Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Michaela Králiková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 4T/25/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819010188

Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Králiková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2019:6819010188.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Michaelou Králikovou na hlavnom pojednávaní dňa 19. 08.
2019 v Revúcej, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

Š. E., H.. XX. XX. XXXX N. Q., trvale bytom K. XXX/X, Q., bez
zamestnania,

u z n á v a s a z a v i n n é h o ,

že
dňa 21.03.2019 v čase asi o 12.05 hod. na autobusovej zastávke na ulici M. R. Štefánika v Revúcej

fyzicky napadol Ľ. K. tak, že ho bezdôvodne opakovane udieral dlaňami na líca, hlavu, krk a spôsobil mu
tým pomliaždenie krku bez opuchu a podkožného výronu, ktoré si vyžiadali liečenie v trvaní 4 až 5 dní,

pričom tohto konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 12. 02. 2019 bol postihnutý za priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch blokom
na pokutu nezaplatenú na mieste číslo bloku XXXXXXXX v sume 20,- eur,

t e d a

dopustil sa fyzicky, verejne a na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného a spáchal
taký čin, hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

r o z h o d o l :podľa § 364 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri zistení jednej
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona a pri zistení jednej priťažujúcej okolnosti
podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona trest odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd výkon trestu odňatia slobody podmienečne o d k l a d á.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obvinenému povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností škodu spôsobenú trestným činom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému Ľ. K.,
H.. XX.XX.XXXX N. Q., trvale bytom Š. XX, okres Revúca, titulom bolestného škodu vo výške 101,30
eur (slovom jednostojeden eur tridsať centov).

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca podal na X. Š. E. obžalobu za skutok, ktorým mal naplniť
pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e)
Trestného zákona.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný odpovedal "áno" na otázky
- podľa § 333 ods. 3 písm. c/ Tr. poriadku, či rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu,
- podľa § 333 ods. 3 písm. d/ Tr. poriadku, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve
na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o

spôsobe obhajoby,
- podľa § 333 ods. 3 písm. f/ Tr. poriadku, či rozumie právnej kvalifikácii skutku ako prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona,
- podľa § 333 ods. 3 písm. g/ Tr. poriadku, či bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon
ustanovuje za prečin jemu kladený za vinu a

- podľa § 333 ods. 3 písm. h/ Tr. poriadku, či sa priznal dobrovoľne a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý
sa v obžalobe kvalifikuje ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného
zákona.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Revúca, rovnako tak poškodený navrhol prijať vyhlásenie

obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku. Súd prijal uvedené vyhlásenie obžalovaného, ktorému
nasvedčujú aj ďalšie dôkazy zadovážené v prípravnom konaní a zároveň vyhlásil, že nevykoná
dokazovanie súvisiace s priznaným skutkom a vykoná dokazovanie súvisiace s výrokom o treste a
výrokom o náhrade škody.

Vzhľadom na prijaté vyhlásenie obžalovaného, súd ho uznal vinným zo spáchania prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Trestného zákona.

Podľa správy o povesti z miesta bydliska obžalovaný je slobodný, je otcom štyroch maloletých detí,
bližšie hodnotený nie je.

V registri trestov má obžalovaný 7 záznamov, prevažne za majetkovú trestnú činnosť a s výnimkou
posledných dvoch odsúdení, sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený. Naposledy bol odsúdený
trestným rozkazom Okresného súdu Revúca, sp. zn. 1T/88/2016 zo dňa 12.12.2016, právoplatným dňa
21.12.2016 za prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona na nepodmienečný

trest odňatia slobody vo výmere 15 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu
s minimálnym stupňom stráženia. Z výkonu trestu bol podmienečne prepustený s probačným dohľadom
na skúšobnú dobu v trvaní 1 rok, v ktorej sa osvedčil. V registri priestupkov má za obdobie 5-tich rokov
(od 01.10.2014 do 21.03.2019) celkovo 20 záznamov, z toho 17 záznamov je starších ako 3 roky, pričom
7 záznamov má za priestupky proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona č.372/1990 Zb. o priestupkov v znení neskorších predpisov. Proti obžalovanému nie je aktuálne vedené
žiadne ďalšie trestné stíhanie.

Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd postupoval v zmysle zásad ukladania trestov podľa § 34
Trestného zákona, prihliadajúc najmä na povahu trestného činu a jeho následky, osobu páchateľa ako aj
pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm.
l) Trestného zákona, a to že obžalovaný sa k spáchaniu trestného činu priznal a úprimne ho oľutoval.
Zároveň bola súdom zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, a to že

už bol za trestný čin odsúdený, celkovo 7 krát. Vzhľadom na charakter trestného činu, jeho závažnosť,
ako aj predchádzajúci život odsúdeného súd nepovažoval za dostačujúce pôsobiť na neho prevýchovne
niektorým z alternatívnych druhov trestu, ale pristúpil k uloženiu trestu odňatia slobody, i keď s poukazom
na ustanovenie § 34 ods. 6 veta druhá Trestného zákona tento druh trestu súd nemusel obligatórne
ukladať. Pri rovnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona
súd vychádzal zo základnej výmery zákonom ustanovenej trestnej sadzby v rozmedzí od 6 mesiacov

až do 3 rokov.

Postupujúc ďalej podľa základných zásad ukladania trestov zohľadňujúc pritom funkciu generálnej a
individuálnej prevencie trestu, ktorá má predovšetkým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom
trestného činu tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, a vyjadrí aj morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou, tiež s prihliadnutím na povahu prejednávaného trestného činu, ako
aj význam dotknutého záujmu chráneného Trestného zákonom, a skutočnosť, že trest má postihovať
iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby, najmä 4
maloleté deti, vo vzťahu ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, tiež jeho postoj k trestnej činnosti,

súd dospel k záveru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného je postačujúci
podmienečne uložený trest odňatia slobody vymeraný v prvej polovici zákonnom ustanovenej trestnej
sadzby s určením dlhšej skúšobnej doby bližšie k polovici zákonom ustanovenej hranice v trvaní 24
mesiacov, ktorý trest podľa názoru súdu dostatočne naplní zákonom sledovaný účel trestu z pohľadu
tak individuálnej, ako aj generálnej prevencie, a súčasne snáď bude viesť k tomu, aby obžalovaný v

budúcnosti viedol riadny život a nedopúšťal sa ďalšieho najmä prejednávaného protiprávneho konania.

Na zvýraznenie primeranosti uloženého trestu odňatia slobody, ako trestu podmienečného súd ďalej
uvádza, že posledný zaznamenaný priestupok zo dňa 12.02.2019, je znakom skutkovej podstaty
prejednávaného trestného činu, ktorá skutočnosť zakladá kvalifikovanú skutkovú podstatu prečinu

výtržníctva podľa § 364 ods. 2 písm. e) Trestného zákona, a teda aj prísnejšiu výmeru trestu odňatia
slobody oproti základnej skutkovej podstate uvedeného trestného činu. Tento priestupok spolu s ďalšími
dvomi priestupkami, nie staršími ako tri roky (zo dňa 24.07.2018 a zo dňa 11.06.2018), bol už súdom
zohľadnený, konkrétne Okresným súdom Trenčín, pri vyslovení osvedčenia sa odsúdeného v skúšobnej
dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu s probačným dohľadom, a to dňom 05.03.2019. Od

tohto dátumu ku dňu rozhodnutia súdu obžalovaný nemá v registri priestupkov žiadny ďalší záznam,
rovnako tak ani v registri trestov a aktuálne sa proti nemu nevedie ani žiadne ďalšie trestné stíhanie.
Poškodený Ľ. K., ktorého obžalovaný na mieste verejnosti prístupnom fyzicky napadol, utrpel iba ľahké
zranenie, konkrétne pomliaždenie krku, bez opuchu a podkožného krvného výronu, práceneschopný
nebol a toto zranenie nezanechá u neho ani žiadne trvalé následky.

V súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom poškodenému Ľ.
K., súd obžalovanému v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku zároveň uložil povinnosť nahradiť
poškodenému celkovú škodu vo výške 101,30 eur, titulom bolestného za 5 bodov á 20,26 eur (podľa
zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia

a o zmene a doplnení ďalších zákonov), ktorá bola poškodeným uplatnená v zhode so znaleckým
posudkom, č. 5/2019 vyhotoveným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - odvetvie, keďže nárok
na jej náhradu si poškodený v priebehu trestného konania uplatnil riadne a včas v súlade s ustanovením
§ 46 ods. 3 Trestného poriadku, ktorú škodu bude obžalovaný povinný nahradiť poškodenému podľa
svojich schopností tiež v priebehu skúšobnej doby.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Revúca do 15 dní
odo dňa oznámenia rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:
prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v
prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v

obžalobe,
príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na
právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v
prospech obžalovaného i proti jeho vôli štátny orgán starostlivosti o mládež, obhajca i zákonný zástupca
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného,

poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody a to
v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba
oprávnená konať za právnickú osobu,
zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.

Osoba, ktorá odvolanie podala, môže ho výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do doby, než sa
odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.