Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Dunajská Streda
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Mária Jačeková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/4/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213225606
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2213225606.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci
žalobcu : V. S. U., H..U.., N.: XX XXX XXX, U. U. O. XXXX/XXX, XXX XX L., zastúpený: Advokátska
kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, proti žalovanému : W. T.,
B.. XX.XX.XXXX, X. P. X. Č.. XXX, o zaplatenie 642,04 € s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti nároku na zaplatenie istiny 448,68 € s úrokom z omeškania 100,52 € z a s
t a v u j e.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .
III. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 40,16%.
IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou došlou na tunajší súd dňa 6.12.2013 domáhal zaplatenia pohľadávky 642,-€
pozostávajúca z istiny 449,-€, z úroku 133,36 €, poplatku za upomienku 60,-€, zmluvnej pokuty 43,68
€, úroku z omeškania do dňa poslednej splátky vo výške 2,03€, zákonného úroku z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni predpisu poslednej splátky, spolu s trovami konania na tom právnom základe, že
medzistranamisporu,žalobcomakoveriteľom,ažalovanýmakodlžníkomboladňa09.03.2010uzavretá
úverová zmluva pod číslom XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sa stali aj úverové podmienky .Predmetom
zmluvy bolo poskytnutie peňažných prostriedkov v sume 449,-€, ktoré sa zaviazal žalovaný splácať v
mesačných splátkach v počte 12 po 48,53 €. Výšku spôsobu výpočtu pohľadávky doložil výpis čerpania,
splátok úhrad.
2. Rozsudkom tunajšieho súdu dňa 28.10.2016 súd žalobe vyhovel z časti, keď uložil žalovanému
zaplatiť žalobcovi istinu 149,68 €, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37,42 € od 16.12.2010
do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37,42 € od 16.01.2011 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 37,42 € od 16.02.2011 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 37,42 € od 16.03.2011 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti
rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva, s poukazom
na ust.§ 52 ods.1 až 4, § 53 ods.1,4 a 9, § 54 ods. 1 a 2 , § 100 ods.1, § 101, Obč. zák., zákona o
spotrebiteľských úveroch, § 5b zákona č.250/2007Z.z.3. Rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 19.03.2019, č. k. XXCo/XX/XXXX-XXX, bol rozsudok
súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti čo do istiny 43,68€ potvrdení a v ostanej zamietajúcej časti
zrušený a vrátený na ďalšie konanie, keď medzičasom vyšiel nález Ústavného súdu SR pod sp. zn. L..
Ú. XX/XX a ust.§ 5b zákona č. 250/200 7stratilo účinnosť ex tunc.
4.Súdvovecidoplnildokazovanievypočutímžalovaného,doloženímdokladovoúhradách,keďžalobca
podaním dňa 24.09.2019 vzal žalobu späť čo do ostávajúcej istiny 448,68 € a úroku z omeškania 100,52
€ a žiadal v tejto časti konanie zastaviť. Súd s poukazom na ust. § 145 ods.2 Civilného sporového
poriadku v späťvzatej časti konanie zastavil.
5. Žalobca zotrval čo do nároku na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 141,74€ a trov konania, keď
považoval nárok v uplatnenej pôvodnej výške za opodstatnený.
6. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Obč. zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
7. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné u stanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody , ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
8. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej
činnosti.
9.Podľa§53ods.1Obč.zákonavplatnomznení,spotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech
spotrebiteľa (Ďalej len neprijateľná podmienka).
10. Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.
11. Podľa odseku 9 citovaného ustanovenia, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Obč. zákona, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
13. Pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
14. Podľa § 4 ods1 a 2,3 a 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. - o spotrebiteľských úveroch a o zmene zák. o
obchodnej inšpekcii - stav k 31. 7.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak
je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
15. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k
tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
11.Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
16. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až
j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
17. Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.
Podľa odseku 4 citovaného ustanovenia, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách
sú neplatné.18. Z predloženej úverovej zmluvy uzavretej dňa 09.03.2010 vyplýva, že žalovanému žalobca poskytol
bezhotovostný úver v sume 449,00 €, pri celkovej výške nákladov spotrebiteľa 133,36€. V bode 50.
bola dojednaná výška mesačnej splátky 48,53 €, v bode 51. počte 12 splátok, ročná úroková sadzba
stanovená na 48,26%, RPMN a priemerná hodnota RPMN 48,66%. Lehota splatnosti do 15.03.2011.
Súčasťou zmluvy sa stali aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti V. S. U. U..G..C..
19. Pred žalobnou upomienkou zo dňa 19.04.2011 vyzval žalobca žalovaného na úhradu pohľadávky
- neúspešne.
20. Napriek výzve súdu na doloženie dokladov svedčiacich o počte termíne splátok , tieto žalobca
nepreukázal.
21. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá, vo fakticky
nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet
ku zmluvnému jedinou pochádza z pravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné
dojednanie pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosť spotrebiteľa.
Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva, vyrovnať túto
faktickú nerovnosť a to formou obmedzenia autonómie vôle.
22. Základným princípom spotrebiteľských zmlúv je , že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku ,
a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán, v neprospech spotrebiteľa a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú
nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne
obmedzuje uplatňovanie nárokov prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy,
návrhy, už prijatého plneniam, alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto
podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od
23. Podľa ustanovenia § 657 OZ zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
24. Podľa ustanovenia § 658 ods. 1 OZ pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
25.Podľaustanovenia§3ods.1OZvýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnychvzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.
26. Podľa § 39 Obč.zák., neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu
alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom
styku (poctivosť, nezneužívame výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti
účastníkov občianskoprávnych vzťahov). Vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 137/2003 (Zo súdnej praxe
č. 62/2004) Najvyšší súd SR už uviedol, že za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom v zmysle
§ 3 ods. 1 OZ treba považovať úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti
prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi. Súlad právneho úkonu s
dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu na oboch stranách
sporu (nielen osoby vykonávajúcej určité právo, ale aj osoby týmto úkonom dotknutej), s prihliadnutím na
všetky rozhodujúce okolnosti a nezávisle od vedomia a vôle (zavinenia) toho, kto právo alebo povinnosť
vykonáva. V tejto súvislosti možno súhlasiť aj s názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozhodnutí
sp. zn. 3Cdo 49/96 (Zo súdnej praxe č. 38/1997), že ustanovenie § 3 ods. 1 OZ nemá vlastnú priamu
normotvornú platnosť - upravuje iba spôsob aplikácie a interpretácie ustanovení, ktoré priamo upravujú
právne vzťahy, a to na základe všeobecných pravidiel morálnych, elementárnej slušnosti a tolerancie a
morálneho charakteru konajúcich.28. Ústavný súd SR v náleze z 28. februára 1995 sp. zn. PL. ÚS 10/95 (Zbierke zákonov SR, čiastka
20, číslo 51/1995), ktorým rozhodol o nesúlade ustanovenia § 13 vyhlášky ministerstva spravodlivosti
č. 45/1964 Zb. s ustanovením § 658 ods. 1 OZ okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky (§
658 ods. 1 OZ) predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi neznamená to, že možno dohodnúť
úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením § 39 OZ, teda nesmie
sa priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška
dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi.
29. Ústavným súdom vyslovený názor korešponduje s tézou (používanou predovšetkým právnou
vedou a teóriou), že zásada zmluvnej voľnosti v súkromnom práve nie je absolútna a nachádza svoje
obmedzenie (z hľadiska obsahovej náplne právnych úkonov) napr. pri aplikácii korektívov rozporu s
dobrými mravmi. Usmerňovanie zásady zmluvnej voľnosti prostredníctvom uvedených korektívov (ako
aj pri zákonnom zákaze) nepochybne prispieva k spoločenskej a právnej akceptácii zásady zmluvnej
spravodlivosti v súkromnom práve.
30. Pokiaľ ide o primeranosť výšky úrokov z pôžičky - problematika dobrých mravov (na historickom
národnom, ale aj európskom pozadí) úzko súvisí s doktrínou o neprípustnom, resp, neprimeranom
znevýhodnení založenom právnym úkonom, tak typickou práve v prípade tradičnej "úžery". Táto doktrína
nadobudla v modernom práve váhu a význam a slúži určitým obmedzujúcim spôsobom k naplneniu
zásady zmluvnej spravodlivosti.
31. Dojednanie úrokov pri peňažnej pôžičke podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka v neprimeranej
výške je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ).
32. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové
okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou
mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. že neprimerane vysoký úrok je nepochybne v rozpore
s dobrými mravmi. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úroku treba prihliadnuť na celkové
okolnostiúkonu,jehopohnútkyaúčel,ktorýsledoval.Predovšetkýmvšaktrebaporovnaťdojednanýúrok
s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov. V danom prípade podľa potvrdenia Národnej
banky Slovenska v rozhodnom čase výška úrokov pre spotrebiteľské úvery v trvaní do jedného roka
v 1. štvrťroku 2010 bolo 9,74%, keď strany sporu si však dojednali úrokovú mieru päťnásobne vyššiu
obvyklej úrokovej miery. Takto dojednané úroky je potrebné považovať za úroky dojednané v rozpore s
dobrými mravmi( Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/57/2005/
33. Nakoľko žalobca poskytol žalovanému úver v celkovej výške 449,-€, z ktorej sumy žalovaný
nezaplatildopodaniažalobyanijednusplátku,bolnárokžalobcudôvodnýčodoistiny449,-€.Vpriebehu
konania žalovaný zaplatiť celkom 798,88€, ktoré plnenie žalobca akceptoval, a žalobu vzal späť, keď
počítal nárok žalobcu aj s dojednanými úrokmi 48,26% ročne, v ktorej časti súd žalobu zamietol, ako
neodôvodnenú, pre absolútnu neplatnosť spôsobu dojednania úrokov z úveru.
34. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.
35. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
36. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v časti uplatneného nároku, súd mu priznal pomernú časť trov
konania vo výške 40,16%.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)
Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.