome na H. W. XX I. G.. V rámci úpravy práv
a povinností žalobcu pri správe obecného majetku sa žalobca a mestská časť dohodli, že žalobca
bude hospodáriť so zvereným majetkom a bude udržiavať a užívať majetok, používať všetky právne

prostriedky na ochranu majetku, vrátane uplatňovania práv pred príslušnými orgánmi, viesť majetok v
evidencii, ako aj bude tento majetok držať, užívať, brať úžitky a nakladať s ním. Pritom si Mestská časť
G. - V. vyhradila v protokole o zverení obecného majetku právo rozhodovať o tom, s kým bude zmluva
uzavretá. Vzhľadom na uvedené bola Mestská časť G. - V. oprávnená uzavrieť nájomnú zmluvu, pričomžalobca bol oprávnený vo vlastnom mene prijímať plnenia z tejto nájomnej zmluvy. Teda súd konštatuje,
že žalobca je aktívne legitimovaný v prejednávanej veci.

30. V konaní sa súd preto ďalej zameral na posúdenie, či žalobca má nárok na zaplatenie uplatnenej
sumyvovýške4214,54€akodlhužalovanejnanájomnomaúhradáchzaplneniaposkytnutévsúvislosti
s užívaním bytu za obdobie od mesiaca august 2012 do mesiaca apríl 2017.

31. Právne úkony sa delia na kauzálne a abstraktné. Kauzou občianskoprávnych vzťahov sa rozumie

bezprostredný ekonomický dôvod vzniku právneho vzťahu. Kauzálnosť alebo abstraktnosť právneho
úkonu sa posudzuje z hľadiska existencie kauzy, z hľadiska vyjadrenia kauzy v právnom úkone a
z hľadiska dokazovania kauzy. Z hľadiska dokazovania kauzy sa rozlišujú kauzálne a abstraktné
právne vzťahy podľa toho, či sa v spore musí zistiť existencia kauzy alebo nie. Z tohto hľadiska sú
občianskoprávne vzťahy zásadne kauzálne. Vyplýva to z ustanovenia § 495 druhá veta zákona č.
40/1964 Zb., v ktorom sa veriteľovi ukladá povinnosť preukázať dôvod záväzku. Výnimkou sú len

záväzky z hromadne vydaných cenných papierov, alebo iných cenných papierov, pre ktoré zákon
ustanovuje, že veriteľ túto povinnosť nemá. (bližšie pozri Lazar J. a kol.: Občianske právo hmotné 1,
Bratislava 2010, ISBN 978-80-8078-346-4, str. 124)

32. Vzhľadom na uvedené súd sa nemohol obmedziť iba na tvrdenie žalobcu, že mu žalovaná dlží

sumu 4 214,54 € a túto mu bez ďalšieho priznať, ale súčasne musel súd skúmať kauzu takto uplatnenej
pohľadávky, a to tak, ako ju vymedzil žalobca v konaní. Keďže si žalobca uplatňoval v konaní zaplatenie
nájomnéhovrátaneúhradzaslužbyspojenésužívanímbytuzaobdobieodaugusta2012doapríla2017,
súdsapretoobmedzilnataktodefinovanýnárokaprípadnýminárokmižalobcunazaplatenienájomného
a úhrad za služby spojené s užívaním bytu za obdobie pred augustom 2012 alebo po apríli 2017, ako

ani prípadnými nárokmi žalobcu na úhradu nedoplatkov vzniknutých v rámci vyúčtovania podľa článku
III ods. 4 a 8 posudzovanej nájomnej zmluvy, sa súd nezaoberal, keďže tieto žalobca nevymedzil ako
kauzu ním uplatňovanej pohľadávky v konaní.

33. Súd konštatuje, že je nesporné, že žalovaná nájomné a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu

za uvedené obdobie od augusta 2012 do apríla 2017 neuhradila, a to ani len čiastočne, hoci sa k tomu
v nájomnej zmluve zaviazala.

34. Z nájomnej zmluvy je zrejmé, že žalovaná bola v zmysle článku III ods. 1 zmluvy s poukazom na
ust. § 671 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. povinná platiť nájomné vo výške 31,17 € mesačne, a to v

zmysle článku III ods. 5 zmluvy s poukazom na ust. § 563 zákona č. 40/1964 Zb. do 25. dňa príslušného
kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platí. To znamená, že prvé žalobou uplatnené nájomné - za mesiac
august 2012 bolo splatné dňa 25.08.2012 a posledné žalobou uplatnené nájomné - za mesiac apríl 2017
bolo splatné dňa 25.04.2017. Celkovo ide o 57 mesiacov, za ktoré má byť nájomné uhradené, t. j. 57
mesiacov x suma 31,17 € činí dlžnú sumu vo výške 1 776,69 €, ktorej zaplatenie súd žalobcovi voči

žalovanej priznal.

35. Z nájomnej zmluvy je ďalej zrejmé, že žalovaná bola v zmysle článku III ods. 2 zmluvy s poukazom
na § 696 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. povinná platiť preddavkovo úhradu za plnenia poskytované
s užívaním bytu vo výške 31,07 € mesačne, a to v zmysle článku III ods. 5 zmluvy s poukazom na

ust. § 563 zákona č. 40/1964 Zb. do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca, za ktorý sa platia. To
znamená, že prvá žalobou uplatnená úhrada - za mesiac august 2012 bola splatná dňa 25.08.2012 a
posledná žalobou uplatnená úhrada - za mesiac apríl 2017 bola splatná dňa 25.04.2017. Celkovo ide o
57 mesiacov, za ktoré majú byť úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu uhradené, t. j. 57 mesiacov x
suma 31,07 € činí dlžnú sumu vo výške 1 770,99 €, ktorej zaplatenie súd žalobcovi voči žalovanej priznal.

36. Čo sa týka žalobcom uplatneného navýšeného nájomného vrátane ceny služieb spojených s
užívaním bytu na výšku 71,75 €, ku ktorého navýšeniu žalobca tvrdil, že došlo s platnosťou od mesiaca
jún 2014, súd konštatuje nasledovné. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. má žalobca povinnosť už v žalobe označiť dôkazy na
preukázanie rozhodujúcich skutočností. Z citovaných ustanovení vyplývajú procesné bremená strany, a
to bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, pričom
v rámci bremena tvrdenia zákon ukladá strane povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti, ktorýchokruh je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, upravujúcej právne pomery strán. Ak účastník
neunesie bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, prejaví sa to na výsledku sporu negatívne voči
tomuto účastníkovi. Pritom z článku III ods. 7 predmetnej nájomnej zmluvy vyplýva, že k zmene výšky

nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu mohlo dôjsť na základe jednostranného
právneho úkonu žalobcu s tým, že účinnosť zmeny nájomného a ceny služieb nastáva prvým dňom
kalendárneho mesiaca nasledujúceho mesiaca po mesiaci, v ktorom bol nájomcovi doručený nový
predpis nájomného a preddavkov za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu. Žalobca však v
konaní netvrdil a tým skôr ani nepreukázal, že by uskutočnil voči žalovanej jednostranný právny úkon

smerujúci k zmene výšky nájomného alebo úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, ako ho cit.
ustanovenie zmluvy predpokladalo. Jediné, čo tvrdil, bolo, že mal taký nárok, čo napokon vyplýva z
citovaného ustanovenia nájomnej zmluvy. Uplatnenie tohto nároku však skutkovo nevymedzil. Žalobca
tiež v konaní netvrdil a tým skôr ani nepreukázal, že by bol žalovanej doručený nový predpis nájomného
a preddavkov za služby poskytované v súvislosti s užívaním bytu, ako ho cit. ustanovenie zmluvy
predpokladalo. Keďže pre zmenu výšky nájomného alebo úhrad za služby bolo potrebné splnenie

uvedenýchpodmienokažalobcanepreukázalichsplnenie,tedaneuniesolbremenotvrdenia,súddospel
k záveru, že k zmene výšky nájomného ani úhrad za služby spojené s užívaním bytu nedošlo. Preto súd
zamietol žalobu v časti sumy uplatňovanej ako rozdiel zvýšeného nájomného a úhrad v celkovej sume
71,75 € a nájomného a úhrad dohodnutých v zmluve v sume 31,17 € a 31,07 €, t. j. 9,51 € vynásobenej
počtommesiacovzaobdobieodmesiacajún2014domesiacaapríl2017,t.j.35mesiacov,ktorácelkovo

činí sumu 332,85 € vrátene uplatneného príslušenstva tejto sumy - poplatkov z omeškania.

37. Vo zvyšku uplatňovanej istiny vo výške 334,01 € žalobca s poukazom na skôr uvedené (odsek 31.
a 32. tohto odôvodnenia) nepreukázal svoj nárok, a preto súd aj v tejto časti žalobu zamietol.

38. Vo vzťahu k príslušenstvu priznaných istín, súd s poukazom na cit. ustanovenie § 697, § 121 a §
517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. priznal žalobcovi uplatnený nárok na zaplatenie poplatku z omeškania
z priznaných istín.

39. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Keďže žalobca mal vo veci čiastočný úspech, prislúcha mu nárok na náhradu trov konania podľa
pomeru jeho úspechu vo veci. Pomer rozdelenia trov konania zodpovedá úspechu žalobcu vo veci samej
zníženého o pomernú časť jeho neúspechu. Z celkovej žalovanej sumy 4 214,54 € žalobca uspel v
priznanej časti v sume 3 547,68 €. Žalobca neuspel v nepriznanej časti žalovanej sumy v sume 666,86
€, čo zároveň predstavuje úspech žalovanej. To znamená, že žalobca bol úspešný v 84,18 % žalovanej

sumy a žalovaná bola úspešná v 15,82 % žalovanej sumy, čo v pomere predstavuje 69,36 % úspechu
na strane žalobcu, a preto mu súd v uvedenom pomere náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.