Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. október 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/178/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118368270
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118368270.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobkyne SetCar sk, a.s., so
sídlom v Sučanoch, Priemyselná 10, IČO: 50 387 189, zastúpenej JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom
so sídlom v Z., E. X, proti žalovanej KOOPERATÍVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so

sídlom v C., M. H. X/A., o zaplatenie 118,41 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Martin, č.k. 5C/8/2019-101 zo dňa 16. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobkyni p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom Okresný súd Martin zaviazal žalovanú uhradiť žalobkyni sumu 118,41 Eur s
5 % úrokom z omeškania od 21.03.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Zároveň žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vo veci
vychádzal z ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím ust. § 524 Občianskeho zákonníka,
keď konštatoval, že žalobkyňa poskytla poškodenému, ktorého vozidlo bolo poškodené pri poistnej
udalosti, náhradné vozidlo, ktorého nájomné predstavovalo sumu 528,00 Eur. Poškodený uzatvoril dňa
16.02.2018 so žalobkyňou zmluvu o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bol nárok na náhradu
škody voči žalovanej. Oznámením o poistnom plnení žalovaná oznámila žalobkyni výsledok šetrenia

poistnej udalosti s tým, že neuznala uplatnenú výšku náhrady škody v plnom rozsahu a poskytla
plnenie v celkovej výške 409,59 Eur. Preto sa žalobkyňa podanou žalobou domáhala sumy 118,41
Eur, ktorú sumu považoval súd za opodstatnenú. Pokiaľ žalovaná v priebehu konania poukazovala
na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne v konaní z dôvodu postúpenia neexistujúcej pohľadávky,
túto námietku súd považoval za nedôvodnú. Mal za to, že zmluva medzi poškodeným a žalobkyňou
spĺňala všetky zákonom predpísané náležitosti, pričom v bode 5. tejto zmluvy si zmluvné strany zároveň
dohodli započítanie vzájomnej pohľadávky žalobkyne voči poškodenému a pohľadávky poškodeného

voči žalobcovi. Pokiaľ žalovaná ďalej spochybňovala samotný nárok žalobcu na náhradu účelne
vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, tu súd vychádzal aj z čestného vyhlásenia
poškodeného, z ktorého vyplýva, že náhradné vozidlo bolo užívané za účelom zabezpečenia bežných
životnýchpotrieb,atonacestovaniedopráce,vozeniedetídoškôlkyaškoly,pričomnajazdenékilometre
v tomto prípade nemali vplyv na výšku nájmu. Podstatné pre posúdenie nutnosti a účelnosti bola
podľa názoru súdu skutočnosť, že v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovanej nemohla

poškodená používať svoje motorové vozidlo a bola nútená zapožičať si iné, za ktoré musela následne
uhradiť nájomné, čím jej vznikla škoda, ktorá sa kryje z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti
za škodu. Poškodená bola nútená v priamej príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou požičať si inévozidlo, a preto sa súd v tomto smere stotožnil s právnym názorom žalobkyne. Pokiaľ išlo o výšku
nájomného, poškodená náhradné vozidlo užívala v období od 06.02.2018 do 16.02.2018, t. j. 11 dní pri
zmluvne dohodnutej cene nájmu za jeden deň vo výške 48,00 Eur. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu

trov konania súd vychádzal z ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalobkyni ako úspešnej účastníčke nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2) Proti tomuto rozsudku podala odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalovaná. Prostredníctvom
svojho právneho zástupcu žiadala napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, vec mu vrátiť na

ďalšie konanie dôvodiac tým, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil rozhodujúce skutočnosti,
následkom čoho i nesprávne rozhodol. Tak ako i v konaní pred prvoinštančným súdom, poukazovala
na nedostatok aktívnej legitimácie žalobkyne, keďže poškodená nemohla postúpiť neexistujúcu
pohľadávku, lebo voči žalobkyni bola v postavení dlžníka, nie veriteľa, čo je v rozpore s ust. § 524
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Poškodená nebola majiteľom pohľadávky voči žalobkyni pred jej
postúpením, nemohla túto pohľadávku postúpiť na žalobkyňu a následne teda žalobkyni nemohla

vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Takýto právny úkon je
podľanázoruodvolateľkyneplatnýmprávnymúkonom,lebosvojímobsahomaúčelomodporujezákonu.

3) Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo vyjadrení žiadala napadnutý rozsudok ako
vecne správny potvrdiť. Podľa jej názoru súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a

správne vo veci rozhodol. Postúpenie pohľadávky v tomto prípade nemožno posudzovať formalisticky,
tak ako to tvrdí protistrana z dôvodu, že nedošlo k skutočnému uhradeniu faktúry. Poškodená mala nárok
na úhradu nákladov z poistnej udalosti, ktorá pohľadávka bola riadne vyčíslená žalobkyňou a keďže túto
pohľadávku postúpila priamo na žalobkyňu, súd prvej inštancie postupoval správne, keď po preskúmaní
dôvodnosti, resp. výšky tejto pohľadávky túto i žalobkyni priznal.

4) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 379 CSP, §
380 ods. 1 CSP a bez nariadenia pojednávania rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5) Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani zo strany odvolateľky neboli v
priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie
v dôvodoch svojho rozhodnutia.

6) Pokiaľ išlo o vyhodnotenie právneho vzťahu medzi poškodeným a žalobkyňou, tu sa odvolací súd
(tak ako je už vyššie uvedené) stotožnil s dôvodmi, tak ako ich vyhodnotil súd prvej inštancie v bode 18.
dôvodov napadnutého rozhodnutia a keďže odvolateľka v priebehu odvolacieho konania nenamietala
prakticky žiadne iné skutočnosti, odvolaciemu súdu neprislúchalo ani vyhodnotiť dokazovanie iným

spôsobom, než ho vyhodnotil súd prvej inštancie.

7) O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP s použitím ust. § 396 ods.
1 CSP a priznal žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní úspech, nárok na náhradu trov konania v
celom rozsahu.

8) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).