Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. september 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 12CoE/134/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7699894129
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7699894129.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Rastislava Pellu v exekučnej veci oprávneného: Slovenská
konsolidačná, a.s., so sídlom v Bratislave, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: I. N., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. č. XXX, T., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Borisa Gerberyho, so sídlom v
Spišskej Novej Vsi, Starosaska č. 3, pod sp. zn. EX 116/1999, o vymoženie 235,51 eur s príslušenstvom,

o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 10.06.2019, č. k.
0Er/774/1999-15 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Účastníkom konania náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že na žiadosť súdneho exekútora a na návrh oprávneného vydal dňa
10.05.1999 poverenie na výkon exekúcie pre súdneho exekútora, na vymoženie istiny 235,51 eur s
príslušenstvom a trov exekúcie. Exekučným titulom sú rozhodnutia Národného úradu práce - Okresného
úradu práce v Gelnici č. OK/1897/71/98-103 zo dňa 15.12.1998 a č. OK/1898/71/PPN/98 zo dňa

21.12.1998. Oprávnený predložil súdu prvej inštancie podnet na zastavenie exekúcie. Oprávnený
v podnete na zastavenie exekúcie citoval ustanovenia § 25 ods. 1-3 zákona č. 274/1994 Z. z. o
Sociálnej poisťovni v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 25 ods. 6 zák. 10/1993 Z. z. o Fonde
zamestnanosti Slovenskej republiky v znení účinnom ku dňu 31.12.1996, § 131 ods. 1 zák. 387/1996
Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom ku dňu 31.12.2003, § 71 ods. 3 zák. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v znení účinnom ku dňu 31.12.2003 a § 148 ods. 2 zák. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení

v znení platnom a účinnom od 1.1.2004. Oprávnený bol toho názoru, že v priebehu exekúcie došlo
k uplynutiu prekluzívnej lehoty, počas ktorej bolo možné vykonať rozhodnutie, na základe ktorého
je vedené exekučné konanie a sú splnené predpoklady na zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku z úradnej povinnosti súdu. Súd prvej inštancie preskúmal podnet oprávneného,
spisový materiál a dospel k záveru, že pri rozhodnutiach Národného úradu práce - Okresného úradu
práce v Gelnici č. OK/1897/71/98-103 zo dňa 15.12.1998 a č. OK/1898/71/PPN/98 zo dňa 21.12.1998

nedošlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty. Predmetné rozhodnutia boli vydané podľa zákona č. 387/1996
Z. z. o zamestnanosti a povinnému nimi bola uložená povinnosť uhradiť príspevok na poistenie v
nezamestnanosti. Dňa 01.01.2004 nadobudol účinnosť zákon o sociálnom poistení a od 01.01.2004
kontrolu a vymáhanie príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného fondu za
obdobie pred 1.1.2004, výplatu podpory v nezamestnanosti a peňažnej náhrady, ktoré boli priznané
podľa predpisov účinných do 31.12.2003 a na ktoré trvá nárok aj po 31.12.2003 vykonáva Sociálna

poisťovňa podľa § 291 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Súd prvej inštancie
ďalej vychádzal z § 57 ods. 1 Exekučného poriadku a § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 126zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003 a uviedol, že tieto nároky sa
neprekludujú, ale premlčujú. K vzneseniu námietky premlčania však v predmetnom konaní nedošlo, a
preto sa pohľadávky vymáhané v tomto exekučnom konaní na základe rozhodnutí Okresného úrade

práce nepremlčali a preklúzia sa na ich vymáhanie nevzťahuje. Uvedený právny názor vyplýva aj z
rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 13CoE/170/2014. Súd prvej inštancie preskúmal podnet
oprávnenéhonazastavenieexekúcieadospelkzáveru,ženiejedôvodnazastavenieexekúcieapodnet
oprávneného na zastavenie exekúcie zamietol.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený a žiadal, aby odvolací súd
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného
poriadku zastavil a k náhrade trov exekúcie zaviazal povinného.

4. V odvolaní oprávnený poukázal na exekučné tituly, rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného

úradu práce Gelnica Č. j. OK/1897/71/98-103 zo dňa 15.12.1998, právoplatné dňa 04.01.1999
a vykonateľné dňom 21.12.1998 a Č. j. OK/1898/71/PPN/98 zo dňa 21.12.1998, právoplatné dňa
04.01.1999 a vykonateľné dňom 04.01.1998 a citoval § 277 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o
sociálnom poistení a § 69 ods. 1 a 2, § 20 ods. 2 písm. t), § 126 ods. 1 a 3, § 128 ods. 1 a 2 a§ 131
ods. 1 zákona č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti a uviedol, že § 126 ods. 3 určuje lehotu, v ktorej je

okresný úrad práce oprávnený vydať rozhodnutie vo veci podľa zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní, ktorým by platiteľa príspevku zaviazal na povinnosť uhradiť dlžný príspevok na postenie v
nezamestnanosti. Iba na základe rozhodnutia podľa správneho poriadku mohol okresný úrad práce
podať návrh na výkon rozhodnutia, ktorý sa spravuje správnym poriadkom a je možné ho vykonať
len v trojročnej prekluzívnej lehote. Zákon č. 387/1996 Z. z. o zamestnanosti vo svojich záverečných

ustanoveniach v § 131 jednoznačne ustanovuje, že na konanie vo veci rozhodnutia o povinnosti zaplatiť
príspevoknapoistenievnezamestnanostiapenálesavzťahujúvšeobecnépredpisyosprávnomkonaní.
Aplikovanie správneho poriadku je tak v tomto prípade opodstatnené aj z dôvodu, že samotný zákon o
zamestnanosti neupravuje konanie o vydaní rozhodnutia vo veci uloženia peňažnej povinnosti dlžníkovi.
Oprávnenýcitoval§71ods.1a3Správnehoporiadkuvzneníúčinnomdo31.12.2003,zktorýchvyplýva,

že rozhodnutia vydané v správnom konaní možno vykonať len v trojročnej prekluzívnej lehote. Mal tak
za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa §
365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
po zistení, že odvolanie podal oprávnený v zákonnej lehote, preskúmal uznesenie podľa § 379 a § 380
ods. 1 CSP ako aj konanie mu predchádzajúce, a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle
§ 385 ods. 1 CSP a contrario. Po preskúmaní uznesenia dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie
oprávneného proti uzneseniu nie je dôvodné.

6. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté

predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

7. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučného poriadku), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté
pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

8.Podľaust.§9aods.1zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku.9. Podľa ust. § 9b ods. 4 Exekučného poriadku v konaní podľa tohto zákona rozhoduje súd uznesením.

10. Oprávnený v odvolaní nesúhlasil so zamietnutím jeho návrhu na zastavenie exekúcie z dôvodu
uplynutia prekluzívnej lehoty.

11. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

12. V predmetnej exekučnej veci sú exekučnými titulmi rozhodnutia Národného úradu práce, Okresného

úradu práce Gelnica Č. j. OK/1897/71/98-103 zo dňa 15.12.1998, právoplatné dňa 04.01.1999
a vykonateľné dňom 21.12.1998 a Č. j. OK/1898/71/PPN/98 zo dňa 21.12.1998, právoplatné dňa
04.01.1999 a vykonateľné dňom 04.01.1998, vydané podľa zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti
(Ďalej len „zákon o zamestnanosti“). Oprávnený doručil súdnemu exekútorovi návrh na vykonanie
exekúcie dňa 23.04.1999, na základe čoho sa v uvedený deň začalo exekučné konanie (§ 36 ods. 2

Exekučného poriadku).

13. Rozhodnutím Okresného úradu práce Gelnica Č. j. OK/1897/71/98-103 zo dňa 15.12.1998 bola
povinnému v súlade s § 126 ods. 1 zákona o zamestnanosti uložená povinnosť zaplatiť príspevok na

poistenie v nezamestnanosti vo výške 100,21 eur. Rozhodnutím Okresného úradu práce Gelnica, Č. j.
OK/1898/71/PPN/98zodňa21.12.1998bolapovinnémuvsúlades§128ods.2zákonaozamestnanosti
uložená povinnosť zaplatiť penále vo výške 135,30 eur a 0,2% za každý deň omeškania zo sumy 100,21
eur od 03.12.1998 do zaplatenia.

14. Podľa § 277 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak povinnosť platiť poistné
na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné na poistenie zodpovednosti
zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z povolania a povinnosť platiť
príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu vznikla pred 1. januárom

2004 a táto povinnosť nebola do 31. decembra 2003 splnená, pri ich platení a vymáhaní sa po 31.
decembri 2003 postupuje podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.

15. Podľa § 277 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, o sankciách za nesplnenie

povinnosti platiť poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové zabezpečenie, poistné
na poistenie zodpovednosti zamestnávateľa za škodu pri pracovnom úraze alebo pri chorobe z
povolania, povinnosti platiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a príspevok do garančného fondu,
oznamovacej povinnosti a ďalších povinností v nemocenskom poistení, dôchodkovom zabezpečení a
povinností súvisiacich s platením príspevku na poistenie v nezamestnanosti a príspevku do garančného

fondu, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004 a do 31. decembra 2003 neboli splnené, sa po 31. decembri
2003 postupuje podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004.

16. Nakoľko rozhodnutím NÚP bola povinnému podľa zákona o zamestnanosti uložená povinnosť
uhradiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti v celkovej výške 100,21 eur a penále v celkovej výške

135,30 eur a k úhrade uvedenej sumy nedošlo, na jej vymáhanie sa v zmysle vyššie uvedeného vzťahuje
zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003.

17. Podľa § 20 ods. 2 písm. t) bodu 4 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom
do 31.12.2003, do pôsobnosti okresného úradu práce patrí najmä rozhodovať o povinnosti zaplatiť

príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128.18.Podľa§126ods.1zákonač.387/1996Z.z.ozamestnanostivzneníúčinnomdo31.12.2003,okresný
úrad práce vymáha príspevok na poistenie v nezamestnanosti od zamestnávateľa alebo od samostatne
zárobkovo činnej osoby, ak sa príspevok vôbec neodviedol alebo sa odviedol v nižšej sume.

19. Podľa § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003, právo
vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho
splatnosti.

20. Podľa § 133c ods. 2 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003,
povinnosť zaplatiť penále za neodvedenie príspevku na poistenie v nezamestnanosti včas alebo
v určenej výške sa posudzuje podľa tohto zákona aj v prípadoch, ak príspevok na poistenie v
nezamestnanosti bol splatný pred 1. decembrom 1999.

21. Ustanovenie § 126 ods. 3 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti výslovne určuje, že právo

vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa jeho
splatnosti. Z toho vyplýva, že tieto nároky sa neprekludujú, ale premlčujú. K ich premlčaniu možno
v súdnom výkone rozhodnutia (exekúcii) prihliadnuť len vtedy, ak to dlžník namietne a len v rozsahu
uplatnenej námietky.

22. V danom prípade nemožno ani podporne aplikovať § 71 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. Správny
poriadok(ďalejlen„Správnyporiadok“)vzneníúčinnomkudňunadobudnutiaprávoplatnostijednotlivých
exekučných titulov, podľa ktorého výkon rozhodnutia možno nariadiť najneskôr do 3 rokov po uplynutí
lehoty určenej pre splnenie uloženej povinnosti, keďže § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti upravuje
premlčanie pri práve vymáhať príspevok na poistenie v nezamestnanosti. Zo vzájomného pomeru

predpisu všeobecného a špeciálneho vyplýva, že právny predpis vydaný pre zvláštny prípad má, pokiaľ
mu odporuje, pri aplikácii prednosť pred zákonom vydaným pre všetky prípady. Ak stanoví špeciálny
právny predpis, že sa právo na vymáhanie pohľadávky premlčuje, tak v tejto otázke nie je možné
aplikovať všeobecnú právnu úpravu.

23. Zákon síce v § 131 ods. 1 zákona č. 387/1996 Z.z. o zamestnanosti v znení účinnom do 31.12.2003
stanovil,ževšeobecnýprávnypredpisosprávnomkonanísapoužijeo.i.ajnarozhodovanieopovinnosti
zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti podľa § 126 a penále podľa § 128, o aplikácii
všeobecného právneho predpisu o správnom konaní aj na výkon rozhodnutia však nepojednával. Preto
vychádzajúc z ust. § 126 ods. 3 zákona o zamestnanosti a zo zásady subsidiarity je potrebné mať za

to, že na výkon rozhodnutia o povinnosti zaplatiť príspevok na poistenie v nezamestnanosti a penále
sa ust. § 71 ods. 3 Správneho poriadku neaplikuje. Preto súd prvej inštancie postupoval správne, ak s
poukazom na citované ustanovenie exekúciu nezastavil z dôvodu preklúzie vymáhaného práva.

24. Odvolací sud, posudzujúc prejednávanú vec vo svetle zhora uvedených záverov, ako i citovanej

právnej úpravy, dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného rozhodnutia súdu prvej inštancie,
keďsprávnenepoužilustanovenieprávnehopredpisutakakotovodvolanížiadaloprávnenýanezastavil
predmetnú exekúciu z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

25. S poukazom na uvedené preto odvolací súd dospel k záveru, že oprávneným uvádzané (tvrdené)

okolnosti nie sú dôvodom pre zrušenie napadnutého výroku uznesenia súdu prvej inštancie o zamietnutí
návrhu oprávneného na zastavenie exekúcie, nakoľko z odvolania oprávneného odvolací súd nezistil
žiadnetakéskutočnosti,ktorébymalizanásledoknesprávnezistenieskutkovéhostavualebonesprávne
právne posúdenie veci súdom prvej inštancie.

26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

27. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v tejto časti ako vecne
správne potvrdil.28. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 CSP tak, že účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože oprávnený nemal
v tomto konaní úspech a povinnému preukázateľné trovy odvolacieho konania nevznikli.

29.TotorozhodnutieprijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná
veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri

všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto
rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho
sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).