Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/193/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115227854
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Cisárová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:2115227854.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu M. bývajúceho v I., proti žalovanej UNIQA poisťovňa,
a.s., so sídlom v Bratislave, Krasovského 15, IČO: 00 653 501, zastúpenej PRK Partners s. r. o, so
sídlom v Bratislave, Hurbanovo námestie 3, IČO: 35 978 643, o zaplatenie 6 981,18 € s príslušenstvom,
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11 C 519/2015, o dovolaní žalovanej proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave zo 16. mája 2018 sp. zn. 11 Co 70/2017, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou po pripustení jej zmeny súdom domáhal, aby žalovaná bola
zaviazaná zaplatiť sumu 6 981,18 € s príslušenstvom ako poistné plnenie v zmysle poistnej zmluvy

č. XXXXXXXXXX o havarijnom poistení motorových vozidiel fyzických osôb, ktorú strany uzavreli 13.
marca 2015. Nárok na požadované plnenie vyvodzoval z toho, že 11. mája 2015 došlo na ceste medzi
obcami B. a A. k dopravnej nehode, pri ktorej došlo k poškodeniu karosérie a časti interiéru poisteného
motorového vozidla. Dopravná nehoda vznikla vyhýbaním sa prekážke na vozovke (vysypané skaly)
a následným nárazom do stromu. Žalovaná listom z 29. mája 2015 žalobcovi oznámila svoj nesúhlas
s opravou motorového vozidla s tým, že na základe predbežnej kalkulácie škodu bude riešiť ako

totálnu škodu. Následne listom z 25. augusta 2015 žalobcovi odmietla poskytnúť požadované plnenie
s odôvodnením, že prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu povinnosti poskytnúť poistné plnenie
dospela k záveru, že preukázaný rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla I. nezodpovedá
deklarovanému nehodovému deju (Všeobecné poistné podmienky pre poistenie Kasko, oddiel I. čl. 8 -
Všeobecné výluky, 5.- Poistiteľ neposkytne poistné plnenie, b/ - ak poistník neposkytol poistiteľovi pri
uzatváraní poistného plnenia alebo pri prešetrovaní poistnej udalosti pravdivé informácie). Zamietavé

stanovisko žalovanej z dôvodu neposkytnutia pravdivých informácií o vzniku škodovej udalosti žalobca
považoval za nesprávne, motorové vozidlo predal za sumu 2 500 €. Pri stanovení výšky škody v
dôsledku odmietnutia poistného plnenia vychádzal z ceny stanovenej poisťovňou, ktorá náklady na
opravu vyčíslila sumou 7 348,61 € po zohľadnení jeho spoluúčasti 5 %.

2. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom z 22. novembra

2016 pod č. k. 11 C 519/2015-156: I. konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 2 610,74 € a v časti
úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 2 610,74 € od 26.8.2015 do zaplatenia zastavil, II.
žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 4 370,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 4 370,44 € od 29.11.2015 do zaplatenia, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, III.
vo zvyšku žalobu zamietol a IV. rozhodol o nároku na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozhodnutia
vyplýva, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nebolo jednak preukázané, že

by žalobca poskytol žalovanej nepravdivé informácie o škodovej udalosti a nebol preukázaný žiaden
dôvod, pre ktorý by bola žalovaná oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie, pričom takýtodôvod tu nebol ani podľa § 799 ods. 3, ani podľa § 802 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež
„OZ“), ani podľa iných zákonných ustanovení, keď poistné podmienky sú v časti, v ktorej odporujú
ustanoveniam § 802 a § 799 OZ neplatné, keďže ide o kogentné ustanovenie, od ktorých sa nemožno

odchýliť. Podľa súdu kogentnosť týchto ustanovení neumožňuje v tejto otázke odlišnú úpravu vôbec,
a to ani vo Všeobecných obchodných podmienkach (ďalej tiež „VPP“), pričom mal za to, že ak by aj
kogentný charakter nevyplýval z povahy daných ustanovení, nemožno sa podľa § 54 ods. 1 OZ od neho
odchýliť v neprospech spotrebiteľa vzhľadom na nesporne spotrebiteľský charakter daného právneho
vzťahu medzi stranami sporu. Zdôraznil, že možnosť odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie v zmysle

§ 802 ods. 2 OZ a § 799 ods. 3 OZ je, že poistený vedome porušil povinnosti uvedené v § 799 ods.
1, 2 OZ, resp. § 793 OZ a zároveň to, že vedomé porušenie povinnosti alebo nepravdivo uvedená
skutočnosť boli príčinnou poistnej udalosti, o aký prípad v danej veci sa nejednalo. Uviedol, že žalovaná
odmietnutie poistného plnenia odôvodňovala práve a len uvedením nepravdivých informácií o vzniku
škodovej udalosti zo strany žalobcu a poukazom na znenie VPP. Súd prvej inštancie na uvedenom
základe poistné plnenie priznal žalobcovi vo výške 4 370,44 € (6 870,44 € - 2 500 €), ktoré bola žalovaná

povinná uhradiť do 28.11.2015, a keďže dňom 29.11.2015 sa dostala s plnením do omeškania, preto ju
súd v zmysle § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 563 OZ zaviazal zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo
výške 5,05 % od 29.11.2015 do zaplatenia v zmysle vl. nar. 87/1995 Z.z. a v časti úroku z omeškania
nad uvedený rozsah (od 26.8.2015 do zaplatenia) ako nedôvodný zamietol. Konanie v časti o zaplatenie
2 610,74 € súd zastavil po späťvzatí žaloby v tejto časti podľa § 145 ods. 2 CSP. Pri rozhodovaní o

náhrade trov konania vychádzal z § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP a § 256 CSP.

3. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovanej rozsudkom zo 16. mája 2018
sp. zn. 11 Co 70/2017 rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti trov
konania potvrdil ako vecne správny (§ 387 ods. 1, 2 CSP); žalobcovi proti žalovanej priznal náhradu

trov odvolacieho konania v celom rozsahu, s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
stotožnil sa v celom rozsahu, skonštatoval správnosť dôvodov uvedených súdom prvej inštancie a
vyporiadal sa s námietkami žalovanej ako nedôvodnými. Aj podľa odvolacieho súdu z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že žalobca poskytol žalovanej pravdivé a úplné informácie o škodovej udalosti,
ktorá je poistnou udalosťou v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy a nebol preukázaný žiaden dôvod, pre

ktorý by bola žalovaná oprávnená odmietnuť alebo krátiť poistné plnenie.

4. Proti uvedenému rozhodnutiu odvolacieho súdu podala žalovaná dovolanie, prípustnosť ktorého
vyvodzovala primárne z § 421 ods. 1 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej
len „CSP“). Podľa žalovanej rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo najmä od posúdenia otázky, či v

tomto prípade vôbec došlo k vzniku poistnej udalosti v zmysle podmienok z Poistnej zmluvy a VPP.
Toto neprávne právne posúdenie viedlo k neprávnemu právnemu záveru o dôvodnosti uplatneného
nároku napriek tomu, že nebolo preukázané, že došlo k naplneniu predpokladov vzniku poistnej udalosti.
Mala za to, že odvolací súd bol povinný skúmať, či došlo k vzniku poistnej udalosti ako základného
predpokladu pre poskytnutie akéhokoľvek poistného plnenia, vôbec sa nezaoberali otázkou, či boli

naplnené dohodnuté výluky z poistenia. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Českej republiky sp. zn. 32 Odo 122/2005 z 30. augusta 2005 a tiež uviedla, že analogicky táto
povinnosť vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 248/2009 zo 14.
januára 2010 a rozhodnutia MCdo/282/2002. V danom prípade nižšie súdy nesprávne právne posúdili
okolnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania. Prípustnosť dovolania žalovaná vyvodzovala aj z §

420 písm. f/ CSP (t. j. súd nesprávnym procesným postupom žalovanej znemožnil uskutočňovať jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces). Žalovaná
vytýkala odvolaciemu súdu, že preskúmaval vecnú správnosť znaleckého posudku a vytváral si vlastné
závery o poškodení vozidla a príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, čo bezpochyby presahuje
odborné znalosti súdu, nevzal v úvahu skutočnosti uvádzané samotným žalobcom o tom, že vozidlom

narazil do stromu pri rýchlosti 60 km/h, a ďalej to, že v rozhodnutí súdu prvej inštancie a rovnako
aj odvolacieho súdu úplne absentuje vyhodnotenie jednotlivých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti;
znalecký posudok vyhodnotili za nehodnoverný iba na základe toho z akých podkladov znalec pri jeho
vypracovaní vychádzal; podklady z ktorých znalec vychádzal sa však neukázali ako nepravdivé. Pre
vylúčenie pochybnosti o záveroch znaleckého posudku uviedla, že žalobca v konaní nepreukázal rozpor

v technickom posúdení dopravnej nehody znalcom, ale len to, že znalec nemohol vypracovať posudok
nazákladefotografií.Spoukazomnauvedenékonštatovala,prípustnosťadôvodnosťdovolania,navrhla
dovolaciemu súdu, aby postupom podľa § 449 ods. 3 CSP napadnuté rozhodnutie zmenil a sám vo veci
rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.5. Žalobca svoje oprávnenie vyjadriť sa k dovolaniu nevyužil.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení,
že dovolanie podala v stanovenej lehote (§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom
(§ 429 ods. 2 písm b/ CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP) zaoberal sa bez nariadenia
pojednávania jeho prípustnosťou a dospel k záveru, že dovolanie je potrebné ako procesne neprípustné
odmietnuť. Vychádzal pritom z týchto záverov:

7. Dovolací súd už v rozhodnutiach vydaných do 30. júna 2016 opakovane (napríklad sp. zn. 1 Cdo
6/2014, 3 Cdo 209/2015, 3 Cdo 308/2016, 5 Cdo 255/2014, 8 Cdo 400/2015) uviedol, že právo na
súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti
podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na
opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom

konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd
môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred civilným súdom, vrátane
dovolacieho konania (m. m. I. ÚS 4/2011).

8. Aj po zmene právnej úpravy civilného sporového konania (vrátane dovolacieho konania), ktorú

priniesol Civilný sporový poriadok, treba dovolanie naďalej považovať za mimoriadny opravný
prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného sporového konania osobitné
postavenie. Dovolanie aj podľa novej právnej úpravy nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nesmie
byťvnímaný(procesnýmistranamianisamotnýmdovolacímsúdom)akotretiainštancia,vrámcikonania
ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie odvolacieho súdu (k tomu porovnaj napríklad

rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 113/2012, 2 Cdo 132/2013, 3 Cdo 18/2013, 4 Cdo 280/2013,
5 Cdo 275/2013, 6 Cdo 107/2012 a 7 Cdo 92/2012).

9. Pri uplatnení tézy vyplývajúcej z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej
rozhodnutia súdov predstavujúce res iudicata „majú zostať nedotknuté“, je potrebné na možnosť

prelomenia záväznosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí hľadieť ako na krajnú výnimku z
tejto zásady. Právnu úpravu dovolania a dovolacieho konania, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých sa
môže táto výnimka uplatniť, nemožno v žiadnom prípade interpretovať rozširujúco; namieste je tu skôr
reštriktívny výklad (k tomu porovnaj napríklad rozhodnutia dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 348/2013
a 3 Cdo 357/2016). V súlade s tým aj odborná právnická literatúra konštatuje, že „narušenie princípu

právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím) musí
byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných
prostriedkoch“ (pozri publikáciu Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C. H. Beck, Praha, 2016, na
str. 1326).

10. Naďalej je tiež plne opodstatnené konštatovanie, že ak by dovolací súd bez ohľadu na neprípustnosť
dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu a na tom základe ho
prípadne zrušil, porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane
(porovnaj rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

11. Naznačenej mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle
§ 419 CSP je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To
znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho
súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho
súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 ods. 1 CSP.

Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie
konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

12. Dovolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť aj to, že dovolacie konanie má od účinnosti
Civilného sporového poriadku povahu typického „advokátskeho procesu“, a to nielen vzhľadom

na znenie nového sporového poriadku. Spracovaniu dovolania a celkovej kvalite zastupovania
dovolateľa musí advokát nevyhnutne venovať zvýšenú pozornosť. Dovolací proces je v porovnaní
s predchádzajúcou právnou úpravou podstatne rigoróznejší a odborne náročnejší. Z hľadiska
posúdenia prípustnosti dovolania je teda podstatné správne vymedzenie dovolacích dôvodov spôsobomupraveným v zákone (§ 431 až § 435 CSP), a to v nadväznosti na konkrétne, dovolaním napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu. Pokiaľ nie sú splnené procesné podmienky dovolacieho konania a
predpoklady prípustnosti dovolania, nemožno dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu

podrobiť vecnému preskúmaniu v dovolacom konaní.

13. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP).

14. Žalovaná tvrdí, že prípustnosť jej dovolania je daná podľa § 421 ods. 1 písm. a/ CSP. Naplnenie
tohto dôvodu predpokladá poznanie „ustálenej praxe dovolacieho súdu“, pričom tento dovolací dôvod
treba vymedziť tak, že dovolateľ uvedie nielen to, aké právne posúdenie pokladá za nesprávne, ale aj to
aká je ustálená rozhodovacia prax a v dovolaní zreteľným spôsobom uvedie akým spôsobom sa daná

právna otázka v praxi dovolacieho súdu vykladá s odkazom na konkrétne rozhodnutia.

15. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 CSP, musí mať zreteľné
charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie o skutkovú
otázku), ktorú odvolací súd riešil a na jej vyriešení založil rozhodnutie napadnuté dovolaním. Právna

otázka, na vyriešení ktorej nespočívalo rozhodnutie odvolacieho súdu (vyriešenie ktorej neviedlo k
záverom vyjadreným v rozhodnutí odvolacieho súdu), i keby bola prípadne v priebehu konania súdmi
posudzovaná, nemôže byť považovaná za významnú z hľadiska tohto ustanovenia. Otázka relevantná
v zmysle § 421 ods. 1 CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní (a to jasným, určitým a
zrozumiteľným spôsobom).

16. Významným znakom otázky relevantnej v zmysle § 421 ods. 1 CSP je jej zásadný právny význam.
Aj za účinnosti CSP je opodstatnené konštatovanie, že otázkou takého právneho významu je otázka
významná nielen pre tú-ktorú prejednávanú právnu vec (spor), ale aj zo širších hľadísk, najmä z
hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov Slovenskej republiky a judikatórnej činnosti

najvyššieho súdu, úlohou ktorého je zjednocovať rozhodovanie všeobecných súdov (napr. rozhodnutia
dovolacieho súdu sp. zn. 1 Cdo 132/2009, 2 Cdo 71/2010, 3 Cdo 51/2006, 4 Cdo 151/1998, 5 Cdo
1/2010, 7 Cdo 117/2011). Je to dané zámerom, aby sa vyriešením takejto otázky prispelo k vytvoreniu
ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu.

17. Pokiaľ procesná strana v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP,
nevymedzí právnu otázku a neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa
jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže svoje rozhodnutie založiť na domnienkach
alebo predpokladoch o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na
mysli; v opačnom prípade by jeho rozhodnutie mohlo byť neefektívne a nedosahujúce zákonom určený

cieľ. V prípade absencie vymedzenia právnej otázky a nekonkretizovania podstaty odklonu od ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých
procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešili súd prvej inštancie a odvolací súd;
v opačnom prípade by uskutočnil procesne neprípustný bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen
novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v CSP, ale aj konkrétne cieľu

sledovanému ustanovením § 421 ods. 1 CSP (8 Cdo 50/2017, 8 Cdo 78/2017, 8 Cdo 141/2017).

18. Na tomto mieste je treba pripomenúť, že dovolací súd je viazaný rozsahom dovolania (§ 439 CSP)
s výnimkou taxatívne uvedených prípadov, je viazaný dovolacími dôvodmi (§ 440 CSP), nie je viazaný
dovolacím návrhom (§ 441 CSP), a tiež je viazaný skutkovým stavom zisteným odvolacím súdom (§

442 CSP).

19. V danom prípade argumentáciu žalovanej v zmysle § 421 ods. 1 písm. a/ CSP, posudzoval dovolací
súd podľa obsahu (§ 124 ods. 1 CSP). Dospel pritom k záveru, že i keď dovolateľka v dovolaní
označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie, v skutočnosti odvolaciemu súdu vyčítala

nesprávne zistenie skutkového stavu veci. Namietala najmä, že odvolací súd v názorovej zhode so
súdom prvom inštancie v skutkovom rámci považoval za rozhodujúce, že nie je možné považovať za
preukázané tvrdenie žalovanej, že by žalobca neposkytol žalovanej pravdivé informácie pri prešetrovaní
poistnej udalosti. Potvrdzuje to tiež text dovolania, ktorým dovolateľka spochybňuje správnosť a úplnosťskutkových zistení a tvrdí, že vykonané dôkazy neboli správne vyhodnotené. Podľa jej názoru pri
prehliadnutívýznamnýchskutkovýchokolnostívecinemôžebyťnapadnutérozhodnutievecnesprávneo
priznanínároku,napriektomu,ženebolopreukázané,žedošloknaplneniupredpokladovvznikupoistnej

udalosti. Dovolateľka tým zreteľne namietala správnosť skutkových zistení ako výsledok hodnotenia
dôkazov. Uplatnenie dovolacieho dôvodu, ktorým je nesprávne právne posúdenie veci, predpokladá
spochybnenie správnosti riešenia právnych otázok odvolacím súdom (nie skutkových); nemožno preto
dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie veci odôvodniť spochybnením skutkových záverov
odvolacieho súdu; dovolací súd nie je oprávnený prehodnocovať skutkové závery odvolacieho súdu,

lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

20. So zreteľom na uvedené možno uzavrieť, že pokiaľ dovolateľka tvrdí, že napadnuté rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci a opodstatnenosť svojho tvrdenia odôvodňuje tým, že
skutkové zistenia a z nich vyplývajúci skutkový záver sú neúplné (nesprávne), nie je splnená zákonná
náležitosťdovolaniavyplývajúcaz§428CSP.Nesprávnosťprávnehoposúdeniavecinemožnovymedziť

nesprávnym alebo neúplným zistením skutkového stavu. V prípade dovolania, ktorého prípustnosť je
vyvodzovaná z § 421 ods. 1 písm. a/ CSP a dôvodnosť vysvetľovaná nesprávnym právnym posúdením,
má kľúčový význam to, či dovolanie obsahuje náležitú argumentáciou spochybňujúcou buď správnosť
aplikácie niektorej právnej normy alebo správnosť jej interpretácie. Takáto argumentácia ale v danom
prípade netvorí obsah dovolania žalovanej. Najvyšší súd preto dovolanie žalovanej v tejto časti podľa

§ 447 písm. d/ CSP odmietol.

21. Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom
spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

22. Pokiaľ ide o prípustnosť dovolania žalovanej podľa § 420 písm. f/ CSP, dovolací súd uvádza, že
znakmi vady zmätočnosti konania podľa tohto ustanovenia sú: a/ zásah súdu do práva na spravodlivý
proces a b/ nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou
aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.

23. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny

proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnyminázormiapredstavami,preberalariadilsaňoupredkladanýmvýkladomvšeobecnezáväzných
predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces
nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom
a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia

Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.
ÚS 251/03).

24. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to, ako súd viedol

spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1 Cdo 6/2014, 3 Cdo 38/2015, 5 Cdo 201/2011, 6 Cdo 90/2012).
Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu
činnosť súdu.

25. Žalovaná za podstatu prípustnosti jej dovolania podľa ustanovenia § 420 písm. f/ CSP označila
nesprávne skutkové zistenia ako výsledok hodnotenia dôkazov a z nich vyplývajúci nesprávny skutkový
záver. V konaní podľa názoru žalovanej bolo porušené jej právo na spravodlivý proces tým, že súdy sa
nemali zaoberať správnosťou záverov znaleckého posudku ale mohli hodnotiť len jeho presvedčivosť
ak mal súd pochybnosti o správnosti a dôvodnosti mal tieto nedostatky odstrániť dovypočutím znalca,

resp. kontrolným posudkom iného znalca.

26. Vzhľadom na námietky žalovanej smerujúce najmä k nevyváženému spôsobu dokazovania dovolací
súdpripomína,žedokazovanieječasťcivilnéhokonania,vrámciktorejsisúdvytvárapoznatky,potrebnéna rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť
to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz
na jeho vykonanie (I. ÚS 52/03). Súd nie je v civilnom konaní viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie

dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie
dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je
vecou súdu, a nie účastníkov konania. Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal
všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to
považovaťzaprocesnúvadukonaniaznemožňujúcurealizáciuprocesnýchoprávneníúčastníkakonania

(viď R 125/1999). V takom prípade môžu byť síce nedostatočne zistené rozhodujúce skutkové okolnosti
(čo v konečnom dôsledku môže viesť až k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), táto nesprávnosť ale v
zmysle už dávnejšej judikatúry najvyššieho súdu nezakladá vadu zmätočnosti (k tomu viď R 37/1993 a
3 Cdo 219/2013, 3 Cdo 888/2015, 4 Cdo 34/2011, 5 Cdo 149/2010, 6 Cdo 134/2010, 6 Cdo 60/2012,
7 Cdo 86/2012, 7 Cdo 36/2011).

27. Pokiaľ dovolateľka tvrdí, že súdy dôkazy nesprávne vyhodnotili, uvedené nie je v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti, ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Súdna
praxsaustálilananázore,žeaksúdnesprávnevyhodnotíniektorýzvykonanýchdôkazov,môžebyťjeho
rozhodnutie z tohto dôvodu vecne nesprávne, táto skutočnosť ale sama osebe nezakladá prípustnosť
dovolania (viď R 42/1993, ale aj 1 Cdo 85/2010, 1 Cdo 18/2011, 3 Cdo 268/2012, 4 Cdo 314/2012, 5 Cdo

275/2013, 6 Cdo 104/2010, 7 Cdo 248/2012). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej
právnej úprave civilného sporového konania, ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom
zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f/ CSP nedostatočné zistenie skutkového
stavu, alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu.

28. Z týchto dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie v danej veci smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému nie je prípustné, preto dovolanie aj v tejto časti odmietol podľa § 447 písm. c/ CSP.

29. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol dovolací súd podľa § 453 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 a 2 CSP. V dovolacom konaní úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov dovolacieho konania,

lebo v dovolacom konaní mu žiadne nevznikli.

30. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.