Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. august 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/397/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816214284
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Miroslav Manďák
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3816214284.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek
Mgr. Stanislavy Miklánkovej a JUDr. Ivety Sopkovej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s.,
so sídlom v Žiline, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej: H. B., nar. XX.X.XXXX, bytom
Z., V. č. XXXX/XX, resp. Z., Q. č. XXXX/XX, evidovaný pobyt Q. Z., o zaplatenie 886,94 eur s
príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 20. marca 2017,

č.k. 15Csp/77/2016-177 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j ea vec v r a c i a na ďalšie konanie a rozhodnutie

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol , aplikujúc ust. §708 ods. 1,2, § 710
Obchodného zákonníka, § 53 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie
886,94 eur s úrokom vo výške 28% ročne od 26.8.2015 do zaplatenia a náhradu trov konania.
Žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným dňa 8.11.2011 zmluvu č. 906263, na základe ktorej
pre žalovaného zriadil a viedol účet č. SK 8856000000009062631001. Banka bola oprávnená za
poskytovanie produktov a služieb účtovať na ťarchu účtu poplatky podľa aktuálneho Sadzobníka
poplatkov. Žalovaný bol povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov postačujúcich na

vykonanie požadovaných transakcií, splátok úveru, poplatkov voči banke. Žalovaný porušil túto
zmluvnú povinnosť, dostal sa na účte do nepovoleného prečerpania, svoj dlh nevyrovnal, preto
žalobca uzatvoril účet dňom 25.8.2015 a debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný
pohľadávkový účet, ktorá transakcia je evidovaný s popisom bezhotovostný prevod Vyrovnanie
zostatku zatv.účtu alebo Prevedenie dlhu klienta. Z nepovoleného prečerpania je žalovaný povinný v
súlade s bodom 3.12 VOP úrok pri nepovolenom prečerpaní 28% p.a.

3. Súd prvej inštancie zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 8.11.2011 uzavrel žalobca so žalovanou zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových
produktov a služieb, na základe ktorej žalobca ako banka zriadil v prospech žalovanej osobný účet č.
9062631001 / 5600 s frekvenciou výpisov mesačne. Ďalej došlo k uzatvoreniu zmluvy o vydaní a

používaní platobnej karty Maestro - Medzinárodnej s dohodnutými parametrami. Zmluva bola uzavretá
na dobu neurčitú a obsahovala ďalšie zmluvné dojednania. Žalobca priložil k žalobe a k zmluve
Sadzobník poplatkov - pre fyzické osoby účinný od 1.7.2016 a Všeobecné obchodné podmienky Prima
banky Slovensko a.s. účinné od 1.10.2016.

5. Z písomnej špecifikácie žalovanej sumy vyplýva, že žalovaná mala poskytnutú službu povoleného

prečerpania na účte, ktorá sa riadi platnými VOP ods. 8.9. Splácanie povoleného prečerpania, ktoré
sa uskutočňuje automaticky, priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorombolo povolené prečerpanie zriadené, teda nie vo vopred určených mesačných splátkach. Za žiadosť o
splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu
0,- eur a ak k tomu dôjde, je klient povinný splatiť tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú

výšku limitu najneskôr v deň predchádzajúci dňu, v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Zrušením
povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu
vo výške žalovanej sumy. Dlh z nepovoleného prečerpania je splatný bez zbytočného dokladu po
tom, čo vznikne, keďže sa nejedná o dohodnutý produkt, ale ide o porušenie zmluvy. Poslednú úhradu
vykonala žalovaná 4.7.2014. Suma 886,94 eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a

všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014 bol vo výške -
827,90 eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku účtu 25.8.2015
bol stav na účte - 886,94 eur. Debetné obraty predstavujú úroky; po dobu nepovoleného prečerpania
je majiteľ povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28%, spolu ide o úroky 236,04 eur. Ďalej ide o
poplatky za vedenie účtu, vklad v hotovosti, výber v hotovosti, zistenie zostatku, výzvu a upomienky.
Kreditné obraty sú vo výške 700,- eur - vklady na účet.

6. Z výpisov z účtu žalovanej č. účtu 9062631001 za obdobie od 8.11.2011 do 31.7.2015 vyplývajú
jednotlivé kreditné a debetné položky za každý jednotlivý mesiac osobitne. Posledná kreditná položka
bola dňa 4.7.2014, kedy žalovaná vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na účte účtované
len debetné položky, a to úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie

znížené na 0,- eur. V každom jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky,
pričom stav na účte ku dňu 31.7.2015 bol 870,69 eur a ku dňu 25.8.2015 v sume 556,94 eur.

7. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona súd prvej
inštancie uzavrel, že žalobca v žalobe odvíjal žalovaný nárok od uzavretej zmluvy o bežnom

účte a porušenia zmluvných povinností žalovanou mať na účte dostatok finančných prostriedkov. Je
nepochybné, že svojou povahou išlo o zmluvu o bežnom účte v zmysle § 708 Obchodného zákonníka,
žalobca je bankou a žalovaná konala pri uzatváraní zmluvy ako fyzická osoba. Ide teda zároveň aj o
spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl., ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože žalovaná
nekonalavrámciplneniapracovnýchalebopodnikateľskýchpovinností.OkremustanoveníObchodného

zákonníka a zmluvných dojednaní teda dopadá na daný vzťah aj právna úprava týkajúca sa
spotrebiteľských zmlúv podľa Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcu v dôsledku porušenia povinností
žalovanou mať dostatok finančných prostriedkov na účte sa dostala do nepovoleného prečerpania a
zostala dlhovať žalovanú sumu. Z predloženej zmluvy o bežnom účte nevyplýva dojednanie povoleného
a ani nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov na účte. Súd vyzýval žalobcu výzvou z

21.11.2016, aby špecifikoval žalovanú pohľadávku, z čoho konkrétne pozostáva žalovaná suma, kedy
sa dostal a žalovaná do omeškania, ako bola dohodnutá splatnosť dlhu. Na uvedenú výzvu odpovedal
žalobca oznámením, v ktorom iba uvádza, že úverový limit bol od 1.7.2014 znížení na 0,- eur
a poukázal na výpisy z účtu. Dohodu o povolenom prečerpaní peňažných prostriedkov na účte
nepreukázal. Poukázal na priložené výpisy z účtu žalovanej, ktoré uvádzajú kreditné a debetné

operácie a posledný výpis s nulovým zostatkom predstavuje vnútornú internú účtovnú transakciu banky
s názvom bezhotovostný prevod. S poukazom na uvedené súd zastáva názor, že žalobca v prvom rade
nepreukázal opodstatnenosť žalovanej pohľadávky, a to z čoho konkrétne pozostáva, či ide o skutočne
vyčerpané finančné prostriedky a ak áno na základe akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu,
resp.čiidelenopríslušenstvokpohľadávke,t.j.úroky,poplatkyapodobne.Žalobcanemôže požadovať,

aby bol súd povinný uvedené vyvodzovať z priložených výpisov z bankového účtu, čomu zodpovedá aj
§ 132 ods. 2 CSP. I keď žalobca uvádza, že žalovanej bolo poskytnuté povolené prečerpanie, žalobca
nepreukázal, že takýto úverový vzťah vznikol platne, za splnenia podmienok upravených v zákone o
spotrebiteľských úveroch podľa zákona 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Ani v zmluve o
spolupráci, ktorou sa zriadil bežný účet nevyplýva dojednanie povoleného prečerpania ako takého,

žalobca uvedené neobjasnil súdu ani na požiadavku súdu.

8. Žalovanápohľadávkanemôžepredstavovaťanitzv.plnenieznepovolenéhoprečerpaniazuvedených
dôvodov:
Podľa čl. 3.8 Všeobecných obchodných podmienok Prima banka Slovensko a.s. bolo povinnosťou

žalovanejakoklientamaťnabežnomúčtedostatok peňažnýchprostriedkovpostačujúcichnavykonanie
požadovaných transakcií, splátok úveru poskytnutého bankou, na poplatky v zmysle Sadzobníka a
akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke. Z písomného vyjadrenia žalobcu a predložených
výpisov z účtu vyplýva, že žalovaná bola od roku 2012 na svojom účte v mínusovom stave, poslednákreditná operácia bola zaznamenaná dňa 4.7.2014, čo vyplýva z výpisu z účtu č.l. 70 spisu, následne
neboli pripísané žiadne kreditné položky, od tohto obdobia účtoval žalobca na účte len úroky, mesačné
poplatky za vedenie účtu a ďalšie poplatky. V zmysle čl. 3.12 VOP môže dôjsť k nepovolenému

prečerpaniu bežného účtu, pričom ide o automaticky prijaté prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje
majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku na bežnom
účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať. Po
dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný
na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Ustanovenia ods. 8.8 sa

použijú primerane, pričom výšku sadzby môže banka znížiť alebo zvýšiť. Z uvedeného jednoznačne
vyplýva, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré je jednostranne určené a nadstavené
bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i s ohľadom na to, že je obsiahnuté
vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať bežný účet klienta bez
akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože žalovaná s určitosťou
nemala možnosť ovplyvniť jeho obsah. Súd považuje uvedené zmluvné dojednanie za neprijateľnú

zmluvnú podmienku, a to z viacerých dôvodov. Banke uvedený režim dovoľuje bez vôle majiteľa účtu
poskytovať mu aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, aj to aj po dlhší čas. Banka
aj v takomto stave, keď na účte nie sú žiadne finančné prostriedky si zabezpečuje právo na úroky a
rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda
zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca

možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom
prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo na
poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, bolo by potom bez významu, či sa povolené
prečerpanie zmluvné dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou

dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je
informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Vzhľadom na uvedené preto súd nepriznal žalobcovi plnenie z titulu
nepovoleného prečerpania, pretože evidentne celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré
uplatnil žalobca v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28% od celej žalovanej

sumy až do zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia
účtu uplatňuje ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov,
čo je neprijateľné, pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní
ani nepreukázal platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu.

9. Bez ohľadu na uvedené, súd uzatvára, že pohľadávka žalobcu je premlčaná a k zamietnutiu žaloby by
použitím§5bzákonač.250/2007Z.z.vplatnomznenídošlo iztohtodôvodu.Jenepochybné,žezmluva
o zriadení a vedení bežného účtu je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasledujúce
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalovaná najmenej od roku 2012 udržiavala na svojom účte
mínusový stav, žalobca účtoval úroky z „povoleného“ a následne od apríla 2014 z „nepovoleného“

prečerpania finančných prostriedkov, na ktoré pri neplatnom dojednaní týchto produktov nemá právny
nárok. S prihliadnutím na premlčaciu dobu podľa § 52 ods. 2 OZ, § 100 ods. 1 OZ, § 107 Občianskeho
zákonníka je evidentné, že právo žalobcu na akékoľvek plnenie je premlčané. Nárok žalobcu z
platne nedojednaného povoleného a nepovoleného prečerpania nemôže byť ničím iným len nárokom
na vydanie bezdôvodného obohatenia /§ 451 a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka/, ktoré sa

premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2016, žalovaná čerpala posledné finančné prostriedky s
určitosťou pred aprílom 2014, pretože v tejto dobe žalobca zrušil povolené prečerpanie a od tejto doby sú
preukázateľne na jej účte účtované len úroky a poplatky. Počiatok doby plynutia dvojročnej subjektívnej
premlčacej dobe, preto nastal najneskôr pred aprílom 2014 a táto lehota nepochybne uplynula do dňa

podania žaloby 7.11.2016, rovnako uplynula aj prípadná trojročná objektívna premlčacia doba odo dňa
skutočného vyčerpania finančných prostriedkov.

10. O nároku žalovanej na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP
v spojitosti s § 255 ods. 1 CSP. V konaní bola úspešná žalovaná, trovy konania jej však preukázateľne

nevznikli, preto súd rozhodol tak, že jej náhradu trov konania nepriznal.11. Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštancie podľa§262ods.1CSP.Vkonanímal
úspech žalovaný, preto mu prináleží náhrada trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Žalovanému trovy
konania nevznikli, resp. tieto ani neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca, prostredníctvom právneho zástupcu, v zákonom stanovenej
lehote odvolanie. Namietal, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci /
§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP/. Súd prvého stupňa mal v zmysle ust. § 129 ods. 1 CSP žalobcu vyzvať
na doplnenie návrhu. Súd rozhodol o neurčitom návrhu, pričom ide o vadu konania v zmysle § 365

ods. 1 písm. b/ CSP , keď žalobcovi odňal možnosť konať pred súdom. Súd výzvou zo dňa 21.11.2011
žiadal o podrobnú špecifikáciu žalovaného nároku - z čoho pozostáva pohľadávka, čo tvorí vyčerpaná
istina a príslušenstvo, kedy sa dostala do omeškania a kedy naposledy vykonala úhradu. Žalobca
doručil vyjadrenie a priložil výpisy z účtu. Vo všeobecných obchodných podmienkach je dostatočne jasne
uvedené nepovolené prečerpanie. Poukazom na ust. § 710 Obchodného zákonníka je v zmluve určené,
že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na účte vytvorené peňažné prostriedky,

spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočňovaní týchto platieb zmluvou o úvere . Na vykonanie
platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť ich na započítanie
peňažné prostriedky na účte. V zmysle bodu 3.4 Všeobecných zmluvných podmienok banka vedie
bežné účty na základe zmluvy o bežnom účte. Podľa bodu 3.8 VOP klient musí mať na bežnom účte
dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich na poplatky v zmysle sadzobníka .V zmysle bodu 3.12

VOP pri zúčtovaní úrokov, poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu. Po dobu nepovoleného
prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok. S oprávnením banky požadovať
úrokyzaprečerpanieúčtupočítaobchodnýzákonníkajzákonospotrebiteľskýchúverochvust.§18ods.
1. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15- Home Credit Slovakia vs.
Biroóvá,článok10ods.1,2SmerniceEurópskehoparlamentuaRady2008/48/ESz23.apríla2008,keď

zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument . Zákonom možno stanoviť,
že aj VOP/OP/Sadzobník v prípade, ak obsahujú niektoré z uvedených povinných náležitostí zmluvy,
majú byť podpísané. VOP/OP/ Sadzobník sú súčasťou zmluvy a klienta zaväzujú, aj keď ich klient
nepodpísal. V predmetnej veci, čo sa týka premlčania, zo zmluvy o povolenom prečerpaní vyplýva, že
právo sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Z

vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca dňa 25.08.2015 previedol debetný zostatok na vnútorný
účet. V danom prípade tak všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť dňa 26.08.2015 a
uplynula dňa 26.08.2018. Žalobca si svoje právo na zaplatenie sumy 886,94,- eur s príslušenstvom
uplatnil na súde dňa 7.11.2016, teda pred uplynutím trojročnej premlčacej doby, t.j. v lehote. Navrhol,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného na úhradu dlžnej

sumy. S/časne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

13. Žalovaná sa písomne k podanému odvolaniu žalobcu nevyjadril.

14. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379, § 380 Civilného sporového

poriadku (zák. č. 160/2015 Z. z.), ďalej len CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385
ods. 1 CSP a dospel k záveru, že je potrebné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť
na ďalšie konanie.

15. Žalobca namietal odvolací dôvod spočívajúce v skutočnosti, že v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/

CSP rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

16. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu
právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo
správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanej zaplatenia
sumy 886,94 eur spolu s úrokom vo výške 28% ročne zo sumy 886,94,- eur od 26.08.2015 do

zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe dôvodil, že dňa 08.11.2011 uzatvoril so žalovanou zmluvu
č.9062631001 , na základe ktorej zriadil a viedol pre žalovanú účet. Žalobca v žalobe ďalej uviedol,
že žalovaná sa na predmetnom účte dostala do nepovoleného prečerpania vo výške žalovanej istiny
a tento dlh nevyrovnala, preto žalobca zatvoril účet, o čom žalovanú informoval posledným výpisom zúčtu. Pred zatvorením účtu žalobca vykonal dňa 25.08.2015 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy
debetný zostatok na účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Jednalo sa o transakciu
- bezhotovostný prevod- vyrovnanie zostatku zatvoreného účtu alebo prevedeniu dlhu klienta, pričom

ide o transakciu banky, nie o úhradu zo strany žalovanej. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný zaplatiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby , t.j. v danej
veci 28% ročne.

18. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní

bankových produktov a služieb medzi stranami sporu zodpovedá podľa obsahu zmluve v zmysle § 708
ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca na základe zmluvy viedol pre žalovanú účet a poskytoval jej
s tým súvisiace služby. Z predložených listinných dôkazov zo strany žalobcu mal za preukázané, že
poslednú úhradu vykonala žalovaná 4.7.2014, kedy vložila na účet sumu 700,- eur a následne boli na
účte účtované len debetné položky. Suma 886,94,- eur predstavuje rozdiel medzi všetkými debetnými a
všetkými kreditnými obratmi na účte žalovanej. Počiatočný stav účtu k 30.6.2014 bol vo výške - 827,90,-

eur, limit povoleného prečerpania bol 1230,- eur. Ku dňu vyrovnania zostatku účtu 25.8.2015 bol stav
na účte- 886,94,- eur. Debetné obraty predstavujú úroky, po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ
účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok 28 %, spolu ide o úroky 236,04,- eur, poplatky za vedenie
účtu, vklad v hotovosti, výber v hotovosti, zistenie zostatku , výzva, upomienky.

19. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že nepovolené prečerpanie je zmluvné dojednanie, ktoré
je jednostranne určené a nadstavené bankou. Nemohlo ísť o žiadne obojstranne dohodnuté plnenie už i
s ohľadom na to, že je obsiahnuté vo VOP, kde si banka jednostranne stanovuje možnosť prekračovať
bežný účet klienta bez akéhokoľvek časového obmedzenia. Nejde o individuálne dojednanie, pretože
žalovaný nemal možnosť ovplyvniť jeho obsah. Banka bez vôle majiteľa účtu môže poskytovať

aj nedojednané prekročenie finančného stavu na účte, pričom si zabezpečuje právo na úroky a
rôzne poplatky, ktoré následne ďalej úročí úrokom 28% tak, ako je to pri povolenom prečerpaní, teda
zmluvne dojednanom prečerpaní finančných prostriedkov. Banka má podľa tohto ustanovenia dokonca
možnosť úrok aj zvýšiť. Uvedená praktika banky nemôže požívať právnu ochranu, pretože je výrazne
v neprospech spotrebiteľa a zabezpečuje len záujmy banky. Pokiaľ má banka aj pri nepovolenom

prečerpaní finančných prostriedkov zachované rovnaké právo na úroky /dokonca i vyššie/, právo
na poplatky a iné plnenia podľa vnútorných predpisov banky, je potom bez významu, či sa povolené
prečerpanie zmluvne dojedná alebo nie. Pri zmluvnom dojednaní však spotrebiteľ osobitne s bankou
dojednáva podmienky prečerpania finančných prostriedkov na účte, úročenie a predovšetkým je
informovaný a má vedomosť o tom, že banka mu poskytuje v podstate úver, tak ako to predpokladá §

710 Obchodného zákonníka. Celý nárok žalobcu vyplýva z takéhoto prečerpania, ktoré uplatnil žalobca
v žalovanej úverovej istine a následne aj ako príslušenstvo 28 % od celej žalovanej sumy až do
zaplatenia. Nie je možné prehliadať i to, že banka si uzavretím a ukončením vedenia účtu uplatňuje
ďalšie úročenie zo sumy, ktorá je tvorená aj úrokom, t.j. banka požaduje úrok z úrokov, čo je neprijateľné,
pretože ide o duplicitnú sankciu dlžníka. Súd však konštatuje, že žalobca v konaní ani nepreukázal

platné dojednanie povoleného prečerpania a úverového limitu, pretože v zmluve o spolupráci je uvedený
len údaj o zriadení účtu, údaj o vydaní platobnej karty s denným limitom. Žalobca uplatňuje práva
veriteľa zo zmluvy o vedení účtu a poskytnutí úverových finančných prostriedkov, pričom žalovaná
vložila na účet sumu 700,- eur dňa 4.7.2014 a následne boli účtované na účte len debetné položky a to
úroky, rôzne poplatky, pričom ku dňu 1.7.2014 bolo povolené prečerpanie znížené na 0,- eur. V každom

jednotlivom mesiaci následne účtovala banka len poplatky a úroky, pričom stav na účte ku dňu 31.7.2015
bol - 870,69,- eur a ku dňu 25.8.2015 v sume - 556,94,- eur . Žalobca nepreukázal opodstatnenosť
pohľadávky, z čoho pozostáva, či ide o skutočne vyčerpané finančné prostriedky, a ak áno , na základe
akého platne dohodnutého zmluvného vzťahu, resp. či ide len o príslušenstvo k pohľadávke, t.j. úroky,
poplatky. Žalobca nepreukázal, že takýto úverový vzťah vznikol platne a z bežného účtu nevyplýva

dojednanie povoleného prečerpania.

20. I keď žalobca svoj nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov odvodzoval od Všeobecných obchodných
podmienok a Sadzobníka poplatkov, ktoré listiny mali tvoriť podľa tvrdení žalobcu uvedených v žalobe
neoddeliteľnú súčasť zmluvy uzatvorenej dňa 08.11.2011, žalobca žiadne takéto dokumenty účinné v

období uzatvorenia zmluvy nepredložil , ale predložil Úrokové sadzby a Sadzobník účinné až od júla
15.1.2016, resp. od 14.10.2016, t.j. viac ako 4 roky od uzatvorenia zmluvy . Všeobecné obchodné
podmienky predložil s účinnosťou od 01.10.2016. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca Všeobecné
obchodné podmienky v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy 08.11.2011 tvoriace neoddeliteľnúsúčasť predmetnej zmluvy, v zmysle ktorých sa domáhal zaplatenia poplatkov a úrokov nepredložil,
rovnako nepredložil úrokové sadzby a sadzobník v čase uzatvorenia zmluvy. Ako už bolo vyššie
uvedené, z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom nie je možné vyvodiť, na akom základe

sa žalovaná dostala do nepovoleného debetu, že suma istiny 886,94 eur je dôsledok porušenia
zmluvných povinností žalovanej zaplatiť sankcie (úroky a poplatky), za ktoré konkrétne porušenie
zmluvných povinností a na základe ktorých ustanovení zmluvy. Keďže žalobca v konaní neuniesol
dôkaznú povinnosť a dôkazné bremeno, súd prvej inštancie správne postupoval, keď žalobu zamietol.

21. Podľa § 129 ods. 1 CSP, ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje,
alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie
doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.

22. Žalobca v odvolaní namietal, že procesným postupom súdu prvej inštancie mu bolo znemožnené

uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práv práva na
spravodlivý proces z dôvodu, že súd prvej inštancie ho mal vyzvať v zmysle § 129 ods. 1 CSP na
doplnenie žaloby, ak ju považoval za neúplnú, a to na doplnenie zmluvy o povolenom prečerpaní a
sadzobníka poplatkov.

23. Odvolací súd k uvedenej odvolacej námietke žalobcu uvádza, že sporový proces je založený na
zásade kontradiktórnosti, ktorá sa prejavuje aj v tom, že dochádza k prenosu dôkazného bremena
zo súdu na strany sporového konania. Strana je povinná v spore svoje tvrdenie podložiť dôkazmi,
inak sa vystavuje nebezpečenstvu neunesenia dôkazného bremena. Súd nemôže postupom v zmysle
uvedeného ustanovenia § 129 CSP vyzývať strany na splnenie ich dôkaznej povinnosti. Takáto výzva

podľa § 129 CSP neslúži na odstraňovanie nedostatkov dôkazného tvrdenia strán. Je tak potrebné
rozlišovať medzi neúplnosťou žaloby a neunesením dôkazného bremena. Súd má povinnosť zaslať
stranevýzvunaodstránenievádpodaniapodľa§129CSPlenvprípadepodania,zktoréhoniejezrejmé,
čohosatýkaačosanímsleduje,prípadneneúplnéhoalebonezrozumiteľnéhopodania(vrátanežaloby).
Ak však zo žaloby je zrejmé, čo sa ňou sleduje (žaloba obsahuje označenie súdu, strán, žalobný návrh,

opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov a podpis žalobcu) a z opísania rozhodujúcich
skutočností vyplýva aj dôvod (základ) uplatňovaného nároku, postup podľa § 129 CSP neprichádza do
úvahy. Keďže podania žalobcu nevykazovali znaky nesprávnosti, neúplnosti alebo nezrozumiteľnosti
vyžadujúce doplnenie alebo opravu, námietka žalobcu o potrebe aplikácie ustanovenia § 129 ods. 1
CSP nie je dôvodná.

24. Odvolací súd má za to, že v danom prípade žaloba obsahovala povinné náležitosti žaloby a tiež zo
žaloby a jej doplnenia žalobcom bolo zrejmé, že dôvodom žaloby je nepovolený debet na osobnom účte
žalovaného, vedenom u žalobcu na základe zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov
a služieb, na základe ktorej žalobca zriadil pre žalovaného osobný účet, ktorá podľa obsahu zodpovedá

zmluve podľa § 708 Obchodného zákonníka (ďalej len "predmetná zmluva"). Súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku jednoznačne uviedol, že tieto skutkové okolnosti neboli sporné, avšak žalobca
nepreukázal aj uzatvorenie dohody o možnosti prečerpania prostriedkov na účte, keďže takáto dohoda
nevyplývalazpredmetnejzmluvyaanizinýchžalobcompredloženýchdokumentov,atoanizustanovení
Všeobecných obchodných podmienok (ďalej len "VOP"). Súd prvej inštancie mal tiež za to, že nebol

preukázaný rozsah nároku žalobcu, teda žalobca nepreukázal oprávnenosť výšky žalovanej sumy, keď
nepredložil žiaden dôkaz o výške úrokov a poplatkov za obdobie, za ktoré ich účtoval. Odvolací súd sa
z vyššie uvedeným záverom súdu prvej inštancie stotožnil.

25. Žalobca poukazuje na ustanovenie bodu 3.12 VOP, podľa ktorého môže dôjsť k povolenému

prečerpaniu bežného účtu a odkazuje aj na znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
v znení v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch"), keďže ako tvrdí
ustanovenia VOP iba reflektujú zákonnú úpravu. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že síce uvedený
zákon a aj VOP upravujú nepovolené prečerpanie, to však neznamená, že žalobca so žalovaným aj
uzatvorili dohodu o povolenom prečerpaní. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal,

že by k takémuto dojednaniu medzi ním a žalovaným došlo. VOP žalobcu výslovne neuvádzajú, že
uzavretímpredmetnejzmluvydošloajktakejtodohode.Nakoľkovkonanínebolapreukázanáexistencia
dohody o povolenom prečerpaní na osobnom účte, sú aj úroky vo výške 28%, ktoré žalobca v konaní
požadoval nedôvodné.26. Odvolaciu námietku žalobcu, že na danú vec bolo potrebné aplikovať rozsudok Európskeho súdneho
dvora z 09.11.2016 vo veci sp. zn. C 42/15 Home Credit Slovakia a.s. proti Kláre Bíróovej, z ktorého

okrem iného vyplýva, že náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemusia byť nevyhnutne v samom
texte úverovej zmluvy, ale časť z nich môže byť obsiahnutá aj v Obchodných podmienkach alebo
Sadzobníku, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy, odvolací súd uvádza, že táto námietka neobstojí.
Ako už bolo vyššie konštatované, žalobca nepreukázal, že by Všeobecné obchodné podmienky, na ktoré
sa vo svojej žalobe odvoláva a z ktorých odvíja svoj nárok na zaplatenie poplatkov a úrokov boli k zmluve

pripojené, alebo že boli žalovanému známe. Žalobca tak nepreukázal platné individuálne dojednanie
úrokuvovýške28%zanepovolenéprečerpanieúčtuvspotrebiteľskejzmluve aanivlistine,ktorábybola
spojenásozmluvouoosobnomúčteažežalovanýakospotrebiteľbolsňoupreukázateľneoboznámený.
Vzhľadom k tomu, že v konaní nebol predložený žiadny listinný dôkaz preukazujúci dojednanie výšky
poplatkov a úrokov, žalovanému nevznikla povinnosť platiť žiadne poplatky ani úroky.

27. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách (na rozdiel od zmlúv obchodných) majú
slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo potrebné do každej zmluvy dávať dojednania technického a
vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nezodpovedá zásade profesionality a poctivosti, ak sa dávajú do
nich dojednania, ktoré sú pre uzavretie zmluvy podstatné, z hľadiska informovania spotrebiteľa dôležité,
resp. ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že si ich spotrebiteľ nevšimne.

(nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. I. ÚS 3512/11 zo dňa 11.11.2013). Odvolací súd tiež
poukazuje na to, že možnosť upraviť niektoré si niektoré dojednania mimo textu spotrebiteľskej zmluvy
sa nevzťahuje na povinnosti veriteľa informovať klienta v zmysle § 5 ods. 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch,keďžesplneniesitýchtopovinnostížalobcomodvolacísúdzpredloženýchdokumentovnezistil.

28. Súd prvej inštancie následne aplikoval zákonné ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa, keď orgán, rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez
návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto

skutočností dovolával.

29. Odvolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07. februára 2018,
sp. zn. PL. ÚS 11/2016, ktorý vyslovil, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení

neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ústavný súd posudzoval, či povinnosť sudu ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru je
v súlade s čl. 46 ods. 1 ústavy zaručujúcim právo na nestranný súd , právo na súdnu ochranu a právo
na prístup k súdu v spojení s právnou istotou, ktorá je chránená tak čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj čl. 1
ods. 1 ústavy.

30. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať. Napriek
tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku existujúci nesúlad
napadnutého ustanovenia s Ústavou SR. Nález ústavného súdu - okrem toho, že je právnym dôvodom
neúčinnosti nesúladného ustanovenia zákona (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR)

- predstavuje tiež interpretáciu dotknutých ustanovení ústavy (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v spojení
s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) v tom zmysle, že ich treba vykladať inak než ich vyložil zákonodarca pri
prijímaní nesúladného ustanovenia zákona (v tomto prípade to znamená, že prihliadanie na premlčanie
bez námietky strany je v rozpore s týmito ustanoveniami ústavy). Súdy sú pri rozhodovaní viazané
nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy SR). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v

prejednávanej veci použil ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, bol síce v
súlade s vtedy účinným zákonom, avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými ustanoveniami
čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v
zmysle zákona) predstavuje porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy
SR. V zmysle uznesenia pléna Ústavného súdu SR z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/06, kde

bola riešená otázka okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem
inéhokonštatoval,žehmotnoprávneúčinkynálezuvovzťahukukonaniam,ktoréešteneboliprávoplatne
skončené, nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí,
akoby nebolo nikdy súčasťou právneho poriadku.31. Ústavný súd poukázal i na aktuálny Civilný sporový poriadok, ktorý procesne chráni slabšiu stranu
spotrebiteľa, poukazom na čl. 6 CSP.

32. Žalobca priamo v podanom odvolaní namietal premlčanie nároku, pričom v danej veci sa právo
premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca
dňa 25.08.2015 previedol debetný zostatok na vnútorný účet. V danom prípade všeobecná trojročná
premlčacia doba začína plynúť dňa 26.08.2015 a uplynula dňa 26.08.2018. Žalobca si tak nárok

uplatnil včas, keď podal návrh na súd dňa 07.11.2016. Je preto potrebné, aby sa súd prvej inštancie
opätovne zaoberal posúdením uplatneného nároku. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobu žalobcu
považoval za nedôvodnú, keď aplikoval ust. § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaná najmenej od roku 2012 udržiavala na svojom účte mínusový stav, žalobca účtoval úroky z
povoleného a následne od apríla 2014 z nepovoleného prečerpania finančných prostriedkov Nárok z
platne nedojednaného povoleného a nepovoleného prečerpania nemôže byť ničím iným len nárokom

na vydanie bezdôvodného obohatenia , ktoré sa premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe
podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žaloba bola podaná na súd dňa 7.11.2016, žalovaná
čerpala posledné finančné prostriedky s určitosťou pred aprílom 2014, pretože v tejto dobe žalobca
zrušil povolené prečerpanie a od tejto doby sú preukázateľne na jej účte účtované len úroky a poplatky.
Počiatok doby plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe, preto nastal najneskôr pred aprílom

2014 a táto lehota nepochybne uplynula do dňa podania žaloby 7.11.2016, rovnako uplynula aj prípadná
trojročná objektívna premlčacia doba odo dňa skutočného vyčerpania finančných prostriedkov.

33. V danom prípade ide o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, keď aplikoval ust. § 5b
z.č. 250/2007 Z.z. v znení : „orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez

návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane
jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo
priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával „ , ktoré bolo nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyhlásené za
protiústavné / súd nie je povinný ex offo prihliadať na premlčanie spotrebiteľského úveru/ , pričom

bolo znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Daný nedostatok nie je možné napraviť v konaní pred odvolacím
súdom, preto aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval aj v rozsahu
potrebnom pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie a vrátenie veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

34. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods.
2 CSP), vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich
právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu,
pričom sa vysporiada aj s námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní.

35. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a
c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

36. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách konania pred
súdom prvej inštancie , ako aj o trovách odvolacieho konania § 396 ods. 3 CSP/.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).