Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Mejstrík
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/105/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5814205026
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5814205026.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Mejstríka a
členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko,
s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o.,
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovaným 1a/ I. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX,
1b/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., Y. XXX, 2a/ E. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom O., E. XXXX/
X, o zaplatenie 2 263,62 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č. k. 7C/174/2014-76 zo dňa 20. apríla 2016, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i ana ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1) Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.
2) Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca sa voči žalovaným domáha zaplatenia 2 263,62 eur
titulom nesplatených splátok úveru, splatných od 10. 07. 2010 do 20. 08. 2015, úroku z omeškania zo
splátok splatných od 21. 07. 2010 do 21. 10. 2012 vo výške 116,17 eur a úroku z omeškania 9,75 %
ročne zo sumy 2 263,62 eur od 05. 11. 2012 do zaplatenia. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.
09. 2012 súd zistil, že žalobca získal uplatnenú pohľadávku postúpením od postupcu, pričom z prílohy
č. 1 súd zistil, že v čase postúpenia pohľadávky boli žalovaný 2/ a pôvodná žalovaná 1/ v omeškaní so
splnením svojho záväzku z úverovej zmluvy 1152 dní, teda viac ako tri roky. Zmluva o úvere, na základe
ktorej si žalobca uplatnil svoju pohľadávku, má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože dlžníci pri jej
uzatváraní a plnení nekonali v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a postupca,
ktorý je bankou, ako pôvodný veriteľ konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Keďže žalobca si svoj
nárok uplatnil zo spotrebiteľskej zmluvy, súd prihliada na premlčanie práva aj vtedy, ak nebola vznesená
námietka premlčania. V prípade uplatnenia práva z úverovej zmluvy v tomto prípade je teda premlčacia
lehota trojročná. Žalovaný 2/ a pôvodná žalovaná 1/ boli v omeškaní so splnením svojho záväzku voči
postupcovi v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 27. 09. 2012 už 1152 dní, teda už
v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok bolo jeho právo, ktoré si uplatňuje v tomto konaní,
premlčané. Súd preto žalobu zamietol z dôvodu, že žalobca ju podal po uplynutí 3-ročnej premlčacej
lehoty, a preto uplatnené právo súd ako premlčané nemohol priznať. O trovách konania súd rozhodol
podľa § 142 ods. 1 OSP.
3) Proti uvedenému rozsudku podal odvolanie žalobca, navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť a žalobe
vyhovieť alternatívne rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že
nemožno spájať počet dní omeškania žalovaných s mimoriadnou splatnosťou úveru. Právny predchodca
žalobcu nevyužil právo mimoriadne zosplatniť úver, to urobil až žalobca dňa 16. 10. 2012. Premlčacia
doba pre splátky platné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru teda plynula pre každú splátku
samostatne, a preto si žalobca v konaní uplatnil iba nepremlčané splátky. Premlčacia doba pre všetky
splátky splatné po vyhlásení mimoriadnej splatnosti by začala plynúť až dňom 21. 07. 2012.4) Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním
napadnutý rozsudok podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil.
6) V danom prípade súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
7) V danom prípade súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Ako správne odvolateľ uviedol, je
nutné premlčanie každej splátky posudzovať samostatne, čo súd prvej inštancie neurobil, ale vychádzal
z jedného dátumu pre posúdenie začiatku premlčacej doby pre celý uplatnený nárok. Takýto postup
nebol správny, nakoľko do zosplatnenia úveru musí súd splátky splatné do mimoriadneho zosplatnenia
posudzovať na účely premlčania, každú samostatne a následne od zosplatnenia úveru, ako celku,
počítať premlčanie pre zvyšok úveru. Súd takýmto spôsobom nepostupoval a zaťažil konanie vadou,
pre ktorú odvolací súd jeho rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
8) Na záver odvolací súd dodáva, že ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa bolo Ústavným súdom
SR dňa 7. februára 2018 vo veci vedenej pod sp. zn. PL. ÚS 11/2016 vyhlásené za nesúladné s čl. 46
ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Treba preto v predmetnom prípade posúdiť
účinky nálezu ústavného súdu o nesúlade právnych predpisov. Tieto podľa nálezov Ústavného súdu
SR pri posudzovaní predmetnej problematiky (č. I. ÚS 159/06-29 a č. I. ÚS 60/06-24) pôsobia ex tunc,
teda nie iba od momentu uverejnenia nálezu, pretože ide o aplikáciu nesúladného právneho predpisu.
Hoci ústava a zákon o ústavnom súde nemajú výslovné ustanovenia o účinkoch nálezu o nesúlade
vydaného pred právoplatným skončením konania, treba dôjsť k záveru, že v týchto veciach nastávajú
hmotnoprávne účinky pre všetky strany konania ex tunc. Pri kolízii medzi princípom zachovávania
ústavnosti a princípom právnej istoty treba dať prednosť princípu ústavnosti.
9) Z uvedeného teda vyplýva, že súd nemôže prihliadať na ust. § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa,
t. j. nie je možné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie, a pokiaľ tak urobil súd prvej inštancie
(vzhľadom na účinky ex tunc), mal odvolací súd za to, že je nutné predmetné rozhodnutie zrušiť a vec
vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie aj z tohto dôvodu.
10) Úlohou súdu prvej inštancie bude postupovať v intenciách rozhodnutia krajského súdu, pričom
prihliadne aj na to, či došlo k platnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu (v zmysle ust. § 92 ods. 8
zákona o bankách, na ktoré poukázal žalobca v podaní zo dňa 12. 04. 2016 na č.l. 61), nárok žalobcu
posúdiť a vo veci opätovne rozhodnúť.
11) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.