Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. august 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/77/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817205754
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Hrib, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817205754.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu sudcu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a
členov senátu JUDr. Janky Kočišovej a JUDr. Rastislava Pellu v spore žalobcu: LUCKY CLUB, s.r.o.,
sídlo : Francisciho 16, Poprad 058 01, IČO : 36 486 426, proti žalovanému: DRAŽOBNÍK, s.r.o., sídlo :
Hviezdoslavova 6, Košice 040 01, IČO : 36 764 281, v konaní o určenie všeobecnej ceny nehnuteľnosti,
o odvolaní žalobcu proti Rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 5Cb/9/2017 - 55 zo dňa 25. januára

2019 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho výroku o náhrade trov konania.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu zo dňa 26. mája 2017,

ktorou sa žalobca domáhal určenia všeobecnej hodnoty jeho nehnuteľností uvedených v žalobnom
návrhu. Zároveň súd prvej inštancie priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie absenciou naliehavého právneho záujmu na určení
hodnoty nehnuteľností v súdnom konaní, pretože podľa Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných

dražbách(konkrétnepodľajeho§12)samáhodnotanehnuteľnostíprevýkondobrovoľnejdražbyustáliť
v priebehu dražby a to znaleckým posudkom, ktorý nemôže byť starší ako 6 mesiacov. V tejto súvislosti
súd prvej inštancie poukázal na zákonné možnosti vlastníka nehnuteľnosti ešte pred uskutočnením
dražby namietať príslušný znalecký posudok a tiež aj na možnosť požiadať o vyhotovenie nového
znaleckého posudku iným znalcom. Rozhodnutie o náhrade trov konania bolo podľa znenia § 255
ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len Civilný sporový poriadok ) odôvodnené pomerom úspechu

žalovaného v konaní, t.j. v rozsahu 100 %.

3. Žalobca v zákonnej lehote svojim podaním zo dňa 23.3.2019 podal proti rozsudku súdu prvej
inštancie odvolanie a to konkrétne proti jeho výroku o náhrade trov konania žalovaného. Svoje odvolanie
odôvodnil tak, že na vydaní ním navrhovaného rozsudku mal v čase podania žaloby naliehavý právny
záujem, pretože vtedy ešte neuplynulo 6 mesiacov od vyhotovenia Znaleckého posudku č. 49/2017

zo dňa 3.3.2017, s ktorým nesúhlasil. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobu podal na základe
Uznesenia Okresného súdu Rožňava sp. zn. 8Cb/7/2017 zo dňa 4.5.2017, ktorým v súvislosti s vydaným
neodkladným opatrením (uloženie povinnosti zdržať sa dražby) bola žalobcovi uložená povinnosť podať
žalobu vo veci samej v lehote 30 dní. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol rozsudok
ohľadom trov konania zmeniť tak, že podľa § 257 Civilného sporového poriadku súd náhradu trov
konania stranám neprizná.4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že sa pridržiava správnych záverov
Okresného súdu Rožňava vo všetkých bodoch jeho rozsudku. Ďalej uviedol, že podané odvolanie vníma
iba ako ďalšiu snahu žalobcu o zbavenie sa následkov svojho konania, ktorým vyvolal uvedený spor

a preto je toho názoru, že by žalobca mal znášať trovy konania, ktoré boli vyvolané jeho konaním. Na
základe uvedeného žalovaný navrhol odvolanie žalobcu zamietnuť.

5. Podľa § 365 ( Odvolacie dôvody ) ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolanie možno odôvodniť
len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil

strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“

6. Podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku : „Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie
potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.“

7. Podľa § 387 ods. 2 Civilného sporového poriadku : „Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.“

8. Vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvého stupňa ako aj z obsahu odvolania a tiež z vyjadrenia
žalobcu k odvolaniu v rámci odvolacieho konania dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie je vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku potvrdil.

9. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
konštatuje, že dôvody, ktoré viedli súd prvej inštancie k jeho rozhodnutiu boli správne. T.j. podľa zistenia
odvolaciehosúduneboližalobcomdeklarovanéodvolaciedôvody,respektívezákonnéodvolaciedôvody
(§ 365 Civilného sporového poriadku ) naplnené.

10. Len na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd považuje za
potrebné uviesť ďalšie dôvody vydaného rozhodnutia (odseky 12 až 19 tohto odôvodnenia ).

11. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“

12. Podľa § 257 Civilného sporového poriadku : „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak
existujú dôvody hodné osobitného zreteľa“

13. Podľa § 12 ods. 1, 4, 5 a 6 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách : „ (1) Dražobník

zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania dražby. Ak
ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku 3) alebo ak je vlastníkom predmetu
dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená
znaleckým posudkom, 11a) ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec
ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví

príslušným spôsobom odhad ceny. (4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle
vlastníkovipredmetudražbyznaleckýposudok,11a)atonajneskôr30dnípreddňomkonaniadražby.(5)
Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku
podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať
vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne

vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby
písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí
dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. (6) Naúčely ohodnotenia predmetu dražby sa použije znalecký posudok podľa odsekov 1, 3 alebo 5, ktorým
bola určená vyššia všeobecná hodnota predmetu dražby.“

14. Vychádzajúc z obsahu § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí vo všeobecnosti zásada,
že právo na nahradenie trov konania patrí strane, ktorá bola vo veci úspešná (respektíve pomerne viac
úspešná). Táto zásada neplatí iba vo výnimočných prípadoch, kedy súd neprizná právo na nahradenie
trov konania a to konkrétne za situácie, keď existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 Civilného
sporového poriadku ).

15. Dôvody, ktoré by umožňovali aplikáciu ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku na
rozhodnutie o trovách konania, nie sú špeciálne upravené a v zásade je táto problematika ponechaná
na voľnú úvahu súdu. Rozhodnutie súdu však nemôže byť svojvoľné a musí vychádzať z obsahu a
priebehu konkrétneho sporu, prípadne aj z aktuálnej situácie strany sporu (majetkové, sociálne, osobné,
zárobkové a iné pomery).

16. Žalobca (ako nato správne poukázal vo svojom rozhodnutí aj súd prvej inštancie) mal v rámci
realizácie dobrovoľnej dražby žalovaným možnosť vzniesť voči vyhotovenému znaleckému posudku
svoje námietky a prípadne tiež možnosť požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku (§ 12 ods.
5 Zákona č. 527/2002 Z.z. ). Žalobca podľa svojho vlastného vyjadrenia (na pojednávaní dňa 25.1.2019)

svoje oprávnenia vzniesť námietky alebo požiadať o vyhotovenie nového znaleckého posudku nevyužil,
ale rovno inicioval súdne konanie.

17. Žalobca nevyužil svoje zákonné možnosti na prípadnú revíziu ohodnotenia jeho nehnuteľností v
rámci dobrovoľnej dražby, ale rovno podal voči dražobníkovi žalobu (respektíve najprv návrh na vydanie

neodkladného opatrenia). Túto skutočnosť je v rámci rozhodovania o náhrade trov konania potrebné
a spravodlivé vyložiť v neprospech žalobcu. Zjednodušene žalobca nedodržaním zákonného postupu
vyvolal tento súdny spor, preto v tomto prípade na rozhodnutie o náhrade trov konania neprichádza do
úvahy aplikácia špeciálneho ustanovenia § 257 Civilného sporového poriadku.

18.Žalobcomdeklarovanýdôvodprenepriznanienáhradytrovkonaniažalovanémuniejeopodstatnený,
preto platí všeobecná zákonná zásada o náhrade trov konania v prospech strany, ktorá bola úspešná
(§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ).

19. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku (Trovy odvolacieho konania ) : „Ustanovenia o

trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.“

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku a to tak, že úspešnému žalovanému voči neúspešnému žalobcovi priznal právo na
nahradenie trov konania v rozsahu podľa pomeru jeho úspechu, t.j. v plnom rozsahu.

21. O výške nároku žalovaného na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený
súdnyúradníkpoprávoplatnostirozhodnutia,ktorýmsakonaniekončí(§262ods.2Civilnéhosporového
poriadku ).

22. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).