Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 19Sa/3/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200041
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4019200041.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, sudkyňou JUDr. Evou Šiškovou, v právnej veci žalobkyne: Z.. T. K., nar. XX. XX.

XXXX, D. XX, Nitra, zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. CIMRÁK, s.r.o, Štefánikova 7, Nitra,
IČO:36868876,protižalovanej:Sociálnapoisťovňa-ústredie,29.augusta8a10,Bratislava,osprávnej
žalobe zo dňa 18. 12. 2018 proti rozhodnutiu žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č.: 22119-3/2018-BA zo dňa 5. októbra 2018
ako i rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. februára
2017 a vec vracia na ďalšie konanie Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra.

Súd p r i z n á v a žalobkyni právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovanej, súčasťou ktorého je i spis prvostupňového správneho orgánu
súd zistil, že Krajský úrad v Nitre povolil žalobkyni rozhodnutím č. Zdrav. 97/03920 zo dňa 08. 09. 1997
poskytovaťzdravotnústarostlivosťvneštátnomzdravotníckomzariadení,vodborevšeobecnélekárstvo,
pretože žalobkyňa splnila všetky stanovené podmienky, a to počnúc dňom 01. 10. 1997. Slovenská
lekárska komora dňa 10. 01. 2006 vydala žalobkyni licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe

v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo č. L1A/NR/0768/05. Licencia žalobkyne na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe č. L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 bola následne na základe
žiadosti žalobkyne zrušená rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08.
12. 2015 a to ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.SúčasťouadministratívnehospisujeregistračnýlistFO-odhláška,podľaktorého oznámilažalobkyňa
dátum zániku poistenia dňom 30. 04. 2008, pričom podľa prezentačnej pečiatky je zrejmé, že odhláška

bola doručená Sociálnej poisťovni, pobočka Nitra dňa 28. 05. 2008.

3. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra podaním zo dňa 01. 02. 2016 žiadala žalobkyňu o predloženie
dokladuovykonávanísamostatnejzárobkovejčinnosti-oprávnenie,licenciu,nazákladektorejvykonáva
samostatnú zárobkovú činnosť. Zároveň žiadala o predloženie všetkých rozhodnutí o vzniku a zániku
oprávnení, na základe ktorých mohla žalobkyňa vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť.

4. Následne, dňa 23. mája 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra vydala rozhodnutie č. 14819-4/2016-
NR, ktorým podľa § 178 ods. 1, písm. a/ prvý bod zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe - žalobkyni nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008. Proti rozhodnutiu orgánuprvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 47126-3/2016-
BA zo dňa 16. 11. 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra zo dňa
23. 05. 2016 zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

5. Proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodla žalovaná
rozhodnutím č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016 tak, že odvolanie proti rozhodnutiu Sociálnej
poisťovne, pobočka Nitra zo dňa 23. 05. 2016 zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie
potvrdila. Rozhodnutie žalovaná odôvodnila tým, že žalobkyňa aj po 30. apríli 2008 (ku ktorému

dňu bola podaná odhláška) bola povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou
samostatne zárobkovo činnou osobou, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik a
trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. mala právne
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby (licencia č. L1A/NR0768/05) a zároveň dosiahla
potrebnú zákonom ustanovenú hranicu príjmu za rok 2006. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na
základe akého oprávnenia účastníčka konania príjem za uvedený rok dosiahla, ale skutočnosť, že príjem

dosiahla ako samostatne zárobkovo činná osoba. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu
fyzickej osoby - odhlášky s dátumom zániku poistenia 30. apríla 2008, Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra
rozhodnutím zo dňa 23. mája 2016 rozhodla, že účastníčke konania ako samostatne zárobkovo činnej
osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. apríla 2008.

6. Žalobkyňa podala proti uvedenému rozhodnutiu (bod 5) návrh na obnovu konania, ktorý bol
rozhodnutím žalovanej č. 21862-5/2017-BA zo dňa 14. septembra 2017 zamietnutý. Rozhodnutie
o zamietnutí návrhu na obnovu konania bolo potvrdené rozhodnutím Generálny riaditeľa Sociálnej
poisťovne, a to rozhodnutím č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. decembra 2017.

7. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra ďalším rozhodnutím č. 9744-1/2017-NR zo dňa 17. 02. 2017
rozhodla, že samostatne zárobkovo činnej osobe, Z.. T. K., zaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 09. 2011. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa
odvolanie. Z dôvodu prebiehajúceho konania o návrhu žalobkyne na obnovu konania ukončeného

právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ktorého predmet súvisel
s daným konaním, žalovaná rozhodnutím č. 36587-2/2017-BA zo dňa 14. 09. 2017 prerušila konanie o
odvolaní žalobkyne podanom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra, č. 9744-1/2017-NR.
Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 25. 09. 2017.

8. Následne potom, ako odpadol dôvod prerušenia konania, žalovaná ako odvolací orgán pokračovala
v konaní, napadnuté rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR preskúmala v celom rozsahu a dospela k
záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s právnymi predpismi, preto odvolanie
zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. októbra 2018.
Rozhodnutie žalovanej nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 10. 2018.

9. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra, dňa 17. februára 2017 vydala rozhodnutie č. 700-1110423817-
GC04/17, ktorým predpísala žalobkyni za obdobie január 2009, február 2009, marec 2009, apríl 2009,
máj 2009, jún 2009, júl 2009, august 2009, september 2009, október 2009, november 2009, december
2009, január 2010, február 2010, marec 2010, apríl 2010, máj 2010, jún 2010, júl 2010, august 2010,

september 2010, október 2010, november 2010, december 2010, január 2011, február 2011, marec
2011, apríl 2011, máj 2011, jún 2011, júl 2011, august 2011, september 2011 poistné na nemocenské
poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na
invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity, spolu v sume 3.245,13 eur. Neoddeliteľnou
súčasťou rozhodnutia je príloha. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že na základe kontroly odvodu

poistného a príspevkov bolo zistené, že poistné a príspevky neodviedla vôbec za mesiac január 2009-
december 2009, január 2010 - december 2010 a január 2011 - september 2011, čím porušila ust. § 128
ods. 1 písm. c/ , ods. 2 písm. c/ , ods. 3 písm. c/ zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona
č. 43/2004 Z.z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta zákona a § 20 ods. 1 písm. b/, § 26 ods. 1, § 27
ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2012.

10. V danej veci, všetky námietky žalobkyne uvedené v správnej žalobe, sa týkajú právoplatného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č. 14819-4/2016-NR, zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým
rozhodla, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa30. apríla 2008) a s ním súvisiaceho rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. novembra
2016 (ktorým žalovaná potvrdila rozhodnutie zo dňa 23. 05. 2016).

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovanej

11. Preskúmavaným rozhodnutím Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, ako príslušný
odvolací orgán, v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov, dňa 05. 10. 2018 pod č. 22119-3/2018-BA, rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom

poistení tak, že odvolanie žalobkyne, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra č.
700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie,
poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné
poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity, zamietla v celom rozsahu a rozhodnutie Sociálnej
poisťovne, pobočka Nitra, potvrdila.

12. Sociálna poisťovňa, pobočka Nitra (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) vydala rozhodnutie
č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, ktorým rozhodla, vo veci predpísania poistného na
nemocenské poistenie v sume 453,23 eura, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné
dôchodkové sporenie v sume 1 860,27 eura, poistného na invalidné poistenie v sume 619,26 eura a
poistného do rezervného fondu solidarity v sume 311,37 eura za obdobie január 2009 až september

2011, spolu v sume 3 245,13 eura.

13. Žalobkyňa podala proti vyššie uvedenému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom uviedla, že napadnuté
rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016-NR a č.
47126-3/2016-BA. V tomto konaní bola podaný návrh na obnovu konania. Správny orgán prvého stupňa

rozhodnutím č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016 rozhodol, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008.

14. Žalovaná preskúmala odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom
rozsahu a dospela k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne a v súlade so zákonom

v znení neskorších predpisov.

15. Podľa výpisu zo Živnostenského registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra:
403-18278, žalobkyňa bola oprávnená na výkon samostatnej zárobkovej činnosti na základe
živnostenského listu č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia 01. 11. 1999. Žalobkyňa

malapozastavenéprevádzkovanieživnostivobdobíod01.05.2008do31.12.2012.Žalobkyňaukončila
podnikateľskú činnosť k 31. 12. 2012.

16. Uviedla, že Slovenská lekárska komora vydala dňa 10. 01. 2006 žalobkyni licenciu č. L1A/
NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, v odbore všeobecné lekárstvo.

Slovenská lekárska komora rozhodnutím č. LZA/NR/0768/05 zo dňa 08. 12. 2015 zrušila rozhodnutie
L1A/NR/0768/05 zo dňa 10. 01. 2006 ku dňu 18. 01. 2016, avšak najskôr ku dňu nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia LZA/NR/0768/05.

17.Žalobkyňabolaod01.03.2005sporiteľkoupodľazákonač.43/2004Z.z.ostarobnomdôchodkovom

sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

18. Podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, žalobkyňa mala príjem zo živnosti za
rok 2007, 2008 a 2009 vyšší, ako zákonom ustanovená suma pre rok 2007, 2008 a 2009.

19. Podľa názoru žalovanej, v prípadoch ak SZČO - lekár, má platnú licenciu L1A a v rozhodujúcom
obdobímápríjemzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnostivyšší,akojezákonomstanovená
hranica, SZČO - lekárovi, povinné sociálne poistenie vzniká, resp. pokračuje. Uviedla, že SZČO je
povinná prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do ôsmich dní od
vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistenído ôsmich dní od ich zániku.

20. V prípade žalobkyne bol podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška, s dátumom zániku
poistenia 30. 04. 2008, na základ ktorého bola žalobkyňa registrovaná v Registri poistencov a sporiteľov
starobného dôchodkového sporenia žalovanej ako SZČO v období do 30. 04. 2008, pretože o existenciilicencie typu L1A žalobkyne nemala žiadnu vedomosť, keďže žalobkyňa licenciu typu L1A žalovanej
nepredložila.

21. Žalobkyňa však bola aj po 30. 04. 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo
poistenou SZČO. V tejto súvislosti nie je rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobkyňa príjem
za uvedené roky dosiahla, ale skutočnosť, že príjem dosiahla ako SZČO.

22. Z dôvodu nesprávne podaného registračného listu fyzickej osoby - odhlášky, s dátumom zániku
poistenia 30. 04. 2008, bol správny orgán prvého stupňa oprávnený dňa 23. 05. 2016 vydať rozhodnutie
č. 14819-4/2016-NR, ktorým rozhodol vo veci zániku sociálneho poistenia žalobkyne tak, že jej nezaniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008. Zvýraznila, že
žalobkyni ako SZČO vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné a príspevky v lehote
splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom v znení neskorších predpisov.

23. Záverom žalovaná uviedla, že zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh právneho
postavenia zamestnanca s právnym postavením povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo
poistenej SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou
a povinne dôchodkovo poistenou SZČO, poistné a príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza

zamestnávateľ a poistné a príspevky ako SZČO je povinná si odvádzať sama za seba. Zákon v znení
neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t. j. tzv. „maximálny mesačný
vymeriavací základ“. Ak by „úhrn vymeriavacích základov“ za niektorý mesiac, resp. mesiace, bol vyšší
ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. „maximálny
mesačný vymeriavací základ“, by sa poistné a príspevky neodvádzali. Žalobkyňa v odvolacom konaní

nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by zakladali pochybnosti o správnosti napadnutého rozhodnutia.

24. K námietke premlčania práva predpísať poistné za obdobie január 2009 až september 2011 uviedla,
že nie je možné ju uznať s ohľadom na neuplynutie desaťročnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa
splatnosti poistného a príspevkov do dňa vydania napadnutého rozhodnutia. Poistné a príspevky za

mesiac január 2009 boli splatné dňa 09. 02. 2009, napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 17. 02. 2017,
t. j. pred uplynutím desaťročnej premlčacej lehoty za mesiac január 2009.

25. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného
skutkového stavu veci a v súlade so zákonom v znení neskorších predpisov.

III. Argumenty žalobkyne v podanej žalobe

26. Predmetné rozhodnutie žalovanej napadla žalobkyňa včas podanou žalobou zo dňa 18. 12. 2018 a

žiadala o preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018,
ktoré zároveň žiadala zrušiť aj spolu s prvostupňovým rozhodnutím. Okrem uvedeného napadnutého
rozhodnutia podanou žalobou žalobkyňa žiadala aj o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovanej č.
22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22120-3/2018-BA
zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ktoré taktiež žiadala zrušiť spolu s

prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu prvého stupňa.

27. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že uvedené rozhodnutia sa odvíjajú od rozhodnutia správneho orgánu
prvého stupňa č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05. 2016, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni ako
samostatne zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové

postenie dňa 30. 04. 2008. Ako bolo uvedené v tomto rozhodnutí, správny orgán prvého stupňa
pri kontrole registrácie na základe podkladov poskytnutých zo Slovenskej lekárskej komory zistil, že
žalobkyňa je v registri Slovenskej lekárskej komory registrovaná od 18. 01. 2006 a žalobkyňa si podala
odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008
s nesprávnym dátumom zániku k 30. 04. 2008.

28. Proti rozhodnutiu č. 14819-4/2016-NR žalobkyňa podala odvolanie. Žalovaná rozhodnutím č.
47126-3/2016 BA zo dňa 16. 11. 2016 rozhodla tak, že odvolanie podané voči rozhodnutiu č.
14819-4/2016-NR zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila. Žalobkyňa podalanávrh na obnovu konania zo dňa 13. 03. 2017, ktorým sa domáhala obnovy konania vedeného pod
č. 14819-4/2016-NR. Žalovaná rozhodnutím č. 21862-5/2017 zo dňa 23. 10. 2017 zamietla podanie
žalobkyne zo dňa 13. 03. 2017 a nepovolila obnovu konania č. 14819-4/2016-NR. Žalobkyňa podala voči

tomuto rozhodnutiu návrh na obnovu konania zo dňa 23. 10. 2017. Dňa 14. 12. 2017 vydala žalovaná
rozhodnutie č. 21862-7/2017-BA/OK/GR, ktorým zamietla odvolanie žalobkyne zo dňa 23. 10. 2017 a
potvrdila rozhodnutie č. 21862-5/2017.

29. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17

vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 94,81 eura, poistného na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodcovské sporenie v sume 387,16 eura, poistného na invalidné
poistenie v sume 129,05 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 102,25 eura za obdobie
máj až december 2008, spolu v sume 713,27 eura. Žalobkyňa sa voči tomuto rozhodnutiu odvolala,
nakoľko napadnuté rozhodnutie je priamo závislé na platnosti a správnosti rozhodnutí č. 14819-4/2016-
NR a č. 47126-3/2016 BA, ktorých správnosť a platnosť žalobkyňa od začiatku spochybňuje. Dňa 05.

10. 2018 vydala žalovaná rozhodnutie č. 22119-3/2018-BA, ktorým podané odvolanie zamietla v celom
rozsahu a napadnuté rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17 potvrdila.

30. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423917-GC04/17, vo
veci predpísania penále za obdobie január 2009 - september 2011, v sume 3.242,29 eura, vypočítané

z dlžnej sumy poistného na nemocenské poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov
na starobné dôchodkové sporenie, poistného na invalidné poistenie, poistného do rezervného fondu
solidarity, vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti uvedeného
poistenia a príspevkov do dňa začatia kontroly. Žalobkyňa podala voči uvedenému rozhodnutiu
odvolanie zo dňa 13. 03. 2017. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 vydala rozhodnutie č. 22120-3/2018-BA,

ktorým podané odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie.

31. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 20. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17,
ktorým žalobkyni predpísal penále v sume 833,84 eura za obdobie jún 2004, august 2004, december
2004, júl 2005, jún - november 2006, február 2007, apríl 2007 - december 2008. Proti tomuto rozhodnutiu

podala žalobkyňa dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č.
22121-3/2018-BA, ktorým uznala námietku premlčania práva predpísať penále za obdobie jún 2004,
august 2004, december 2004, júl 2005, jún - november 2006 a ktorým zmenila rozhodnutie č.
700-1110435617-GC04/17 tak, že penále predpisuje za obdobie február 2007, apríl 2007 až december
2008, spolu v sume 825,66 eura a v ostatnom rozhodnutie č. 700-1110435617-GC04/17 potvrdila.

32. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 9744-1/2017-NR, ktorým
rozhodol, že žalobkyni ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30. 09. 2011. Žalobkyňa podala proti tomuto rozhodnutiu dňa 17. 03. 2017 odvolanie.
Žalovaná vydala dňa 05. 10. 2018 rozhodnutie č. 22117-3/2018-BA, ktorým odvolanie žalobkyne

zamietla v celom rozsahu a napadnuté rozhodnutie potvrdila.

33. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 17. 02. 2017 rozhodnutie č. 700-1110423817-GC04/17,
vo veci predpísania poistného na nemocenské poistenie v sume 454,23 eura, poistného na starobné
poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1.860,27 eura, poistného na invalidné

poistenie v sume 619,26 eura a poistného do rezervného fondu solidarity v sume 311,37 eura za
obdobie január 2009 - september 2011, spolu v sume 3.245,13 eura. Žalobkyňa podala voči uvedenému
rozhodnutiu dňa 13. 03. 2017 odvolanie. Žalovaná dňa 05. 10. 2018 rozhodnutím č. 22119-3/2018-BA
rozhodla o podanom odvolaní tak, že ho zamietla v celom rozsahu a potvrdila napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa.

34. Nakoľko žalobkyňa s uvedenými rozhodnutiami žalovanej nesúhlasila, podala proti nim žalobu z
nasledovných dôvodov.

35. Výkon povolania žalobkyne na základe licencie typu L1A č.NR/0768/05 (tzv. L1A na výkon

samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo) je viazaný na splnenie
rôznych podmienok a to najmä pridelenie kódu od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou SR
a vydanie povolenia na prevádzkovanie ambulancie vydaného príslušným vyšším územným celkom.Bez splnenia týchto podmienok by žalobkyňa nemohla vykonávať svoje povolanie vo vlastnom mene
a na vlastný účet.

36. Žalobkyni bola licencia vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 10. 01. 2006, pričom žalobkyňa
výkon zdravotníckeho povolania v povolaní lekár ukončila ku dňu 31. 08. 2006. Žalobkyňa po tomto
dátume nikdy nevykonávala lekársku prax ako SZČO, resp. v súvislosti s licenciou na výkon samostatnej
praxe v povolaní lekár a nemala príjmy ani zo živnosti. Odo dňa 01. 09. 2006 žalobkyňa pôsobí ako
zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., so sídlom Hanulova 40/973,

949 01 Nitra, IČO: 35 970 634. V roku 2008 žalobkyňa prerušila živnosť prevádzkovanú v súbehu s
pracovnoprávnym vzťahom, pričom rozhodnutie Obvodného úradu v Nitre nadobudlo právoplatnosť dňa
25. 04. 2008. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
podala žalobkyňa dňa 28. 05. 2008. V roku 2009 bolo prerušenie živnosti predĺžené a v roku 2012 bola
živnosť definitívne ukončená. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa reálne činnosť, na ktorú sa licencia
vzťahovala ukončila ku dňu 31. 08. 2006, nakoľko od 01. 09. 2006 pôsobí ako zamestnanec. Uviedla,

že existencia licencie na výkon zdravotníckeho povolania, resp. jej „držanie“ automaticky neznamená,
že dochádza aj k jej reálnemu výkonu držiteľom licencie.

37. Žalobkyňa namietala (rovnako ako namietala aj v podaných odvolaniach voči rozhodnutiam
správneho orgánu prvého stupňa), že rozhodnutie č. 14819-4/016-NR, ktorým správny orgán prvého

stupňa rozhodol, že jej nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
30. 04. 2008 sa odvoláva na ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ktoré neboli
platné v posudzovanom období. V zmysle ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení (platný od
01. 01. 2008 do 12. 06. 2008) je „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá a) vykonáva
poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách a je zapísaná do

evidencie podľa osobitného predpisu, b) má oprávnenie prevádzkovať živnosť, c) má oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere,
na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, d) je spoločníkom verejnej
obchodnej spoločnosti alebo komplementárom komanditnej spoločnosti, e) vykonáva športovú činnosť
zárobkovo, ale nie v pracovnom pomere, f) vykonáva činnosť obchodného zástupcu.“ Považovala za

zrejmé, že v rozhodnom časovom období zániku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia nespadala pod zákonnú definíciu SZČO.

38.Naprotitomu,zozneniaustanovenia§5zákonaosociálnompoisteníplatnéhood05.03.2016do30.
06. 2016 „SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku

rozhodujúcomnavznikalebonatrvaniepovinnéhonemocenskéhopoisteniaapovinnéhodôchodkového
poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú
asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“

39.Malazato,žesprávnyorgánprvéhostupňapriposudzovanístatusuSZČOvychádzalznesprávneho
zákonného ustanovenia a ďalej, že aplikoval nesprávnu právnu úpravu na rozhodnutie o okamihu zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne. Tiež poukázala
na rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 18Sa/1/2017 zo dňa 02. 10. 2017, v zmysle ktorého je
„rozhodujúca právna úprava účinná od 01. 01. 2014, ktorá nanovo definovala status SZČO. ... Od 01.

07. 2014 postavenie SZČO nie je závislé od daňovej registrácie, ale status SZČO v sociálnom poistení
je založený iba na dosahovaní príjmov z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v kalendárnom roku rozhodujúcom pre vznik alebo trvanie
povinného sociálneho poistenia SZČO.“

40.Žalobkyňaďalejpoukázalanaustanovenie§21ods.4písm.b)osociálnompoistení(vzneníplatnom
od 01. 08. 2006) a uviedla, že zo zákonného ustanovenia je zrejmé, že jej zaniklo povinné nemocenské
a povinné dôchodkové poistenie dňom naplnenia formálnej podmienky uvedenej vo vyššie uvedenom
zákonnom ustanovení a to vznikom pracovného pomeru dňa 01. 09. 2016, kedy začala vykonávať
zdravotnícke povolanie v pracovnoprávnom vzťahu v zmysle ustanovenia § 3 ods. 4 písm. a) zákona o

poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti.

41. Žalobkyňa zastala názor, že je potrebné zamerať sa na podstatu pojmu SZČO. Z gramatického
výkladu tohto slovného spojenia je zjavné, že má ísť o činnosť a nie o nečinnosť tak, ako to bolo vjej prípade odo dňa 31. 08. 2006, t. j. v rozhodnom období. Inak povedané, nebol naplnený účel a
podstata uvedenej definície, bez ohľadu na formalistický výklad prezentovaný žalovanou. Podľa názoru
žalobkyne, žalovaná a správny orgán prvého stupňa dostatočne neposúdili, či mala status SZČO aj po

01. 09. 2006, odkedy pôsobí ako zamestnankyňa spoločnosti MEDISIS, s.r.o.; či od uvedeného času
vykonávalačinnosťakoSZČOanazákladeakýchskutočnostížalobkyňavpredmetnomobdobídosiahla
príjem. Mala za to, že v konaní bude preukázané, že po období 01. 09. 2006 nevykonávala činnosť ako
SZČO a teda, že nespadala pod režim poistenia podľa ustanovenia § 5 písm. c) v spojení s ustanovením
§ 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Podľa ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení

je možné postupovať len v tom prípade, ak zostáva zachovaný status SZČO, čo nie je jej prípad.

42. Považovala za potrebné zdôrazniť povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou
napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou
je právna istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje aj zásada rozhodovať v obdobných
veciach rovnako, pričom poukázala aj na príslušnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR č. 1Sžso/38/2010 zo dňa 13. 09. 2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009
zo dňa 28. 04. 2010). Považovala za nesporné, že podala odhlášku z povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 28. 05. 2008, pričom správny orgán prvého
stupňa bez náležitého upozornenia, resp. odôvodnenia v roku 2016 (viac ako po 8 rokoch od podania
odhlášky) vydal rozhodnutie, ktorým túto odhlášku neakceptoval. Žalobkyňa konala v dobrej viere a

dobromyseľnosti, keď sa spoliehala na to, že správny orgán prvého stupňa jej odhlášku k dátumu v
nej uvedenému plne akceptoval. Vydaním tohto rozhodnutia došlo podľa názoru žalobkyne k porušeniu
princípu právnej istoty. Záverom poukázala na nález ÚS SR PL. ÚS 21/08-39 zo dňa 23. 09. 2009 a tiež
na rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 23Sa/88/2017 zo dňa 29. 01. 2018.

43. Taktiež namietala nezákonnosť v tom smere, že z rozhodnutí žalovanej a ani z rozhodnutí správneho
orgánu prvého stupňa nevyplývalo, aký skutočný príjem dosiahla, teda aký príjem v relevantnom období
tieto orgány považovali za smerodajný, resp. za preukázaný.

IV. Vyjadrenie žalovanej k podanej žalobe

44. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 14. 03. 2019, k námietkam žalobkyne
uviedla, že rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo, že žalobkyni nezaniklo povinné nemocenské poistenie a
povinné dôchodkové poistenie dňa 30. 04. 2008, nadobudlo právoplatnosť, čo znamená, že konečným

a záväzným spôsobom upravilo právne pomery účastníkov konania.

45. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že žalobkyňa nepožiadala na to príslušný súd o preskúmanie
zákonnosti ani rozhodnutia žalovanej č. 47126-3/2016-BA zo dňa 16. 11. 2016, ani rozhodnutia
generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 21862-7/2017-BA/OK/GR zo dňa 14. 12. 2017, teda

skutočnosť, že žalobkyni, ako SZČO, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30. 04. 2008 bola na úrovni správneho orgánu právoplatne vyriešená. Keďže už uplynula
lehota na podanie správnej žaloby mala za to, že správny súd nemôže tieto rozhodnutia v rámci svojej
pôsobnosti preskúmať. Predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
Sociálnejpoisťovne,ústredieč.22119-3/2018-BAzodňa05.10.2018,ktorýmbolažalobkynipredpísaná

dlžná suma poistného a príspevkov za obdobie január 2009 až september 2011.

46. Žalovaná s poukazom na § 5 zákona o sociálnom poistení oponovala názoru žalobkyne, že už
od 01. 09. 2006 nemala právne postavenie SZČO. Žalobkyňa bola držiteľkou živnostenského listu sp.
č. ŽO-1999/43908-00002, s dátumom vzniku oprávnenia dňa 01. 11. 1999. V zmysle živnostenského

listu mala žalobkyňa právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v
znení účinnom do 31. 12. 2010 a na jeho základe bol oprávnená vykonávať samostatnú zárobkovú
činnosť (žalobkyňa na podklade tohto oprávnenia činnosť po 31. 08. 2006 aj musela vykonávať, keďže
z daňových priznaní je zrejmé, že príjem zo živnosti dosahovala). Podľa výpisu zo živnostenského
registra Okresného úradu Nitra, číslo živnostenského registra: 403-18278, mala žalobkyňa v období od

01. 05. 2008 do 31. 12. 2012 pozastavené prevádzkovanie živnosti. Podnikateľskú činnosť vykonávanú
na základe živnostenského listu sp. č. ŽO-1999/43908-00002 žalobkyňa ukončila ku dňu 31. 12. 2012.47. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa mala po 31. 08. 2006 právne postavenie SZČO na účely sociálneho
poistenia aj na základe § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010,
pretože bola držiteľkou ďalšieho oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto

oprávnením bola licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, číslo: L1A/NR/0768/05, ktorú
žalobkyni na jej žiadosť dňa 10. 01. 2006 vydala Slovenská lekárska komora a ktorej existenciu
nespochybnila ani samotná žalobkyňa. Predmetná licencia L1A bola rozhodnutím Slovenskej lekárskej
komory číslo: L1A/NR/0768/05, zo dňa 08. 12. 2015 zrušená až ku dňu 12. 01. 2016.

48. Podľa právneho názoru žalovanej, licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnením
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá jej držiteľovi na účely sociálneho poistenia
právne postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.
12. 2010.

49. Z ust. § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. je zrejmé, že tento zákon upravuje rôzne alternatívy,

ako možno vykonávať zdravotnícke povolanie. Na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, označovanej ako licencia L1A, môžu samostatnú zdravotnícku prax vykonávať zdravotnícki
pracovníci, napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ. Tento typ licencie sa považuje za oprávnenie na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status SZČO na účely
sociálneho poistenia.

50. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia po splnení všetkých zákonom
ustanovených podmienok vydáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky alebo v rámci
preneseného výkonu štátnej správy samosprávny kraj, pričom uvedené orgány príslušné na vydanie

povolenia môžu toto povolenie za určitých podmienok zrušiť. Povolenie má formu rozhodnutia.

51. S poukazom na ust. § 12 ods. 2, 3 zákona č. 578/2004 Z. z. považovala žalovaná vyjadrenie
žalobkyne, že na to, aby držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe mohol vykonávať
činnosť potrebuje povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia, za nesprávne. Na

vykonávanie činnosti na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zákon č. 578/2004
Z. z. vyžaduje len existenciu predmetnej licencie L1A. Naproti tomu na udelenie povolenia na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zákon vyžaduje existenciu iného typu licencie.

52. Rovnako podľa jej názoru nie je dôvodné ani konštatovanie žalobkyne, že vykonávanie činnosti

na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je podmienené pridelením kódu
poskytovateľa. S účinnosťou do 30. 04. 2015 zákon č. 578/2004 Z. z. kládol túto povinnosť len
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti, ktorý je držiteľom povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia.

53. S účinnosťou od 01. 01. 2011 do 30. 06. 2014 sú pre nadobudnutie právneho postavenia samostatne
zárobkovo činnej osoby rozhodujúce dve podmienky, a to podmienka veku (dosiahnutie 18 rokov veku)
a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1
písm. b/ a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z okruhu samostatne
zárobkovo činných osôb sú vyňaté fyzické osoby, ktoré majú podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie

vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.

54. Žalobkyňa splnila podmienku veku a zároveň podľa údajov, ktoré žalovanej poskytlo Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, bola v súvislosti so zárobkovou činnosťou registrovaná na príslušnom
daňovom úrade v období od 29. 06. 1993 do 13. 03. 1995 a následne od 17. 09. 1997 do 04. 03. 2013.

Z dôvodu, že žalobkyňa naplnila obe podmienky rozhodujúce pre nadobudnutie právneho postavenia
SZČO podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z., bola na účely sociálneho
poistenia považovaná za SZČO aj od 01. 01. 2011.

55. Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia však automaticky

nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej
úpravy vznik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky
príjmuzpodnikaniaazinejsamostatnejzárobkovejčinnosti,ktorýtátoosobadosiahlazapredchádzajúci
kalendárny rok. Až pri dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia apovinného dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom o sociálnom poistení vzniká SZČO
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie.

56. Vznik, resp. zánik povinného nemocenské poistenie a povinného dôchodkového poistenia SZČO
sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO
predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z
inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou
zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania

daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie.

57. Ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem vyšší ako ustanovuje zákon o
sociálnom poistení, vzniká jej od 01. júla kalendárneho roka, resp. od 01. októbra kalendárneho roka
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho
kalendárneho roka, resp. do 30. septembra kalendárneho roka.

58. Z údajov, ktoré žalovanej poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky (od 01. 01. 2012
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky), vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2005,
2006, 2007, 2008 a 2009 boli vyššie ako zákonom stanovená suma.

59. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni, ako SZČO, zaniklo v
zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov dňa 30. 09. 2011 z
dôvodu, že v rozhodujúcom období, t. j. v roku 2010 nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej
zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového
poistenia. V zmysle daňového priznania za rok 2010, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 30. 06.

2011, žalobkyňa dosiahla za rok 2010 príjmy zo živnosti v sume 2 200 eur (zákonom stanovená hranica
príjmu bola vo výške 3 948,72 eura).

60. Na tomto mieste žalovaná dodala, že jednak správny orgán prvého stupňa, ako aj žalovaná, vo
svojich rozhodnutiach jednoznačne uviedli, z akého príjmu žalobkyne pri vydaní rozhodnutí vychádzali.

61.Vzhľadomnaskutočnosť,žežalobkyňabolaajpo31.08.2006držiteľkoujednakživnostenskéholistu
a rovnako tak aj licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktoré ju oprávňovali
na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedených v § 53 písm. a/ bod dva zákona o sociálnom
poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010, žalobkyni dňom 31. 08. 2006 nezaniklo povinné nemocenské

poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.

62. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie žalobkyni v zmysle § 21 ods.
4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 nezaniklo ani ku dňu 30.
04. 2008, kedy jej bolo pozastavené prevádzkovanie živnosti, pretože aj po tomto dni bola žalobkyňa

naďalej držiteľkou oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe).

63. K zániku povinného poistenia dochádza len v tom prípade, ak SZČO má zrušené všetky oprávnenia,
na základe ktorých môže dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

§ 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. V prípade fyzickej osoby, ktorá
má status SZČO na základe oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, zákon o
sociálnom poistení upravuje okrem vyššie uvedeného aj iný spôsob zániku povinného poistenia, a to
taký, keď SZČO, ktorá je síce naďalej držiteľom oprávnenia podľa osobitného predpisu (t. j. nedošlo k
zániku všetkých oprávnení), avšak toto oprávnenie potrebuje len pre výkon činnosti v právnom vzťahu

zakladajúcom právo na príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. a/ až h/ zákona č. 595/2003 Z.
z. v znení neskorších predpisov. Uvedené však nemožno aplikovať v prípade žalobkyne, pretože ako už
bolo vyššie spomínané, v zmysle zákona č. 578/2004 Z. z. licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe, teda oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného predpisu, na základe ktorého sa žalobkyňa
považovala za SZČO podľa § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. 12. 2010 aj

v období po 31. 08. 2006, resp. po 30. 04. 2008, nepotrebovala pre výkon činnosti v pracovnom pomere.
Pre výkon zdravotníckej činnosti v pracovnom pomere zákon č. 578/2004 Z. z. ustanovuje povinnosť byť
držiteľom licencie na výkon zdravotníckeho povolania (licencia L1B) alebo licencie na výkon odborného
zástupcu (licencie L1C), teda nie licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencie L1A).64. V danom prípade je smerodajné, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou oprávnenia na
vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t. j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe)

a zároveň, že v rozhodujúcom období dosiahla zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu
príjmu.

65. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/16/2016 zo dňa 27.
júna 2017.

66. V tejto súvislosti doplnila, že zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie ako niekoľko od seba z nezávislých
sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie
je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia, na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO.
Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem.

67. Žalovaná ešte raz dala do pozornosti súdu, že pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik,
resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako

SZČO žalovaná vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období, t. j. príjmy
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla z činnosti
zamestnanca.

68. Uviedla, že nie je na mieste ani námietka žalobkyne, že žalovaná bez predošlého náležitého

upovedomenia vydala rozhodnutie, ktorým zmenila dátum zániku jej povinného poistenia, čím
neakceptovala ňou podaný registračný list fyzickej osoby - odhláška. Pred samotným vydaním
rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR, zo dňa 23. 05. 2016 (ktorým bolo rozhodnuté, že žalobkyni
nezaniklo povinné poistenie dňa 30. 04. 2008), správny orgán prvého stupňa listom č. 7395-2/2016-
NR, zo dňa 01. 02. 2016, vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných pre rozhodnutie.

Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa mala vedomosť o prebiehajúcom konaní vo veci zániku
jej povinného poistenia ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia číslo: 14819-4/2016-NR. Na
základe predmetnej výzvy žalobkyňa dňa 17. 02. 2016 predložila Sociálnej poisťovni licenciu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe.
69. Ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania živnosti a podania registračného listu fyzickej

osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia dňa 30. 04. 2008) uviedla, že disponuje aj
ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej činnosti, pobočka by ju informovala, že k
zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. 04. 2008 dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zákona
o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie,
prerušenie a na zánik sociálneho poistenia, avšak pri predložení daného registračného listu fyzickej

osoby tak neurobila, a teda porušila svoju povinnosť, ktorú jej ukladá zákon o sociálnom poistení.

70. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhla, aby Krajský súd v Nitre správnu žalobu voči rozhodnutiu
žalovanej zamietol.

V. Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

71. Následne sa k vyjadreniu žalovanej vyjadrila žalobkyňa replikou zo dňa 08. 04. 2019 a k námietkam
žalovanej týkajúcim sa dodržania lehoty na podanie správnej žaloby v sociálnych veciach uviedla, že v

predmetnom konaní sa domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 22.
10. 2018. S poukazom na uvedený dátum doručenia mala za to, že v predmetnej veci bola zachovaná
lehota na podanie správnej žaloby.

72. Poprela tvrdenie žalovanej o tom, že žalobkyňa sa v tomto konaní domáhala preskúmania

právoplatného rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, č. 14819-4/2016-NR zo dňa 23. 05.
2016. Zdôraznila, že predmetom tohto súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej, ktorým žalovaná rozhodla o odvolaní proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa
č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017, vo veci predpísania poistného na nemocensképoistenie, poistného na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistného
na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity za obdobie od januára 2009 až do
septembra 2011.

73. Poukázala na to, že všetky rozhodnutia žalovanej vydané v súvislosti so zánikom povinného
poistenia žalobkyne, resp. rozhodnutia ktorými boli žalobkyni predpísané poistné a príspevky, vydala
žalovaná bez toho, aby žalobkyňu upovedomila o začatí správneho konania. Týmto došlo k porušeniu
zásady úzkej súčinnosti správnych orgánov s účastníkmi konania, vyplývajúcej z ustanovenia § 3 ods.

2 Správneho poriadku. Podľa jej názoru, je povinnosťou správnych orgánov upovedomiť účastníka
správneho konania o jeho začatí. Žalovaná vo vyjadrení namietala, že prvostupňový správny orgán
listom č. 7395-2/2016-NR zo dňa 01. 02. 2016 vyzval žalobkyňu na predloženie podkladov potrebných
pre rozhodnutie, čím bolo zabezpečené, že žalovaná mala vedomosť o prebiehajúcom konaní ešte pred
vydaním rozhodnutia, ktorým žalovaná zmenila dátum zániku povinného poistenia žalobkyne.

74.Uviedla,žepredmetnékonanieješpecifické,nakoľkovňomideospornýzániksociálnehopoisteniaz
dôvodu, že k vydaniu rozhodnutí došlo po uplynutí viac ako 9 rokov a naviac za situácie, kedy žalobkyňa
dôvodne verila v to, že jej status SZČO zanikol ku dňu 30. 04. 2008.

75. Mala za to, že postupom správneho orgánu prvého stupňa bola porušená uvedená zásada
uplatňovaná vo všetkých administratívnych konaniach a došlo k ukráteniu žalobkyne na jej procesných
právach tým, že bolo porušené jej právo na obhajobu a boli porušené jej práva a právom chránené
záujmy. Rovnako mala za to, že na správne konanie sa vzťahuje aj právo na prerokovanie veci v
prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky nielen pre konanie súdne (nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93), ako aj právo
na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti
rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 27. 02. 2018, sp. zn. 3Sa/19/2017). Mala za to,
že žiaden z týchto princípov nebol v priebehu správneho konania zachovaný.

76. Čo sa týka postavenia žalobkyne ako SZČO, žalobkyňa nepovažovala za spornú tú skutočnosť,
že jej dňa 10. 01. 2006 bola vydaná licencia č. L1A/NR/0768/05 na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe v povolaní lekár v odbore: všeobecné lekárstvo („licencia“). Rovnako žalobkyňa nepovažovala za
sporné, že výkon zdravotníckeho povolania podľa licencie ukončila dňa 31. 08. 2006 a že odo dňa 01.
09. 2006 pôsobila ako zamestnanec v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS, s.r.o. Z

uvedeného vyplýva, že žalobkyňa reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia nevykonávala odo
dňa 31. 08. 2006 a teda nemohla mať z licencie ani žiadne príjmy.

77. Uviedla, že v prejednávanej veci mala žalovaná v prvom rade posúdiť, či žalobkyňa mala status
SZČO aj po 30. 04. 2008, teda mala sa zaoberať výkladom ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom

poistení. Žalovaná sa nezaoberala podstatnou námietkou žalobkyne a to, že žalobkyňa v čase od 31. 08.
2006nevykonávalačinnosťpodľalicencie.Zastalanázor,žerozhodnutiežalovanej,ktoréjepredmetnom
súdneho prieskumu v tomto konaní bolo vydané v rozpore so zákonom na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci.

78. Ďalej uviedla, že z vyjadrenia žalovanej bolo zrejmé, že sa nestotožnila s tým, že povinné poistenie
žalobkyne zaniklo dňa 30. 04. 2008. V zmysle tvrdenia žalovanej došlo k zániku poistenia žalobkyne
dňa 30. 09. 2011. Mala za to, že žalovaná nesprávne a v rozpore so zákonom zhodnotila skutočnosť, že
žalobkyňa bola držiteľkou licencie, ako dôvod, ktorý zakladá postavenie žalobkyne ako SZČO, pričom
žalovaná neskúmala túto licenciu a neposudzovala ju v potrebných súvislostiach.

79. Žalovaná postupovala v predmetnom prípade bez prieskumu relevantných skutočností, pričom týmto
postupom bol dosiahnutý neprimerane prísny dôsledok pre žalobkyňu, ktorý bude musieť znášať (jedná
sa najmä o zaplatenie sumy rovnajúcej sa predpísanému dlžnému poisteniu ako aj penále). Tieto
negatívne dôsledky bude musieť žalobkyňa znášať aj napriek tomu, že v relevantnom období nemala

žiadne relevantné príjmy z výkonu povolanie na základe licencie; vykonala úkony, z ktorých vyplýva,
že nemala záujem ďalej vykonávať činnosť SZČO a k vydaniu rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa č. 700-1110423817-GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017 došlo až po 9 rokoch od odhlásenia žalobkyne
z povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO.80. K vyššie uvedenému uviedla, že považovala za preukázané, že žalobkyňa ukončila výkon
zdravotníckeho povolania lekár na základe licencie ku dňu 31. 08. 2006 a ďalej nikdy na základe

licencie nevykonávala toto povolanie. Odvodové povinnosti si naďalej plnila z titulu zamestnaneckého
pomeru. Podľa jej názoru bolo povinnosťou už prvostupňového správneho orgánu zistiť, z čoho vlastne
jej príjmy pozostávali. Pokiaľ sa správnym orgánom nepodarilo dostatočným spôsobom preukázať, že
žalobkyňadosahovalatentopríjemvobdobí,keďvykonávalačinnosťakoSZČOakeďvykonávalaúkony
v rámci lekárskej praxe na základe licencie podľa ustanovenia § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení

(účinného do 31. 12. 2010), nemôže obstáť záver žalovanej o tom, že povinné poistenie u žalobkyne
neskončilo dňa 30. 04. 2008, resp. pokračovalo aj po tomto dátume na základe „existencie“ licencie.

81. Rovnako poukázala na to, že zánik jej povinného poistenia žalovaná odvodila od ustanovenia § 21
ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Toto ustanovenie predpokladá zánik povinného poistenia SZČO,
ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania ak v rozhodujúcom období takáto SZČO

nedosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantný na vznik povinného
poistenia. Uviedla, že toto ustanovenie je možné aplikovať len za predpokladu, že k zániku poistenia
došlo u SZČO. Naproti tomu ustanovenie § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je ustanovením
špeciálnym, v zmysle ktorého je pre zánik sociálneho poistenia relevantný zánik statusu samostatne
zárobkovo činnej osoby a na príjem sa neprihliada. V takomto prípade poistenie zaniká dňom právnych

skutočností vymenovaných v § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení a teda zaniká odo dňa, od ktorého
nie je osoba oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti.

82. V nadväznosti na vyššie uvedené uviedla, že vykonala úkony, z ktorých vyplývalo, že nemala záujem
ďalej vykonávať činnosť SZČO (napr. opakovane žiadala, aby správny orgán prvého stupňa akceptoval

odhlášku z roku 2008 z povinného poistenia, opakovane informovala správny orgán prvého stupňa o
tom, že ukončila výkon povolania ako SZČO na základe licencie a že odo dňa 01. 09. 2006 pôsobí ako
zamestnanec spoločnosti MEDISIS, s.r.o.).

83. Žalovaná vo svojom vyjadrení uviedla, že „ak by žalobkyňa v čase pozastavenie prevádzkovania

živnosti a podania registračného listu fyzickej osoby - odhláška (s dátumom zániku povinného poistenia
dňa 30. 04. 2008) uviedla, že disponuje aj ďalším oprávnením na vykonávanie samostatnej zárobkovej
činnosti, pobočka by ju informovala, že k zániku jej povinného poistenia nemohlo v deň 30. 04. 2008
dôjsť. V zmysle § 227 ods. 2 písm. a/ zákona o sociálnom poistení bola práve žalobkyňa povinná
preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik, trvanie, prerušenie a na zánik sociálneho poistenia.“ Toto

tvrdenie žalovanej považovala za nezmyselné, až šikanózne najmä s prihliadnutím na skutočnosť,
že citované zákonné ustanovenie vôbec nevysvetľuje, ako je potrebné tieto skutočnosti preukázať.
Žalobkyňa (v tom čase nezastúpená advokátom), ako účastník konania neznalý právnych predpisov,
nemôže bez adekvátneho poučenia zo strany správneho orgánu, resp. bez odpovede na svoje podanie,
vzmyslektorejsúpredloženédôkazynedostatočné,vedieť,čijejejodpoveďnatakútovýzvudostatočná.

Uvedené tvrdenie žalovanej je v úplnom rozpore so základnými princípmi správneho konania podľa
ustanovenia § 3 Správneho poriadku, v zmysle ktorého sú správne orgány povinné chrániť práva
a záujmy fyzických osôb a musia poskytovať pomoc a poučenia účastníkom konania, aby títo pre
neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

84. Zastávala tiež názor, že vydanie rozhodnutia po viac ako 9 rokoch predstavuje porušenie zásady
právnej istoty a práva na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Zdôraznila, že takéto rozhodnutie
považuje za nezákonné, nemajúce žiadnu oporu vo všeobecne záväzných predpisoch. Zároveň
poukázala na základné princípy konania upravené v ustanovení § 5 ods. 2, 3 SSP ako aj na čl. 2 ods. 2
základných princípov v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

85. S poukazom na uvedené mala za to, že v správnom konaní nebola bezpochyby zodpovedaná
základná otázka, či žalobkyňa od ukončenia výkonu povolania „lekár“ ako SZČO vykonávala činnosť
ako SZČO. Správne orgány sa v priebehu konania vôbec nezaoberali uvedenou skutočnosťou, ani
posúdením príjmov žalobkyne s dôrazom na to, z akých úkonov a na základe akého výkonu práce

dosiahla uvedené príjmy. Mala za to, že správne orgány nesprávne posúdili otázku výkladu ustanovenia
§ 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení. V nadväznosti na uvedené mala za to, že existuje dôvod
na zrušenie týchto rozhodnutí v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, teda z dôvodu, že
rozhodnutia správnych orgánov sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov.86. Na základe vyššie uvedených skutočností považovala svoje tvrdenie o tom, že ako lekár v období od
31. 08. 2006 nespadá pod režim povinného poistenia podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení (v

spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení) za dôvodné a navrhla, aby Krajský súd
v Nitre napadnuté rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zrušil.

VI. Ďalší priebeh súdneho konania

87.Následnežalobkyňavpodanízodňa10.06.2019poukázalanaskutočnosť,žereálnyvýkončinnosti,
na ktorú sa vzťahuje licencia L1A (konkrétne licencia č. L1A/NR/0768/05) ukončila dňa 31. 08. 2006.
Od tohto dňa nevykonávala reálny výkon činnosti, na ktorú sa vzťahuje licencia a teda na základe
licencie nemohla dosahovať žiadne príjmy. Odhlášku z povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia podala dňa 28. 05. 2008. Zastala názor, že uvedené skutočnosti v konaní nie sú

spornéaajnapriekuvedenémužalovanátentoargumentžalobkyneneakceptovala.Žalovanávpodstate
svoju argumentáciu v tomto prípade postavila na tom, že ak žalobkyňa disponovala licenciou a zároveň
v konkrétnom roku dosiahla stanovenú hranicu príjmu, musí odviesť povinné poistenie (a to bez ohľadu
na skutočnosť, či dosiahnuté príjmy súviseli s výkonom povolania v zmysle licencie).

88. Upozornila na uznesenie sp. zn. 1Vs/1/2019 zo dňa 30. 04. 2019, ktorým Najvyšší súd Slovenskej
republiky vo veľkom senáte správneho kolégia rozhodol o prijatí odpovedí na otázky nastolené
uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžsk/33/2017 zo dňa 18. 02. 2019.
Uznesenieveľkéhosenátubolovydanévskutkovoakoajvprávneobdobnomprípade,akoprejednávaný
prípad, v ktorom žalovaná predostrela rovnaké argumenty ako v konaní vedenom pod sp. zn.

19Sa/3/2019.

89. V zmysle uznesenia veľkého senátu (v časti odpovede na 1. otázku) „... Licencia L1A nemá charakter
oprávnenia na výkon činnosti predpokladaného v § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení v znení neskorších predpisov, keď sama o sebe nezakladá jej držiteľovi aj možnosť vykonávať

licencovanú činnosť, ktorú môže vykonávať až na základe dohody/zmluvy/ s iným poskytovateľom.
Pojem samostatná zdravotnícka prax v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. vykonávaná na
základe licencie L1A nie je možné bez ďalšieho stotožniť s pojmom samostatná zárobková činnosť v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. a pojem licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe s pojmom oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu pre účely sociálneho

poistenia“. Na 2. otázku prijal veľký senát správneho kolégia Najvyššieho súdu odpoveď v zmysle ktorej
„Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/
bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky

príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára
považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003
Z. z.“

90. Záverom uviedla, že uznesenie veľkého senátu vyjadruje právny názor, ktorý je záväzný pre

ostatné senáty Najvyššieho súdu s poukazom na ustanovenie § 48 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok a preto s poukazom na uvedené rozhodnutie veľkého senátu Najvyššieho súdu a
s poukazom na ďalšie skutočnosti, ktoré boli predmetom žaloby ako aj repliky zo dňa 08. 04. 2019
navrhla, aby príslušný súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, ako aj
jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 700-1110423817-

GC04/17 zo dňa 17. 02. 2017.

91. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 18. 12. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 19. 12. 2018,
domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej č. 22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č.
22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, č. 22120-3/2018-BA

zo dňa 05. 10. 2018 a č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018. Tieto rozhodnutia sa týkajú zániku
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne, iných poistných
období, predpísaných penále za iné obdobie a taktiež aj iných súm predpísaného poistného a iných
súm penále.92. Súd uznesením č. k. 19Sa/27/2018-93, zo dňa 09. 01. 2019, vylúčil žalobu zo dňa 18. 12. 2018
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22118-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, žalobu zo

dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22119-3/2018-BA zo dňa 05. 10.
2018, žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 22120-3/2018-
BA zo dňa 05. 10. 2018 a žalobu zo dňa 18. 12. 2018 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovanej č. 22121-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018, každú na samostatné konanie, pričom predmetom
konania vedeného pod sp. zn. 19Sa/27/2018 zostalo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č.

22117-3/2018-BA zo dňa 05. 10. 2018.

VIII. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

93. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný v čase začatia predmetného konania (ust. §
10, ust. § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“), vychádzajúc zo

zisteného skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní konanom dňa 08. 10. 2019 žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovanej zo dňa 5. októbra 2018, ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom
dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná, a preto rozhodnutie žalovanej, ako i správneho orgánu
prvého stupňa podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa
na ďalšie konanie z dôvodu, že rozhodnutie žalovanej vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia

veci.

94.Podľa§2ods.1zák.č.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadok(ďalejlenSSP), vsprávnomsúdnictve
poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej
osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských
práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.

Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP, rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo
doplniť až do rozhodnutia správneho súdu.

Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

95.Podľačl.2ods.2ÚstavySlovenskejrepubliky, ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy , v jej medziach a v rozsahu a

spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a
ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

96. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov do 30.
októbra 2011), samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila
18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou
uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone

osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, povinne nemocensky poistení sú
samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou
činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) vyššie citovaného zákona, povinne dôchodkovo poistená je samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.Podľa § 21 ods. 1, 4 vyššie citovaného zákona, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa

osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním
a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu

uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3
ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne
zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v §

3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 8)

Podľa § 178 ods. 1, písm. a/ bod 1 vyššie citovaného zákona, účinného do 28. 02. 2017, teda i v čase
rozhodovaniasprávnehoorgánuprvéhostupňa, dopôsobnostipobočkypatrírozhodovaťvprvomstupni
o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch.

Podľa§195ods.1,2,3vyššiecitovanéhozákona,organizačnázložkaSociálnejpoisťovnepredvydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie.

Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné
vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne
z jej činnosti.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky

rozhodujúceskutočnostibezohľadunato,čisvedčiavprospech,alebovneprospechúčastníkakonania.

Podľa § 209 ods. 1, 2, 3 vyššie citovaného zákona, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne
sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne
záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí

obsahovať predpísané náležitosti.

Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné,
ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.

Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

97. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu

v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené
jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje
ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so
zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom

ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.

98. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide
o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt

právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd
upriamuje pozornosť tiež na to, že súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho
orgánu v konkrétnej veci posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú právnu vec relevantnýprávny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe rovnakých kritérií, ako zákonnosť
rozhodnutia.

99. Ústavný súd Slovenskej republiky princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom
názore: ,,V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené
princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno
spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy , sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej

úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými
subjektmi, ktorými boli priznané“ (napr. nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06 ). Judikatúra ústavného súdu tiež kladie
dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte sa
spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu

právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality.

100. Z uvedeného vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych predpisov
musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti

štátnychorgánovmodifikovanýústavnekonformnýmvýkladom,ktorývzávislostiodústavouchránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie,
ktorý zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou
zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány

štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v
zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy , s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou
v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná a po vstupe Slovenskej
republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými

predpismi Európskeho spoločenstva, Európskej únie (čl. 7 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky ).

101. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia žalovanej zo dňa 05. októbra 2018, ktorým zamietol
odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Nitra zo dňa 17. februára

2017 č. 700-1110423817-GC04/17, ktorým správny orgán prvého stupňa predpísal žalobkyni za obdobie
január 2009 - september 2011 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a
príspevky na starobné dôchodkové sporenia, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného
fondusolidarity.Vtenistýdeňsprávnyorgánprvéhostupňavydalrozhodnutie,žežalobkyninemocenské
a dôchodkové poistenie zaniklo dňa 30. septembra 2011 na základe zistenia, že hoci žalobkyňa podala

registračný list FO - odhlášku ku dňu 30. 04. 2008, bola držiteľkou licencie typu L1A a za roky 2006 až
2009 dosiahla potrebnú, zákonom ustanovenú hranicu príjmov.

102. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na prevádzkovanie
zdravotníckehozariadeniaajehozrušenia,licenciežalobkynenavýkonsamostatnejzdravotníckejpraxe

(L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 30. 04. 2006 neboli v konaní medzi účastníkmi spornými.

103. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobkyňa ukončením výkonu zdravotníckeho
povolaniavpovolenílekár,ktorúukončilakudňu31.08.2006aod01.09.2006pôsobíakozamestnanec
v ambulancii všeobecného lekára spoločnosti MEDISIS s.r.o., stratila postavenie samostatne zárobkovo

činnej osoby, alebo či jej toto postavenie zostalo zachované ako držiteľke licencie L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (s prihliadnutím na príjem dosiahnutý v období rozhodujúcom pre
posudzovanie jej statusu).

104. Tunajší súd sa už zaoberal vyššie uvedeným právnym posúdením, od ktorého závisí i zákonnosť

preskúmavaného rozhodnutia v tomto konaní, pričom rozhodnutie o tom, že žalobkyni zaniklo
nemocenské a dôchodkové poistenie 30. 09. 2011 súd zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého
stupňa na ďalšie konanie. Pretože v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 19Sa27/2018 išlo
o totožných účastníkov konania, o totožné žalobné dôvody i vyjadrenie žalovaného a preskúmavanérozhodnutia spolu súvisia, súd poukazuje na rozhodnutie tunajšieho súdu vedené pod sp. zn.
19Sa/27/2018 zo dňa 08. 10. 2019, ktoré bolo tunajším súdom ako prvé preskúmavané a v zmysle §
140 SSP sa s ním v plnej miere stotožňuje a odkazuje naň (body 92-105 uvedeného rozsudku). Zároveň

uvedené rozhodnutie pripája do spisu.

105. Pretože správnym súdom bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 19Sa/27/2018 zrušené rozhodnutie,
ktorým správne orgány rozhodli, že žalobkyni zaniklo nemocenské a dôchodkové poistenie dňom 30.
09. 2011, bolo potrebné z rovnakých dôvodov zrušiť i uvedené rozhodnutie podľa ust. § 191 ods. 1,

písm. c/, ods. 3, písm. a/ SSP.

106. V ďalšom konaní sa bude správny orgán prvého stupňa zaoberať tým, či žalobkyňa mala
status samostatnej zárobkovo činnej osoby v období do 30. septembra 2011, nakoľko z obsahu
administratívneho spisu nebola táto skutočnosť jednoznačne preukázané, že žalobkyňa naplnila
status samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bola len držiteľkou licencie L1A vydanej podľa

zák. č. 578/2004 Z.z.. Správny orgán prvého stupňa vyhodnotí a posúdi, či príjmy žalobkyne,
osobitne vo vzťahu k licencii L1A vykázané v jej daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom
období, sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v
zmysle § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. . Svoje rozhodnutie i náležite odôvodní tak, aby z neho bolo zrejmé, aké príjmy a z akej

činnosti dosahovala žalobkyňa v rozhodnom období. Zároveň sa vysporiada so všetkými podstatnými
námietkami žalobkyne, ktoré uviedla v správnej žalobe.

107. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške

náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnúsťažnosťmôžepodaťúčastníkkonania,akbolorozhodnutévjehoneprospechvlehotejedného

mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.